Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215217539
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215217539.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa X. Š.Í., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
X/B, F., zastúpenej advokátkou JUDr. Miroslavou Tencerovou, Hurbanovo námestie 5, Bratislava a T.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, W. F., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Bošanským,
Slnečná 10, Nová Baňa, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne
od 15.01.2015 ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 15.01.2015 do 31.3.2017 vo výške 1.325,- eur je otec povinný uhradiť
matke do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú sobotu v párnom týždni v mieste bydliska maloletej,
za prítomnosti matky v čase od 14:00 do 17:00 hod. a každú sobotu v prvom nepárnom týždni v
nepárnom kalendárnom mesiaci v mieste bydliska otca za prítomnosti matky v čase od 14:00 hod. do

17:00 hod. s tým, že matka maloletej je povinná dopraviť maloletú do miesta bydliska otca.

IV. Matka je p o v i n n á maloletú na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť.

V. Otec je p o v i n n ý najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku potvrdiť matke jeho uskutočnenie.

VI. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX v časti výroku o výživnom a úprave styku.

VII. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.

VIII. Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a.

IX. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomzodňa15.01.2015samatkadomáhalazmenyúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností

k mal. dieťaťu X. Š., nar. XX.XX.XXXX . Žiadala, aby súd rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou každú nedeľu v čase od 10,00 do 12,00 hod. v mieste bydliska matky, vždy výlučne za
prítomnosti matky a súčasne zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 450,-eur
mesačne, počnúc dňom 15.01.2015.2. Návrh odôvodnila tým, že v čase pôvodného rozhodovania súdu poberala materské vo výške
25,80 eur/deň (za obdobie od 12.05.2014 do zániku nároku na materské t.j. do 04.01.2015).

Teraz jej prináleží rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Otec maloletej je dobrovoľne
nezamestnaný, avšak je plne spôsobilý vykonávať prácu. Okrem iného študuje na vysokej škole, kde
si platí školné 1.100,- eur/ročne. Účelovo sa vyhýba plneniu vyživovacej povinnosti, o čom svedčí aj tá
skutočnosť, že z neznámych dôvodov ku dňu 15.05.2014 ukončil prevádzkovanie živnosti. Svoje
mesačné náklady vyčíslila matka cca vo výške 500,- eur (z toho 100,- eur mesačne poplatok za školné,

náklady na bývanie 150,- eur, strava 240,-eur ) + ďalšie bežné životné náklady (cestovné,
oblečenie, zdravotná starostlivosť). Priemerné mesačné náklady spojené s maloletou počas jej prvého
roka matka vyčíslila na cca 520,-eur. Celkové výdavky spojené so zabezpečením, prvotných základných
potrieb pre novorodenca matka vyčíslila na sumu 2.075,- eur. K požadovanému zvýšeniu výživného
uviedla, že vzhľadom na to, že ona zabezpečuje všetky potreby maloletej, vrátane bývania a celodennej
osobnej starostlivosti, je nevyhnutné, aby sa otec začal podieľať na výživnom podľa jeho

schopností a možností, keďže ona už nedokáže financovať všetko sama. Zmenu úpravy styku matka
odôvodňoval tým, že samotný otec sa vyjadril, že maloletú bude navštevovať jeden krát do týždňa.

3. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 02.04.2015 a v písomnom vyjadrení zo dňa 10.02.2016 nesúhlasil
s návrhom matky. Nakoľko nedošlo k zmene pomerov, žiadal, aby bolo mesačné výživné na maloletú

ponechané v sume 50,- eur, s tým že bude oprávnený stretávať sa s maloletou v W. F., každý druhý
víkend od soboty do nedele bez prítomnosti matky. Otec považoval náklady matky za vymyslené a
nereálne. Uviedol, že po narodení dieťaťa poslal matke šek v hodnote 250,- eur, nakúpil
výbavičku v hodnote 300,- eur a zaplatil výživné. Otec uviedol, že do 15.04.2015 bol
nezamestnaný a dostával sociálny príspevok 124,- eur. Od 16.05.2015 je zamestnaný, je v skúšobnej

