Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207467
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316207467.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska kancelária, JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
žalovanej: B. O., C.. XX.X.XXXX, Š. XXXX/X, N., o zaplatenie 2.342,31 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6Csp/22/2016-122 z 5.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie vyčíslených úrokov
(sankčnýchajzmluvných)od5.6.2014do30.4.2016vovýške802,74eur,úrokuvovýške25,5%zosumy
1.371,07 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, poplatku vo výške 29,32 eur, úroku z omeškania vyčíslených
k 5.6.2014 v sume 139,18 eur a istiny vo výške 681,50 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a

žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred
prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie vyčíslených úrokov (sankčných aj
zmluvných) od 5.6.2014 do 30.4.2016 vo výške 802,74 eur, úroku vo výške 25,5 % zo sumy 1.371,07
eur od 1.5.2016 do zaplatenia, poplatku vo výške 29,32 eur, úrokov z omeškania vyčíslených k 5.6.2014
v sume 139,18 eur a istiny vo výške 681,50 eur. Preto súd aj bez súhlasu žalovanej konanie v tejto

časti zastavil, pretože na jeho prípadný nesúhlas sa neprihliada. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník uzatvorili dňa 2.7.2012 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné
prostriedky vo výške 1.500,- eur pri úroku 25,5 % ročne, RPMN 28,7 % a priemernej RPMN na trhu
26,58 %. Žalovaná sa tento úver zaviazala splatiť veriteľovi 72 mesačnými splátkami po 44,62 eur s
dátumom splatnosti prvej splátky 7.8.2012 a dátumom konečnej splatnosti úveru 7.7.2018. Celková
výška nákladov žalovanej podľa zmluvy predstavuje 1.367,52 eur. Bližšie podmienky zmluvy mali
byť upravené v Obchodných podmienkach pre úver, vo Všeobecných obchodných podmienkach a v

Sadzobníku poplatkov. Podľa bodu 6.2 Obchodných podmienok, ak klient je v omeškaní s platením
čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje alebo
na majetok klienta bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia alebo klient zomrel, je banka oprávnená
požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Upozornením - Výzvou nasplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19.5.2014 žalobca upozornil žalovanú na porušenie ustanovení
zmluvy o úvere, keďže ani napriek predchádzajúcej upomienke žalovaná neuhradila svoje záväzky voči
veriteľovi, ktoré sú splatné viac ako 3 mesiace. Zároveň poučil žalovaného, že v prípade, ak nedôjde

k úhrade omeškaných splátok, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
a vyhlásiť úver predčasne splatným. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 5.6.2014 žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť celého úveru k 5.6.2014 z dôvodu, že žalovaná svojím konaním podstatne porušila
ustanovenia Zmluvy o úvere. Zároveň žalobca vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu vo výške 1.539,57
eur v lehote do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Z Výpisu aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaná od

žalobcu čerpala úver vo výške 1.500,- eur, ktorá bola pripísaná na účet žalovanej. Jednotlivými splátkami
v danom úverovom vzťahu do dňa podania žaloby žalovaná uhradila sumu 872,80 eur. Ďalej z tejto
listiny vyplýva, že čerpaný úver je úročený úrokovou sadzbou 25,5 % a sankčnou sadzbou za splátky
vo výške 9 % v období od 2.7.2012 do 19.7.2012, sankčnou sadzbou za splátky vo výške 8,75 % v
období od 20.7.2012 do 5.2.2013, sankčnou sadzbou za splátky vo výške 5,5 % v období od 6.2.2013
do 19.11.2013, sankčnou sadzbou za splátky vo výške 5,25 % v období od 20.11.2013. Žalobca súdu

predložil aj listinu pod názvom „Predpis splátok z zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX“, ktorá je bez dátumu
vyhotovenia a bez podpisov zmluvných strán. Z uvedenej listiny vyplýva poradové číslo jednotlivých
splátok, dátum splatnosti splátky, výška mesačnej splátky a jej započítanie na úroky a na istinu, zostatok
istiny. Taktiež súdu predložil aj výpočet z Kalkulačky RPMN, kde vychádzal z údajov: čerpaného úveru
1.500,- eur, úrokovej sadzby 25,5 %, dátum čerpania 2.7.2012, dátum prvej splátky 7.8.2012, počet

splátok 72 a celkových nákladov spotrebiteľa 1.367,57 eur s tým, že výška RPMN je 28,699 %.

3. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaje požadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k), t.j., údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je
uvedenýibacelkovýpočetsplátokavýškaprvejapredposlednejmesačnejsplátkybezrozlíšenia,zčoho

takáto splátka pozostáva. V predmetnej zmluve bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 28,70 %, pričom
podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 33,80 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom
kalkulačky ).
Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 1.500,- eur, výšky splátky úveru 44,62 eur pri ich počte
70. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa

§ 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok,
že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu. Nesprávnej výške
RPMN v Zmluve nasvedčuje aj skutočnosť, že celková výška nákladov spotrebiteľa podľa Zmluvy, je
vo výške 1.367,52 eur, kde tento údaj tiež nie je správny. Žalovaná svoj dlh má uhradiť 72 splátok po
44,62 eur, čo predstavuje 3.212,64 eur, teda po odpočítaní reálne čerpanej sumy 1.500,- eur, celková

výška nákladov spotrebiteľa je 1.712,64 eur, nie 1.367,52 eur, ako je to uvedené v zmluve. V Zmluve tiež
absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je uvedená iba celková výška
nákladov, ktorá navyše nie je správna, avšak absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z.). Taktiež v zmluve absentujú aj všetky predpoklady
použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z..),

čomu nasvedčuje aj nesprávny údaj o výške RPMN. Teda aj z tohto dôvodu možno považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov.

4. Poplatky za upomienky a výzvy žalobcovi nepatria aj z toho dôvodu, že poplatky takéhoto typu
zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba

ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č.k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej

karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
a upomienky sú neprijateľné. Zároveň žalobca nepreukázal, aké reálne náklady mu vznikli v súvislosti
s poplatkami. Preto aj z tohto dôvodu nemožno žalobcovi nepatria poplatky, aj keď si na nich žalobca
započítal časť sumy zo splátok žalovanej. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. g), j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj z dôvodu, že zmluva obsahuje

nesprávnu výšku RPMN, úver považuje sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona za
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z
úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaná celkovo vyčerpala sumu 1.500,- eur a vrátila
žalobcovi už sumu 872,80 eur do začatia konania na súde a sumu 850,- eur po začatí konania na súde,t.j. spolu zaplatila žalobcovi už sumu 1.722,80 eur, teda viac ako čerpala. Preto súd žalobu žalobcu vo
zvyšku o zaplatenie 689,57 eur zamietol.

5. V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., žalobcovi by patril úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 627,20 Eur od 6.6.2014, t.j.
nasledujúci deň po zosplatnení úveru. Predmetný 5,25 % úrok z omeškania zo sumy 627,20 eur od
6.6.2014 do 21.11.2017, kedy žalovaná uhradila svoj dlh vo výške 627,20 eur, predstavuje 114,12 eur.
Žalovaná úhradou sumy 1.722,80 eur uhradila žalobcovi aj úrok z omeškania, a preto žalobu zamietol

aj v časti úroku z omeškania.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP a § 256 ods. 1 CSP s tým, že žalovaná mala vo
veci plný úspech, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, a preto jej súd náhradu trov nepriznal.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým bola žaloba

zamietnutá, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobe v uvedenom
rozsahu vyhovel.

8. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, t.j., všetkými odvolacími dôvodmi

uvedenými v tomto zákonnom ustanovení.

9.Poukázalnato,žepokiaľideoúdajovýške,počteatermínochsplátok,istiny,úrokovainýchpoplatkov,
tento poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-42/15 z 09.11.2016 týkajúceho sa
výkladu článku 1, 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 Smernice Európskeho

parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.4.2008 podaný v spore spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
protiKláreBíróovej,pričomztohtorozsudkuvyplýva,žečl.10ods.2písm.h)Smerniceč.2008/48samá
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti

Smernice č. 2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica
neupravuje, ak táto smernica obsahuje aj harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto
povinnosti. Obdobné závery vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z
22.2.2018.

10. Súdny dvor EÚ teda dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor EÚ
dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná

na vrátenie istiny.

11. Z uvedeného vyplýva, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez
poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, pretože je zrejmé,
že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať.

12. Pokiaľ ide o výpočet RPMN, žalobca zaslal súdu listinu s jej výpočtom, ako aj predpis splátok, ktorý
je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu
RPMN žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý
garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 69-ta splátka úveru bola

len vo výške 11,57 eur a 70-ta až 72-há splátka úveru už predstavovala sumu 0,- eur. Súd prvej
inštancie s jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných
splátok uvedených na úverovej zmluve výškou mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v
žiadnom prípade správny. Súd neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok alebo
kalkulačky na výpočet RPMN, ktorý bol súdu zaslaný, ak by tak bol urobil, bola by mu vyšla presná

suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume ako bola mesačná splátka úveru.

13. Pokiaľ ide o tzv. celkové náklady (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch)
do týchto sa poplatok za poistenie úveru započíta len, ak je poistenie povinné na získanie úverualebo na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej v prejednávanej
veci nebol poplatok za poistenie zarátaný v celkových nákladov, nakoľko žalovaná uzavrela zmluvu o
poskytnutí doplnkovejslužby poistenia, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie

za ponúkaných podmienok. Za týchto okolností celkové náklady na úver boli vo výške 2.867,57 eur a
nie 3.212,64 eur, ako to ustálil súd. Je teda zrejmé, že celková výška nákladov, ako aj hodnota RPMN
boli vypočítané správne, a preto súd nesprávne rozhodol, ak zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a
bez poplatkov z týchto dvoch dôvodov.

