Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617200152
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617200152.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu Slovenská republika -

Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, Župné námestie 13, Bratislava, proti žalovanej 1, M.
T., D.. XX.XX.XXXX, N. U., A. F. XXXX/X, štátny občan SR, 2, O. N., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XX, štátny
občanSR,3,M..M.T.,D..XX.XX.XXXX,N.U.,X.H.XXX/XX,štátnyobčanSR,4,A.T.,D..XX.XX.XXXX,
N. N., H. XXXXX/XX , Š. P. Z. v konaní o zaplatenie 14 846,67 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná 1 je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3 711,67 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 28.11.2016 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný 2 je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 711,67 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 27.11.2016 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný 3 je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 711,67 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 27.11.2016 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný 4 je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 711,67 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 28.11.2016 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovaným 1, 2, 3, 4 v plnom rozsahu s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa doručila súdu žalobu dňa 09.01.2017, ktorou žiadala zaviazať žalovaných na zaplatenie
čiastky 14 846,67 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod uviedola, že na Okresnom súde Lučenec prebehlo
pod sp. zn. 7C/6/2014 konanie v ktorom žalobca A.B.A. spol. s.r.o., so sídlom M. Rázusa 29, Lučenec v

mene ktorého konala správkyňa JUDr. Zuzana Šimová, uplatňoval proti Slovenskej republike zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti SR nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003. Žalobca
svoj nárok na náhradu škody odôvodňoval od nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora
M.. M. T. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX10032/2008, v ktorom vystupoval v pozícii
oprávneného. Žalobca namietal, že M.. M. T. po vykonaní dražby nehnuteľností a schválení rozvrhu
výťažku uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.09.2011 č. k. 22Er/199/2005-181 právoplatným
dňa 09.01.2012 sumu 14 846,67 Eur nevyplatil spoločnosti A.B.A. spol. s.r.o. ako oprávnenému v

zákonom stanovenej lehote a tieto nevyplatil ani neskôr. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa
20.11.2014 č. k.7C/6/2014-123 bola Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR
zaviazaná zaplatiť sumu 14 846,67 Eur v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 16Co/315/2015-159 na účet žalobcu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V predmetnýchrozhodnutiach bol za príčinu vzniku škody ustálený nesprávny úradný postup súdneho exekútora M..
M. T.. Na základe uvedených rozhodnutí žalobkyňa pristúpila k úhrade súdmi priznanej náhrady škody
vo výške 14 846,67 Eur dňa 08.09.2016. Žalobkyňa sa oboznámila s obsahom osvedčenia o dedičstve

zo dňa 03.12.2015 sp.zn. 9D/189/2014 Dnot/83/2014 vo veci poručiteľa M.. M. T., z ktorého zistila, že
dedičmi po ňom sa stali M. T., manželka, M.. M. T., syn z druhého manželstva, A. T., syn z prvého
manželstva a O. N., dcéra z prvého manželstva, ktorí dedičstvo neodmietli. Všeobecná cena majetku
poručiteľa bola určená na 22 695,76 Eur, pričom dedičia uzatvorili dohodu o vyporiadaní, v zmysle ktorej
sa preberateľom majetku stal žalovaný 3 s povinnosťou vyplatiť odstupujúcich dedičov, po odpočítaní

pohrebných trov, vo výške 5 253,32 Eur vo vzťahu ku každému z dedičov. Žalovaní tak nadobudli z
dedičstva majetok každý vo výške 5 253,32 Eur. Žalovaná vzhľadom na ustanovenie zákona č. 514/2003
Z.z. ako aj zákona č. 40/1964 Zb. dospela k záveru, že je povinná vymáhať regresnú náhradu a to nie
lenodfyzickejosoby,ktoráškoduspôsobila,aleaktejniet,takodjejdedičov.Keďžesadedičskékonanie
neskončilo zastavením pre nedostatok majetku, dedičia dedičstvo neodmietli a čistá hodnota dedičstva
presiahla výšku v tomto konaní uplatňovanej regresnej náhrady. Ministerstvo spravodlivosti SR listom

