Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517204068
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2517204068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľky: Ing. O. G., nar. XX.X.XXXX,
adresa V. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., so sídlom Piešťany, Krajinská
3, proti povinnému: Ing. M. G., nar. XX.X.XXXX, adresa K., K. K. XXXX/XXX, zastúpenému advokátkou:
Mgr. Martina Masárová, so sídlom Piešťany, Záhradná 2/B, o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 6Pc/29/2017-348
zo dňa 3.7.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh navrhovateľky na určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 72 ods. 1, 2 a § 75 ods. 2
Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú zo

zákonom stanovených podmienok splnené len dve podmienky pre priznanie nároku na príspevok na
výživu rozvedeného manžela, a to, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené, ako aj
podmienka, že navrhovateľka pred podaním návrhu na súd sa pokúsila o dohodu s povinným, pokiaľ ide
o platenie príspevku na jej výživu, avšak pokiaľ ide o ďalšiu hmotnoprávnu podmienku, a to neschopnosť
navrhovateľky samostatne sa živiť, túto za preukázanú nemal. Vychádzal z toho, že navrhovateľka svoju
neschopnosť samostatne sa živiť odôvodňovala tým, že sa dlhé roky starala o deti a o domácnosť, v
dôsledku čoho nenadobudla dostatočnú prax, čo ju znevýhodňuje pri hľadaní si vhodného zamestnania.

Uviedla tiež, že jej zdravotný stav, následkom ktorého bola uznaná invalidnou a poberá invalidný
dôchodok, nie je prekážkou pri hľadaní si zamestnania, pričom je schopná zabezpečiť si príjmy rôznymi
činnosťami ako je doučovanie detí, doučovanie v Inštitúte jazykového vzdelávania, opatrovanie chorých
a starých ľudí, poisťovníctvo, účtovníctvo. Pri hľadaní si zamestnania väčšinou reaguje na inzeráty buď
prostredníctvom mailu alebo telefonicky a odpovede dostáva prevažne ústnou formou. Na preukázanie
svojej snahy nájsť si zamestnanie navrhovateľka predložila množstvo listinných dokladov, prevažne
mailovú komunikáciu za obdobie rokov 2014 - 2018 z ktorej vyplýva, že sa pokúšala nájsť si zamestnanie

formou žiadostí zasielaných v elektronickej forme, na rôzne pracovné pozície do rôznych obchodných
spoločností. Pokúšala sa tiež na Mestskom úrade v Hlohovci o pracovnú pozíciu opatrovateľky, avšak
vo výberovom konaní neuspela. Navrhovateľa si teda aktívne hľadá vhodné zamestnanie, čo však podľa
súdu ešte nepreukazuje jej neschopnosť samostatne sa živiť. Navrhovateľka na jednej strane tvrdí, žejej zdravotný stav nie je prekážkou pri hľadaní si zamestnania, na strane druhej sa na svoj zdravotný
stav odvoláva. Žiadnym listinným dôkazom však nepreukázala svoju zníženú pracovnú schopnosť, ako
ani skutočnosť, že jej zdravotný stav by bol prekážkou pri hľadaní si zamestnania, teda nepreukázala

svoju objektívnu nemožnosť zamestnať sa. Navrhovateľka opakovane uviedla, že okrem invalidného
dôchodku má príjem i z doučovania detí, opatrovania starých ľudí, vykonáva aj účtovníctvo, z čoho
však oficiálny príjem nemá. Čo sa týka jej majetkových pomerov, vlastní motorové vozidlo zn. ŠKODA
Octavia a je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu v V., v ktorom žije sama.
Súd mal za to, že oprávnená osoba v zásade nemusí uspokojovať svoje potreby z predaja majetkových

podstát, avšak treba odlišovať či ide o vyživovaciu povinnosť, podmienkou ktorej je stav odkázanosti
na výživné a zohľadniť tiež odôvodnenosť potrieb oprávnenej osoby, teda či úhradu požadovaných
životných nákladov je oprávnená požadovať. Za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti pritom možno považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou
o zdravie, kultúrnym vyžitím a záujmami s ohľadom na potrebu rozlišovania potrieb pravidelných,
nepravidelných a náhodilých. S poukazom na R 53/1968 mal súd za to, že nevyhnutnou výživou

rozvedeného manžela sa nerozumejú len nevyhnutné náklady na stravovanie, ale aj na uspokojovanie
ďalších nevyhnutných životných potrieb rozvedeného manžela vyplývajúcich z jeho veku, zdravotného
stavu, spôsobu života a pod. Navrhovateľka v priebehu konania opakovane poukazovala na potrebu
zabezpečenia jej potrieb hlavne v súvislosti s užívaním, údržbou a prevádzkou rodinného domu v V.,
čo súd vyhodnotil ako nadštandardný nárok, ktorý nie je nevyhnutný. Súd tiež poukázal na význam

