Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203187
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115203187.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Y. F., W.. X.XX.XXXX,

M. F. Ď. XX, XXX XX T., zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovaného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 852, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.883,89 eura do 3
dní od právopatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.2.2015 domáhal voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.883,89 eura, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „žiadosťou zo
dňa 6.12.2007 požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 74.000,- Sk (2.456,35
eura) (bod 5.zmluvy). Na základe žiadosti mu bola poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 2.456,35
eura (bod 6.zmluvy) so splatnosťou úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka 148,34 eura so zmluvou
odmenou 2.230,90 eura, nominálna hodnota úveru bola 5340,37 eura. V zmluve bola uvedená len výška

RPMN: 76,84 %.
Podľa tejto zmluvy mu bola poskytnutá čiastka 2.456,35 eura) a žalovanému mal vrátiť 5.340,37 eura),
teda naviac o 2.884,02 eura. Žalovanému uhradil čiastku 5.340,24 eura.
V predmetnej zmluve ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky o výške úveru, ktorá zahŕňa aj úroky. Už
na prvý pohľad ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnú odplatu za
úver. Tak vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval NS SR v rozsudku 5Cdo 26/2011.
K výške neprimeranej odplaty za úver poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 25.9.2013

č.k. 3Co 151/2013.
V súvislosti s neprijateľnými poplatkami a úžerou cenou úveru vzniklo bezdôvodné obohatenie
žalovaného o sumu 2.883,89 eura.
Žalovaný listom zo dňa 21.10.2014 oznámil, že celkový dlh z predmetnej zmluvy činí 8.030,09 eura“.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť aj z dôvodu premlčania nárokov, ktorých

sa podanou žalobou žalobca domáha. Poukazoval na to, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou
a v danom prípade sa účastníci dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov a samotné
dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a preto nie je možné rozhodnúťo neplatnosti celej odplaty a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver. Namietal
premlčanie v časti o zaplatenie úrokov vo výške 1.190,46 eura po uplynutí premlčacej lehoty.

3. V replike na toto vyjadrenie právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015
uviedol, že ak zmluvná odmena, ktorá bola v zmluve uvedená ako 86.884,- Sk je práve tá suma,
ktorá pokrýva ako úroky, tak poplatky a v tomto prípade podľa názoru žalovaného bolo učinené zadosť
zákonom a postup vyžadovaný zákonom bol dodržaný., ne súhlasí s takýmto nahradením zákonnej
povinnosti uvádzať úroky, pretože z tohto nie je vôbec zrejmé, či sa nejaké poplatky uhrádzajú, či je

to iba úrok a úrok v akej percentuálnej výške, lebo aj § 502 Obchodného zákonníka uvádza nie ako
hlavnú náležitosť zmluvy o úvere výšku úrokov a napriek tomu vzniká ich povinnosť platiť, čo sa priamo
rozchádza so zákonom o spotrebiteľských úveroch, ktorý hovorí, že úroky neuvedené v zmluve nepatria
žalovanému ako veriteľovi, čo sa potom následne určilo ako ročná úroková sadzba.
Žalovaný si podľa neho nesplnil svoje povinnosti, pretože nie je možné posúdiť, aký úrok v tejto zmluve
je a v podstate znemožnil takýmto spôsobom žalovaný vôbec posúdiť dojednania o úrokoch v rámci

pohľadu súladu s dobrými mravmi a úrok sa tu jednoducho nenachádza, je tu iba celková čiastka, ktorá
sa má zaplatiť, ale nie úrok ako taký. Nie je vôbec zrejmé, z čoho pozostáva táto suma, či je to iba úrok
a pokiaľ by to bol iba úrok, tak samozrejme odporuje dobrým mravom, pretože za 3 roky viac než celú
istinu je v rozpore s dobrými mravmi a takýto úrok samozrejme nepatrí žalovanému.
Poukázal ďalej na to, že až v novembri 2014 po tom, čo žalovaný zaslal platobnú históriu, sa mohol