zo dňa 21.10.2016 vyzvalo žalovaných 1 - 4 ako dedičov, aby uhradili regresnú náhradu, predstavujúcu
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom M.. M. T.. Žalovaní 1,2,4 výzvu prevzali, žalovaný
3 výzvu neprevzal v odbernej lehote. Dňa 18.11.2016 žalovaní 2,4 zaslali Ministerstvu vyjadrenie v
ktorom uviedli, že náhrada škody štátu prislúcha len od osoby, ktorá tento stav spôsobila a preto
si ho nemožno uplatniť od dedičov. Zároveň poukázali na §22 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003

Z.z., ktorý upravuje možnosť štátu upustiť od vymáhania regresnej náhrady, alebo jej časti od osoby,
alebo orgánu uvedeného v ods. 1, ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím. Záverom
prezentovali názor, že nakoľko nie je možné zistiť, z akého dôvodu nedošlo k úhrade oprávnenému a
zákon výslovne zakotvuje povinnosť vymáhania regresnej náhrady od osoby, ktorá škodu spôsobila, nie
sú osobami povinnými na jej úhradu, čo má predstavovať naplnenie liberačných dôvodov pre upustenie

od vymáhania regresnej náhrady. Zároveň upozornili na skutočnosť, že každý dedič zodpovedá za
dlhy poručiteľa, iba do výšky zdedeného dedičského podielu. Žalobkyňa vzhľadom na argumentáciu
žalovaných 2,4 poukazuje na tú skutočnosť, že štát nemôže upustiť od vymáhania pohľadávky v prípade,
ak je možné sa jej náhrady domôcť od dedičov, osoby, ktorá škodu spôsobila. V tomto prípade je rovnako
irelevantné, či ku škode došlo svojvoľným rozhodnutím, nakoľko náhrada škody bola oprávnenému

priznaná z titulu nesprávneho úradného postupu a nie z titulu nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa si
je rovnako vedomá znenia § 470 ods. 1 OZ v zmysle, ktorého dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy
do výšky ceny nadobudnutia dedičstva, avšak hodnota dedičstva nadobudnutá každým zo žalovaných
je 5 253,32 Eur a suma ktorú požadujú od každého z dedičov je 3 711,67 Eur, čo neprevyšuje výšku
nadobudnutého dedičstva každým zo žalovaných ako dedičov. Taktiež od žalovaných požadujú aj úrok

z omeškania stanovený v nadväznosti na uplynutie lehoty na dobrovoľné plnenie na základe výzvy zo
dňa 21.10.2016.

2. Dňa 13.04.2017 zaslali žalovaná 2 a žalovaný 4 vyjadrenie v ktorom uviedli, že náhrada škody
prislúcha štátu len od osoby, ktorá tento stav spôsobila. Tento záväzok preto nemôže byť predmetom

náhrady škody, ktorú si uplatňuje štát od nich ako od dedičov. Zákon vo svojom ustanovení § 22 ods.
1 pís. c) č. 514/2003 Z.z. uvádza, že štát upustí od vymáhania regresnej náhrady, alebo jej časti od
osoby, alebo orgánu uvedeného v ods. 1, ak škoda nebola spôsobená svojvoľných rozhodnutím. Sú
toho názoru, že keďže dnes sa už nedá zistiť z akého dôvodu nedošlo k úhrade oprávnenému a zákon
explicitne uvádza, že táto náhrada škody sa má vymáhať od osoby, ktorá ju spôsobila, že nie sú osobami

povinnými na regresnú náhradu. Z ich pohľadu sú splnené liberačné dôvody na upustenie od vymáhania
regresnej náhrady, preto sú toho názoru, že škodu nespôsobili a takisto upozorňujú na tú skutočnosť,
že každý dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa iba do výške zdedeného dedičského podielu. Vzhľadom
na vyššie uvedené nesúhlasia s úhradou regresnej náhrady vo výške 14 846,67 I., ktorá predstavuje
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ich otca ako súdneho exekútora v konaní pod sp.

zn. EX 10032/2008. V rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/6/2014 sa konštatuje, ž e v konaní
bol vypočutý ako svedok M.. O. Š., súdny exekútor. Vzhľadom na pochybnosti v jeho výpovedi a tiež
pochybnosti týkajúce sa audítorskej správy, ktorú mala vykonať Slovenská komora exekútorov pri zániku
úradu ich otca, žiadajú, aby v konaní bol vypočutý súdny exekútor M.. O. Š. a zároveň do súdneho spisu
bol vyžiadaný protokol Slovenskej komory exekútorov o vykonanom audite.

3. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojom podanom návrhu a poukázal na to, že predmetnému
konaniu predchádzalo konanie na Okresnom súde Lučenec, kde bola riešená náhrada škody z
titulu nesprávneho úradného postupu zosnulého M.. M. T., ktoré konanie bolo právoplatne skončenérozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde bolo konštatované, že M.. M. T. sa dopustil
nesprávneho úradného postupu a z toho titulu bola Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti zaviazaná zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 14 846,67 Eur, ktorú dňa 08.09.2016

aj uhradila. V zmysle § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z. štát uhradí náhradu škody spôsobenú
nesprávnym postupom, alebo nezákonným rozhodnutím. Štát je potom povinný požadovať regresnú
náhradu, nie je to oprávnenie. Po zosnulom súdnom exekútorovi prebehlo dedičské konanie, pričom
dedičia nadobudli dedičstvo, ktoré prevyšovalo sumu náhrady škody, ktorá bola vyplatená žalobkyňou
v predmetnom konaní o náhradu škody. Po odpočítaní pohrebných trov, každý z dedičov nadobudol

dedičský podiel vo výške 5 253,32 Eur. Dedič zodpovedá do výške ceny nadobudnutého dedičstva, to
znamená, že v tomto prípade je žaloba dôvodná, nakoľko dedičstvo, ktoré nadobudol každý z dedičov
prevyšuje náhradu škody, ktorá bola vyplatená žalobkyňou.

4. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaných 1,2, ktoré neúčasť na pojednávaní ospravedlnili.

5. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného 3, ktorému bolo doručované na adresu uvedenú v registri
obyvateľov.

6. Žalovaný 4 na pojednávaní uviedol, že sa pridŕža svojho vyjadrenia, ako aj vyjadrenia, ktoré zaslal
Ministerstvu spravodlivosti. Ku škode, ktorá mala byť údajne spôsobená ich otcom, ako súdnym

exekútorom, sa vyjadriť konkrétne nevie, nakoľko nepracoval na exekútorskom úrade. Zaujímalo by ho,
prečo sa čakalo až na to, pokiaľ jeho otec zomrel, prečo sa to neriešilo ešte počas jeho života, ešte
keď bol súdnym exekútorom, alebo keď už bol na dôchodku. Taktiež chce podotknúť, že táto náhrada
škody štátu prislúcha len od osoby, ktorá tento stav spôsobila. Teraz je už ťažko dokázať, či to bol
úmysel, alebo nedbanlivosť, alebo iný spôsob ako k tejto škode došlo. On a jeho sestra O. T., majú taký

názor, že škoda sa má vymáhať len od osoby, ktorá ju spôsobila. Taktiež sú splnené liberačné dôvody,
čo žalovaná strana odmieta. Takisto upozornili na tú skutočnosť, že každý dedič zodpovedá za dlhy
poručiteľa iba do výške zdedeného dedičského podielu. Počas manželstva M.. M. T. žil s manželkou v
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželov,čižemajetoknadobudnutývmanželstvesadelínapolovičku,
čiže aj v osvedčení o dedičstve bolo rozhodnuté, že pani M. T. zdedila polovičku majetku a polovička sa

delila medzi ďalších členov rodiny ako deti. Takže nevidia dôvod, prečo by mali uhradiť škodu spoločne
a nerozdielne.

