Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/335/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235500
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114235500.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: František Cvaško, s miestom podnikania
Stred 50/31, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 32 893 116, proti žalovanému: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, v konaní určenie
trvania nájomného vzťahu, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/256/2014-101 zo dňa 10. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduŽilinač.k.38Cb/256/2014-101zodňa10.augusta2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V
odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že nájomný vzťah
žalobcu v postavení nájomcu a žalovaného v postavení prenajímateľa k predmetu nájmu
vo vlastníctve žalovaného, ktorým je objekt služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier

na diaľničnom úseku D1, Vrtižer - Hričovské Podhradie v km 185,064, postavenom ako budova
bez súpisného čísla na pozemkoch Registra CKN v katastrálnom území D., druh pozemkov
zastavené plochy a nádvoria, parc. č. 1117/74 o výmere 74 m2, zapísaný na LV č. XXXX, parc. číslo
1117/73 o výmere 77 m2, zapísaný na LV č. XXXX a parc. č. 1117/75 o výmere 75 m2, zapísaný na LV č.
XXXX (ďalej aj len „predmet nájmu“), založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo 16.10.2013,
trvá. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.10.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme

nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier č. ZM/2013/0367 (ďalej aj len
„Zmluva“). Dňa17.10.2013bolaZmluvazverejnenávCentrálnomregistrizmlúvažalobcasaujalsvojich
práv nájomcu. Žalovaný listom zo 07.05.2014 oznámil žalobcovi, že Zmluva nenadobudla účinnosť a
domáhal sa riešenia nájomného vzťahu bez uvedenia konkrétneho právneho dôvodu. Žalovaný vypísal
na predmet nájmu verejné ponukové konanie, a to napriek trvaniu nájomného vzťahu založeného
Zmluvou, ktorú nikto z jej účastníkov nezrušil. Podľa žalobcu sporná Zmluva je perfektným právnym

úkonom, ktorá podľa ust. § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len
„zákon č. 211/2000 Z.z.“) v spojení s ust. § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka je účinná a zaväzuje
jej účastníkov. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že Zmluva nie je legitímnym užívacím titulom, bolo jeho
povinnosťou Zmluvu zrušiť a až následne pristúpiť k výberovému konaniu. Predmet výberového konania
je viazaný Zmluvou do času trvania nájomného vzťahu, ktorý ňou bol založený. Vypísané výberové
konanie žalovaného spôsobuje právnu a faktickú neistotu v právnom postavení žalobcu, ktorý je nútený

domáhať sa autoritatívneho rozhodnutia súdu v otázke trvania nájomného vzťahu. Žalobca ako účastník
hmotno-právneho nájomného vzťahu v postavení nájomcu je ohrozovaný vo svojom právnom postavení,
nakoľko žalovaný ako prenajímateľ a vlastník predmetu nájmu spochybňuje legitímny užívací titul.
Žalobca s odkazom na ust. § 5a, § 47a Občianskeho zákonníka a § 12 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. o
Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene cestného zákona (ďalej len „zákon č. 639/2004 Z.z.“) dovodil,
že Zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom jej zverejnenia

v Centrálnom registri zmlúv. Dojednanie v čl. VII bod 5. Zmluvy považoval s odkazom na tieto zákonnéustanovenia za nejasné a nezrozumiteľné, v dôsledku čoho je dojednanie podmienky v uvedenom
ustanovení neplatné a na neplatnú podmienku sa neprihliada.

Zo žalobcom predloženej Zmluvy o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom
odpočívadle Predmier č. ZM/2013/0367 uzatvorenej dňa 16.10.2013 mal okresný súd zistené, že
žalovaný prenechal žalobcovi do dočasného užívania za podmienok ustanovených v predmetnej Zmluve
objekt služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier na diaľničnom úseku D1 Vrtižer -
Hričovské Podhradie v km 185,064 za účelom prípravy a predaja občerstvenia verejnosti na dojednanú

dobu nájmu 5 rokov, ktorá začína plynúť odo dňa zápisničného odovzdania predmetu nájmu. Podľa čl.
VII bod 5. Zmluvy prenajímateľ v zmysle § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. bol povinný zaslať nájomnú
zmluvu do Centrálneho registra zmlúv Úradu vlády Slovenskej republiky na účely jej zverejnenia. Zmluva
nadobúda účinnosť dňom udelenia súhlasu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstva“) podľa § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z.. Podľa výpisu
z Centrálneho registra zmlúv na č.l. 21 spisu, Zmluva bola zverejnená dňa 17.10.2013 (nesprávne

uvedené dňa 17.10.2010) v Centrálnom registri zmlúv.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.11.2014 uviedol, že nájomný vzťah k totožnému
predmetu nájmu bol založený medzi žalobcom a žalovaným nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa
28.11.2007, v čase uzatvorenia ktorej bolo žalobcovi známe, že na akýkoľvek nájom tohto majetku sa

na základe ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. vyžaduje súhlas Ministerstva. Uvedený súhlas počas
obdobia rokov 2007 - 2014 v závislosti od toho, ako sa menil zákon č. 639/2004 Z.z., bol podmienkou
platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy. Nájomná Zmluva z roku 2007 bola dodatkami menená v cene
nájmu a dobe nájmu, pričom súhlas na účinnosť posledného dodatku č. 4 k tejto nájomnej zmluve
bol Ministerstvom daný 26.04.2013 a predlžoval obdobie nájmu do 05.06.2014. Dňa 27.06.2013 bol

žalovanému doručený list žalobcu zo dňa 25.06.2013, označený ako „Žiadosť o ukončenie zmluvy
dohodou k 31.08.2013“. Následne e-mailom zo dňa 15.08.2013 žalobca oznámil žalovanému, že je
ochotný ukončiť nájomnú zmluvu dohodou k 30.09.2013, na základe čoho bola dňa 03.09.2013 medzi
žalobcom a žalovaným podpísaná Dohoda o zrušení nájomnej zmluvy č. ZML/163/2007, ktorá bola v
súlade s ust. § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. dňa 20.09.2013 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv.