dobe. Jeho mesačná mzda je 536,- eur. Náklady vyčíslil nasledovne: 200,- eur ubytovanie, 180,-e ur
strava, cestovné náklady 120,- eur, výživné 50,- eur, exekúcie 110,- eur, internet a telefón 30,- eur a
ďalšie bežné náklady.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka oboznámil sa

s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, uznesením
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX, rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom, zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XXP/XX/XXXX, ako i ďalším obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX bolo
nariadenépredbežnéopatrenie,ktorýmbolotecdieťaťazaviazanýprispievaťnamal.X.výživnévovýške
30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom. Uvedený
súd rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX , č. k. XXP/XX/XXXX-XXX schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej
bola mal. X. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej

sumou50,-eurmesačne,stým,žejeoprávnenýsasmaloletoustretávaťkaždýtýždeňvstreduvčaseod
14:00 hod. do 16:00 hod. v bydlisku matky a za jej prítomnosti a v nedeľu v čase od 13:00 hod. do 16:00
hod. za prítomnosti matky. V čase pôvodného rozhodovania bola maloletá v celodennej starostlivosti
matky, matka bola na materskej dovolenke, poberala materské vo výške 25,80 eur za deň. Otec bol
nezamestnaný. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2014 matka deklarovala výdavky na maloletú vo

výške 520,- eur mesačne, výdavky na bývanie vo výške 100,- eur mesačne. Požadovala výživné vo
výške 350,- eur mesačne.

6. V správe z prešetrenia pomerov Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici zo dňa
X.X.XXXX je uvedené, že matka je na materskej dovolenke. Externe študuje tretí ročník U. Š. X. E. Y.

U. A. Y. býva aj s maloletou u svojich rodičov a má k dispozícii samostatnú izbu kompletne zariadenú
a prispôsobenú potrebám dieťaťa. Matka maloletej uviedla, že v čase keď s otcom maloletej spolu žili,
bolo financovanie domácnosti na nej, otec nemal záujem si hľadať zamestnanie. Jeho správanie je
nezodpovedné, stále jej dlhuje peniaze.

7. Matka v konaní o zvýšení vyživovacej povinnosti uviedla, že trvá na písomne podanom návrhu. V
pôvodnom rozhodnutí Okresného súdu Žiar nad Hronom súhlasila s rodičovskou dohodou, nakoľko ju
otec ubezpečoval, že bude prispievať na dcéru. Bola presvedčená, že sa bude o ňu zaujímať a že sa
podelia o všetky výdavky, čo sa nestalo. Požiadala o zvýšenie výživného na 450,- eur mesačne, od15.1.2015. Od tohto dátumu poberá len rodič. príspevok vo výške 203,- eur mesačne a prídavky na dieťa
vo výške 23,52 eur. V súčasnosti žije v F., kde prišla kvôli škole. Končí magisterské štúdium na vysokej
škole. S rozsahom styku ako ho navrhol otec matka nesúhlasila, žiadala aby súd styk neupravoval,

nakoľko otec za posledných 12 mesiacov videl dcéru len jedenkrát a to na 30 minút a v roku 2016 to bolo
spolu niečo vyše 3 hodín, čo predstavuje jednu návštevu. Ak súd predsa len styk bude upravovať, styk
1x do mesiaca považuje za dostatočný, vzhľadom ako to otec využíval doposiaľ. Nesúhlasila však, aby
súd upravil styk v mieste bydliska otca, nakoľko jej dlhuje na výživnom a sú to pre ňu vysoké výdavky na
cestovanie a navyše je ešte 90% pravdepodobnosť, že tam otec nebude. Otec v minulosti nedodržiaval

termíny stretnutí, nemal záujem o dcéru, nenavštevoval ju. V zime pri stretnutí otca s dieťaťom prišlo
ku konfliktu, dieťa sa zľaklo reakcie otca. Navštevovali potom aj psychológa, keďže si X. búchala hlavu
a trhala vlasy. V súčasnosti sa jej stav zlepšil, má stále problém v kontakte s ľuďmi a pri vchádzaní do
budovy. Psychologička jej odporučila, že otec dieťaťa si musí vzťah k dcére budovať postupne. Dieťa
síce na neho reaguje, ale nemajú vytvorenú žiadnu väzbu, preto si myslí že jej prítomnosť pri stretnutiach
je nutná. Zdravotný stav dcéry je dobrý. Mesačné výdavky na maloletú X. v čase podania návrhu matka