7. Dokazovanie bolo vo veci vykonané konštatovaním obsahu rozsudku č. k. 7C/6/2014, rozsudku
Krajského súdu č. k. 17Co/315/2015, žiadosti o realizáciu jednorázovej platby, osvedčenia o dedičstve,

žiadostiMinisterstvaspravodlivostiSRzodňa21.10.2016,vyjadreniaA.T.zodňa14.11.2016,vyjadrenia
k veci A. T., žiadosti o doručenie písomnosti M.. M. T., ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní od Jolany
Frantovej, pripojeného spisu č. k. 7C/6/2014.

8. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 7C/6/2014-123 zo dňa 20.11.2014 právoplatného dňa

08.08.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu sp. zn. č. k. 17Co/315/2015-159 zo dňa 29.06.2016
Slovenská republika v mene ktorej konalo Ministerstvo spravodlivosti SR bola zaviazaná zaplatiť
žalobcovi M.. R. Š., konkurznej a reštrukturalizačnej správkyni za úpadcu A.B.A. spol. s.r.o. sumu vo
výške 14 846,67 Eur.

9. Z osvedčenia o dedičstve č. k. 9D/189/2014, Dnot/83/2014 vydaného notárkou M.. M. F. dňa
03.12.2015 vyplýva, že dedičia po poručiteľovi M.. M. T. zomrelom 07.04.2014 sú M. T., manželka, M..
M. T., syn z druhého manželstva, A. T., syn z prvého manželstva a Martina Blažíčková, dcéra z prvého
manželstva. Dedičia dedičstvo neodmietli a každý z dedičov po odpočítaní pohrebných trov nadobudol
dedičský podiel vo výške 5 253,32 Eur.

10. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy

pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.11. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

12. Podľa § 22 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak štát uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, požaduje regresnú náhradu v celej výške
c) od fyzickej osoby, ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom
postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone verejnej moci, ktorá jej bola zverená zákonom.

13. Podľa ods. 2, štát upustí od vymáhania regresnej náhrady alebo jej časti od osoby alebo orgánu
uvedeného v odseku 1, len ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá
oporu v právnom poriadku alebo ak regresnú náhradu nie je možné vymôcť. Za regresnú náhradu, ktorú
nie je možné vymôcť podľa tohto zákona, sa považuje štátom uhradená náhrada škody vyplatená podľa

tohto zákona,
a) ktorá je premlčaná a osoba alebo orgán uvedený v odseku 1 vzniesol námietku premlčania
b) pri ktorej je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie
nákladov spojených s jej vymáhaním,
c) pri ktorej je zrejmé, že majetok osoby alebo orgánu uvedeného v odseku 1 nepostačí ani na jej

čiastočné uspokojenie,
d) pri ktorej vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie
nebude viesť k uspokojeniu,
e) pri ktorej nemôže dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním od dediča alebo právneho nástupcu
osoby uvedenej v odseku 1.

14. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

15. Podľa ods. 2, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

16. Z fikcie ustanoveného zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu škody,
ktorú spôsobil súdny exekútor v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa exekučného

poriadku. Keďže ide o objektívnu zodpovednosť neexistuje žiadny deliberačný dôvod, ktorý by vylúčil
zodpovednosť, ak sú splnené predpoklady jej vzniku . Okresný súd v rozsudku č. k. 7C/6/2014-123 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/315/2015-159 ustálil, že pôvodný
súdny exekútor M.. M. T. nesprávnym úradným postupom neuschoval finančné prostriedky po zaplatení
najvyššieho podania na osobitnom účte do schválenia rozvrhu výťažku a nakladal s ním v rozpore

so zákonom (nie je rozhodujúce, že tento jeho nesprávny úradný postup vyšiel najavo až po jeho
odvolaní z funkcie) a týmto nesprávnym úradným postupom vznikla objektívna zodpovednosť štátu,
ktorý zodpovedá za konanie súdneho exekútora ako verejného činiteľa pri výkone verejnej moci. Štát
bol v predmetnom konaní zaviazaný na zaplatenie škody vo výške 14 846,67 Eur konkurznému a
reštrukturalizačnému správcovi, ktorú uhradil dňa 08.09.2016 (č.l. 16).