žalobca dozvedieť od združenia to, či došlo k na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.11.2015 č.k. 19C/52/2015-42 bolo rozhodnuté,
že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.883,89 eura a nahradiť

trovy právneho zastúpenia vo výške 456,19 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, pričom prvoinštančný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že sa stotožňuje s
právnym zdôvodnením žalobného návrhu uvedenom v písomnom vyhotovení žalobného návrhu a
stotožňuje sa aj s jeho stanoviskom k vzneseným námietkam žalovaného. Je nepochybné, že sa v
danomprípadejednalooabsolútneneplatnýprávnyúkon.Spôsob,akýmbolúveruzavretý,jednoznačne

poukazuje na zlý úmysel žalovaného neposkytnúť žalovanému ochranu ako spotrebiteľovi a v podstate
aj spôsob, akým sa tento prípad vyvíjal, svedčí o tom, že žalovanému vyhovovalo, akým spôsobom
vlastne od žalobcu dané platby inkasoval. Je evidentné aj to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to aj žalobca v žalobe tvrdí a
to neprimerané vnucovanie ďalšej služby, v danom prípade automatického navyšovania schváleného

úveru, keď žalobca nepožadoval revolvingový úver, ale požadoval pôžičku v určitej výške a rovnako aj
rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 18.1 Všeobecných
obchodných podmienok je v zmysle ustálenej praxe súdov považovaná za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.
Vo vzťahu k namietanému premlčaniu dal za pravdu žalobcovi, ak tento tvrdil, že sa o tom, že sa na

jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil dozvedel v novembri 2014 od združenia, pričom podľa listu zo
dňa 21.10.2014, ktorým žalobca žiadal o zaslanie kópie zmluvy a prehľadu splátok, lebo až vtedy bolo
možné zistiť, že žalovaný ešte voči žalobcovi uplatňuje dlh vo výške 8.039 eur.

5. V dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 31.5.2017 č.k

23Co/57/2016-55 prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil na súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
pričom uviedol, že súd prvej inštancie nemôže svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodniť tým, že
sa stotožňuje so zdôvodnením žalobného návrhu. Je úlohou súdu prvej inštancie, aby uviedol v
rozsudku zistený skutkový stav týkajúci sa veci a aby tento zistený skutkový stav sám právne posúdil.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z čoho vyplýva priznaná výška bezdôvodného

obohatenia. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie nedáva účastníkovi možnosť efektívne sa proti
nemu brániť, a preto odvolací súd toto rozhodnutie zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, súd
prvej inštancie sa má vysporiadať s právnou otázkou, či na strane žalobcu vzniklo alebo nevzniklo
bezdôvodné obohatenie, na základe v žalobe tvrdených skutočností, ktoré sám posúdi. Ak zistí, že

bezdôvodné obohatenie vzniklo, odôvodní jeho výšku a bude sa zaoberať vznesenou námietkou
premlčania zo strany žalovaného, pričom je potrebné mať na zreteli, že subjektívna premlčacia lehota
plynie v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Objektívna premlčacia lehota bezdôvodného obohatenia je
trojročná, odkedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodnéobohatenie. Pokiaľ súd prvej inštancie je toho názoru, že v danom prípade sa jedná o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, odôvodní aj túto skutočnosť a uvedie, od akej udalosti začala plynúť objektívna
premlčacia lehota. Poukázal ďalej na to, že súhlasí so záverom, že subjektívnu premlčaciu lehotu

dvoch rokov je potrebné počítať od času, kedy sa žalobca preukázateľne dozvedel o tom, že vzniklo
bezdôvodné obohatenie, a teda v tomto konkrétnom prípade od času, kedy sa žalobca dozvedel o tom,
že dojednané zmluvné podmienky môžu byť neplatné.

