Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215018
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117215018.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne G.. O. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. X., XXX XX F., t.č. P. A. XX, XXX XX F., právne zastúpená advokátom JUDr. Igor
Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátskou

kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, o zdržanie sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
25Csp/137/2017-56 zo dňa 26. apríla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov(ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. žalobu zamieta,

II. priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% vo výške, ktorá
bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 37 ods. 1, § 49a, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 2, § 551 ods. 1 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 05.03.2015 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným úverovú N. o
hotovostnomúvereazmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX.Celkovávýškaúverubola5.000,-

Eur. Zároveň bol dohodnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca 500,- Eur. V ten istý deň bola
na osobitnej listine uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom v tejto okrem iného bolo uvedené,
že sa strany dohodli, že v prípade ak sa klient oneskorí so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy,
je veriteľ oprávnený požadovať, aby platca so mzdy dlžníka, teda zamestnávateľ žalobkyne vykonával
mesačnú zrážku zo mzdy. Listom zo dňa 22.03.2017 žiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne o
vykonanie zrážok zo mzdy, pričom ku dňu 22.03.2017 bol dlh žalobkyne vo výške 260,44 Eur. Listom

zo dňa 31.07.2017 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne o ukončenie výplaty zrážok zo mzdy
žalobkyne.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj Dohody o zrážkach
zo mzdy dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, nakoľko v konaní nebolo sporné,
že finančné prostriedky neboli poskytnuté žalobkyni na výkon povolania, zamestnania alebo na výkon

podnikateľskej činnosti. Postavenie slabšej strany však neznamená, že tejto bude poskytnutá bezbrehá
ochrana voči dodávateľovi ako silnejšej strane, bez ohľadu na platné právo. Vychádzajúc z týchto úvah,dospel k záveru, že pri tomto konkrétnom právnom vzťahu nemohlo dôjsť k tomu, že by Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzatvorená bez toho, aby o tom žalobkyňa nevedela a nevedela ani o následkoch
Dohody.Vychádzalpredovšetkýmztoho,žežalobkyňajevysokoškolskyvzdelaná,minimálnepriemerne

vnímavá osoba, ktorá v čase uzatvárania zmluvy pracovala 2 roky vo finančnej inštitúcii na oddelení
vymáhania pohľadávok. Je teda zrejmé, že mala vedomosť nielen o zmluvách, ale aj o spôsobe
zabezpečenia týchto zmlúv, keďže s nimi prichádzala denne do kontaktu. Žalobkyňa sama potvrdila,
že tak Dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj úverovú zmluvu si prečítala. Dohoda je napísaná jasne
a zrozumiteľne a vzhľadom na vzdelanie a pracovnú pozíciu žalobkyne jej teda muselo byť už pri

podpise zrejmé, aké následky jej plynú z porušenia zmluvných povinností. Žalobkyňa tvrdil, že nijako
nebola poučená o následkoch podpisu Dohody, avšak nijako to nepreukázala a naopak svojím podpisom
potvrdila, že poučená bola a bola jej taktiež poskytnutá možnosť Dohodu neuzatvoriť. Čo sa týka
samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, bola uzatvorená na osobitnej listine, s minimom textu, ktorý bol
pred podpisom poskytnutý žalobkyni a s ktorým sa oboznámila. Čo sa týka podpísania zmluvy, táto bola
podpísanábeznátlakuobomastranami.Podpiszakladávyvrátiteľnúdomnienkuotom,žeúčastníci,ktorí

zmluvu podpísali, si jej obsah prečítali a porozumeli. Pokiaľ niektorí účastník túto povinnosť zanedbal,
nemôže sa neskôr brániť a tvrdiť, že zmluvu neuzatvoril vážne alebo neporozumel jej obsahu, prípadne
boluvedenýdoomylu.Čosatýkaabsencierozčleneniasplátoknaistinu,úrokyainépoplatkyaabsencie
výšky, počtu a termínov splátok, upriamil pozornosť na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-42/15 (Home Credit/Bíroóvá). Na základe uvedeného konštatoval, že zmluva nie je bezúročná

a bezpoplatková.

5. O trovách konania rozhodol tak, že vzhľadom na to, že žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, súd
mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Odvolanie právne odôvodnila
nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.
Uviedla, vyjadrenie, že dlžnú sumu uhradila, myslela tým úhradu dlhu za január a február 2017, čo bolo
dôvodom toho, že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o zrážky zo mzdy. Úver, ktorý jej bol poskytnutý
vo výške 5.000,- Eur, však splatený nie je, keď z istiny je vyplatená doposiaľ suma 2.794,- Eur. Ďalej

uviedla, že podstata dôvodnosti jej žaloby spočíva v tom, že uloženia povinnosti žalovanému sa domáha
preto, lebo Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje
žalovanému vymôcť od nej podstatne vyššiu sumu, aká mu patrí, nakoľko podľa jej názoru, na rozdiel
od zistenia súdu prvej inštancie, ide v danej veci o úver bezúročný a bez poplatkov. Uviedla, že zákona
pri definovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepočíta s posudzovaním vzdelania spotrebiteľa, ani

