Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6993899990
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6993899990.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: J. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Lakatošom, so sídlom Daxnerova 5,
979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: Lesy SR, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská
Bystrica,IČO:36038351,zastúpenéhoadvokátomJUDr.PavlomHalajom,sosídlomNámestieSlobody
2, 050 01 Revúca, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 9C/2/1993-527, zo dňa 07. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie 17,6 % -ných úrokov z

omeškania ročne zo sumy 2730,42 € od 28.05.2001 do 26.04.2006 a 22 %-ných úrokov z omeškania
ročne zo sumy 2730,42 € od 27.04.2006 do 19.05.2010 z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 28.12.1992 domáhal voči žalovanému náhrady škody po
úprave návrhu vo výške 562 876,- Sk, po prepočte 18 684,06 Eur na základe tej skutočnosti, že žalovaný
vyťažil neoprávnene časť jeho lesa v druhej polovici roka 1991, čím mu vznikla škoda. Svoj nárok oprel o
ust.§420Občianskehozákonníka.Žalobcasinároknaúhraduúrokovzomeškaniaznárokunanáhradu

škody uplatnil až podaním zo dňa 25.05.2004, ktoré bolo doručené na Okresný súd Rimavská Sobota
28.05.2004 (č.l. 236 spisu), a to zo skutočnej škody, vo výške 17,6% od 09.04.1992 do zaplatenia.
Žalobca sa však už v podaní zo dňa 05.04.2001, ktoré bolo doručené na Okresný súd Rimavská Sobota
10.04.2001 (č.l. 141 spisu) domáhal nároku na úhradu spôsobenej škody, trov konania, ako aj úrokov
z omeškania, pričom tieto úroky v tomto podaní bližšie nešpecifikoval, a to ani dátumom od kedy ich
požaduje, ako ani výškou v akej úroky z omeškania požaduje.

2. Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom sp. zn. 9C/2/1993-370 zo dňa 22.06.2009 (v poradí
tretí rozsudok) sčasti vyhovel návrhu žalobcu a žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi 8
705,32 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobca domáhal
zaplatenia 9 978,74 Eur žalobu zamietol. Zároveň týmto rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 18 684,06 Eur za obdobie od 09.04.1992 do
30.04.1995 vo výške 3% ročne a od 01.05.1995 až do zaplatenia vo výške 22% ročne. Žalobe žalobcu
vyhovel len v rozsahu preukázanej škody. Nárok na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil až

podaním doručeným na súd 28.05.2004 (pričom súd uznesením pripustil rozšírenie návrhu o úroky
z omeškania na pojednávaní dňa 11.11.2004) zamietol z dôvodu prihliadnutia na vznesenú námietku
premlčania s poukazom na ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom sp. zn. 15Co/303/2009-422 zo dňa 10.03.2010 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorýmžalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 8 705,32 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a ktorým zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 9 978,74 Eur potvrdil. Vo výroku, ktorým okresný súd
zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania a rozhodol o náhrade trov konania, rozsudok

okresného súdu zrušil a v tejto časti mu vrátil vec na ďalšie konanie.

3. Naposledy Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom sp. zn. 9C/2/1993-527 zo dňa 07.11.2016 (v
poradí šiesty rozsudok), zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 17,6% úroky z omeškania
ročne zo sumy 2 730,42 Eur od 28.05.2001 do 26.04.2006 a 22% úroky z omeškania ročne zo sumy 2

730,42 Eur od 27.04.2006 do 19.05.2010, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania. Okresný súd viazaný právnym
názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 15Co/307/2011-502 zo dňa 05.12.2012,
ktorým bol rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 9C/2/1993-492 zo dňa 26.09.2011 vo
výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výroku o trovách konania
zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, priznal žalovanému úrok z omeškania tak, ako to

vyplýva z výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 9C/2/1993-527 zo dňa
07.11.2016. V odôvodnení k námietkam žalovaného ohľadom premlčania nároku žalobcu na úroky z
omeškania, kde podľa žalovaného nárok na úroky z omeškania sa premlčuje jednorazovo v deň, kedy
sa dlžník dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd poukázal na to, že v danej veci
bol viazaný právnym názorom krajského súdu, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že žalobca má právo na