Následne bola vyhlásená nová verejná obchodná súťaž na prenájom totožného objektu a k dátumu na
predloženie návrhov 07.10.2013 bol žalovanému doručený jediný súťažný návrh, a to návrh žalovaného.
Na základe uskutočnenej verejnej obchodnej súťaže bola so žalovaným podpísaná nová nájomná
zmluva zo dňa 16.10.2013, ktorá bola v súlade s § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. zverejnená v Centrálnom
registri zmlúv dňa 17.10.2013. Dňa 18.10.2013 žalovaný požiadal Ministerstvo o udelenie súhlasu,

potrebného na účinnosť Zmluvy v súlade s ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z., pričom dňa
26.03.2014 bol žalovanému doručený list Ministerstva, v ktorom bola žiadosť žalovaného zamietnutá
a súhlas na účinnosť Zmluvy udelený nebol. Ministerstvo zároveň navrhlo verejnú súťaž zopakovať.
Zmluva tak nikdy nenadobudla účinnosť, nakoľko súhlas Ministerstva, potrebný na účinnosť, resp. od
01.01.2014 na platnosť, nikdy nebol udelený. Nakoľko žalobca ani žalovaný takýto postup Ministerstva

nepredpokladali a nepočítali s tým, vo väzbe na skutočnosť, že dňa 16.10.2013 bola podpísaná Zmluva
so žalobcom, žalovaný pre dobré obchodné vzťahy so žalobcom nechal predmet nájmu v užívaní
žalobcu už v období októbra 2013 a následných mesiacov. Neudelením súhlasu na účinnosť Zmluvy
zo strany Ministerstva došlo k užívaniu predmetu nájmu bez právneho titulu. Žalobca počas obdobia
od októbra 2013 užíval predmet nájmu na svoju podnikateľskú činnosť a objekt riadne prevádzkoval.

Dňa 13.05.2014 žalovaný doručil žalobcovi list, ktorým mu oznámil neudelenie súhlasu na účinnosť
Zmluvy a pozval ho na pracovné stretnutie, ktorého účelom bolo riešenie neexistencie právneho titulu na
užívanie predmetu nájmu a urovnanie vzájomných nárokov, týkajúcich sa faktického užívania predmetu
nájmu za obdobie od 01.10.2013 do 01.08.2014. Na základe tohto stretnutia bola uzatvorená medzi
účastníkmi Dohoda o urovnaní vzájomných práv a povinností č. ZM/2014/0265 zo dňa 01.08.2014,

ktorá bola v rovnaký deň zverejnená v Centrálnom registri zmlúv a nadobudla účinnosť 02.08.2014. V
zmysle tejto dohody sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 2.411,21 Eur ako odplatu za faktické
užívanie predmetného objektu služieb a sumu 3.894,31 Eur za spotrebovanú vodu a elektrickú energiu
práve z dôvodu neexistencie, resp. neúčinnosti Zmluvy. Na základe uzatvorenej dohody o urovnaní boli
žalobcovi zaslané dve faktúry, ktoré neuhradil. Žalovaný si tak vzájomným návrhom uplatnil nárok na

zaplatenie sumy 7.084,38 Eur spolu s príslušenstvom. Vo vzťahu k účinnosti Zmluvy žalovaný uviedol,
že v čase jej podpisu 16.10.2013 upravoval postup zverejňovania a účinnosti povinne zverejňovaných
zmlúv Občiansky zákonník, zákon č. 211/2000 Z.z. a zákon č. 639/2004 Z.z.. V dôsledku špeciálnej
úpravyzákonač.639/2004Z.z.,účinnéhodo31.12.2013,dochádzaloknejasnostiamohľadommomentunadobudnutia účinnosti zmluvy predpokladanej takýmto ustanovením, na čo bolo reagované novelou
zákona č. 639/2004 Z.z., účinnou od 01.01.2014, v zmysle ktorej sa súhlas Ministerstva nevyžaduje na
účinnosť, ale na platnosť takejto zmluvy, čo je v súlade s ust. § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka. V

prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil listinné dôkazy.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.12.2014 zotrval na tom, že dňa 16.10.2013 vznikla právne
perfektná Zmluva, ktorou bol založený nájomný vzťah, pričom dňom 17.10.2013 sa ujal faktickej
držby predmetu nájmu. Posudzovanie náležitostí tohto právneho úkonu sa spravuje ustanoveniami

Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1991 Zb.. Zmluva svojim vznikom nadobudla platnosť a na
základe ust. § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka bola dňa 17.10.2013 zverejnená v Centrálnom registri
zmlúv, čím nadobudla účinnosť, resp. účinnosť by nadobudla najneskôr dňa 31.12.2013 za predpokladu,
že do konca roku 2013 by Ministerstvo žiadosť o udelenie súhlasu neposúdilo. Od 01.01.2014 na
základe zmeny ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. bolo Ministerstvo oprávnené udeľovať súhlas
pre nadobudnutie platnosti nájomných zmlúv, a nie pre nadobudnutie ich účinnosti. Pokiaľ teda aj

zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah nadobudne účinnosť až schválením zo strany Ministerstva,
táto odkladacia podmienka je nemožná a neprihliada sa na ňu. Zákon č. 639/2004 Z.z. neobsahoval
záverečné ustanovenia, ktoré by upravovali postup pri nerozhodnutých žiadostiach o prenájom podľa
§ 2 ods. 4. Pokiaľ teda Ministerstvo neposúdilo žiadosť podanú 18.10.2013 ešte v roku 2013, od
01.01.2014 nemalo kompetenciu na udeľovanie súhlasu na účinnosť zmlúv, z čoho vyplýva, že všetky

zmluvné vzťahy, ktorých účinnosť bola na základe ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. odložená
do dňa udelenia súhlasu Ministerstvom, sa stali, pokiaľ o súhlase nebolo rozhodnuté do 31.12.2013,
od 01.01.2014 v tejto časti nepodmienené. Novokoncipované ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004
Z.z. pri absencii prechodných ustanovení neumožňovalo podmieňovať súhlasom Ministerstva účinnosť
zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu vyjadrenie Ministerstva zo dňa 18.03.2014, ktorým neudelilo

súhlas pre nadobudnutie platnosti Zmluvy, nemá vplyv na už platnú zmluvu a retroaktívne nespôsobuje
stratu platnosti zmluvy už skôr platnej a v čase posudzovania Ministerstvom aj účinnej. Žalobca
poukázal na to, že Dohoda o urovnaní zo dňa 01.08.2014 nepojednáva o zrušení nájomnej zmluvy
č. ZM/2013/0367 zo dňa 16.10.2013. Zároveň poukázal na to, že o eventuálnom zániku nájomného
vzťahu, či už k 30.09.2013 alebo k 01.08.2014, žalovaný neuplatnil na súde voči žalobcovi návrh na

vypratanie alebo odovzdanie predmetu nájmu, čo s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka spôsobilo fikciu trvania nájmu, o ochranu ktorého sa žalobca touto žalobou domáha.

Žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.02.2015 rozšíril a doplnil vzájomný návrh zo
dňa 25.11.2014 o vypratanie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájomného vzťahu uzavretého medzi

účastníkmi konania. Uviedol, že na základe listu Ministerstva zo dňa 26.03.2013, ktorým nebol udelený
súhlas na platnosť (účinnosť) Zmluvy, žalovaný na základe odporúčania Ministerstva zo dňa 25.07.2014
vyhlásil novú verejnú súťaž, v rámci ktorej bol vybratý nový nájomca k spornému predmetu nájmu, s
ktorým bola dňa 09.09.2014 uzatvorená nájomná zmluva. Dňa 21.11.2014 bol žalovanému doručený
list Ministerstva, ktorým udelilo súhlas na platnosť tejto novej nájomnej zmluvy, ktorá bola následne

dňa 28.11.2014 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Žalobca doposiaľ užíva predmet nájmu bez
právneho titulu a novému nájomcovi je bránené v jeho užívaní, z ktorého dôvodu sa domáha vypratania
predmetu nájmu.

Dňa 17.07.2015 bol okresnému súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k vyprataniu žalobcu,
alebo ktorého následkom by bolo odpojenie objektu služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle
Predmier, na diaľničnom úseku D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie v km 185,064, postavenom ako budova
bez súpisného čísla na pozemkoch registra CKN v katastrálnom území D., obec Predmier, okres Bytča,
druh pozemkov zastavané plochy a nádvoria, vedených ako parc. č. 1117/74 o výmere 74 m2, zapísaná

na LV č. XXXX, ako parc. č. 1117/73 o výmere 77 m2, zapísaná na LV č. XXXX a parc. č. 1117/75 o
výmere 75 m2, zapísaná na LV č. XXXX, všetko v katastrálnom území D. od dodávok elektrickej energie
a dodávok vody.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia aplikoval ust.

§ 102 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., ust. § 47a Občianskeho zákonníka účinného od
1.1.2011, § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, účinného od 1.1.2012,
§ 2 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene cestného zákona v
znení účinnom do 31.12.2013, § 2 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a ozmene cestného zákona v znení účinnom od 1.1.2014 a konštatoval, že predbežné opatrenie je
procesným inštitútom, účelom ktorého je poskytnúť dočasnú a provizórnu úpravu právnych pomerov
medzi účastníkmi konania alebo zabezpečiť výkon existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo

očakávaného súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, aby bolo
žalobcom tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania,
že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych
vzťahov medzi účastníkmi práve nariadením predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným
opatrením sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne

do ich právnych vzťahov. Z účelu predbežného opatrenia vyplývalo, že súd pred jeho nariadením
nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej.
Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v konaní o veci samej, ale má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené,
t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky
predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný súd poukázal na to, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia,

v rámci prebiehajúceho konania o určenie trvania nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania,
založeného Zmluvou uzavretou 16.10.2013 v súlade s ust. § 102 ods. 1 O.s.p., domáhal dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania uložením povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktoré by
smerovalo k vyprataniu žalobcu z predmetu nájmu a k odpojeniu predmetu nájmu od dodávok elektrickej
energie a vody. Okresný súd konštatoval vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením

a konaním vo veci samej. Z obsahu listinných dôkazných prostriedkov, predložených zo
strany účastníkov konania a ich vyjadrení mal osvedčené, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej
dňa 26.11.2007 existoval medzi účastníkmi konania nájomný vzťah k spornému predmetu nájmu,
ľavostrannému diaľničnému odpočívadlu Predmier, ktorý bol ukončený na základe vzájomnej dohody
zmluvných strán ku dňu 30.09.2013. Následne bola medzi účastníkmi konania k