a hierarchiu vyživovacích povinností, kedy príspevku na výživu rozvedeného manžela predchádza
vyživovacia povinnosti voči maloletým deťom, preto podľa súdu nemožno takýto nárok navrhovateľky
považovať za opodstatnený. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na výdavky súvisiace so starostlivosťou
o deti, na tieto súd neprihliadol, pretože všetky maloleté deti boli na základe dohody rodičov zverené do
starostlivosti povinného, pričom nejde o priame výdavky navrhovateľky. Súd neprihliadol ani na výdavky

v súvislosti so starostlivosťou o maloletú D., keďže z navrhovateľkou predložených pokladničných
dokladov vyplynulo, že sa jednalo o platby na veterinárnej klinike. Na základe uvedeného súd uzavrel,
že navrhovateľka nepreukázala svoju odkázanosť na príspevok na výživu na rozvedenú manželku,
nepreukázala odôvodnenosť svojho nároku a nepreukázala, že nie je schopná sama si zabezpečiť
výživu, naopak ako sama uviedla, vie si zabezpečiť príjem aj inou činnosťou ako je hlavný pracovný

pomer.

3. Pokiaľ ide o splnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky, a to schopností, možností a majetkových
pomerov povinného, súd zistil, že povinný je zamestnaný, pričom okrem príjmu z pracovného pomeru
má príjem z prenájmu nehnuteľností v G. J. G. a v K. v celkovej výške 850,- Eur v hrubom, teda

jeho priemerný mesačný príjem bez odpočítania dane a zdravotných odvodov predstavuje sumu cca
2.400,- Eur. Z tohto príjmu však uhrádza v prvom rade všetky výdavky súvisiace s potrebami a výživou
štyroch maloletých detí, ktoré má vo svojej osobnej starostlivosti, tiež uhrádza všetky spoločné záväzky
účastníkov, ktoré vznikli počas trvania manželstva (hypotéka za dom, pôžička zo ŠFRB vo výške
363,- Eur mesačne, taktiež hypotéku za byt v K. vo výške 296,-Eur mesačne), ďalej platí energie 200,-

Eur mesačne, má svoje osobné výdavky, ako aj náklady v súvislosti s dochádzaním do zamestnania v
G. 3x do týždňa v sume 150,-Eur mesačne za pohonné hmoty. Vzhľadom na to súd dospel k záveru,
že nie je v možnostiach a schopnostiach povinného uhrádzať okrem už existujúcich a preukázaných
výdavkov aj príspevok na výživu navrhovateľky, čo by mohlo vážne ohroziť uhrádzanie odôvodnených
potrieb maloletých detí, keď vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom má prednosť oproti príspevku

na výživu rozvedenej manželky.

4. Pri posudzovaní navrhovateľkinho nároku skúmal súd aj súlad s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o zistenie
príčin rozvratu manželstva účastníkov, dospel na základe obsahu spisu sp.zn. 13P/49/2014 k záveru, že
k narušeniu vzájomných vzťahov a k vážnemu a trvalému rozvratu manželstva došlo kvôli rozdielnosti

ich pováh, názorov, záujmov, vďaka rozdielnym názorom na výchovu maloletých detí a rozdielnym
názorom na trávenie voľného času. Ďalej z obsahu spisu sp. zn. 12C/310/2013 zistil, že rozsudkom
vydaným dňa 3.7.2014, právoplatným dňa 3.9.2014 súd návrh navrhovateľky na určenie výživného na
manželku zamietol, keď v odôvodnení vytkol navrhovateľke šikanózny výkon práva s úmyslom poškodiť
a znevýhodniť povinného a súčasne uviedol, že uloženie povinnosti povinnému platiť navrhovateľke

výživné by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti dospel súd k
záveru, že nárok navrhovateľky nemožno považovať za odôvodnený aj pre rozpor s dobrými mravmi keď
dôvodil, že navrhovateľka podala návrh na príspevok na svoju výživu po troch mesiacoch ako povinný
opustil spolu s deťmi rodinný dom v V., v ktorom žili spolu ešte po rozvode manželstva. Počas spolužitiapovinný uhrádzal všetky náklady spojené s užívaním domu, okrem toho hradil a naďalej hradí všetky
záväzky - úvery, ktoré vznikli ešte za trvania manželstva. Keďže po odchode povinného zo spoločnej
domácnosti prestal hradiť náklady za dom, v ktorom zostala navrhovateľka bývať sama, táto podala na

neho trestné oznámenie. Skutočnosť, že na povinného podala navrhovateľka viaceré trestné oznámenia
bola preukázaná v rámci jej opakovaných vyjadrení a výpovedí. Dopúšťa sa teda šikanózneho konania
voči povinnému, ktorý nemôže niesť zodpovednosť za jej súčasné ekonomické postavenie, pričom
uhrádza spoločné záväzky, ktoré vznikli za trvania manželstva účastníkov. Presúvať ekonomickú
zodpovednosť na povinného - bývalého manžela navrhovateľky by bolo neprimeraným zaťažovaním a