s tým, či si spotrebiteľ zmluvu prečítal alebo neprečítal, ani s tým, či spotrebiteľ zmluvnej podmienke
porozumel alebo nie, či zmluvu podpísal dobrovoľne alebo nie, ako aj s kritériami rozhodnými pre
posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Uviedla, že rozsudok Súdneho dvora EÚ sa týka
len absencie amortizačnej tabuľky v zmluvách a nie rozpisu na splátky. Nedostatok amortizačnej tabuľky
bezúročnosť a bezpoplatkovosť nespôsobuje, nakoľko táto povinnosť nie je zákonodarcom uložená, ale

niktosaanibezúročnostiabezpoplatkovostiúveruztakéhotodôvoduaninedomáha.Cieľomapodstatou
rozpisu splátok je informovať spotrebiteľa, koľko zo sumy každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok
a koľko na prípadný poplatok. V tejto súvislosti poukázala aj na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove a Krajského súdu v Žiline. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté

rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379
a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalobkyne, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne
posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

12. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah
spotrebiteľský, na ktorý správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa,
ako aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací
súd v predmetnom prípade nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami je vzťahom

spotrebiteľským v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

13. Vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza, že tento inštitút je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho

procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia,
je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že
o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ
a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy tak umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok

dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. Výšku dlhu si veriteľ
sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník
je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

14. Do úvahy tak prichádza ochrana spotrebiteľa podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“)
a uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane
neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade
neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej
neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ustanovenia § 298 C.s.p..

15. Ak má byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Aj podľa judikatúry Súdneho

dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie
a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia
povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

16. Na základe vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že bol to práve žalovaný ako veriteľ, ktorý

mal v predmetnom prípade preukázať, že žalobkyni ako spotrebiteľke boli poskytnuté všetky potrebné
informácie a tiež, že bola oboznámená s prípadnými následkami uzatvorenia Dohody o zrážkach zo
mzdy.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia tiež poukázal na to, že síce je žalobkyňa

spotrebiteľkou, je vysokoškolsky vzdelaná a v čase uzatvorenia zmluvy pracovala 2 roky vo finančnej
situácii. Tieto skutočnosti boli preto jedným z dôvodov, prečo mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa
porozumela uzatvorenej Dohode o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd však na tomto miesto poukazuje na
skutočnosť, že žalobkyňa (ako uviedla aj v odvolaní) podala žalobu preto, lebo Dohoda o zrážkach zomzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako bolo už vyššie poukázané, súd prvej inštancie
správne posúdil vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský avšak ďalej ignoroval
znenie ust. § 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré priznáva právo každému spotrebiteľovi právo

na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného
vyplýva, že toto právo mala a má aj žalobkyňa, a to bez ohľadu na svoje vzdelanie, či zamestnanie.
Súd prvej inštancie preto v postupoval nesprávne, ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na
gramatický výklad ust. § 5a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa boli splnené podmienky pre platné
uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy.

18. Vo vzťahu k posúdeniu zmluvy súdom prvej inštancie ako bezúročnej a bez poplatkov, odvolací súd
poukazuje na to, že v predmetnom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ako bolo
už vyššie uvedené súd prvej inštancie síce správne posúdil predmetný vzťah medzi stranami sporu ako
vzťah spotrebiteľský, ale vôbec k otázke posúdenia zmluvy neaplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v

čase uzatvorenia zmluvy a taktiež ani ust. Smernice 93/13/EHS. V odôvodnení rozhodnutia len stroho
poukázal na to, že zo zmluvy jasne vyplýva, kto je veriteľom a u koho je možné podať reklamáciu
v prípade potreby. K otázke absencie rozčlenenia splátok na istinu, úroky iné poplatky zas upriamil
pozornosť na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015.

19. Odvolací súd však poukazuje na to, že v prípade rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-42/2015 sa
zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len
vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úveru
podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných
údajov pre výpočet RPMN.

20. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES
z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

21. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj: (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri

niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina) a pod..

22. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.

Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

23. Odvolací súd má za to, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na
horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem,
a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je v prípade absencie náležitosti
špecifikáciesplátokpodľaistiny,úrokovapoplatkovjepotrebnéposkytnutýúverpovažovaťzabezúročný
a bez poplatkov.

24.Pretoodvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenépostupompodľa§389ods.1písm.b)C.s.p.zrušil
napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
25. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených vyššie -

posúdiť zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a Smernice 93/13/
EHS, tzn. zistiť, či predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom prepísané náležitosti, alebo absencia
niektorých náležitostí spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Vo vzťahu Dohode o zrážkach zo
mzdy bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť, či žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako spotrebiteľkedostatočné informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle
zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.

26. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov prvoinštančného
konania ako aj konania odvolacieho v zmysle ust. § 396 ods. 3 C.s.p..

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).