rovnakému predmetu nájmu dňa 16.10.2013 uzatvorená nová Zmluva o nájme nebytových priestorov
na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier č. ZM/2013/0367. V konaní nebolo sporné, že
predmetná zmluva je zmluvou, pre ktorú zákon č. 211/2000 Z.z. v ustanovení §
5a ustanovuje povinné zverejnenie, v dôsledku čoho podmienkou účinnosti zmluvy podľa ust. § 47a
ods. 1 Občianskeho zákonníka je jej zverejnenie v Centrálnom registri zmlúv. Okresný súd z listinných

dôkazných prostriedkov predložených účastníkmi konania mal osvedčené, že Zmluva bola v Centrálnom
registri zmlúv zverejnená dňa 17.10.2013. Zároveň z obsahu vyjadrení účastníkov konania a
predložených listinných dôkazných prostriedkov mal osvedčené, že nebytové priestory, ktoré mali byť
predmetom nájmu na základe Zmluvy, majú charakter prioritného infraštruktúrneho majetku v zmysle
ust. § 2 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. a Zmluva podlieha režimu ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z..

Uvedené ustanovenie v znení účinnom od 01.01.2014 ustanovuje, že na platnosť nájomnej zmluvy
uzavretej diaľničnou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas Ministerstva. Ustanovenie § 2 ods. 4 zákona č.
639/2004Z.z.,účinnéhodo31.12.2013,podmieňovalosúhlasomMinisterstvaúčinnosťnájomnejzmluvy
uzavretej diaľničnou spoločnosťou.

Nakoľko sporná Zmluva bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 16.10.2013, okresný súd
vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení, ktoré by stanovovali niečo iné, mal za to, že sa ňu sa
vzťahuje režim ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, t.j. do
31.12.2013, kedy účinnosť takejto nájomnej zmluvy bola podmienená udelením súhlasu Ministerstva.
Ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 nevylúčilo zároveň aplikáciu

ust. § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka a nakoľko Zmluva má charakter jednak povinne zverejňovanej
zmluvy podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. a zároveň ide o nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je
prioritný infraštruktúrny majetok, uzavretú diaľničnou spoločnosťou v zmysle ust. § 2 ods. 4 zákona č.
639/2004 Z.z., tak v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy bolo podmienkou nadobudnutia jej účinnosti
kumulatívne povinné zverejnenie podľa ust. § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka a udelenie súhlasu

zo strany Ministerstva podľa ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013.
Podľa okresného súdu znením tohto zákonného ustanovenia sa riadi účinnosť Zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania bez ohľadu na to, že s účinnosťou od 01.01.2014 došlo k novelizácii ust. § 2 ods.
4 zákona č. 639/2004 Z.z., ktorý súhlasom Ministerstva podmienil platnosť takejto zmluvy tak, ako topredpokladá aj ust. § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré
boli predložené zo strany účastníkov konania, nevyplývalo, že by súhlas s účinnosťou Zmluvy podľa
ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, bol zo strany Ministerstva

udelený. Naopak, z odpovede Ministerstva zo dňa 18.03.2014 na žiadosť žalovaného o udelenie súhlasu
na účinnosť Zmluvy vyplývalo, že takýto súhlas Ministerstvom udelený nebol. Na uvedenom závere
okresného súdu nemení nič ani tá skutočnosť, že Ministerstvo v odpovedi zo dňa 18.03.2014 uviedlo,
že predmetnú Zmluvu vracia žalovanému bez udelenia súhlasu na jej platnosť, hoci podľa názoru
okresného súdu, vzhľadom na právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzavretia Zmluvy, by malo ísť o

neudelenie súhlasu na jej účinnosť.

Okresný súd na základe uvedený skutočností a obsah listinných dôkazných prostriedkov nepovažoval
za osvedčenú existenciu tvrdeného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko, pokiaľ nebola
osvedčená existencia súhlasu Ministerstva s účinnosťou Zmluvy, tak účinnosť Zmluvy nenastala,
a to ani napriek jej zverejneniu v Centrálnom registri zmlúv podľa ust. § 47a ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Za nedôvodnú považoval okresný súd aj argumentáciu žalobcu ohľadne obnovenia nájomnej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 26.11.2007, nakoľko dôsledky vyplývajúce z ust. §
676 ods. 2 Občianskeho zákonníka by v spojení s ust. § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nastali len v
tom prípade, ak by nájomca užíval vec aj po skončení nájmu dojednaného na dobu určitú uplynutím doby
nájmu. Nájomná zmluva zo dňa 26.11.2007 neskončila uplynutím dojednanej doby nájmu, ale dohodou

zmluvných strán k 30.9.2013. Okresný súd z dôvodu neosvedčenia existencie tvrdeného záväzkovo-
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v
celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2

písm.d),f)O.s.p..Poukázalnažalobu,ktorousadomáhalurčeniatrvanianájomnéhovzťahuzaloženého
nájomnou zmluvou zo dňa 16.10.2013. Žalobca mal za to, že sporná Zmluva ako užívací titul je
perfektným právnym úkonom a je právne účinná vo svojej záväznosti podľa ust. § 5a zákona č. 211/2000
Z.z. v spojitosti s ust. § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu nie je sporné, že predmetná
sporná Zmluva svojim vznikom nadobudla platnosť, čo znamená aj viazanosť prejavov účastníkov.