nemáoporuanivprincípochrodinnéhopráva, pretoževprípadebývalýchmanželovužnemožnohovoriť
o rodine. Po rozvode ide už o osoby bez vzájomného právneho vzťahu, s vlastnými ekonomickými,
profesijnými, rodinnými záujmami, a preto nie je odôvodnené viazať ich zodpovednosťou za ekonomické
postavenie bývalého manžela od rozvodu manželstva. Súd uviedol, že ak by návrhu navrhovateľky
vyhovel, povinný by sa dostal do situácie, kedy by nebol schopný dostatočne zabezpečovať primeranú
výživu maloletým deťom, ktoré má zverené do svojej osobnej starostlivosti, čo by tiež bolo v rozpore s

dobrými mravmi. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, súd návrhu navrhovateľky na určenie príspevku
na jej výživu nevyhovel a tento ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol.

5. Prvoinštančný súd tiež uviedol, že pri svojom rozhodovaní neprihliadol na listinné dôkazy a výpovede
účastníkov týkajúce sa vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tieto dôkazy ani

nevykonal, nakoľko s predmetom tohto konania priamo nesúvisia a súd ich v tomto konaní ani
nepovažoval za relevantné, pretože súvisia s inými na súde prebiehajúcimi konaniami o starostlivosti
súdu o maloleté deti.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len

„CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v celom jeho rozsahu prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľka, pričom sa domáhala, aby súd napadnutý rozsudok zrušil

a rozhodol tak, že návrhu navrhovateľky vyhovie a zaviaže povinného platiť navrhovateľke príspevok na
výživu v sume 600,- Eur mesačne s účinnosťou od 17.7.2017, alebo napadnutý rozsudok zruší a vec
vráti na opätovné prerokovanie na prvoinštančný súd. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a

rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Súdtiežnesprávne/
neúplne zistil skutočný stav veci. K záveru súdu, že navrhovateľka nepreukázala neschopnosť sebe
samej sa živiť, resp. že by jej zdravotný stav bol a je prekážkou pri hľadaní si zamestnania, teda že
nepreukázala svoju objektívnu nemožnosť sa zamestnať uviedla, že už len samotná skutočnosť, že
jej bol priznaný invalidný dôchodok svedčí o tom, že má zníženú schopnosť sa zamestnať. Uviedla,

že nikdy netvrdila, že sa objektívne vôbec nemôže zamestnať, naopak preukázala dlhodobú snahu
zamestnať sa a uviedla konkrétne činnosti, ktoré vykonáva s cieľom zvýšenia praxe a následného
zamestnania sa vo svojom odbore. Mala za to, že nie všetko, čo človek vykonáva musí byť nutne ihneď
honorované. poukazovala na to, že bola dlhodobo na rodičovskej dovolenke a starala sa 24 hodín o
štyri deti. Bolo preukázané, že povinnému klesli príjmy oproti stavu, keď tvoril spolu s navrhovateľkou a

ich deťmi spoločnú domácnosť. Z toho je zrejmé, že starostlivosť navrhovateľky o rodinu nebola vôbec
zanedbateľná,vytváralapovinnémuvhodnépodmienkyktomu,abysamoholnaplnovenovaťbudovaniu
vlastnej kariéry a zarábaniu peňazí. Povinný pri odchode zo spoločnej domácnosti zobral z rodinného
domu v V. všetky spotrebné veci, k čomu navrhovateľka žiada pripojiť spis sp. zn. 14C/43/2017. Nie je
pritom pravdivé jeho tvrdenie, že jej navrhoval, aby dom predali a zabezpečili si tak zvlášť adekvátne

bývanie, nakoľko ona sa k ním navrhovaným možnostiam nevyjadrovala, najmä deti nechceli, aby sa
dom predal. V konaní o vyporiadanie BSM mal povinný údajne navrhnúť, že dom od navrhovateľky
odkúpi, avšak jeho právna zástupkyňa na pojednávaniach opakovane uvádzala, že povinný chcel, aby
sa dom v V. predal. Navrhovateľka ďalej poprela, že by odmietala platiť el. energiu. Podľa nej by
nebol problém, ak by ju spoločne prepísali na ňu, avšak povinný najprv šikanóznym spôsobom vypol