6.Povrátenívecizodvolaciehosúdunapojednávaníkonanomdňa12.10.2017právnyzástupcažalobcu

uviedol, že v súvislosti s plynutím objektívnej premlčacej lehoty doby odkazuje na rozhodovaciu prax
odvolacieho súdu, ktorý pri tomto dodávateľovi a pri obdobných zmluvách uvádza, že ide o dodávateľa,
ktorý sa chce na úkor spotrebiteľa, svojho klienta, bezdôvodne obohacovať práve na základe toho,
že vo svojich zmluvách nemá náležitosti, ktoré by mal mať. Pri takom správaní je daný minimálne
nepriamy úmysel obohacovania sa na úkor spotrebiteľa. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej
doby, poukázal na prehlásenie združenia, v ktorom žalobca bol v čase, kedy túto zmluvu riešil, pričom

na základe tohto je zrejmé, že vtedy došlo k vedomosti žalobcu o tom, že je možné podať takúto žalobu
a cestou súdu sa domáhať vydanie bezdôvodného obohatenia, preto plynutie subjektívne premlčacej
doby odvodzuje od tohto okamihu.

7. Právny zástupca žalovaného voči tomuto oponoval tým, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,

kedy sa dozvedel o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaného na jeho úkor. Žalobca účelovo alebo
z dôvodu nevedomosti stotožňuje okamih nadobudnutia vedomosti o možnom bezdôvodnom obohatení
s okamihom, kedy predložil zmluvy na posúdenie spotrebiteľskému združeniu. Zákon pre tieto účely
vyžaduje vedomosť spotrebiteľa, posúdenie zmluvného vzťahu združením na ochranu spotrebiteľa vo
vzťahu k plynutiu premlčacej doby v tomto prípade nie je relevantné.

Okrem uvedeného žalobca vôbec neozrejmil, aké okolnosti mu boli podpornými v oblasti tvrdení o
úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor. Idem o ničím nepodporené, nepreukázané
domnienky, ktoré nemajú oporu v žiadnej právnej skutočnosti.

8. Na pojednávaní konanom dňa 27.11.2017 k tomuto právny zástupca žalobcu uviedol, že v súvislosti

s predchádzajúcim právnym záverom týkajúcim sa aplikácie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby,
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/8/2017 z 28.6.2017, taktiež sp.zn.
2Co/9/2012 z 21.1.2013, sp.zn.18Co/110/2016 z 26.6.2017, sp.zn. 19Co/61/2017 z 31.8.2017, sp.zn.
20Co/281/2015 z 27.4.2017, sp.zn. 21Co/72/2014 z 19.3.2015 a rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 9Co/648/2013 z 20.2.2014. Všetky tieto rozsudky boli vydané proti žalovanému, ktorý je žalovaný

aj v tejto veci a bolo v nich konštatované, že takéto konanie žalovaného, ktoré je skutkovo zistené aj
v tejto veci je považované za úmyselné obohacovanie sa na úkor spotrebiteľa a je potrebné aplikovať
10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov a to: fotokópia

formulárovej zmluvy zo dňa 6.12.2007 č. 8300003415 spolu so zmluvnými dojednaniami, prehľad platieb
k zmluve o revolvingovom úvere, stanovisko k žiadosti o zaslanie dokladov, vyjadrenie žalovaného,
prehlásenie HOOS, a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca je fyzická osoba - spotrebiteľ.

11. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sro, vo vložke
22160/B v predmete činnosti o.i. poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov.

12. Dňa 6.12.2007 uzavreli účastníci - žalobca ešte pod pôvodným obchodným menom PROFIREAL
spol. s r. o. zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru na formulárovom tlačive nazvanom Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere.
Podľa tejto žiadosti, u ktorej zmluvné dojednania mali byť podľa veľmi ťažko čitateľných ustanovení
formulárovej zmluvy, súčasťou zmluvy, poskytol žalovaný žalobcovi úverový rámec vo výške vo výške

74.000,- Sk so splatnosťou 36 splátok splatných 20.dňa v mesiaci pri výške mesačnej splátky 4.469,- Sk
za zmluvnú odmenu 86.884,- Sk. Nominálna hodnota úveru bola 168.884,- Sk a uvedená RPMN 76,84
%. Ako vyplýva zo zhodných tvrdení účastníkov, bola mu poskytnutá čiastka vo výške 74.000,- Sk, teda
2.456,35 eura a žalovanému mal vrátiť 160.884,- Sk, teda 5.340,37 eura.13. Z prehľadu o splácaní úveru súd zistil, že žalobca v čase od 20.1.2008 do 20.3.2011 uhradil 18
splátok po 148,34 eura, 9 splátok po 20 eura, 17 splátok po 61,69 eura, 16 splátok po 86,65 eura a 1

splátku vo výške 54,99 eura, čo spolu činí 5 340,24 eura.

14. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že keď sa v roku 2007 ocitol v zlej finančnej situácii a potreboval v
súvislosti s bývaním určitú sumu peňazí cca 80.000,-Sk, zašiel do sídla žalobcu na Hlavnej ulici, kde
po jeho žiadosti o pôžičku, bola s ním spísaná žiadosť o poskytnutie úveru. Nevedel v tom čase, čo je

revolvingovýúver,alevžiadnomprípadenežiadal,abymubolposkytnutýúvertak,abysaúverovýrámec
dopĺňal. Chcel si požičať sumu 80.000,- Sk s tým, že túto bude v pravidelných mesačných splátkach
splácať. Po spísaní žiadosti mu bolo oznámené, že mu bol schválený úver vo výške 74.000,- Sk s tým,
že ho má splácať v mesačných splátkach, nič iné v súvislosti s týmto úverom mu nebolo vysvetlené.
Nebolo mu vysvetlené ani to, koľko má vlastne zaplatiť z titulu tohto úveru. Keď sa v roku 2014 chcel
dozvedieť, ako dlho má ešte dlh splácať, obrátil sa na spotrebiteľské združenie, ktoré zistilo, že jeho

dlh u žalobcu ešte činí 8.039 eur, táto suma sa mu zdala neprijateľne vysoká, a keďže túto sumu splácal
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, podal v januári 2015 žalobu o zdržanie sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy aj s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.

15. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 12.1.2015 č.k. 15C/1/2015-16 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.4.2015 č.k. 19Co/89/2015-30 bolo uložené žalovanému
predbežným opatrením zdržať sa použitia sa dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8300003415 uzavretej medzi účastníkmi dňa 10.12.2007.

16. Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS zo dňa 19.7.2017 sa

žalobca obrátil na združenie so žiadosťou, že potrebuje poradiť so zmluvou o úvere, ktorú uzavrel so
spoločnosťou Profi Credit Slovakia, s. r. o. V mesiaci november 2014 im predložil zmluvu o úvere č.
8300003415 zo dňa 6.12.2007 a prehľad platieb na predmetnú zmluvu, zmluva podľa ich názoru je
zmluvou bezúročnou a bez poplatkovou a taktiež obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Vzhľadom na to, že ako spotrebiteľ uhradil vyššiu sumu ako mu bola poskytnutá informovali ho, že ak mu

veriteľ poskytol úver vo výške 2.456,35 eura a uhradil 5.340,24 eura došlo k bezdôvodnému obohateniu
zo strany veriteľa spoločnosti Profi Credit Slovakia, s. r. o. o sumu 2.883,89 eura a že má právo sa
súdnou cestou domáhať vydania tejto sumy ako bezdôvodného obohatenia. Združenie mu odporučilo
obrátiť sa ohľadom právnych služieb na advokáta, ktorú posúdi právnu stránku veci.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

18. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú
právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ZoSÚ), ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje
na to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj
keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku.

19. Podľa § 2 ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1.sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2.poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3.poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklýmipoplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4.členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5.poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy

č. 1 z hodnoty celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského
úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.
Podľa § 3 ZoSÚ, podmienky ponuky spotrebiteľského úveru

Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania;3) v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4)
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.
Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o
poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.
Reklama5) alebo
akákoľvek ponuka vystavená na obchodných miestach, na ktorých veriteľ ponúka spotrebiteľský

úver, v ktorej je uvedená úroková sadzba alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej miere
nákladov vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2 , ak to nie je uskutočniteľné v inej forme.
Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne

oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 . Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce
informácie.
Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých
bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3 ) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.
Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná

percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2 .
Počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať
spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov.