Žalobca poukázal na to, že predmetný právny úkon je v Občianskom zákonníku definovaný ako prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú. Práva a povinnosti v obsahu právneho úkonu môžu byť viazané na splnenie
podmienky zmluvnej alebo plynúcej z právneho predpisu. V takom prípade sa považuje vznik právneho
úkonu smerujúceho ku vzniku práv a povinností za podmienený. V danom prípade právne účinky Zmluvy

vzniknutej dňa 16.10.2013, ktorej platnosť v súlade s právnymi predpismi nastala dňom jej podpisu
oboma stranami, boli v čase jej vzniku priamo z právnych predpisov podmienené dvoma podmienkami,
a to a) zverejnením v Centrálnom registri zmlúv a b) súhlasom Ministerstva s nájmom. Plynutím času
a po splnení prvej podmienky pre neuskutočnenie aktu rozhodnutia Ministerstva do 31.12.2013, kedy
došlo k zmene pre posudzovanie podstatného ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z.,

pre absenciu intertemporálnych ustanovení daného právneho predpisu, došlo k odpadnutiu druhej
podmienky pre nastátie právnych účinkov Zmluvy. Právny predpis podľa právneho stavu od 1.1.2014
takúto podmienku pre nastátie právnych účinkov nestanovoval a ustanovenie Zmluvy sa odvolávalo
na v danom čase neplatné ustanovenie právneho predpisu. Z pohľadu práva sa druhá podmienka
od 1.1.2014 stala nemožnou, a preto pre túto podmienku bol úkon nepodmieneným. Podľa žalobcu

účinnosť Zmluvy bola podmienená len do 31.12.2013, ale od 1.1.2014 sa podmienka účinnosti zmenila,
pretože v zákone č. 639/2004 Z.z. sa tento súhlas vyžadoval len na platnosť Zmluvy. Zmluva sa tak
stala platnou pri jej podpise a zverejnením v Centrálnom registri zmlúv, a teda aj účinnou. Účinnosť
Zmluvy teda od 1.1.2014 nebola podmienená súhlasom Ministerstva, pričom táto skutočnosť nastala
priamo zo zákona. Žalobca poukázal na to, že dňa 19.6.2015 mu žalovaný doručil výzvu na dobrovoľné

vypratanie objektu, v ktorom ho vyzval, aby do 7 dní od doručenia vypratal priestory, inak žalovaný odpojí
predmetné priestory od elektrickej energie a vody a podá na žalobcu trestné oznámenie za neoprávnený
zásah do nebytového priestoru, na čo žalobca reagoval podaním zo dňa 10.7.2015. Žalobca mal za
to, že jeho návrh je opodstatnený a žalovaný nemá právo uskutočňovať takýto zásah neprimeraný do
nájomných práv žalobcu. Podanou žalobou požiadal o poskytnutie súdnej ochrany, a teda existencia

nájomného vzťahu je predmetom súdneho konania vedeného pod sp. zn. 38Cb/256/2014. Práve táto
existencia súdneho sporu zaväzuje účastníkov súdneho konania podriadiť sa výsledku súdneho konania
a zároveň toto prebiehajúce súdne konanie vylučuje, aby ktorákoľvek strana súdneho konania použila
útočnú a nedovolenú svojpomoc. Pokiaľ žalovaný Výzvou zo dňa 19.6.2015 prejavil úmysel konaťnedovolenou svojpomocou a mal úmysel obmedziť práva prenajímateľa užívať predmet nájmu, tak
takéto konanie by bolo možné považovať za hrubý nátlak na žalobcu, čo odôvodňuje potrebu vydania
predbežného opatrenia. Žalobca mal za to, že vydanie predbežného opatrenia je jediná možnosť právnej

ochrany žalobcu z dôvodu, aby žalobcovi ako nájomcovi nebolo obmedzené právo na užívanie predmetu
nájmu, aby nebolo obmedzené právo na podnikanie a zároveň, aby mu týmto obmedzením nevznikla
aj finančná škoda. Čo sa týka zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, žalobca mal
za to, že okresný súd nesprávne právne ustálil právny názor k účinnosti podľa zákona č. 639/2004
Z.z.. Žalobca videl nesúlad v tvrdení okresného súdu, ktorý uviedol, že na platnosť nájomnej zmluvy

sa vyžaduje súhlas z Ministerstva a zároveň tvrdil, že Ministerstvo malo rozhodovať podľa zákona
účinného v čase uzavretia zmluvy. Podľa žalobcu Zmluva sa pri jej podpise v roku 2013 už platnou
stala. Podľa zákona č. 639/2004 Z.z., účinného do 31.12.2013, sa v ust. § 2 ods. 4 veta tretia tvrdí:
„Na účinnosť nájomnej zmluvy uzavretej diaľničnou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas ministerstva“.
Týmto zákon ustanovil podmienku nadobudnutia účinnosti, ktorá však bola možná len do 31.12.2013.
Okresný súd podľa žalobcu nemôže tvrdiť, že Ministerstvo sa malo riadiť zákonom účinným v dobe

podpisu zmluvy a na základe toho sa riadiť pri svojom rozhodovaní a pritom citovať zákon účinný už v
roku 2014. Zároveň okresný súd tiež uviedol, že Zmluva vznikla, pričom toto uznanie zmluvy okresným
súdom je možné vysvetliť tak, že okresný súd uznáva platnosť zmluvy. Žalobca poukázal na to, že
v čase posudzovania, či dôjde k udeleniu súhlasu zmluvy, ktorej platnosť nastala do 31.12.2013 pri
absencii prechodných a intertemporálnych ustanovení, keďže Ministerstvo o žiadosti nerozhodlo do

31.12.2013, teda mohlo a muselo rozhodovať len podľa právneho stavu platného ku dňu rozhodovania o
žiadosti,tedapodľaprávnehostavuzákonač.639/2004Z.z.od1.1.2014,ktoréustanovenieumožňovalo
Ministerstvu rozhodovať o platnosti zmluvy a nie účinnosti. Tým, že zmluva už bola v platnosti, nebolo
možné jej platnosť obmedziť rozhodnutím Ministerstva. S odkazom na ust. § 36 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka žalobca konštatoval, že v danom prípade ide o odkladaciu podmienku, ktorá sa následne s