v noci elektrinu, búchal na dom, okná, ďalší deň odpojil el. energiu tak, že z el. skrine zobral poistky a
navrhovateľku o tom neinformoval. Navrhovateľka preto podala oznámenie, ktoré rieši polícia. Dôvodila,
že sa nemôže samostatne živiť vo vyštudovanom odbore, pretože povinný odchádzal o 6.00 hod. ráno
z domu, prichádzal o 17.00-18.00 hod. a na nej bola celé roky ťarcha starostlivosti o 4 deti, domácnosť,zvieratá,dom,záhraduatp.Povinnýjejnenechalaniauto,totostálonaparkovisku,pretožedoG.chodils
kolegami.Navrhovateľkasimuselaautopožičiavaťodotca.V5/2017povinnýzlomilnavrhovateľkepalec
na pravej ruke, ktorú mala takmer 2 mesiace v sadre. Urobila si nejaké kurzy, avšak brigády v tejto oblasti

súmálozaplatené2,40-5,-Eur/hod.,avšaknavrhovateľkasachcezamestnaťvovyštudovanomodbore,
ktorý si vyžaduje minimálne 3-5 ročnú prax. Od r. 2018 začala bezplatne viesť účtovníctvo v kostole.
Je presvedčená o tom, že dokým nenadobudne prax, nenájde si prácu adekvátnu jej vysokoškolskému
vzdelaniu, preto je potrebné, aby jej povinný platil výživné. Hoci s povinným už nie sú rodina, dlhé roky
tvorili spoločnú domácnosť a práve v tom čase povinný veľmi úspešne budoval svoju kariéru. Povinný jej

od 7.11.2016 neumožňuje stretávanie s deťmi tak, ako to má uložené v rozsudku, preto sa navrhovateľka
nemôže ani nijako vopred zariadiť s prácou, ani s voľným časom, deti trpia. Takýmto spôsobom sa
povinný vysmieva nielen jej, ale aj súdom. Učiteľom sa vyhráža, že ak navrhovateľke dajú dieťa zo
školy, nahlási to na polícii. Nerešpektuje ani rozhodnutie o zákaze priblíženia sa k navrhovateľke na
vzdialenosťmenšiuako10m.Jehosprávaniepovažujenavrhovateľkazanemorálne,neetické,vrozpore
s dobrými mravmi, šikanózne, za výsmech celej spoločnosti, zákonov a rozhodnutí súdov. Povinný má

síce zabezpečovať osobnú starostlivosť ich štyrom mal. deťom, ale túto nezabezpečuje. Ďalšie úvery si
nemusel brať, lebo byt 120 m2 aj s garážami dostal darom od svojich rodičov, teraz býva u svojej milenky,
darovaný byt prenajíma, teda má ďalší príjem. Prenajíma tiež spoločné auto Seat Alhambra, má tak
zisk zo spoločného majetku, o ktorý sa s navrhovateľkou nijako nedelí. Navrhovateľka si pritom musela
zaobstarať svoje vlastné motorové vozidlo. Podľa navrhovateľky je týraním už to, že povinný mal. deti

nepripravuje na ich styk s matkou, deťom zakazuje s matkou komunikovať, nabádal ich v minulosti, aby
„mu pomohli zbaviť sa mamky,“ donútil O. preskočiť plot v V. č. XXX a vojsť do domu a zobrať odtiaľ
D., pričom v tom čase tam mali byť všetky 4 mal. deti. Povinný navrhovateľku ohovára ako matku pred
mal. deťmi i pred cudzími ľuďmi, uráža jej rodinu, známych, ubližuje jej rodičom, má zákaz vstupu do
rodinného domu v V. kvôli týraniu a domácemu násiliu, manipuluje rodinu Z. a Z.. Povinného šikanózne

správanie, týranie v domácom prostredí aj pred mal. deťmi negatívne vplývalo na navrhovateľku, ako
aj na psych. zdravie všetkých mal. detí. Navrhovateľka sa musí neustále brániť atakom povinného a
všetkým ním zmanipulovaným osobám, očisťovať svoje dobré meno. Preto aj z dôvodu, keď jeden z
bývalých manželov sa dopúšťa spoločensky neakceptovateľného správania, bolo by v rozpore s dobrými
mravmi, keby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Ďalej v odvolaní navrhovateľka uviedla, že kurz opatrovania jej platí aj v zahraničí. Môže ísť do
nemecky a anglicky hovoriacich krajín, kde by nemala problém aj dostatočne zarobiť. Má však súdom
upravený styk s deťmi, ktorý povinný nedodržiava. V 6/2017 podala na Okresnom súde Piešťany návrh,
aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Vo veci sa už začalo konať, preto si nemôže dovoliť

odísť za zárobkom do zahraničia. V SR sa ako opatrovateľka nemôže zamestnať, lebo podmienky sú
nevyhovujúce vzhľadom k jej deťom, o ktoré nie je postarané, keď dcéra D. ju žiadala, aby jej každé ráno
nosila desiatu, navrhovateľka ju tiež doučovala zameškané učivo z hudobnej náuky. Poukázala na iné
vzťahy povinného, podľa jej názoru nie je vylúčené, že povinný niekoho mal, lebo jej sestra mu darovala
manželskú posteľ ešte v r. 2012, ktorú nevedno kam umiestnil a možno aj používal. Navrhovateľka

