Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213695
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116213695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne G. K., H.. XX.XX.XXXX, C. N.
S., H. V.. K. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na
ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, na
Mlynských nivách č. 1, právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v
Poprade, na Nám. sv. Egídia č. 93, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.06.2018 č.k. 14C 225/2016-77 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že úver zo zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky
uzatvorenej dňa 18.08.2012 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázanúskutočnosť,podľaktorejprávnypredchodcažalovaného
uzatvoril so žalobkyňou dňa 18.08.2012 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky. Na jej základe bola

žalobkyni poskytnutá pôžička vo výške 3.000 eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobkyňa
doposiaľ zaplatila sumu 2.014,12 eura.

3. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

4. V uzatvorenej zmluve absentuje uvedenie predpokladov použitých pre výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov. Vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú súčasťou zmluvy, v bode 7
vzťahujúcomsanaRPMNsúsíceuvedenéurčitévšeobecnéúdaje,avšaktietoúdajemusiabyťuvedené
priamo v zmluve a nie vo Všeobecných obchodných podmienkach. Okrem toho majú byť uvedené
konkrétneparametretýkajúcesakonkrétnejzmluvytvoriacejpredmetkonania,tedanumerickéuvedenie

konkrétnych údajov tak, aby po ich dosadení do vzorca pre výpočet RPMN bolo možné túto RPMN určiť,
pretože iba takýmto spôsobom je možné skontrolovať správnosť údaja o RPMN. Absencia uvedenej
náležitosti, teda predpokladov použitých pre výpočet RPMN má za následok, že úver sa v súlade s
ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.5. Z údajov poskytovaných Národnou bankou Slovenska bolo zistené, že úroková sadzba pre obdobný
typ úveru prestavovala 15,08 %, čo znamená, že úroková sadzba 32 % viac ako dvojnásobne prevyšuje

priemernú sadzbu poskytovanú bankami, čo je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto časti je teda zmluva
neplatná.

6. Čo sa týka úpravy odplaty vyplývajúcej z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od
01.06.2014, na túto úpravu neexistujúcu v čase uzatvorenia zmluvy nemožno prihliadať.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba
žalobkyne bola v plnom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že RPMN bola dohodnutá medzi
stranami vo výške 32 %. V rovnakej výške je dohodnutý aj úrok. Čo sa týka predpokladov na
určenie RPMN, tieto sa nachádzajú priamo v zmluve. Ohľadne výšky úrokovej sadzby zákonodarca
nestanovil podrobeniu testu neprijateľnosti samotnú výšku úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

ale výšku odplaty spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že výška odplaty je rovnaká
ako výška úrokovej sadzby, teda 32 %, žalovaný od žalobkyne nepožadoval nad rámec odplaty
žiadne ďalšie poplatky a plnenia. Súd prvej inštancie má skúmať priemernú výšku RPMN ako
smerodajnúvhodnoteníprimeranostiodplaty,ktorábola21,30%.Včaseuzatvoreniazmluvyneexistoval
vykonávací predpis, ktorý by mal exaktne stanovovať maximálnu výšku odplaty. V tomto prípade, v

nadväznosti na dikciu ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce skúmať, aká
bola priemerná výška odplaty pri nebankovom poskytovateľovi finančných služieb v mieste a čase
uzatvorenia zmluvy, a to vo vzťahu na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti a tú podrobiť testu
primeranosti a obvyklosti podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na

§ 3 Občianskeho zákonníka. Odo dňa 01.06.2014 vstúpilo do platnosti nariadenie vlády č. 141/2014
Z.z., ktorým sa novelizuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. stanovujúce najvyššie prípustnú výšku
odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa osobitného predpisu. Za eventuálnej
aplikácie daného ustanovenia v čase uzatvorenia zmluvy bola priemerná výška RPMN poskytovaná

veriteľmi na úrovni 21,30 %, teda jej dvojnásobok sa rovná výške 42,60 %. Za daných okolností
odplata vo výške 32 %, ktorá nedosahuje ani dvojnásobok priemernej RPMN poskytovanej veriteľmi v
rozhodnom časovom období, nemôže byť v žiadnom prípade v rozpore s dobrými mravmi a neplatná.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa

ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatív súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že
hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na
primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom

na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

14. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich
zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém
ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto
požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti
stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred
nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky
budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

15. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm.
j) vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN.
Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého
veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Matematický výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe

zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nemožno označiť za jednoduchý. Je
nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov
uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy. Bez príslušného matematického
výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, nie je spotrebiteľ schopný preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom.

16. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 spája

následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

17. Oporu vo vykonanom dokazovaní má i záver o neprimeranosti dojednaných úrokov.

18. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému

vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

20. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

21.Aplikáciuustanovenia§3Občianskehozákonníkavotázkevýškyodplatynevylučujeaniustanovenie

§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

22. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých

mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či

konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

24.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné

neprihliadnuťnaskutočnosť,žedlžníkuzatvárazmluvuadohoduoúrokochčastoprávezdôvodovsvojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané a až úžernícke úroky. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri

poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutý úrok vo výške 32 % ročne viac ako
dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných
úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a

preto záver považujúci dojednanie neprimeraných úrokov za odporujúce dobrým mravom je správny.

25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).