Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223741
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116223741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35
717 769 so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, zastúpeného advokátom: JUDr. Alan Strelák, so sídlom
Bratislava, Na vŕšku 12, proti žalovanému: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., V. XX, o zaplatenie
637,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.

27Csp/144/2016-32 zo dňa 26. februára 2018 - v zamietajúcej časti (II. výrok), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (II. výrok), ako aj v časti
o náhrade trov konania (III. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
492,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z istiny od 27.2.2016 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom žalobu zamietol, III. výrokom uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm.
f), k), § 11 ods. 1 písm. a), 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 497, § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 2, 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že strany sporu uzatvorili dňa 31.7.2015 Zmluvu
o úvere č. K220151594, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky. Na základe tejto
zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 500,- Eur, úrok vo výške 20 % z istiny 100,- Eur,
servisný poplatok 9 % z istiny 45,- Eur, celková dlžná čiastka 645,- Eur, s uvedením priemernej RPMN

37,67% a RPMN 50,22%. Úrok a servisný poplatok spoločne označované ako „odplata“, spolu 26,77% z
istiny za rok. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť úver v 13. splátkach, prvé tri vo výške 2,50 Eur a
ďalších 10 po 63,75 Eur, prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a
nasledujúce splátky boli splatné vždy 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splátka sa skladá z
78,43 % istiny, 14,51 % úrok a 7,06% servisný poplatok, okrem prvých troch splátok, ktoré sú splátkami
úroku. Žalovaný uhradil spolu len 7,50 Eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 17.1.2016 bol žalovaný

vyzvaný na vrátanie dlžnej sumy 127,50 Eur do 5 dní od obdržania upomienky, ktorá bola odoslaná
dňa 18.1.2016. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 21.2.2016 sa uvádza, že dlh vo výške 637,50
Eur bol ku dňu 20.2.2016 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu a zároveň bol žalovanývyzvaný k bezodkladnej úhrade dlžnej sumy. Oznámenie bolo podľa poštového podacieho hárku
odoslané na adresu žalovaného dňa 22.2.2016, doručenie žalobca nepreukázal.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že uzavretú zmluvu o úvere považuje
za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto
neprijateľnépodmienky,taktietosúneplatné.Pristúpilkskúmaniujednotlivýchobsahovanýchnáležitostí
zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa

§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy
o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch,
kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o
výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť nebola v
zmluve uvedená, len počtom splátok. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol
spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu

medzi viacerými úverovými produktmi. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok
bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na
poplatky. Bežný spotrebiteľ nie je schopný si vypočítať pri uzatvorení zmluvy, koľko zo splátky je určené
na istinu, úrok a servisný poplatok. Ďalej súd zistil, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a

hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy. Nepreukázal, že by pri uzatvorení zmluvy
posudzoval schopnosti splácať úver žalovaným, nepredložil údaje o jeho sociálno-ekonomickej situácii.
Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1
písm. a), ods. 2 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba bola podaná dôvodne
len v časti istiny 492,50 Eur t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 500,- Eur, od ktorej

odčítal zaplatenú sumu 7,50 Eur. V časti uplatneného úroku z omeškania žalobe vyhovel, nakoľko si
ho žalobca uplatnil v súlade s citovanými ustanoveniami. List zo dňa 21.2.2016 bol daný na poštovú
prepravu dňa 22.2.2016 plus štandardné tri dni na poštovú prepravu znamená, že okresný súd považuje
tento list za doručený žalovanému dňa 25.2.2016, pričom nasledujúci pracovný deň mohol žalovaný
splniť dlh a od 27.2.2016 sa dostal do omeškania. Vo zvyšku žalobu zamietol a to v istine, ako i v

uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať
ani požadované príslušenstvo takej istiny.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Žalobca bol úspešný vo výške 77 % (istina 492,50 Eur a príslušenstvo 50,- Eur ku

dňu vyhlásenia rozsudku) žalovaný vo výške 23 %, t.j. celkový úspech žalobcu je 54% (77-23), preto mu
priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku výlučne II. výroku (zamietnutie žaloby v sume 145,- Eur, úrok z omeškania 5,05