nevie, kedy sa s p. Z. zoznámil, lebo od detí vie, že už v 2/2017 sa s ňou deti spoznali. V 4/2017 sa
odsťahoval z rodinného domu a v 6/2017 odišiel kvôli neschopnosti starať sa o deti k p. Z. do G. č. XXX.
Poukazovala na to, že na výživu detí, ktorá predchádza výžive rozvedenej manželky povinnému predsa
prispieva a povinný má aj iné príjmy (prenájom auta, bytu v PN, nehnuteľnosti v BN) spoločné záväzky
uhrádza dobrovoľne, na Okresnom súde Piešťany je jeho návrh na vyporiadanie BSM, rodinný dom nie

je nadštandardný, ale je to domov spoločných detí účastníkov konania, ktoré tam isto čoskoro prídu.
Podľa nej rekonštrukcia za 65.000,- Eur je výsmech, predstavuje účelový prístup povinného s cieľom
zvýšiť si výdavky. To, čo v súčasnosti povinný vlastní je nadštandard, ak nie je schopný uhrádzať všetky
svoje záväzky a žije u milenky, môže predať byt K. K. XXX v K. za 165.000,- Eur a bude mať dostatok
peňazí aj na deti, aj na bývalú manželku a ešte mu zostane aj na milenky. Hoci povinný píše o predaji

rodinného domu v V., v návrhu na vyporiadanie BSM napísal, že ju chce vyplatiť. Pri predaji a vyrovnaní
úverov by mu zostalo cca 30.000,- Eur. Do zahraničia nemôže povinný chodiť, lebo sa „musí osobne
starať“ o mal. deti, čo si spôsobil on sám, lebo ich navrhovateľke nechce dávať, ani na súdom určené
dni. Keby sa s navrhovateľkou dohodol, mohli by byť deti u nej stále, teda by mohol chodiť pracovať aj do
zahraničia. Súd si nevyžiadal priestupky povinného z OÚ PN, kde bol uznaný niekoľkokrát vinným. Podľa

prvoinštančnéhosúdusúspoukazomnajudikátR53/1968,potrebynavrhovateľkysúvisiacesužívaním,
údržbou a prevádzkou rodinného domu nadštandardný a nie nevyhnutný nárok. S tým navrhovateľka
nesúhlasí. Súd na jednej strane berie do úvahy výdavky povinného, napr. aj splátky úveru vo výške
65.000,- Eur na rekonštrukciu, na druhej strane považuje za nadštandardné, keď navrhovateľka uvádzavýdaje spojené s užívaním jedinej nehnuteľnosti, ktorú v spoluvlastníctve s povinným vlastní a súčasne
tvorí jedinú možnosť jej bývania. Naproti tomu súd nedostatočne vníma a zohľadňuje príjmy z prenájmu
nehnuteľností na strane povinného. Povinný je bohatý človek, vlastní v spoluvlastníctve nehnuteľnosti v

V., nehnuteľnosti pri K. a G. J. G.. Povinný si však úver na rekonštrukciu zobral zbytočne, z tejto sumy
môže navrhovateľke platiť výživné na rozvedenú manželku, ktorá sa 15 rokov viac ako 100% starala o
spoločné deti a vytvárala povinnému podmienky na budovanie kariéry. Teraz deti veľmi upadajú, niektoré
sú už takmer na dne. Navrhovateľka nesúhlasí s tým, že súd neprihliadol na výdavky súvisiace so
starostlivosťou o deti z dôvodu, že deti boli zverené otcovi. Matka neprestala byť matkou, nie je žiadny

dôvod k tomu, aby súd jej preukázateľné výdavky súvisiace so starostlivosťou o mal. deti neuznal ako
oprávnené výdavky. Navrhovateľka súdu podrobne odôvodnila svoje pravidelné príjmy a výdavky. Nie je
jej zrejmé, ako súd na základe rozpisu poskytnutého povinným dospel k záveru, že nie je v možnostiach
a schopnostiach povinného uhrádzať aj príspevok na výživu navrhovateľky. Na základe jednoduchého
porovnania príjmov a výdavkov navrhovateľky a povinného je zrejmé, že zatiaľ čo navrhovateľka má
mesačný príjem cca 220 Eur z invalidného dôchodku, z toho 107,80 Eur platí výživné na deti povinnému

a po odpočítaní ostatných výdavkov preukázateľne každý mesiac končí v hlboko červených číslach, tak
povinnémupoodpočítanímesačnýchvýdavkovpreukázateľnezostávaminimálnecca1.400,-Eur,podľa
názoru navrhovateľky až 1.678,- Eur. Povinný na pojednávaní dňa 11.7.2018 priznal 1.635,- Eur + 850,-
Eur = 2.485,- Eur + prídavky na deti + výživné na deti 108,50 + prenájom auta = 2.687,- Eur; výdavky
1.009,- Eur, výsledok je 2.687,- Eur - 1.009,- Eur = 1.678,- Eur. V konaní nebolo preukázané, prečo