14. Naviac predmetné rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne so zreteľom na nedostatok
riadneho odôvodnenia. Treba poukázať na skutočnosť, že obchodné podmienky (OP), všeobecné
obchodné podmienky (VOP), ako aj Sadzobník poplatkov upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob a
výšku sankcií za omeškanie zo splnením zmluvnej povinnosti.

15. Zdôraznil, že nepreskúmateľné sú najmä body 20. a 21. rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa

výšky sumy, ktorú žalovaná žalobcovi zaplatila a taktiež úrokov z omeškania. Ide o rozhodnutie v tomto
smere arbitrárne.

16. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách

konania, a preto výrok rozsudku o zastavení konania, ktorý odvolaním žalobcu napadnutý nebol, v
odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

19. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, treba konštatovať, že súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a vo veci aj v zásade správne rozhodol.

20. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy).

21. Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 ,

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

23.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.24. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli 2.7.2012 Zmluvu o
úvere, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur pri úroku 25,5
% ročne, RPMN 28,7 % a priemernej RPMN na trhu vo výške 26,58 %. Tento úver mal byť splatený v 72.

mesačných splátkach po 44,62 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 7.8.2012 a dátumom konečnej
splatnosti 7.7.2018.

25.Záverysúduprvejinštancietýkajúcesatoho,žepredmetnýúvertrebapovažovaťzabezúročnýabez
poplatkov, je správny a to so zreteľom na to, že v predmetnej zmluve o úvere absentujú dve podstatné

náležitosti, s ktorých absenciou spája zákon v § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
sankciu bezúročnosti a bezpoplatnosti. Ide o absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona
o spotrebiteľských úveroch (celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a špecifikácia všetkých
predpokladov pre výpočet RPMN) a náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, (tzv. špecifikácia splátky - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).

26. Taktiež v predmetnej zmluve absentuje údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to všetky predpoklady pre výpočet RPMN.

27. V tejto súvislosti treba konštatovať, že už samotná absencia náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. j)
Zákonaospotrebiteľskýchúveroch(celkováčiastka,ktorúmáspotrebiteľzaplatiťašpecifikáciavšetkých
predpokladov pre výpočet RPMN) postačuje pre záver o bezúročnosti a bez poplatnosti predmetného
úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

28. Odvolací súd však v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že chýba aj náležitosť v zmysle §
9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda vyššie spomenutá tzv. špecifikácia splátky.

29. Na tomto právnom závere nič nemení ani právny názor a závery, ktoré prijal Súdny dvor Európskej
únie vo veci C-42/15, vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej.

30. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy (jeho § 9 ods. 2 písm. k)) vyžadoval detailnú špecifikáciu a rozčlenenie, aká časť splátky pripadá
na istinu, úroky a iné poplatky, pričom tento nedostatok v obsahu úverovej zmluvy spája zákon v
ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona so sankciou spočívajúcou v prezumpcii predmetného

úveru ako úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.

31. Právna doktrína (závery teoretikov, vrátane odborných článkov) upriamuje pozornosť súdov pri
právnej úprave platnej a účinnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy na nemožnosť priamej
aplikácie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti

Kláre Biróovej v rozhodovacej činnosti súdov, ako aj na nemožnosť priamej aplikácie článkov Smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, pokiaľ ide o reguláciu konkrétnych práv a povinností
sporových strán, ktoré sú fyzickými osobami alebo právnickými osobami.

32. V tomto smere práve doktrína poukazuje na to, že smernice vydané Európskym parlamentom a

Radou ako zdroj komunitárneho práva nie sú priamo aplikovateľné na vnútroštátnu reguláciu práv a
povinností individuálnych subjektov (fyzických a právnických osôb) a účinok smernice možno dosiahnuť
len prostredníctvom tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho právneho poriadku, eventuálnej aj v
súčinnosti s výkladom, ktorý prinášajú rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

33. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (najmä ustanovenie
§9ods.2písm.k)tohtozákonavzneníplatnomaúčinnomvčaseuzavretiapredmetnejúverovejzmluvy)
sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani uvedeným eurokonformným výkladom uvedenej
smernice a akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp.zn.
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej (pozri k tomu bližšie Anton Pavúk: Prečo