úroky z omeškania za obdobie 3 roky spätne od podania návrhu zo dňa 28.05.2004. O trovách konania
okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 CSP. pričom aj keď žalobca nemal plný úspech vo veci, zohľadnil skutočnosť, že výška
škody bola priznaná žalobcovi vzhľadom na závery znaleckého posudku.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania si žalobca uplatnil v súdnom konaní svojim písomným podaním dňa 28.05.2004,
pričom o pripustení návrhu na rozšírenie žaloby o úroky z omeškania došlo uznesením okresného súdu
na pojednávaní dňa 11.11.2004. V tomto písomnom podaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania „zo skutočnej škody 17,6% od 09.04.1992 až do zaplatenia“. Dňa 27.04.2009 bolo

okresnému súdu doručené písomné podanie právneho predchodcu žalobcu, ktorým rozšíril uplatnený
nárok na úroky z omeškania nasledovne „22% ročne od 11.05.1995 do zaplatenia“. K pripusteniu
rozšírenia žaloby v zmysle písomného podania v priebehu konania nedošlo. Čo sa týka samotného
omeškania žalovaného a základu pre výpočet úrokov z omeškania, žalovaný v odvolaní uviedol, že
medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi súdom priznanú istinu 8 705,32

Eur dňa 19.05.2010. Žalovaný, ani jeho právny predchodca sa preto nemohli dostať do omeškania
so zaplatením žalovanej istiny, a preto žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi nemohol vzniknúť
nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Čo sa týka samotnej výšky úrokov z omeškania, pokiaľ k
omeškaniu zo zaplatením náhrady škody malo dôjsť podľa žalobcu najneskôr ku dňu 08.04.1992, teda
pred 01.01.1993, nie je možné použiť ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., nakoľko pred

dňom01.01.1993základnáúrokovásadzbaNBSneexistovalavzhľadomkneexistenciisamotnejNBS.V
takomto prípade by tak mohol byť žalobcovi hypoteticky priznaný maximálne 3% ročný úrok, za použitia
analógie a ustanovenia dovtedajšieho už zrušeného právneho predpisu vyhl. č. 45/1964 Zb. Priznanie
úroku z omeškania vo výške 17,6%, či dokonca 22% ročne nemá oporu v platnom práve a nevyplýva zo
žiadneho právneho predpisu. V súvislosti k premlčaniu úroku z omeškania žalovaný opätovne poukázal

na konštantnú judikatúru NS ČR prezentovanú rozsudkom sp. zn. 21Cdo/3477/2006 zo dňa 06.11.2007,
z ktorého vyplýva, že úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, pričom povinnosť
platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká samostatne za každý
deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku. Zhodne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo/157/2007 zo

dňa 29.06.2010, z ktorého vyplýva, že nemožno súhlasiť s názorom podľa ktorého úroky za každý deň
omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úroku z
omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. Povinnosť platiť
úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) vzniká jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v
omeškaní so splnením tohto záväzku. Týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej

uplynutím sa právo premlčí ako celok. Žalovaný tak navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v plnom
rozsahu, resp. aby rozsudok okresného súdu zrušil.5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Konanie vo veci samej začalo pred nadobudnutím účinnosti CSP, preto tento zákon platí aj na toto
konanie.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (a contrario §
385 ods. 1 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 388 CSP.

9. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

10. Z citovaného ustanovenia CSP vyplýva, že obligatórne musí byť odvolacie pojednávanie nariadené,
ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V tomto
konaní podmienky na rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania boli splnené, nakoľko
odvolacísúdnevstupovaldoprocesumodifikácieskutkovéhostavu,naktoromjenapadnutérozhodnutie

založené. Vzhľadom na to, že nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Nariadenie pojednávania nebolo podmienené ani dôležitým
verejným záujmom.

11.Podľa§382CSPakmáodvolacísúdzato,žesanavecvzťahujeustanovenievšeobecnezáväzného

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

12. Ustanovenie § 382 CSP upravuje procesný postup súdu, ktorým by sa malo predísť vydávaniu
tzv. prekvapivých rozhodnutí. Vychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je

považovaný za komponent princípov právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty. Zákonná
podmienka, ktorá by mala byť splnená pre aplikáciu ust. § 382 CSP je to, že nárok treba posúdiť buď
podľa celkom iného právneho predpisu ako ho posúdil súd prvej inštancie alebo síce podľa toho istého
právneho predpisu ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia (iného paragrafu
alebo iného jeho odseku). Druhou zákonnou podmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne je, že

toto iné zákonné ustanovenie je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Vzhľadom na to, že odvolací súd
neposudzoval nárok žalobcu, ktorý je predmetom odvolania, podľa iného právneho predpisu, ako ho
posúdil súd prvej inštancie, ani podľa iného ustanovenia toho istého právneho predpisu, neboli splnené
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 382 CSP. Odvolací súd v tomto rozhodnutí vyslovuje len iný
právny názor na inštitút premlčania v nadväznosti na vývoj judikatúry v slovenskom právnom prostredí.