deti nemajú dobrý vzťah k zodpovednej a starostlivej matke; v čom má konkrétne spočívať šikanózny
výkon práva zo strany navrhovateľky; príjem spolubývajúcej povinného, s ktorou od 6/2017 žije a býva
v G. č. XXX v spoločnej domácnosti a iné podstatné otázky. Nie je pravda, že sa navrhovateľka dopúšťa
šikanózneho konania voči povinnému. Postoje súdu voči navrhovateľke sa javia ako jednostranné v jej
neprospech a teda nespravodlivé. Mnohé uvádzané tvrdenia súdu nie sú podložené dokazovaním a

vyplývajú prevažne len z tvrdení uvádzaných povinným v jeho vyjadreniach. Navrhovateľka preto žiada,
aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodol tak, že určí príspevok na výživu rozvedenej
manželke alebo rozsudok zruší a vráti na opätovné prerokovanie na prvoinštančný súd.

9. Povinný samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľky sa písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP v spojení s § 62 ods.
1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je
nedôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh navrhovateľky na
určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v celom rozsahu zamietol.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľky a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť

jehodôvodovaodkazujenavýstižné,správne,presvedčivéavrelevantnomvyčerpávajúceodôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:13. Podľa § 72 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov (ods. 1). Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi (ods. 2).

14. Zánikom manželstva zaniká vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom

zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. V čase po zániku manželstva môže, za podmienok
upravených v ust. § 72 Zákona o rodine, vzniknúť povinnosť rozvedeného manžela prispievať na
výživu bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Oprávnenému bývalému manželovi
vznikne v tom prípade právo na zabezpečenie primeranej výživy. Ide však o rozdielny nárok, než
je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Základným kritériom pre
priznanie príspevku na výživu oprávneného, je skutočnosť, že nie je schopný sám sa živiť. Táto

neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného.
Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia, alebo jej strata v dôsledku dlhodobej
absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp.
staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia
poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste, alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v

danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Schopnosť bývalého manžela
živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale
aj od jeho majetkových pomerov. Dôvodom na priznanie príspevku však nie je rozdiel v životnej úrovni
bývalýchmanželov,aniskutočnosť,ženavrhovateľovikleslaživotnáúroveňoprotiobdobiupredzánikom
manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie

potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý
manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Vyžaduje sa pritom kvalifikovaná miera odkázanosti,
teda ak sa rozvedený manžel ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť,
nárok na príspevok mu nevzniká. Skúmajú sa len možnosti, schopnosti, majetkové pomery a primerané
potreby oprávneného, t. j. koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej

primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo
finančných prostriedkov zabezpečiť. Ak nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného
manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, je potrebné posúdiť, či druhý rozvedený manžel
má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v
primeranej miere. Tento príspevok nemá mať charakter sankčného výživného, nemožno ho priznať napr.

pre to, že druhý manžel zapríčinil rozvrat manželstva. S ohľadom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine
však súd príspevok neprizná, ak by to odporovalo dobrým mravom. Miera výživného je charakterizovaná
pojmom „primeraná výživa,“ t. j. ide o náklady na uspokojovanie životných potrieb oprávneného v
závislosti od jeho veku, zdravotného stavu, životného štýlu a ďalších potrieb, teda o úhradu všetkých
odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu, avšak zároveň ide

o užší rozsah výživného ako pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva.

15. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako
súd prvej inštancie a to, že predovšetkým v danom prípade nie je splnená základná hmotnoprávna
podmienka pre priznanie navrhovateľke príspevku na výživu rozvedenej manželky, a to neschopnosť

navrhovateľky samostatne sa živiť, teda jej kvalifikovaná miera odkázanosti na výživné od bývalého
manžela. Navrhovateľka svoju odkázanosť odôvodňovala predovšetkým tým, že už len samotná
skutočnosť, že jej bol priznaný invalidný dôchodok svedčí o tom, že má zníženú schopnosť sa
zamestnať, ďalej tým, že bola dlhodobo na rodičovskej dovolenke a starala sa 24 hodín o 4 deti a
celú domácnosť a hoci má vysokoškolské ekonomické vzdelanie, pre nedostatočnú prax si nedokáže

nájsť adekvátnu prácu, potom by sa chcela venovať vedeniu účtovníctva, a hoci má kurz opatrovania,
ktorý jej platí aj v zahraničí, teda by mohla pracovať v anglicky a nemecky hovoriacich krajinách,
túto prácu nemôže vykonávať, nakoľko má upravený styk s maloletými deťmi, pričom v súčasnosti
podala návrh na ich zverenie do svojej osobnej starostlivosti, preto nemôže začať pracovať v zahraničí,
pričom z opatrovania a doučovania má iba zanedbateľný príjem. Odvolací súd však zistil, že manželstvo

účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 7.11.2016, navrhovateľka svoj návrh na určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky podala dňa 17.7.2017, teda po 8 mesiacoch od rozhodnutia
o rozvode manželstva, ktorým boli mal. deti I., nar. XX.X.XXXX, mal. O., nar. XX.X.XXXX, mal. K.
nar. XX.X.XXXX a mal. D., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivostiotca. Od rozvodu manželstva, až po vydanie rozhodnutia prvoinštančného súdu dňa 3.7.2018 ako aj
do súčasnosti, je to pomerne dlhé obdobie, aby si navrhovateľka našla prácu zodpovedajúcu svojim
fyzickým a duševným schopnostiam, v ktorej by mohla dosahovať príjem postačujúci na zabezpečenie

jej primeranej výživy, teda na pokrytie nákladov potrebných na uspokojovanie jej životných potrieb.
Hoci prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí navrhovateľke zdôraznil, že nepreukázala žiadnym
listinným dôkazom svoju zníženú pracovnú schopnosť, tieto skutočnosti navrhovateľka nedoplnila
ani v podanom odvolaní, nijako teda nepreukázala v akom konkrétnom rozsahu je vzhľadom na
jej zdravotný stav znížená jej pracovná schopnosť, napríklad lekárskymi správami, či predložením

posudku posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre priznanie jej invalidného dôchodku, z ktorého
by jednoznačne vyplývalo, aké sú zdravotné obmedzenia navrhovateľky, aké je % miery poklesu
schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a aké sú odporúčania posudkového lekára
ohľadom možností navrhovateľky zamestnať sa. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že len samotná
skutočnosť, že jej bol priznaný invalidný dôchodok postačuje na to, aby bola preukázaná jej znížená
schopnosť sa zamestnať. Aj pri poberaní invalidného dôchodku totiž vo väčšine prípadov fyzické osoby

sú za určitých podmienok schopné práce určitého druhu vykonávať. Navyše navrhovateľka uvádza, že
sa venuje opatrovaniu ľudí, na ktorú činnosť získala certifikát dňa 21.12.2016, teda musí byť schopná
takúto fyzicky ale aj psychicky náročnú prácu vykonávať. Okrem toho doučuje deti a vedie (zadarmo)
účtovníctvo. Súd má preto za to, že príslušné listinné doklady potvrdzujúce jej zníženú pracovnú
schopnosť navrhovateľka nepredložila len účelovo, aby nebolo možné riadne preskúmať jej objektívnu

nemožnosť sa zamestnať.

16. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že sa zamestnať nemôže vzhľadom na svoju
nedostatočnú prax, tu je potrebné uviesť, že navrhovateľka sa nesprávne domnieva, že neschopnosť
zamestnať sa, sa týka výlučne iba zamestnania sa vo vyštudovanom odbore. Navrhovateľka doložila

do spisu množstvo listinných dokladov preukazujúcich, že sa skutočne o zamestnanie uchádzala. Z
väčšiny z nich však nie je zrejmé, či sa pohovoru vôbec zúčastnila a prípadne z akých dôvodov ju
do zamestnania neprijali, či dokonca navrhovateľka ponúknutú prácu neodmietla. Najmä žiadosti o
zamestnanie podávané v decembri r. 2016, resp. v rokoch 2017 a 2018 z veľkej väčšiny neobsahujú
odpoveď potencionálnych zamestnávateľov, týkajú sa prevažne ekonomických pozícií, pričom ani jedna

z predložených žiadostí o zamestnanie z rokov 2014 - 2018 nie je žiadosťou o zamestnanie sa napr.
vo výrobných závodoch Trnavského kraja, pričom je všeobecne známe, že tieto výrobné závody (napr.
PCA Slovakia, s. r. o. Trnava; Samsung Elektronics Slovakia, s. r. o. Galanta; Bekaert Hlohovec,
a.s. Hlohovec a mnohé iné) neustále hľadajú nových zamestnancov, pričom ponúkajú aj potrebné
zaškolenie, s dostatočne vysokou odmenou za vykonanú prácu. Platí, že pri posudzovaní schopnosti

navrhovateľky samostatne sa živiť, nie je jediným smerodajným kritériom odbor - smer, ktorý vyštudovala
(tu vysokoškolské ekonomické vzdelanie), ale či si môže nájsť zamestnanie zodpovedajúce jej fyzickým
a duševným schopnostiam. Navrhovateľka si teda musí hľadať zamestnanie nielen zodpovedajúce jej
profesii, ale akékoľvek zamestnanie, ktoré jej poskytne dostatočné prostriedky na pokrytie jej životných
nákladov. Takúto snahu však navrhovateľka nepreukázala. Popri takomto zamestnaní, by sa potom

