Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210729
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317210729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobkyne: N. H., T.. XX.X.XXXX, H. R., C. XXXX/
XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO:
42256593, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, o zaplatenie 780,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 9Csp/331/2017-50 z 21.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni 780,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 780,- eur odo
dňa 25.02.2017 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda
spotrebiteľská zmluva. V zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010 Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, súd ju v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje RPMN, ale v nesprávnej výške, a to v nižšej než úrok. Ak by žalovaný seriózne pristupoval
k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola úroková sadzba, keďže RPMN
zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou časťou a teda RPMN musí byť vyššie
ako je úroková sadzba. Tvrdenie žalovaného o tom, že úrok sa nezapočítava do RPMN je zavádzajúce.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný do zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol neprávnu výšku RPMN 28 %,
pričom úrok je vo výške 58,67 %, teda nezahrnul ho do RPMN, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je teda
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo je ďalší dôvod
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ďalej bola v zmluve dohodnutá odplata vo výške 252 eur. Odplata v zmluve nie je náležite špecifikovaná
aniejezrejmé,začoplatíspotrebiteľodplatuvovýške252eur.Toutoodplatoubolispotrebiteľovipridané
ďalšie náklady okrem úrokov. Žalovaný nepreukázal, aby odplata vo výške 252 eur reálne zodpovedala

nákladom veriteľa. Zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednanie odplaty vo výške
252 eur spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. t) OZ neprijateľná, a ako taká neplatná. V zmluve o úvere bola úroková sadzbadohodnutá vo výške 58,67 % ročne. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej
stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné
úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka v auguste 2015, kedy bola predmetná zmluva

uzavretá, v sadzbe 8,51%. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.8.2015 bola
sosplatnosťou12mesiacov.Úrokovásadzbapredmetnéhoúverujetakviacako6-násobkompriemernej
sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia
priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým
mravom. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe

ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 900,- eur. V prospech žalovaného žalobkyňa uhradila
sumu 1680,- eur. Keď úrok a odplata boli neplatne dohodnuté a zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
predpísané náležitosti, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, mal žalovaný právo len
na vrátenie sumy zodpovedajúcej poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobkyne nad tento rozsah
došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni.
Žalobkyni patrí rozdiel medzi uhradenými finančnými prostriedkami vo výške 1680,- eur a poskytnutými

finančnými prostriedkami vo výške 900,- eur, t.j. 780,- eur. Žalovaný sa dostal do omeškania, preto súd
žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal
do omeškania uplynutím lehoty v predsporovej výzve zo dňa 10.02.2017.

3. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu,

preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP (znemožnenie realizácie procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného
postupu), d) CSP (iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), f) CSP

(nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie) a h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie).

5. Poukázal na to, že z Dohody o plnení v splátkach jasne, určito a zrozumiteľne vyplývajú
termíny splátok: 28.09.2015, 28.10.2015, 28.11.2015, 28.12.2015, 28.01.2016, 28.02.2016, 28.03.2016,

28.04.2016, 28.05.2016, 28.06.2016, 28.07.2016, 28.08.2016. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne
a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru ako aj v
štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Žalobca nesie dôkazné bremeno a
jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a
teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú

a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa
vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené
na zmluve. Nariadenie č. 87/1995 Z.z. definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Úrok

nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo
v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri
podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že
je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí
peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmluve je odplata pri poskytnutí

peňažných prostriedkov vo výške 252,- eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %. V zmluve spotrebiteľ
zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľsky úver je
vo výške 24,67 %. Z uvedeného vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v
súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej
ročnej RPMN.

6. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že považuje rozsudok za správny

a v celom rozsahu sa s ním stotožnila, pričom odvolacie námietky žalovaného boli vyriešené v
prvostupňovom konaní, súd sa s nimi vysporiadal správne a rozhodnutie náležite odôvodnil. Vzhľadom
na konanie žalovaného s poukazom na dodatočne uzatvorenú dohodu o plnení v splátkach, je zrejmé, že
neboli splnené náležitosti obligatórne ustanovené pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonao spotrebiteľských úveroch. V zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má
podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok,
že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku. Žalovaný má v predmete činnosti ako

nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne
predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný obchádzal Zákon o spotrebiteľských
úverochtým,ženímpredloženáúverovázmluvanemázákonomstanovenénáležitosti,totojehokonanie
sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu. Je ťažké uveriť, že žalovaný nemal úmysel sa bezdôvodne obohatiť na jej úkor,

vzhľadom na súbor okolností a praktík, ktoré žalovaný za týmto účelom využil.

8. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených žalovaným, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie. Nebolo zistené znemožnenie realizácie procesných práv žalovaného v dôsledku nesprávneho
procesného postupu a porušenie práva na spravodlivý proces, rovnako ako iná vada, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie o veci.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

15. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere z 27.8.2015 je
zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon o spotrebiteľských
úveroch. Správne preto skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne
náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona.

16. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

17. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a aa).19. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému

odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho
výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie
len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet

RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady
boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Co 124/2016 z 03.11.2016). Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie
predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g) cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a

stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítanévčaseuzavretiazmluvyoúvere;uvedúsavšetkypredpokladypoužiténavýpočettejtomiery“

20. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)
tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Žalovaný tvrdí, že vzorec

výpočtu RPMN je uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. V tomto
smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11
cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od
obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat
ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často

nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například
rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v
právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

21. Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), treba konštatovať, že RPMN je potrebné
uviesť v správnej výške, pričom nesprávne uvedený údaj o RPMN nebol odvolaním vyvrátený. Žalovaný
do zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol neprávnu výšku RPMN 28 %, pričom úrok je vo výške
58,67 %, teda nezahrnul ho do RPMN, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je teda uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo je ďalší dôvod bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. V zmysle zmluvy sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo
výške 252,- eur, ktorej podstata a účel je rovnaký ako je to pri úroku.

23. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej

klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom
na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako

o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov
na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. V
predmetnom prípade odplata za úver predstavuje v skutočnosti 86,67 % ročne, čo 10 násobne prevyšuje
obvyklú mieru úrokových sadzieb za porovnateľné úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere. Táto okolnosťspôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.
1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške odplaty ako
neprijateľnú a absolútne neplatnú.

24. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009
zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž

musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

25. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké
úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu

dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba odplaty 86,67 % ročne je úplne drastická a nemá žiadne
opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým
sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%).
NemeckýBGHvrozsudkuz13.3.1990AZXIZR252/89vyhlásilúversrozdielomo12%percentuálnych
bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia

s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z
1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil
za odporujúcu dobrým mravom.

26. V závislosti od uvedeného, sú správne závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

predmetného úveru, nakoľko s absenciou náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch je spojená sankcia tejto bezodplatnosti a bezúročnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o
spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na ust. § 11 ods. 1 písm. d) tohto zákona.

27. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 900,- eur, pričom za situácie, že tento je bezúročný a

bez poplatkov, žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutým
peňažným prostriedkom. Iné nároky zo zmluvy žalovaný voči žalobkyni nemá, preto plnenie žalobkyne
nad rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru (780,- eur) predstavuje plnenie bez právneho dôvodu a
má za následok vznik bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na strane
žalovaného, ktorý takéto plnenie prijal.

28. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie s úrokom z
omeškania zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).