vyčíslila nasledovne: mlieko Nutrilon na noc 70 eur, plienky 40eur, lieky 25eur. Dcéra má kožné alergie,
užíva Fenistil. Aktuálne potrebuje dieťa plienky už len na noc. Momentálne nutrilon neberie. Brala ho
od februára 2015 do januára 2017. V súčasnosti je výdavok 100,- až 130,- eur mesačne. Výdavky sa
jej zvýšili v súvislosti s nákupom odporučených liekov pre maloletú (homeopatiká 8,- eur, Kolostrum
56,- eur). Náklady na maloletú X. matka vyčíslila za december 2014 vo výške 1.088,-eur,

za rok 2015 priemerne vo výške 510,- eur mesačne, v roku 2017 za január až marec priemerne vo
výške 514,- eur za jeden mesiac. Mesačné náklady na stravu matka vyčíslila na 170-200,- eur mesačne,
na lieky vitamíny 31,- až 84,- eur mesačne, oblečenie obuv 62,- mesačne. Matka uvádzala výdavky
na Montessori hranie (podnetná zážitková hra) vo výške 169,- eur a na Helen Doron English (kurzy
angličtiny pre deti) vo výške 39,- eur mesačne. Spolu s dcérou býva v prenajatom byte, kde uhrádza

nájomné 350,- eur. Nespláca žiadne pôžičky, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, je slobodná,
nezamestnaná, bez ďalších vyživovacích povinností. Otec prispieva na výživu dieťaťa sumou 50,- eur
mesačne oneskorene, dlžné výživné doplatil na základe podaného trestného oznámenia. Tvrdenie otca,
že je v zlej finančnej situácie, nie je podľa matky pravdivé. Nosí značkové oblečenie, má peniaze na
alkohol, ale na dieťa nedá nič.

8.Otecvkonanípredsúdomuviedol,ženesúhlasísozvýšenímvýživného.Jenezamestnaný,odoktóbra
2015 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 127,- eur mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy
výživného bol takisto nezamestnaný. Od mája 2015 sa zamestnal na tri mesiace v M. v F., zabezpečil
si bývanie. Podnájom a náklady na život v F. boli veľmi vysoké. Z práce mal príjem 537,- eur netto. Dal

v práci výpoveď a odvtedy je znovu nezamestnaný. V W. F., kde žije je možnosť zamestnať sa a ponuka
práce minimálna. Mal uzavretý aj pracovný pomer so spoločnosťou G.. Pracoval tam v septembri, v
októbri, v novembri. Výška odmeny bola od 90,- do 120,- Eur mesačne. Otec býva u rodičov, ktorým
prispieva na bývanie sumou 50,- eur mesačne, spláca pôžičku mesačnou splátkou vo výške 90,-eur.
Pôžičku čerpal v r. 2011 na kúpu pozemku v W. F., pozemok ale nekúpil. V priebehu konania otec

uviedol, že externe študoval na vysokej škole managment stredného a malého podnikania. Štúdium mu
platili rodičia. Má ukončený prvý stupeň vysokoškolského vzdelania. Štúdium na VŠ však ukončil pre
nedostatok financií. Zdravotné problémy nemá, je slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností. Otec
nesúhlasilstýmabystyksdcérounebolupravený.Styksdcérounavrholupraviť každúsobotuvpárnom
týždni v mieste bydliska maloletej, za prítomnosti matky v čase od 14:00 do 17:00 hod. a každú sobotu v

prvom nepárnom týždni v nepárnom kalendárnom mesiaci v mieste bydliska otca za prítomnosti matky
v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že matka maloletej je povinná dopraviť maloletú do miesta
bydliska otca. Pokiaľ ide o výšku výživného súhlasil so zvýšením výživného na 70,- eur mesačne.