navrhovateľka mohla rôznymi spôsobmi pokúšať aj o získavanie praxe vo vyštudovanom odbore
(napr. prácou na čiastočný úväzok, či tvrdeným bezplatným vedeným účtovníctva) a neskôr si nájsť
aj zamestnanie zodpovedajúce aj jej kvalifikácii. Navyše navrhovateľka má opatrovateľský kurz, na
základe ktorého môže vykonávať prácu nielen v Slovenskej republike ale aj v zahraničí, pričom je
všeobecne známe, že na takýchto zamestnancov sa v zahraničí robí nábor. Neobstojí pritom námietka

navrhovateľky v odvolaní, že v zahraničí pracovať nemôže, pretože má upravený styk s mal. deťmi a
v súčasnosti požiadala o ich zverenie do svojej osobnej starostlivosti. V prípade práce v zahraničí sa
totiž pracovný pomer dá upraviť tak, že zamestnanec pracuje týždeň - dva v zahraničí a ostatné týždne
v mesiaci je doma. V tom období by sa potom navrhovateľka mohla starať o mal. deti, prípadne by
prichádzala do úvahy striedavá osobná starostlivosť. Úlohou každého rodiča je totiž nájsť si primerané

zamestnanie tak, aby bol schopný zabezpečovať výživu nielen svoju, ale aj všetkých svojich maloletých
detí. Tiež v prípade, ak by boli maloleté deti rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, neznamená to, že by nemala vôbec pracovať. Ide totiž o deti vo veku I. - 16 rokov,
O. - 14 rokov, K. - 12 rokov a D. - 9 rokov, teda všetky sú už školopovinné, čiže počas vyučovania
by matka možnosť riadne pracovať mala. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria schopnosti navrhovateľky

samostatne sa živiť, sú už potom celkom irelevantné tvrdenia navrhovateľky v podanom odvolaní o
možnostiach spôsobu vyporiadania BSM k spoločnému rodinnému domu, o tom, že si musela po
odchode povinného nanovo zariadiť domácnosť, o priekoch, ktoré si navzájom robia, ako aj o možných
nadštandardných majetkových pomeroch povinného. Povinný ako bývalý manžel navrhovateľky by totižmal po rozvode manželstva vyživovaciu povinnosť k nej jedine za predpokladu, že by navrhovateľka
relevantne preukázala svoju neschopnosť samostatne sa živiť, čo v tomto prípade preukázané vôbec
nebolo. Povinný preto nemusí predávať akýkoľvek svoj majetok, len aby navrhovateľke platil výživné.

Príspevok na výživu rozvedenej manželky nie je možné navrhovateľke priznať len z dôvodu, že by sa
povinnývočinejdopúšťaltvrdenéhošikanóznehokonania.Prvoinštančnýsúdcelkomsprávnezohľadnil,
že povinný v celom rozsahu zabezpečuje zo svojich príjmov výživu štyroch dospievajúcich maloletých
detí. Pokiaľ ide o uhrádzanie nákladov na rodinný dom a splácanie hypotéky, tieto otázky je možné
riešiťtakvkonaníovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,prípadnesanavrhovateľka

môže domáhať samostatne úhrady podielu povinného na nákladoch na údržbu danej nehnuteľnosti.
Sama si môže nájsť primerané lacnejšie bývanie, ktorého náklady bude schopná zo svojich príjmov
uhrádzať.

17. Ako už bolo uvedené, nie je podstatné, že sa navrhovateľka chce zamestnať vo vyštudovanom
odbore,príspevoknavýživurozvedenejmanželkytotižnemáslúžiťnaprekrytieobdobianaprehlbovanie

jej kvalifikácie, či na preklenutie obdobia za účelom získania potrebnej praxe na výkon vyštudovaného
odboru, ale na pokrytie základných životných potrieb v prípade, že oprávnená osoba nemá potrebnú
schopnosť samostatne sa živiť. Navrhovateľka v tomto prípade takúto schopnosť má, prácou aj v inom
ako vyštudovanom odbore, prípadne opatrovaním si dokáže, vzhľadom na už dlhodobé podmienky na
trhu práce, kde je dostatok voľných pracovných miest za adekvátnu odmenu, zabezpečiť dostatočné

prostriedky na úhradu svojich nákladov. Vzhľadom na to, že navrhovateľka základnú hmotnoprávnu
podmienku pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, teda svoju neschopnosť samostatne
sa živiť nepreukázala, je potom už nadbytočné zaoberať sa príjmovými a majetkovými možnosťami a
schopnosťami povinného, prípadne príčinami rozvratu vzťahov medzi manželmi, či otázkou dobrých
mravov.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania, odvolací
súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd o návrhu navrhovateľky na priznanie príspevku na výživu
rozvedenej manželky rozhodol vecne správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok, včítane
závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, s použitím

§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

19. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím
§ 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP nepodal.

20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj beznávrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.