% ročne zo sumy 145,- Eur od 21.2.2016 do zaplatenia) podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zastupcu, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom
rozsahu a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázal na odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že termín
konečnej splatnosti je pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. K 220150522 uvedený v článku III. bod 2,

tým predmetná zmluva obsahuje danú náležitosť. Špecifikácia termínu konečnej splatnosti 380. dňom
po uzatvorení zmluvy je presný, dostatočný a nemenný, nakoľko jeho určenie nie je závislé od žiadnych
závislostí, či iných nahodilostí ale len od dňa uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
neexistujúcu absenciu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže
toto ustanovenie nie je v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a

rady 2008/48/ES z 23.4.2008 (ďalej len Smernica). Vnútroštátna úprava prekročila, neustále porušuje
článok 22 ods. 1 Smernice. Vnútroštátny poriadok, hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 9
ods. 2 písm. l/) ukladá poskytovateľom, (veriteľom) povinnosť do zmlúv o úvere zakotviť aj rozdelenie
jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, čo nezodpovedá účelu Smernice. Zároveň poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová, sp. zn. C-42/15

zo dňa 9.11.2016, konkrétne na jeho body 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59. Poukázal na rozhodnutia KS
v Trnave sp. zn. 24Co/795/2014 zo dňa 26.8.2015, KS v Žiline sp. zn. 11Co/31/2014, uznesenie KS v
Prešove sp. zn. 4Co/95/2016, ako aj na zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o
spotrebiteľských úveroch, konkrétne znenie § 9 ods. 2 písm. d) a i). Ďalej poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré sa priklonilo k eurokomfortnému výkladu zákona o spotrebiteľských
úveroch, konkrétne ust. § 9 ods. 2 písm. k). Záverom poukázal na to, že ak súd prvej inštancie mal
podozrenieozanedbanejpovinnostizostranyžalobcu(neskúmalbonitužalovaného-schopnosťsplácať

spotrebiteľský úver), napriek nevzneseniu rozporu zo strany žalovaného mal vzniesť dopyt na žalobcu.
Keďže okresný súd nepreukázal dostatočne zistený skutkový stav, ktorý si samovoľne utvoril, je nutné
považovať tento postup za rozporný a nie v súlade s právnym poriadkom.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolaciedôvody(§365ods.1písm.d/ah/CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdaných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktorénezistil(§380ods.2CSP),súcpritomviazanýskutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutom výroku II. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v rozsahu posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zdieľa
i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil s výnimkou
aplikácie nesprávneho znenia § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľov.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 637,50
Eur, úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 637,50 Eur od 21.2.2016 do zaplatenia.

11.Odvolanímnebolanapadnutáčasťrozsudkuprvejinštancie,ktoroubolouloženéžalovanémuzaplatiť
žalobcovi sumu 492,50 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 492,50 Eur od 27.2.2016 do
zaplatenia (I. výrok), ktorý nadobudol právoplatnosť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v II. výroku zamietol (suma 145,-
Eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 145,- Eur od 21.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 637,50
Eur od 21.2.2016 do 26.2.2016) z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to s poukazom
na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil
neexistujúcu absenciu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, že

článok III. bod 2 zmluvy obsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru (380. deň po uzavretí zmluvy), že
požiadavka zakotvená v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je v
rozporesčl.10ods.2písm.h)Smernice,aževnútroštátnaúpravanemalastanoviťpovinnosťuvádzania
údaja o konečnej splatnosti v zmluvách o spotrebiteľských úveroch.

13. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadrili k použitiu ustanovení § 9 ods. 2
písm. l), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.7.2015,
ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.14. Právo na vyjadrenie na doručenú výzvu odvolacieho súdu v zmysle § 382 CSP strany nevyužili.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: písm. f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
písm. l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca ako veriteľ, žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 31.7.2015

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K220151594, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako
dlžníkovi bezúčelový úver vo výške 500,- Eur (v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy). Žalovaný sa zaviazal
zaplatiť úver v 13-tich mesačných splátkach, v prvých troch mesiacoch vo výške 2,50 Eur (splátky úroku)
a desiatich pravidelných, rovnomerných mesačných splátkach po 63,75 Eur (istina vo výške 78,43 %,
úrok vo výške 14,51 % a servisný poplatok vo výške 7,06 % z každej jednotlivej splátky), pričom prvá

splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo
výške 50,22 %, priemerná RPMN 37,67 %, úrok 20 % z istiny (vyčíslený vo výške 100,- Eur v II. článku
zmluvy). Ďalej si strany dohodli servisný poplatok vo výške 9 % z istiny (úrok a servisný poplatok ďalej
spolu len „odplata“). Servisný poplatok vyčíslený vo výške 45,- Eur (v článku II. zmluvy). Zároveň sa

dohodli v čl. II., že odplata z istiny za rok je vo výške 26,77 %. Celková dlžná čiastka na úhradu v čl. II.
zmluvy je vo výške 645,- Eur (500,- Eur + 100,- Eur + 45,- Eur). V čl. III. ods. 2 si strany dohodli, že termín
poslednej splátky úveru, t. j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba
trvania tejto zmluvy je od uzavretia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych
dní. Žalovaný uhradil na úver sumu 7,50 Eur.

