Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118331603
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:6118331603.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Q. Č., N.. XX.

XX. XXXX, A. N. S. XXX, XXX XX N. S., zast. WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom Na rozhliadke 2,
831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 50680552 , proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 35792752, zast. JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 0,28 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 0,28 eur ako aj trovy
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 07. 2018 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný
rozkaz sp. zn. 27Up/407/2018, kde okrem iného zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi do 15 dní od
doručeniatrovykonaniavovýške68,12eur.Platobnýrozkaznadobudolvykonateľnosťdňa27.07.2018.
Žalovaný uhradil trovy konania až dňa 27. 08. 2018. Z uvedeného dôvodu žiada žalobca sumu 0,28 eur,
čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 68,12 od 27. 07. 2018 do 26. 08. 2018.
Zároveň z uvedeného dôvodu si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku a

trov právneho zastúpenia.

2. Dňa 24. 09. 2018 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 18Up/629/2018-19.
Voči platobnému rozkazu bol podaný odpor.

3. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že popiera oprávnenosť uplatneného nároku čo do základu.
Ako vyplýva z platobného rozkazu č.k. 27Up/407/2018, náhrada trov konania mala byť žalobcovi

uhradenáprostredníctvomjehoprávnehozástupcu(tzv.platobnémiestopretrovykonaniajeuprávneho
zástupcu) Žalovaný uhradil trovy konania na základe platobných údajov, ktoré získal od právneho
zástupcu a ktoré súčasťou platobného rozkazu neboli. K úhrade pristúpil bez meškania po ich zistení.
Ako druhý dôvod podania odporu žalovaný uvádza, že podaným návrhom sa žalobca domáha priznania
príslušenstva z náhrady trov konania. Náhrada trov konania je vecne blízka nákladom spojeným s
uplatnením pohľadávky, ktoré patria medzi príslušenstvo pohľadávky. Ak sa všeobecne považuje za
neprípustné, aby sa uplatňovali napríklad úroky z omeškania z úrokov z omeškania, potom rovnaký

prístup by mal platiť aj v prípade návrhu a pri uplatňovanej požiadavke. Ako ďalší dôvod podania odporu
žalovaný uvádza, že podaná žaloba a postup žalobcu smerujú zjavne len k získaniu ďalšej náhrady
trov konania. Žalobca svoju požiadavku neuplatňoval formou predžalobnej výzvy, ale priamo pristúpil k
podaniu žaloby a za daných okolností bol porušený § 5 CSP. Náhrada trov konania podľa platobnéhorozkazu27Up/407/2018saplatilaprávnemuzástupcovižalobcu.Právnyzástupcanepreukázal,žeutrpel
nejakú ujmu. Úrok z omeškania predstavuje v zmysle § 519 Občianskeho zákonníka paušalizovanú
náhradu škody ( napríklad za to, že veriteľ nemohol použiť určitú sumu po dobu omeškania). V tomto

prípade však náhradu trov žalobcu prijímal právny zástupca žalobcu, ktorý bol pre účely ich úhrady
platobným miestom. O vzniku škody (reálnej alebo potenciálnej) sa na základe uvedených skutočností
nedá ani uvažovať, čiže jej náhrada prostredníctvom úroku z omeškania rovnako nemá opodstatnenie.
Súd by mal prihliadnuť na fakt, že už v konaní 27Up/407/2017 došlo k skutkovo podobnej situácii,
kde popri zjavne nepatrnom nároku uplatňuje nepomerne vyššia suma náhrady trov konania. V danom

konaní išlo o pomer cca 2,17 eur ( vyčísleného úroku z omeškania) ku 68,12 eur. V tomto prípade je
nepomer cca. 10 násobne vyšší ( 0,28 eur). Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobu zamietnuť a
zároveň priznať náhradu trov konania.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom podaní doručenom súdu dňa 03. 11. 2018 uviedol, že v návrhu
na vydanie platobného rozkazu 27Up/407/2018 bolo uvedené číslo účtu, na ktoré mali byť uhradené

trovy. Taktiež uviedol, že číslo účtu má PZ žalobkyne zverejnené aj na svojej webovej stránke. Napokon
žalovaný na svoju obranu nepripojil žiaden dôkaz.

5. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania dňa 15. 01. 2019 nezúčastnil, avšak svoju neúčasť
ospravedlnil. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil.

6. Súd zo spisu zistil, že dňa 10. 07. 2018 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz voči
žalovanému o zaplatenie 2,71 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 07. 2018. Suma 2,71
eur predstavuje úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 708,26 eur od 15. 05. 2018 do 11. 06. 2018.
Žalovaný bol zaviazaný aj na trovy konania a to v sume 68,12 eur do 15 dní odo dňa doručenia

platobného rozkazu.

7. V zmysle § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

8. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

9. V zmysle článku 5 Civilného sporového poriadku, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré
celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

10. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníkapríslušenstvompohľadávky,ktorousavzmysletohtoustanoveniaavnadväznostinadefiníciu
záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má
veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorému zmene dochádza priamo zo zákona

práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je
podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický
záväzok úrokový, pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplní úroky z
istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania vlastného dlhu.
Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva ( úroky z omeškania z dojednaných úrokov)

potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak
povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania
s plnením príslušenstva pohľadávky. Ak sa teda rozumie v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok
na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva
pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ustanovení (§ 517 ods. 2 ObčZ), by totiž bez väzby
na ustanovenie § 121 ods. 3 ObčZ viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istinyuž nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. ( NS ČR č.k. 35
Odo 101/2002).

11. Súd zároveň poukazuje aj na čl. 5 CSP, ktorého prvá veta demonštruje generálnu klauzulu zákazu
zneužitia procesných práv. Tak ako v oblasti súkromného práva plní funkcionalitu zákazu zneužitia práva
§ 3 ods. 1 OZ, rovnakým spôsobom plní rovnaké funkcionality čl. 5 CSP. Pod nepoctivým správaním
sa rozumie také správanie subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé
uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy.

12. V danom prípade žalobca uplatňoval úrok z omeškania z príslušenstva (teda nezaplatil trovy konania
v sume 68,12 eur včas), čo nemá oporu v samotnom zákone a preto vzhľadom na vyššie uvedené súd
žalobu žalobcu zamietol.

13. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

15. Žalovaný mal vo veci úspech a preto súd rozhodol tak, že má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

16. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.