9. Kolízna opatrovníčka navrhla, aby bol styk otca s maloletým dieťaťom upravený na každý druhý

víkend, buď v sobotu alebo v nedeľu v rozsahu aspoň 3 hodín, za prítomnosti matky. Pri výživnom
vzhľadom na skutočnosť, že otec je zdravý navrhla určiť výživné vo výške aspoň 90,- eur mesačne.

10. Z obsahu listinných dokladov založených otcom dieťaťa súd zistil, že otec bol od 16.03.2015
zamestnaný v spoločnosti M. L., E..L... Pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 11.05.2015. Za obdobie

03/2015 mu bola vyplatená čistá mzda 318,56 eur, za 04/2015 577,35 eur a za 05/2015 mzda vo výške
180,39 eur. Od 16.08.2016 bol otec zamestnaný v spoločnosti G.-Y., L..C..I.. s dohodnutou mesačnou
mzdou 130,- eur. Pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 31.10.2016. Za obdobie 09/2016 mu bola
vyplatená mzda vo výške 112,58 eur a za obdobie od 10/2016 mzda vo výške 111,31 eur.11. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa XX.XX.XXXX bol
otec k uvedenému dátumu vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to od dátumu XX.X.XXXX.

Predchádzajúce evidencie boli v období od 15.05.2014 do 15.03.2015, od 29.01.2013 do 09.07.2013,
od 04.08.2008 do 28.02.2009 a od 18.09.2007 do 29.10.2007.

12. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa XX.XX.XXXX bolo
súdom zistené, že otcovi bol od 01.09.2014 priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume

124,70 eur mesačne, ktorý bol od 01.09.2016 znížený na sumu 80,60 eur a od 01.10.2016 na sumu
40,30 eur. Rozhodnutím zo dňa 09.12.2016 bola pomoc v hmotnej núdzi zvýšená na sumu 124,70 eur,
počnúc dňom 01.12.2016.

13. Z obsahu listinných dokladov založených matkou dieťaťa súd zistil, že matka bola v období od
10.07.2013 do 14.01.2014 zamestnaná v spoločnosti M. L..C..I.., kde jej priemerný mesačný príjem bol

vo výške 257,-eur. Za obdobie od 01/2014 do 05/2014, keď bola zamestnaná u R.. Y. M. predstavoval
jej priemerný mesačný príjem cca 602,-eur. Za obdobie 09/2015 -10/2015 bola matka zamestnaná v
spoločnosti X. Y., L..C..I.., kde v období 09/2015 bol jej príjem 58,69 eur a v období 10/2015 bol 604,22
eur. V čase od 12.05.2014 do 04.01.2015 bola matka na materskej dovolenke a poberala materské vo
výške 25,80 eur. Od 04.01.2015 je matka na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo

výške 203,20 eur. Súčasne poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16. Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1,

súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

17. Podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý
z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to

aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

21. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa §77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

29. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určenie vyživovacej povinnosti a úpravu styku tak
v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane výdavkov maloletej došlo k minimálnej zmene
pomerov a to vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul o d pôvodného konania.
Na strane otca k zmene pomerov nedošlo, otec je stále nezamestnaný, býva u rodičov. K zmenám
došlo na strane matky, ktorej sa ukončila materská dovolenka, prestala poberať materské a začala

poberať rodičovský príspevok. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb
maloletej ako aj z možnosti otca, pričom prihliadal aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý maloletú
v tomto konaní zastupoval. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú
možnostiam otca, berúc do úvahy tú skutočnosť, že samotný otec súhlasil so zvýšením výživného na
70,- eur mesačne. Otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa nie podľa svojho momentálneho

príjmu, ale podľa svojich schopností a možností. Otec je relatívne mladý, nemá žiadne zdravotné
problémy, je teda v jeho možnostiach nájsť si prácu a získať tak príjem vyšší ako je výška sociálnej
dávky, ktorú aktuálne poberá. Otec v minulosti pracoval a dosahoval príjem od 110 do 577,- eur
mesačne. Minimálne teda možno požadovať od otca, aby využil svoje možnosti, našiel si prácu a
dosiahol príjem do cca 600,- eur mesačne netto. Súd pripúšťa, že v bydlisku otca je v porovnaní s