20. Podľa § 4 ZoSÚ,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov;
ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto
nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6 ,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7 .
Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS
523/2007, uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú
v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez
ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom
v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto

odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

23. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.6.2016

č.k. 17Co/107/2016, podľa ktorého „úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej
kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej

klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom
najvyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100%

oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty zaužívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená.
Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ
predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka , tak sa dostáva do

rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ).
Pokiaľ ide o možnosť moderácie výšky úrokov, odvolací súd v tomto smere poukazuje na článok 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“).
Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby
nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by vnútroštátny súd mohol

meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť
splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť k
odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom, že sa takéto
nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo dodávatelia by
sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich

neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali
zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať
tak,ževnútroštátnemusúduvprípade,žezistíexistenciunekalejpodmienkyvzmluveuzatvorenejmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto
toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco

Espanol de Crédito SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).
Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani
žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky,
ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých
mravov zo strany súdu. Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s

rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu
zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v
roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18%
a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom“.

24. V danom prípade súd zistil, že podľa formulárovej zmluvy, strany sporu mali uzavrieť zmluvu
o revolvingovom úvere, pričom z výpovede žalobcu jednoznačne vyplynulo, že nemal záujem o
poskytnutie revolvingového úveru, t.j. o úveru, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje
opakovane bez nutnosti žiadať o povolanie čerpania, pričom príkladom revolvingového úveru sú kreditné
karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec a následne, ak vyčerpá časť alebo celý úverový

rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorázovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má k dispozícii
celý úverový rámec.
V danom prípade sa o takýto zmluvný vzťah zjavne nejednalo, o čom svedčia aj listinné dôkazy
predložené v spore a najmä, že aj z obsahu formulárovej zmluvy je zrejmá poskytnutá čiastka úveru,
nie úverový rámec. Nie je teda súdu zo spôsobu uzavretia predmetnej zmluvy zrejmé, z akého dôvodu

došlo k uzavretiu revolvingového úveru na formulárovom tlačive, ktorý nepredpokladá revolvingový úver,
keďže obsahovo poskytnutá čiastka úveru nezodpovedá úverovému rámcu.

25. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, mala zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa § 43 Občianskeho zákonníka obsahovať

najmä sumu, počet, termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom z formulárového tlačiva
je zrejmé, že takýto údaj v zmluve chýba a rovnako chýba aj správny údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov, pričom pokiaľ táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

26. V danom prípade uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov by malo byť uvedením správneho
údaju, o čom svedčia aj ďalšie novelizácie Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré už jednoznačne
uvádzajú, že ak je ročná percentuálna miera nákladov uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa,
považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.Preto je potrebné aj ustanovenie vo vtedy platnom zákone o ZoSÚ o tom, že ak ročná percentuálna
miera nákladov nie je uvedená, potrebné považovať za údaj - „ak nie je uvedená ročná percentuálna
miera nákladov v správnej výške“.

Súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností vo formulárovom tlačive bola uvedená v časti Údaje o
požadovanom revolvingovom úvere predpokladaná RPMN za úver 79,47 %, ktorá RPMN je podľa výšky
poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa uvedená v zmluve správne, avšak v Údajoch o
schválenom revolvingovom úvere sa uvádza, že pri totožných iných sumách, čiastkach a platbách, je
RPMN za úver len 76,84 %.

V každom ohľade však predmetná vysoká RPMN, ktorá vlastne vyjadruje úrokovú mieru porovnateľnú
s úrokovými sadzbami, ktoré ponúkajú banky, je neúmerne vysoká oproti tomu, v akej výške v decembri
2007 boli priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk, ktoré v tom čase činili 13,65 %.
27. Pokiaľ tzv. zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úrok, pretože nie je zrejmé, o čo iné by v danom
prípade malo v tejto zmluve ísť, rozdelíme podľa splatnosti úveru 36 mesiacov na jednotlivé roky,
spotrebiteľ mal zaplatiť za každý rok úrok zodpovedajúci 38,77 % úrokovej sadzbe. Predmetná úroková

sadzba, keďže skoro trojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu úverov podľa poskytovanými
obchodnými bankami v decembri 2007, je jednoznačne úžernou úrokovou sadzbou.
Z tohto dôvodu je potrebné považovať predmetný úver za úžerný v rozpore s dobrými mravmi.
Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že žalovaný ako dodávateľ finančnej služby hrubo porušil
ustanoveniazákonaZoSÚazformulárovéhotlačivajeevidentné,žetakpostupovalajvinýchzmluvných