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová nie je spôsobilý
zmeniť rozhodovaciu prax slovenských súdov, najpravo.sk, 21.12.2016). Na tomto mieste treba totiž
zdôrazniť striktnosť a jednoznačnosť tohto ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktoré vyžaduje jednoznačnú špecifikáciu rozčlenenia splátky na časť pripadajúcu na zaplatenieistiny, úrokov, prípadne poplatkov, vrátane prípadného poradia, ktorým sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Samotný žalobca nepopiera, že predmetná zmluva o úvere tieto náležitosti nespĺňa,

pretože táto zmluva obsahuje údaj o výške splátky, o počte mesačných splátok a termíne splatnosti
každej splátky, vrátane konečnej splatnosti úveru, avšak neobsahuje špecifikáciu v zmysle § 9 ods. 2
písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ) jednotlivých častí splátky (t.j. istina, úrok a poplatky).
Ako bolo vyššie naznačené, uvedenú striktnosť citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno
za daných okolností pri jednoznačnom znení tohto zákona slovenského právneho poriadku preklenúť

ani tzv. eurokonformným výkladom tohto zákonného ustanovenia.

34. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a
len vo vzťahu k istine.

35. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods.1 písm. k) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení
jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm.
k) § 9 odsek 1 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase

vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.

36. Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia
zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a
iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na

uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.

37. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES
z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských

úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

38. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či

neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod .

39. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo

k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

40. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bolo aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej

z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá je predmetom
tohto konania uvedené náležitosti nespĺňa.41. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd tiež poukazuje aj na
príspevok doc. JUDr. Jánošikovej, PhD.: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať

sudca rozhodujúci konkrétny spor. Ak totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o
spotrebiteľskom úvere by malo byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom
nároku veriteľa na úrok a poplatky, ale súčasne dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku,
tak vlastne narazil na rozpor medzi vnútroštátnou právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma

práva Únie má v tomto prípade podobu smernice, vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi
veriteľom a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť
len prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č.
129/2010,ktorýmsarozporodstráni.Domnievamsavšak,ževtomtoprípadebysudcanarazilnajednuz
hranícpovinnostieurokonformnéhovýkladuvnútroštátnehopráva,ktoroujezákazvýkladucontralegem.
Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o

spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo
by už podľa môjho názoru o výklad práva, ale o sudcovskú tvorbu práva.“

42. Odvolací súd rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,

výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín
konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi
preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a
odporujúcačestnejobchodnejpraxi.Nesúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuvedenéinformácieboliobsahom
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť

zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky
a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný
súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru
len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou
úveru. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby

sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov

známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“

43. Odvolací súd odkazuje aj na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné
pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok
úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v

konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS
SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016).
2. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z.
z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.3. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by:

a. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,
b. odporoval by princípu právnej istoty,
c. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru

než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10

ods.1 písm.j/, príloha II., 2.).

44.VkontexteuvedenéhoakoajsozreteľomnaUznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo155/2011
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je

tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval
právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní

nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať

aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

45. Záverom odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/20/2018 zo dňa
27.3.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15.

46. Pokiaľ ide o náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho preskúmateľnosť,
treba konštatovať, že nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení tohto
rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP totiž jednoznačne
a prehľadne uviedol stanoviská sporových strán v predmetnej veci a vysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom súd dbal v odôvodnení
rozhodnutia aj na jeho presvedčivosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok spĺňa všetky formálne
i materiálne náležitosti špecifikované v tomto zákonnom ustanovení § 220 ods. 2 CSP, ktoré sú
požiadavkami na riadnu preskúmateľnosť a výstižnosť rozhodnutia, ktoré v danom prípade tieto kritériá
spĺňa.

47. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti v prejednávanej veci
zamietol so zreteľom na aplikáciu zákonnej domnienky o bezpoplatnosti a bezúročnosti predmetného
úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne napriek tomu, že existujú pochybnosti o správnosti jeho záverov pokiaľ ide o absenciu

náležitosti úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
predmetná zmluva údaj o celkovej výške nákladov obsahuje a žalobca aj odôvodnil rozdiel vo výpočtoch,
pokiaľ ide o správnosť tejto celkovej výšky nákladov na úver (správne zohľadnenie poistného). Rovnako
existujú pochybnosti o správnosti záverov súdu pokiaľ ide o správne ustálenie výšky RPMN, pretože
je diskutabilné, či možno v tejto súvislosti vychádzať len z tzv. internetovej kalkulačky. Ostatné zistené

okolnosti (vyššie analyzované) však postačujú pre záver o bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru.

48. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá, ako vecne správny potvrdil.49. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd prvej inštancie sa zaoberal pomerom úspechu a neúspechu
sporových strán v tomto konaní pri rozhodovaní o trovách (§ 255 ods. 1 CSP), avšak neuvedomil si, že v

zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhoduje súd len o nároku na náhradu trov konania, pričom nie je jeho úlohou
skúmať, či sporovej strane nejaké trovy konania v skutočnosti vznikli. Táto otázka bude totiž predmetom
skúmania a posudzovania v konaní o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

50. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o

trovách konania a určil, že žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %.

51. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).