18. Výzvou k úhrade dlžnej sumy (predžalobná upomienka) zo dňa 17.1.2016 (na čl. 6 a 7) bol žalovaný
žalobcom vyzvaný k úhrade sumy 127,50 Eur po splatnosti najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy a s
upozornením, že ak nebude úhrada vykonaná, žalobca si uplatní právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty
v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, bude žiadať o zaplatenie celej dlžnej pohľadávky.

19. Oznámením o zosplatnení zo dňa 21.2.2016 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie
predmetného úveru z dôvodu omeškania so splácaním ku dňu 20.2.2016 a zároveň vyzval k
bezodkladnejúhradedlžnejčiastky.Podľapodacíchhárkovnačl.8a9spisubolatátopísomnosťpodaná
na poštovú prepravu dňa 22.2.2016.

20. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje
všetkynáležitostivyžadovanézákonomospotrebiteľskýchúveroch.Výkladaaplikáciaust.§11zákonao
spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné
dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje neplatnosťou,
robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahove náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma

musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy
vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré
sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm.
b) citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v
ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto

náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto považoval predmetný
úver za bezúročný a bez poplatkový avšak citáciou a s odkazom na nesprávne znenie zákonnéhoustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012,
pričom úverová zmluva bola uzavretá dňa 31.7.2015. Uvedené pochybenie okresného súdu odstránil
odvolací súd postupom podľa § 382 CSP. Pričom už len nesplnenie jednej obsahovej náležitosti zmluvy

o úvere je dôvodom pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Okresný súd správne teda žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol v rozsahu uvedenom v odseku 11 (suma 145,- Eur, úrok z omeškania
5,05 % ročne zo sumy 145,- Eur od 21.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 637,50 Eur od 21.2.2016 do
26.2.2016), pričom ani samotnou odvolacou argumentáciou žalobca nenamietal zamietnutie žaloby v
časti požadovaných úrokov z omeškania 5,05 % zo sumy 637,50 Eur od 21.2.2016 do 26.2.2016.

21. V súvislosti s konečnou splatnosťou úveru sa odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu,
že termín (konečnej splatnosti) nie je možné vykladať inak ako dátum ukončenia zmluvy, ktorý má byť
podľa odvolacieho súdu zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok a pod., a že nie je možné ho nahradiť
ani výpočtom podľa počtu splátok, resp. uvedením dňa po podpise zmluvy. Reagujúc na argumentáciu
žalobcuodvolacísúddodáva,ževdanomprípadebybezpochybyišloozložitýaneistývýpočetkonečnej

splatnosti úveru. Dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby termín konečnej splatnosti
úveru bol vyjadrený určito, jasne, zrozumiteľne. Faktom je, že priamo v danej zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa v texte úverovej zmluvy pojem „doba trvania úveru“ vôbec neuvádza, pričom v čl. III bod 2
zmluvy je „konečná splatnosť úveru“ definovaná v spojení s uvedením 380 dní po uzavretí zmluvy,
ktoré požiadavku § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch aj podľa odvolacieho súdu

nespĺňa. Určenie konečnej splatnosti úveru spotrebiteľom z takto uvedených podmienok je spojené s
neprimeranými ťažkosťami a zároveň bez záruky istoty ním „identifikovanej“ konečnej splatnosti, teda
termín konečnej splatnosti úveru, čo je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o úvere, ku ktorému
spotrebiteľ dospeje svojím vlastným úsudkom. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie, ak uzavrel,
že v zmluve absentuje obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch

(dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), nepochybil.

22. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu ohľadom záveru o absencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
l) zákona spotrebiteľských úveroch, ako aj o nedostatočne zistenom skutkovom stave v súvislosti so
zanedbaním povinnosti zo strany žalobcu - neskúmanie bonity, odvolací súd považoval pre rozhodnutie

vovecisamejzanerozhodné,keďžeposkytnutýúverjepreabsenciupodstatnejnáležitostipodľa§9ods.
2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. I podľa
už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už
nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou

odpoveďou.

23. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti
žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými
tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 CSP rozsudok v napadnutom zamietajúcom II. výroku vrátane

závislého výroku o náhrade trov konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou) v III.
výroku, potvrdil.

24. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o

ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.26.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

27. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom

z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. Na základe uvedeného odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznal.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).