17. Súd vzhľadom na to, že vo vyššie citovanom súdnom konaní bol vypočutý súdny exekútor M..
O. Š., v predmetnej veci nepovažoval za potrebné ho opätovne vypočuť, napriek tomu, že tento
dôkaz navrhol vykonať žalovaný 4, nakoľko v tomto konaní už bola ustálená tak výška škody, ako aj
objektívna zodpovednosť pôvodného súdneho exekútora M.. M. T., preto vykonanie tohto dôkazu by

bolo nadbytočným úkonom, ako aj zabezpečenie audítorskej správy, ktorú mala vypracovať Slovenská
komora exekútorov, s ktorou sa súd oboznámil už aj v iných konaniach vedených voči M.. M. T. na
tunajšom súde a z ktorej už vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nezískal žiadne nové podklady
a dôkazy pre iné posúdenie nároku žalobcu.18. Žalovaný 4 ďalej namietal, že náhradu škody je možné požadovať len od osoby, ktorá protiprávny
stav spôsobila a nie od dedičov, a že dedičia zodpovedajú za škodu len do výšku zdedeného podielu.

19. Zo znenia ustanovenia § 470 OZ vyplýva aj potreba odlišovania zodpovednosti dediča za dlhy
poručiteľa a prechod dlhov na dediča. Zodpovednosť za poručiteľove dlhy totiž neznamená prechod
dlhov poručiteľa na dediča, ale znamená iba jeho zákonnú zodpovednosť. Pre zodpovednosť dediča je
bezvýznamné aj to, že v čase prejednania dedičstva (alebo po jeho skončení) nie je známy dlh poručiteľa

voči jeho veriteľovi. Jeho zodpovednosť zostáva totiž zachovaná bez zreteľa na túto vedomosť. Ak
je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k cene celého dedičstva.
Pretože existujúci dlh nezaniká , nezaniká ani jeho zabezpečenie bez ohľadu na to akým spôsobom
bolo vytvorené, či zmluvne, alebo na základe zákona, či úradného rozhodnutia. Úroky z omeškania za
čas po smrti dlžníka už nie sú sankciou za omeškanie zomrelého dlžníka, ale za omeškanie dedičov s
plnením dlhu, ktorý na nich prešiel.

20. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, nakoľko mal taktiež za to , že smrťou poručiteľa M.. M.
T., manžela a otca žalovaných, títo vstúpili do jeho majetkových vzťahov v celom rozsahu a to nie len
do jeho práv, ale aj do jeho povinností, ktoré vznikli jeho smrťou. Teda žalovaným vznikla povinnosť
uhradiť aj poručiteľove dlhy, ktoré vyšli najavo až neskôr, čo však v danej veci nie je podstatné. Žalovaní

nadobudli dedičstvo, každý vo výške 5 253,32 Eur ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve č. k.
9D/189/2014, Dnot/83/2014 a žalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči všetkým dedičom tzv. delenou
zodpovednosťou, teda od každého z nich požaduje zaplatiť čiastku 3711,67 Eur, ktorá ani u jedného
dediča neprevyšuje výšku nadobudnutého dedičstva každým zo žalovaných ako dedičov s tým, že s
vymáhaním tejto regresnej náhrady od dedičov v prípade úmrtia osoby, ktorá v rámci svojej činnosti, v

danom prípade exekútora v rámci exekučnej činnosti, nesprávnym úradným postupom spôsobila škodu,
počíta aj zákon č. 514/2003 Z.z. v § 22 ods.2 písm. e), aj keď je tam uvedená iná právna situácia,
no v konečnom dôsledku je však možné z tohto znenia zákona vyvodiť, že aj za tento dlh poručiteľa
zodpovedajú dedičia, každý do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne, preto jej
v plnom rozsahu vyhovel.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

23. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

25. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí 30 dňovej lehoty na
plnenie, ktorú dal žalovaným vo svojej výzve zo dňa 21.10.2016. Úroky súd žalobcovi priznal vzhľadom
už na vyššie uvedené skutočnosti.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania

žalobcovi, nakoľko bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.