účinnosťou zákona o č. 639/2004 Z.z. od 1.1.2014 stala nemožnou, teda ide o nepodmienený úkon. Pri
odkladacej podmienke nastanú následky právneho úkonu, iba ak je podmienka možná až okamihom
jej splnenia, avšak v tomto prípade od 1.1.2014 išlo už o podmienku nemožnú. Zároveň bola splnená
podmienka stanovená v ust. § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože Zmluva bola dňa 17.10.2013
zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, teda v ten deň nadobudla svoju účinnosť. Od 1.1.2014 bolo

Ministerstvo oprávnené odsúhlasiť nájomné zmluvy pre nadobudnutie platnosti zmluvných vzťahov a nie
pre nadobúdanie účinnosti. Ministerstvo v roku 2014 nemohlo postupovať podľa ustanovenia zákona č.
639/2004 Z.z., ktoré bolo v čase jeho rozhodnutia neplatné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 4Cdo 98/2010. Podľa žalobcu Zmluva vznikla v roku
2013, keď podľa vtedajšieho právneho stavu jej účinnosť bola daná tiež súhlasom Ministerstva. Avšak

v roku 2013 Ministerstvo nerozhodlo, teda pokiaľ rozhodovalo až v roku 2014, muselo pri absencii
intertemporálnych ustanovení rozhodovať len podľa právneho stavu platného v danom čase, teda podľa
zákona č. 639/2004 Z.z., účinného od 1.1.2014. Podľa žalobcu Zmluva, ktorá vznikla v roku 2013 a
Ministerstvoonejnerozhodlovroku2013,nadobudlasvojuplatnosťpodpísanímaúčinnosťzverejnením
v Centrálnom registri zmlúv podľa ust. § 47a Občianskeho zákonníka. Druhá podmienka pre nastátie

jej účinkov za predpokladu, že o súhlase Ministerstvo nerozhodlo do 31.12.2013, ale až v roku 2014,
za účinnosti nového právneho stavu, ktorý viazal súhlas Ministerstva na platnosť zmluvy, ktorá však
už svoju platnosť stratiť nemohla a o účinnosti nemohlo rozhodovať pre neexistenciu hmotnoprávnej
úpravy, podľa ktorej mohlo Ministerstvo postupovať, pre plynutie času odpadla a pre túto sa stala Zmluva
nepodmienená. Teda účinnosť Zmluvy plynutím času bez rozhodnutia Ministerstva do 31.12.2013, od

1.1.2014užnebolapodmienenározhodnutímMinisterstvaaišlovtejtočastipodmienkyonepodmienený
právny úkon. Žalobca považoval svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia za opodstatnený, s
tým, že žalovaný nemá právo uskutočňovať neprimeraný zásah do jeho nájomných práv. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Následne žalobca v podaní zo dňa 10.9.2015 doplnil svoje odvolanie, v ktorom poukázal na výzvu
žalovaného zo dňa 19.6.2015, ktorou ho vyzval, aby v lehote do 7 dní od doručenia výzvy vypratal
priestory, inak odpojí predmetné priestory od elektrickej energie a vody a taktiež sa vyjadril, že v prípade
nevypratania priestorov podá na žalobcu trestné oznámenie za neoprávnený zásah do nebytového
priestoru. Na predmetnú výzvu žalobca reagoval podaním zo dňa 10.7.2015. Na základe týchto

skutočností podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pretože išlo o bezprostrednú hrozbu
ujmy voči žalobcovi a túto nie je možné akceptovať a nieto sa jej podriadiť. Následne okresný súd
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, voči čomu žalobca podal odvolanie. Žalobca
po návrate z dovolenky zistil, že žalovaný svoje vyhrážky uskutočnil a odpojil predmetné priestoryod dodávok elektrickej energie a plynu, a to aj napriek skutočnosti, že v tejto veci je vedené konanie
na súde. Žalovaný svoje konanie neavizoval, a preto nebolo možné sa na takéto konanie žalovaného
nijako pripraviť. V dôsledku toho došlo ku škode na majetku, a to najmä tým, že odpojením predmetných

nehnuteľností od elektrickej energie sa žalobcovi, ktorý prevádzkuje stravovacie zariadenie, pokazili
všetky uskladnené potraviny, taktiež v nehnuteľnosti nebolo možné svietiť, čo v konečnom dôsledku
mohlo viesť ku krádežiam. Takéto konanie žalovaného obmedzilo žalobcove právo na podnikanie, ktoré
je dané čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V súčasnej dobe, keď je nehnuteľnosť odpojená
od energií, nie je možné prevádzkovať nehnuteľnosti a stravovacie zariadenie, čo žalobcovi spôsobuje

čoraz vyššiu škodu na zisku. Takéto konanie žalovaného podľa žalobcu musí byť považované za hrubý
nátlak na žalobcu a zároveň žalovaný spôsobil žalobcovi ujmu na majetku a na zisku z podnikania.
Žalobca považoval konanie žalovaného za nedovolené s tým, že žalovaný nemá právo obmedzovať
podnikanie žalobcu do právoplatného rozhodnutia súdu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného
súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 205 ods. 3 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu

krajský súd posudzoval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní zo dňa 20.8.2015.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Primárne krajský súd uvádza, že sa stotožňuje so skutkovým a právnym posúdením, ktoré urobil okresný
súd, pre ktorú skutočnosť v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Lennazvýrazneniesprávnostizáverovokresnéhosúdu,vspojenísodvolacímidôvodmižalobcu,krajský
súd považuje za potrebné poukázať, že dňa 04.11.2014 bola doručená na prvostupňový súd žaloba
žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že nájomný vzťah žalobcu v postavení nájomcu a žalovaného
v postavení prenajímateľa k predmetu nájmu vo vlastníctve žalovaného, ktorým je objekt služieb na

ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier na diaľničnom úseku D1, Vrtižer - Hričovské Podhradie
v km 185,064, postavenom ako budova bez súpisného čísla na pozemkoch registra CKN v katastrálnom
území D., Obec Predmier, okres Bytča, druh pozemkov zastavené plochy a nádvoria, a to na pozemku:
- parc. č. 1117/74 o výmere 74 m2, zapísaného na LV č. XXXX,
- parc. číslo 1117/73 o výmere 77 m2, zapísaného na LV č. XXXX a

- parc. č. 1117/75 o výmere 75 m2, zapísaného na LV č. XXXX (ďalej aj len „predmet
nájmu“), založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.10.2013, trvá.
Po doručení žaloby sa žalobca návrhom doručeným okresnému súdu dňa 17.07.2015 domáhal
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadal prikázať žalovanému zdržať sa konania, ktoré by
smerovalo ku vyprataniu žalobcu alebo ktorého následkom by bolo odpojenie objektu služieb na

ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier na diaľničnom úseku D1, Vrtižer - Hričovské Podhradie
vkm185,064,postavenomakobudovabezsúpisnéhočíslanapozemkochRegistraCKNvkatastrálnom
území D., Obec Predmier, okres Bytča, druh pozemkov zastavené plochy a nádvoria, vedených ako
parc. č. 1117/74 o výmere 74 m2, zapísaná na LV č. XXXX, ďalej ako parc. číslo 1117/73 o výmere 77
m2, zapísaná na LV č. XXXX a parc. č. 1117/75 o výmere 75 m2, zapísaná na LV č. XXXX, všetko v k.ú.

D. od dodávok elektrickej energie a dodávok vody. Z uvedeného je nepochybné, že v priebehu konania
o veci samej sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia.

Nepochybne z účelu a charakteru predbežného opatrenia ako procesno-právneho inštitútu má vyplývať
súvislosť s vecou samou. Tento súvis sa prejavuje práve pri požiadavke splnenia prvej z kumulatívnych

podmienokprenariadeniepredbežnéhoopatrenia,atoosvedčenienároku,ktorémusamánavrhovaným
predbežným opatrením poskytnúť dočasná súdna ochrana. Cieľom predbežných opatrení v občianskom
súdnom konaní je teda provizórna, t.j. dočasná úprava pomerov účastníkov konania, za stavu
osvedčenia obidvoch kumulatívnych podmienok tak, ako sú uvádzané vyššie v odôvodnení rozhodnutiakrajskéhosúdu.Predbežnéopatrenieniejemožnévovšeobecnostivydaťlennazákladetvrdenížalobcu
bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu
vo veci samej. Dôvodnosť treba skúmať z hľadiska skutkového i z hľadiska právneho. Z hľadiska

skutkového je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností, tvrdení v žalobe, resp. v návrhu vo veci
samej alebo v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, prípadne z dokladov k nim pripojených,
pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Z hľadiska
právneho je predpokladom úspešnosti návrhu to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových

okolností možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva
toho, kto nariadenie predbežného opatrenia žiada. To znamená, že už zo skutočností uvedených v
návrhu vo veci samej (žalobe) alebo v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, prípadne dokladov
k nim pripojených, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo
veci samej bude pre navrhovateľa (žalobcu) predbežného opatrenia priaznivý. Súd z uvedeného preto
pri nariadení predbežného opatrenia skúma splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 2 O.s.p.

a súčasne sa musí, pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti, zaoberať aj otázkou práv a povinností,
ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje návrhom, žalobou uplatnený
nárok.

Z dôvodu podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po začatí súdneho konania vo veci

samej, bolo potrebné na takto podaný návrh aplikovať ust. § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 75 ods.
2 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Práve z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka
kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie
nároku, ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť ochrana a druhou podmienkou
je osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. osvedčenie obavy, že

by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pokiaľ niektorá z týchto dvoch podmienok nie je
splnená,nemožnonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniavyhovieť.Jenepochybné,žezákon,ato
Občianskysúdnyporiadokukladávsúvislostispodanýmnávrhomnanariadeniepredbežnéhoopatrenia
skúmať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie. Aj zo samotného čl. 46
ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví

zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
upravuje ustanovenie § 74 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a preto v súlade
aj s uvedeným čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky bolo potrebné nielen v konaní pred okresným
súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené
podmienky zákonom stanovené pre nariadenie predbežného opatrenia.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/2004 z 3. marca
2004, podľa ktorého právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno

povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je
v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je
náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať. Ďalej sa poukazuje
na Nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 218/2002 zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého obsahom
práva podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nie je
právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania. Rovnako aj v zmysle uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19. marca 1997 vyplýva, že právo na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe
nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania

účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia
ústavného práva.