vzťahoch. Zavádzal spotrebiteľov o tom, že im poskytuje revolvingový úver a v skutočnosti im poskytoval
len úver jednorázový s tým, že tento má byť splácaný.
Pritom zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sa nachádzajú na druhej časti
formulárovej žiadosti odhliadnuc od toho, že sú absolútne nečitateľné, ani neobsahujú vysvetlenie,
prečo v danom prípade dodávateľ finančnej služby použil takúto formulárovú zmluvu na úplne iný typ

formulárovej zmluvy, než ktorý v skutočnosti so žalobcom uzatváral.

28. Keďže v danom prípade je potrebné považovať úver za úžerný, v rozpore s dobrými mravmi, patria
žalobcovi nároky vyplývajúce z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení.

29. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo výške rozdielu medzi sumou, ktorá bola na úver uhradená a
výškou úveru, čo predstavuje sumu 2.883,89 eura.

31. Žalobca spočiatku uhrádzal splátky vo výške 148,34 eura a uhradil 18 splátok v celkovej výške

2.670,12 eura, pričom ostatná splátka bola zaplatená 22.2.2010, a tak po tomto dátume už sa na jeho
úkor žalovaný bezdôvodne obohacoval, keď prijímal ďalšie platby v celkovej výške uvedenej v žalobe.

32. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. (subjektívna lehota)
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (objektívna lehota)

33. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania predmetného nároku, súd v danom prípade aplikoval

pre hrubé porušenie ustanovení ZoSÚ, ktoré súd považuje za nepriamy úmysel, keďže tak robil sústavne
a je to zrejmé aj z celého množstva súdnych rozhodnutí, ktoré konštatujú rovnaké porušenie zmluvných
dojednaní a nerešpektovanie ochrany spotrebiteľa, desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, preto keďže
celá suma bezdôvodného obohatenia bola uhradená v 10 ročnej premlčacej lehote od podania žaloby,
nedošlo k premlčaniu tohto práva v objektívnej premlčacej desaťročnej lehote.

34. Pokiaľ žalobca uviedol, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel z potvrdenia HOOS, súd aj s
prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu uvádza, že tak ako v iných rozhodnutiach tohto senátu,nemal prečo neveriť spotrebiteľovi - žalobcovi v tom, že sa o tom, že sa na jeho úkor môže žalovaný
bezdôvodne obohacovať dozvedel až po návšteve v Združení HOOS.

35. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobcu obohatiť, súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel
priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy chránené druhej osoby,
ale aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselného konanie sa považuje aj konanie
druhej strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie práva spôsobiť a pre

prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný nepochybne vedel, že porušuje ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z. v podstatných náležitostiach zmluvy a že existuje spotrebiteľská legislatíva v
Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa ako slabšej
stranyažetentospotrebiteľjeslabšoustranousporu.Bolojehopovinnosťoutaktoknemuajpristupovať.
Počas celého zmluvného vzťahu žalovaný neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy nielen
v tomto zmluvnom vzťahu, čo len dokladá jeho nepriamy úmysel.

36. Ohľadom premlčania súd ďalej poukazuje na to, že premlčanie je jeden z tradičných a významných
inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom existencie premlčania je stimulovať veriteľa k rýchlemu
a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť aj k právnej istote účastníkov občianskoprávnych

vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu vznikla možnosť uplatniť svoje práva príliš dlho s uplatnením
svojho práva otáľal, sťažila by sa tým možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo by to aj dôkazné
konanie a zároveň by vznikol na dlhú dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by neprispieval k
právnej istote. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobca hneď po tom, čo sa dozvedel o dôvodoch,
pre ktoré by sa mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného aj svoj nárok uplatnil

v subjektívnej dvojročnej aj objektívnej desaťročnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu súd neprihliadol
k námietke premlčania.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

38. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, priznal jej súd voči žalovanému nárok na 100% náhradu

trov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).