13. V zmysle ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

14. V konaní pred súdom prvej inštancie bol správne zistený skutkový stav ohľadne toho, že žalobu o

náhradu škody podal žalobca na Okresný súd Rimavská Sobota dňa 28.12.1992. Úrok z omeškania
v konkrétnej výške a za konkrétny čas žalobca uplatnil až podaním zo dňa 25.05.2004, ktoré bolo
doručené na Okresný súd Rimavská Sobota dňa 28.05.2004 (č.l. 236 spisu). Dňom 28.05.2004 tak bol
uplatnený žalobcom úrok z omeškania na súde. Nemožno akceptovať uplatnenie úrokov z omeškania
žalobcom v podaní doručenom na Okresný súd Rimavská Sobota z 10.04.2001 (č.l. 141 spisu), v ktorom

podaní nazvanom ako doplnenie návrhu, žalobca v závere podania navrhol, aby súd jeho žalobe po
vykonanom dokazovaní vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu spôsobenej škody, doterajších trov
konania a úrokov z omeškania, pričom daným podaním úroky z omeškania neboli kapitalizované, nebola
špecifikovaná výška úrokov a čas, za ktorý si úroky z omeškania uplatňuje.

15. Pri posudzovaní nárokov navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, okresný súd vychádzal z
rozdielnych stanovísk ohľadne plynutia premlčacej doby pri uplatnených úrokoch z omeškania, pričom
bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so
splnením dlhu vzniká samostatne za každý deň omeškania, a nie jednorazovo v deň, ktorým sadlžník ocitol v omeškaní so splnením dlhu, čím sa právo nepremlčuje ako celok. Odvolací súd sa s
týmto názorom vzhľadom na vývoj judikatúry v slovenskom právnom poriadku nestotožňuje. Názor
zaujal súd prvej inštancie na základe predchádzajúceho právneho názoru nadriadeného (odvolacieho)

súdu, vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/25/2009 zo dňa 29.03.2010, kde
ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rámci obchodnoprávnej veci, pri posúdení vzťahov medzi
účastníkmikonaniaakoobchodnoprávneho,čovyplývaajzpoužitiaObchodnéhozákonníka(poukazna
§ 397 Obchodného zákonníka ohľadne štvorročnej premlčacej doby), kedy k rovnakému dňu porušenia
povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku

z omeškania. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že porušením svojej povinnosti splniť
záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní, dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť
povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako
každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Úroky z omeškania sa premlčujú vo
všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom
časovom intervale ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne a dňom, keď vznikne

možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Na rozdiel od tohto právneho názoru
žalovaný niekoľkokrát poukázal, a to aj v poslednom odvolaní, na konštantnú judikatúru Najvyššieho
súdu ČR prezentovanú rozsudkom sp. zn. 21Cdo/3477/2006 zo dňa 06.11.2007, v ktorom Najvyšší súd
ČRdospelkzáveru,žepovinnosťplatiťúrokyzomeškaniasosplnenímúverualeboinéhodlhu(záväzku)
nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v

omeškaní so splnením tohto záväzku. Týmto dňom začína od tohto práva bežať premlčacia doba a jej
uplynutím sa právo premlčí ako celok. V tejto súvislosti na porovnanie bolo poukázané aj na rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.08.2006 sp. zn. 21Cdo/3173/2005, ktoré bolo uverejnené pod číslom 64
v časopise Soudní judikatura, roč. 2007 a v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08.02.2007 sp. zn.
21Cdo/681/2006, 21Cdo/682/2006, ktorý bol uverejnený pod číslom 104 v časopise Soudní judikatura

roč. 2007.

16. Spor vo veci samej je však občianskoprávnym sporom. Iný názor než prezentovaný v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/25/2009 bol judikovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/157/2009 zo dňa 29.06.2010. Ide o rozhodnutie v občianskoprávnej veci pri posúdení vzťahov

účastníkov konania ako občianskoprávnych, kde závery v tomto rozhodnutí ohľadne premlčania úrokov
z omeškania sú obdobné ako vyplývajú z judikatúry Najvyššieho súdu ČR. Najvyšší súd SR v tomto
svojom rozhodnutí priamo poukázal na to, že s názorom, podľa ktorého úroky za každý deň omeškania
sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania
vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne, nemožno súhlasiť. Najvyšší

súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú povahu
opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými
až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú
rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z
hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť

plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, teda nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky
z omeškania významná. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania
so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale
jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína
u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

17. Krajský súd sa priklonil k uvedenému právnemu názoru aj z dôvodu, že úroky z omeškania v zmysle
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za príslušenstvom pohľadávky a samotná
povinnosť platiť úroky z omeškania tak predstavuje vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah.
Samotné omeškanie dlžníka spôsobuje zo zákona zmenu v obsahu záväzkov, teda dochádza k zmene

obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či omeškanie dlžník zavinil alebo nie. Omeškanie dlžníka
spočíva v tom, že popri vlastnom plnení v prípade omeškania ma veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení aj úroky z omeškania (prípadne poplatok z omeškania). Už zo samotného charakteru
omeškania dlžníka, a teda jeho povinnosti platiť úroky z omeškania ako vedľajšieho záväzkového
právneho vzťahu vyplýva, že existuje popri hlavnom záväzku, je na neho viazaný, a preto nie je dôvod,