F. sťažená situácia na trhu práce, nie však natoľko, aby bol otec dlhodobo nezamestnaný. Na druhej
strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletej.
Demokratické zriadenie a trhové hospodárstvo prinieslo pre našu spoločnosť aj diferenciáciu v príjmoch,
ktorá sa premieta do životnej úrovne jednotlivých členov spoločnosti, teda aj detí, ktoré nemajú rovnaké
podmienky. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, je však nevyhnutné prispôsobiť

životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti požadovala
matka zvýšenie výživného o cca 700 %, pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch
maloletej a nebolo preukázané ani v príjmoch otca. Pre zvýšenie výživného nepostačuje len úvaha o
tom, či doterajšie výživné je postačujúce, resp., že v predchádzajúcom konaní nezodpovedalo výdavkom
maloletej, nakoľko by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Matka podala

návrh na zvýšenie výživného pár týždňov potom ako sa dohodla s otcom na výživnom pred súdom. Už
v tom čase deklarovala výdavky na maloletú vo výške 520,- eur mesačne a musela si byť vedomá toho,
že jej o pár týždňov končí materská dovolenka a bude poberať len rodičovský príspevok. Napriek tomu
sa dohodla s otcom na sume výživného 50,- eur mesačne. Podanie návrhu na zvýšenie vyživovacej
povinnosti matka odôvodňovala tým, že predpokladala, že otec bude prispievať vyššou sumou. Možno

mať vážne pochybnosti o matkinom predpoklade, nakoľko sa matka dlhodobo vyjadruje o otcových
pracovných návykoch, o jeho postoji k maloletej, a o jeho zodpovednosti veľmi kriticky, negatívne, sotva
tak mohla predpokladať, že dôjde u otca k takejto radikálnej zmene. Matka sa sama, bez konzultácie
s otcom rozhodla, že sa presťahuje do Bratislavy, do prenajatého bytu, čím si značne zvýšila výdavky.Matka argumentovala vysokým počtom bývajúcich u svojich rodičov, pričom v správe zo šetrenia, ktoré
vykonal kolízny opatrovník v roku 2014 je uvedené, že matka má s maloletou k dispozícii jednu izbu,
čo rozhodne nemožno považovať za nevyhovujúce podmienky. Matka argumentuje relatívne nízkou

výškounájomného,ktoránekopírujekomerčnénájomné,lenčisténákladynabývanie,vkaždomprípade
je suma nájomného 350,- eur vyššia ako náklady na bývanie u rodičov, ktoré matka vyčíslila v pôvodnom
konaní na sumu 100,- eur. Neobstojí ani argument, že sa presťahovala do F. kvôli štúdiu, nakoľko
prvý stupeň vysokoškolského štúdia matka absolvovala v Zlatých Moravciach a táto možnosť ostala
zachovaná. Matka vyčíslila výdavky na maloletú vo výške cca 500,- eur mesačne. Takáto suma je

podľa názoru súdu vzhľadom na finančnú situáciu rodičov neprimerane vysoká. Je pochopiteľné, že
rodič sa snaží zabezpečiť pre svoje dieťa len to najlepšie, musí však brať do úvahy aj svoje finančné
možnosti a hľadať alternatívy, ktoré sú oveľa lacnejšie, pričom sú kvalitou porovnateľné s výrobkami,
ktoré sú drahé a sú populárne hlavne kvôli dobre vedenému marketingu (umelé mlieko, plienky). Súd
považuje za neprimerane vysokú aj sumu, ktorú matka vyčíslila na stravu maloletej - 200,-
eur mesačne, vzhľadom na priemerné mesačné výdavky občana slovenskej republiky na stravu, ktoré

predstavujú výšku cca 70,- eur mesačne. Rovnako za neprimerané považuje súd aj výdavky na lieky.
Ďalšími položkami nad ktorými sa súd pozastavil sú výdavky na Montessori hranie a kurz
anglického jazyka. V súvislosti so životnou úrovňou otca (samotná matka uviedla, že otec sa chválil, že
dosahuje príjem 600,- eur netto) a nakoniec aj matky, považuje súd dané výdavky za neodôvodnené a
aj z vlastnej praxe ich považuje za ojedinelé. Matka sa netají tým, že s výdavkami jej pomáhajú príbuzní