Vzhľadom k vyššie uvedenému preto okresný súd zákonným a ústavným spôsobom postupoval, pokiaľ
zisťoval, či boli zo strany žalobcu osvedčené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu, vo vzťahu k prvej z kumulatívnych podmienok pre
úspešnosť nariadenia predbežného opatrenia uvádza, že dôvodnosť nároku žalobcu v štádiu konania o
nariadenie predbežného opatrenia nebolo možné považovať za osvedčenú, a to vzhľadom k charakterukonania o veci samej, ktorým bolo určenie, že nájomný vzťah žalobcu v postavení nájomcu a žalovaného
v postavení prenajímateľa, založeného nájomnou zmluvou č. ZM/2013/0367 zo dňa 16. októbra 2013
trvá. K osvedčenosti nároku žalobcu v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia, správne

okresný súd pracoval s právnou úpravou platnou a účinnou k dátumu úkonu Zmluvy o nájme nebytových
priestorovnaľavostrannomdiaľničnomodpočívadlePredmierč.ZM/2013/0367zodňa16.októbra2013,
a to ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene cestného
zákona v znení účinnom do 31.12.2013 a z tejto hmotnoprávnej úpravy i vyvodil správny právny záver k
nároku žalobcu, že tento nárok nie je osvedčený. Zvýrazňuje sa, že táto neosvedčenosť nároku žalobcu,

že je v právnom vzťahu so žalovaným, je len v osvedčovanej intenzite pre účely konania o nariadení
predbežného opatrenia.

K odvolacím dôvodom žalobcu a záverom okresného súdu sa uvádza, že zákonná úprava vo
verejnoprávnom predpise v ust. § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 639/2004 Z.z. v znení do 31.12.2013,
podľa ktorého na účinnosť nájomnej zmluvy uzavretej diaľničnou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas

ministerstva, vyjadrila, čo je nevyhnutné splniť pre účinnosť nájomnej zmluvy, a to súhlas Ministerstva,
ktoré uvedené zákonné znenie sa premietlo i do prejavu vôle účastníkov, a to čl. VII bod 5. tretia
veta Zmluvy o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier č.
ZM/2013/0367 v znení: ...„táto nájomná zmluva nadobúda účinnosť dňom udelenia súhlasu MDVRR
SR podľa § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení

zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov“.
Ak z doterajších dokladov bolo osvedčované, že súhlas Ministerstva nebol daný, čo vyplývalo z
oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 18.3.2014 (č.l. 63 spisu )
adresovaného žalovanému, vo vzťahu k Zmluve o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom
diaľničnom odpočívadle Predmier č. ZM/2013/0367, v ktorom bolo uvedené ...,,po posúdení a analýze

všetkých predložených podkladov Vám vraciam predmetnú zmluvu bez udelenia súhlasu ministerstva
na jej platnosť...“, tak nebola splnená náležitosť vyžadovaná zákonom v ust. § 2 ods. 4 zákona č.
639/2004 Z.z. a dojednania v čl. VII bod 5. Zmluvy. Tento stav, a to, že absentuje zákonná i zmluvná
požiadavka účinnosti právneho úkonu - zmluvy o nájme, bola dotvrdená i samotným prejavom vôle
žalobcu, obsiahnutým v Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností ZM/2014 zo dňa 31.07.2014

(č.l. 65 - 66 spisu), ktorej účelom podľa čl. I bolo urovnanie práv a povinností súvisiacich s užívaním
objektu služieb žalobcom bez platnej a účinnej nájomnej zmluvy. To, že k účinnosti zmluvy sa vyžadoval
súhlas Ministerstva, osvedčil i žalobcom doložený a jemu známy listinný dôkaz, a to výpis z Centrálneho
registra zmlúv na č.l. 21 spisu, v ktorom pri zmluve o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom
diaľničnom odpočívadle Predmier č. ZM/2013/0367 sa nachádza údaj: „Dátum účinnosti: dňom udelenia

súhlasu MDVRR SR“.

Odvolací súd vo všeobecnosti k prvej kumulatívnej podmienke pre nariadenie predbežného opatrenia,
a to osvedčeniu nároku, ktorý je predmetom žaloby vo veci samej o určenie, že právny vzťah trvá podľa
ust. § 80 písm. c) O.s.p., považuje za nevyhnutné dodať, že o určovaciu žalobu ide vtedy, ak sa žalobca

domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo (kladný určovací návrh)
alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je (záporný určovací návrh). Musí ísť o určenie subjektívneho
vzťahu ku konkrétnemu žalovanému. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že 1/ účastníci
majú vecnú legitimáciu, 2/ na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Účelom podmienky
naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre

ich účastníkov. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný
právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na
plnenie, ak určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu riešeného
právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem nie je daný vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem nie je daný, ak

požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny
vzťah alebo právo.

K neosvedčenosti nároku žalobcu pristupuje pri podanej určovacej žalobe aj neosvedčenie naliehavosti
na určovací výrok, resp. určovaciu žalobu, za stavu tvrdenej naliehavosti žalobcom, že vypísané

výberové konanie žalovaného spôsobuje právnu a faktickú neistotu v jeho právnom postavení, keď z
platnej a účinnej dohody o urovnaní vyplýva riešenie situácie užívania objektu žalobcom bez platnej a
účinnej zmluvy.K úplnosti sa poukazuje, že v danom konaní, v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu primárne išlo o
povinnosť súdu vyhodnotiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.
Pri neosvedčení jednej zo zákonných kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia

bolo potom nevyhnutné rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust.
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Pre účely ďalšieho súdneho konania však krajský súd zdôrazňuje, že tieto zhodnotenia sú len v štádiu
osvedčovania žalobcovho nároku, keďže je možné, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania

okresný súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom. V štádiu konania o nariadenie predbežného
opatrenia je vyžadovaný len primeraný stupeň osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorý nebol podľa názoru
krajského súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania v predmetnej veci daný.

S poukazom na ust. § 145 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v závislosti od úspešnosti v konaní
vo veci samej bude rozhodnuté aj o trovách konania, súvisiacich s konaním o predbežnom opatrení, a

tým aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.