aby na omeškanie dlžníka a jeho povinnosť platiť úrok z omeškania sa vzťahoval iný režim premlčania,
ako na hlavný záväzok. Ak sa dlžník dostane do omeškania, a teda nastane zmena v obsahu záväzku,
veriteľ má právo na úrok z omeškania od prvého dňa omeškania. Je preto potrebné poukázať aj na § 101
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonaťpo prvý raz. Pokiaľ sa právo na úrok z omeškania mohol uplatniť už v prvý deň z omeškania so splnením
dlhu, ide o deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a preto zákonná premlčacia doba plynie od tohto
dňa. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Odvolací súd preto

zastáva právny názor, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so splnením dlhu vzniká v deň,
keď sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho záväzku, týmto dňom začína bežať premlčacia
doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

18. Odvolací súd vzhľadom na obdobnú hmotnoprávnu úpravu inštitútu úroku z omeškania a premlčania

v Českej republiky a Slovenskej republiky vychádzal z judikatúry jednak Najvyššieho súdu SR (sp.
zn. 1Cdo/157/2009), ale aj na rozsiahlejšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu ČR (sp. zn.
21Cdo/681/2006, 21Cdo/761/2007, 32Cdo/3304/2009, 20Cdo/4436/2009).

19. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade vzhľadom na nové zloženie senátu sa nestotožnil s
predchádzajúcimi právnymi názormi prezentovanými v skorších zrušujúcich rozhodnutiach krajského

súdu, nanovo posúdil základnú otázku v tomto konaní ohľadne premlčania úrokov z omeškania a svoje
skoršie rozhodnutie odvolací súd preto rexidoval a prispôsobil aktuálnej judikatúre Najvyššieho súdu
SR, s prihliadnutím aj na obdobnú hmotnoprávnu úpravu v ČR a judikatúru Najvyššieho súdu ČR.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Žalovaný, ako dlžník, sa
dovolal svojho práva, vzniesol námietku premlčania a vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil úrok z
omeškania na súde až 28.05.2004 špecifikovaný čo do výšky a času, pričom nárok vo veci samej si
uplatnil na súde už 28.12.1992 a vzhľadom na to, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením

dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v
deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku, týmto dňom začala plynúť u
tohto práva premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčalo ako celok v trojročnej premlčacej
dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz). Na základe

tohto právneho názoru bolo potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu žalobcu v rozsahu
uplatneného úroku z omeškania zamietnuť z dôvodu prihliadnutia na vznesenú námietku premlčania
žalovaným. Uvedený názor odvolacieho súdu nie je prvýkrát prezentovaný súdom v tejto veci, nakoľko
nazákladeobdobnéhoprávnehonázoružalobažalobcuozaplatenieúrokuzomeškaniabolazamietnutá
už rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9C/2/1993-370 zo dňa 22.06.2009. Žalobca

aj žalovaný tak mali možnosť konfrontovať svoje názory na uvedenú problematiku s názorom súdu.

21. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu je konečným rozhodnutím vo veci samej, preto rozhodol aj o náhrade
trov konania na súde prvej inštancie. Rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
prvoinštančného konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP (ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo). Pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadať na konečné rozhodnutie vo veci

samej a celkový úspech toho ktorého z účastníkov konania. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 8
705,32Eur,žalovanýbolúspešnývrozsahu9978,74Euraúrokuzomeškania,pretovrámcipomerného
úspechu oboch strán bolo rozhodnuté, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného
konania.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255
ods. 2 CSP, pričom rovnako ako pri trovách prvoinštančného konania vychádzal z čiastočného úspechu
vo veci samej, a to aj v rámci trov odvolacieho konania. Do úvahy bolo potrebné zobrať celé konanie,
celkový úspech či neúspech vo veci samej, nielen posledné čiastočné rozhodovanie ohľadne úrokov z

omeškania.24. Vzhľadom na to, že odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní prihliadol na námietku premlčania
vznesenú žalovaným, ďalšími odvolacími námietkami žalovaným podanými v odvolaní ohľadne výšky
úrokov a plynutia času, za ktorý žalobca uplatnil úroky z omeškania sa bližšie nezaoberal.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

26. Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 21.04.2017.
Napadla do senátu 15Co v zložení JUDr. Jaroslav Mikulaj - predseda senátu, JUDr. Klaudia Kosková

- členka senátu a sudkyňa spravodajkyňa veci a JUDr. Jaroslav Gallo - člen senátu. Z dôvodu
nerovnomerného zaťaženia členov senátu bola vec prerozdelená a pridelená sudcovi spravodajcovi
JUDr. Jaroslavovi Gallovi dňa 24.01.2019.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).