(hlavne právna zástupkyňa matky). Nič matke nebráni takúto pomoc prijať, nemožno však spravodlivo
požadovať od otca, aby sa podieľal na výdavkoch, o odôvodnenosti, ktorých možno pochybovať. I v
prípade, keby rodičia žili spolu, spoločne by hospodárili, otec by dosahoval mesačný príjem 600,- eur,
ktorý vlastne aj matka považuje za hodný „chválenia sa“, teda je to príjem považovaný v istých regiónoch
Slovenska za vysoký, sotva by si mohli dovoliť také aktivity ako Montessori hranie a kurz anglického

jazyka pre dieťa, ktoré má rok a pol. Pre úplnosť súd dodáva, že hra s dieťaťom v zmysle princípov
Montessori sa dá realizovať aj doma, nie je nutné navštevovať finančne nadhodnotené kurzy. Vyššie
uvedené v žiadnom prípade neznižuje závažnosť nezodpovedného správania sa otca (ten by sa mal
zamyslieť a vzhľadom na svoj vek a povinnosti zmeniť svoj prístup) je len objasnením, že výživné nie
je trest za nezodpovedné správanie, je to povinnosť, ktorá musí byť stanovená na základe objektívneho

posúdenia. Z uvedených dôvodov sú návrh matky vo zvyšku zamietol.

30. Čo sa týka úpravy styku súd sa čiastočne stotožnil s názorom matky, že je potrebná zmena úpravy
styku, nakoľko sa nerealizoval v takom rozsahu ako bolo dohodnutý, pričom podľa názoru súdu podiel
na tom majú obidvaja rodičia. Otcom deklarovaný záujem o stretávanie, nezodpovedá

jeho reálnemu záujmu, i keď je možné, že sa na tom čiastočne podieľa aj matkin odchod do Bratislavy.
Súd upravil styk v takom rozsahu, ktorý podľa názoru súdu viac korešponduje s možnosťami otca a jeho
skutočným záujmom. Neexistuje dôvod na to, aby matka rešpektujúc súdne rozhodnutie, očakávala otca
2 krát do týždňa a prispôsobovala mu svoj program, i keď sa stretnutia nerealizujú. Z tohto dôvodu súd
preto zredukoval stretávania a uložil otcovi povinnosť informovať matku 48 hodín pred začiatkom styku,

či sa na stretnutie dostaví. Súd upravil styk otca s maloletou aj v bydlisku otca, nakoľko uvedenú situáciu
(zvýšenie vzdialenosti medzi bydliskami rodičov ) spôsobila svojim rozhodnutím matka, bolo by teda
spravodlivé, aby aspoň občasne vzniknuté problémy s dochádzaním kompenzovala. Súd nepovažuje
za mimoriadne obťažujúce pre matku, aby 6 krát do roka vycestovala ku svojim rodičom,
ktorých beztak navštevuje. Návrh matky, aby súd styk neupravoval respektíve, aby bol stanovený raz

do mesiaca súd nepovažoval za návrh, ktorý je v záujme maloletej. Maloletá má právo
na kontakt s otcom, rovnako ako má otec právo v tomto prípade otec na kontakt s dieťaťom, pričom
stretnutie raz do mesiaca nepovažuje súd za dostatočné.

31. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy

určeným výživným za obdobie od 15.1.2015 do 30.3.2017 (26 mesiacov mesiace + alikvótna časť za
január 2015 ) = 1.320,- eur (26x50,- eur =1.300,eur + alikvótna časť 25,- eur, naposledy určené výživné
50,- eur, v tomto rozhodnutí 100,- eur, rozdiel 50 eur).

32. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

Kolízny opatrovník nemôže podať proti tomuto rozsudku odvolanie, nakoľko sa vzdal tohto práva po
vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až
do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.