Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209014
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617209014.3

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,
IČO: 45 684 618, Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, zastúpený Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému:
MB Real Estate s.r.o., Dlhá 2487/4C, 900 31 Stupava, IČO: 46 333 771, o zaplatenie 75,13 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiadnej zo strán sporu súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.11.2017 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha
zaplatenia sumy 75,13 € s príslušenstvom titulom poskytnutých komunikačných služieb a zmluvnej

pokuty. V žalobe uviedol, že pohľadávku uplatnenú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa -
obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zodňa27.08.2015aOdovzdávaciehoprotokoluopostúpenípohľadávokzodňa03.09.2015.Postúpenie
pohľadávky bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015. Žalovaný ako záujemca uzavrel
s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo pripojenie

žalovaného k mobilnej elektronickej sieti a poskytovanie elektronických komunikačných služieb, ktoré
boli žalovanému vyúčtované v sume 65,15 € dokladom č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 03.12.2013,
v sume 4,99 € dokladom č. XXXXXXXXXX. so splatnosťou 03.01.2014, v sume 4,99 € dokladom
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 03.02.2014, ktoré žalovaný neuhradil. Nezaplatením faktúr v lehote
splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že výzva súdu spolu so žalobou, jej prílohami a
poučením o procesných právach mu bola doručená do elektronickej schránky dňa 09.08.2018.

3. Podľa § 177 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

4. V prejednávanej veci súd vyhlásil dňa 31.10.2018 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 23.10.2018. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď
zistil tento skutkový a právny stav:5. Žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, a to na základe

Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení
pohľadávok zo dňa 03.09.2015.

6. Faktúrou č. 7312250256 na sumu 65,15 € splatnou dňa 03.12.2013 vyúčtoval právny predchodca
žalobcu žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby.

7. Faktúrou č. 7313498003 na sumu 4,99 € splatnou dňa 03.01.2014 vyúčtoval právny predchodca
žalobcu žalovanému upomienku oneskorenej platby.

8. Faktúrou č. 7400773393 na sumu 4,99 € splatnou dňa 03.02.2014 vyúčtoval právny predchodca
žalobcu žalovanému upomienku oneskorenej platby.

9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení, môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzku
zmluva nie je uzavretá.

10. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zák. č. 610/2003 Z.z.) zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

11. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

12. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

13. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

14. Podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu vzniku omeškania s úhradou faktúr,
akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzkualebojehočasti,jepovinnýplatiťznezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej

podľa predpisov občianskeho práva.

15. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Po preštudovaní spisového materiálu konajúci súd zistil, že žalobca k podanej žalobe nedoložil
dôkaz, ktorý uvádza v žalobe, a to - zmluvnú dokumentáciu medzi právnym predchodcom veriteľa
a žalovaným. Z dikcie zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že zmluva o pripojení
musí byť písomná. Obsahom príloh k žalobe boli len faktúry, plnomocenstvo, pokus o zmier a

oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd výzvou zo dňa 27.03.2018 vyzval žalobcu na doloženie celej
zmluvnej dokumentácie medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, všeobecných obchodných
podmienok, potvrdenia o doručení faktúr žalovanému, Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
vrátane zoznamu postúpených pohľadávok, z ktorých bude zrejmé, že predmetom postúpenia bolai pohľadávka voči žalovanému. Výzva bola doručená do elektronickej schránky právneho zástupcu
žalobcu dňa 05.04.2018. Žalobca žiadané listinné dôkazy súdu nepredložil.

17. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a
označených stranami konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich strany nepredložia. To neplatí v
prípade, ak ide o dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, ďalej dôkazy na zistenie, či
sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho

práva.

18.Súdnemalvkonanízapreukázané,žeprávny predchodcažalobcuažalovanýuzavrelispoluZmluvu
o pripojení, na základe ktorých bol predchodca žalobcu povinný poskytovať žalovanému dohodnutý
druh služieb a žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Tiež nemal súd za
preukázané postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania z právneho predchodcu žalobcu

na žalobcu, t.j. nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

19. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 MCdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010
sa v sporovom konaní uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané
určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101
a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu

zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný
(dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje
tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.

Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

20. Súd za účelom zistenia skutkového stavu veci vyzval žalobcu na doloženie avizovaných dôkazov,

avšak žalobca na tieto výzvy nereagoval a v tomto konaní tak neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd
v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. Keďže súd žalobu zamietol, žalobca v tomto konaní bol neúspešný. Úspešnejší žalovaný nežiadal

priznať náhradu trov konania, a preto súd s poukazom na § 257 CSP rozhodol tak, že žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).