Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011487
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118011487.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.

Kristíny Ferencziovej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného J. J. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák. a iné, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3.8.2018, č.k.
6T/46/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.1.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:
J. J., nar. XX.XX.XXXX v G., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,
odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona,
§ 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:
- mobilný telefón značky L.- digitálna váha obdĺžniková,
- digitálna váha guľatá,
- 46 ks bankoviek v rôznych cudzích menách a hodnotách,
- peňažné prostriedky na účte IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to 7833, 30 Eur a 187,13
Eur (60 500 Huf),

- peňažné prostriedky na účte IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. a to 20 GBP.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. J. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona vo
viacčinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1. že od presne nezisteného času do 06:40 hod. dňa 18.12.2017, na nezistenom mieste a od presne

nezistenej osoby opakovane si zadovážil metamfetamín a konope, ktoré následne v mieste svojho
bydliska v obci I. v rodinnom dome so súpisným č. XXX predával ďalším presne neustáleným osobám,
pričom dňa 18.12.2017 v mieste jeho bydliska I. XXX v rodinnom dome ako aj v priestoroch k nemu
patriacim počas domovej prehliadky boli zaistené veci, ktoré prechovával, a to konope o hmotnosti76360 mg s priemernou koncentráciou 9,9 % hmotnostného THC, ktoré obsahovalo 7560 mg THC,
konope o hmotnosti 1727 mg s priemernou koncentráciou 9,7 % hmotnostného THC, ktoré obsahovalo
168 mg THC, konope o hmotnosti 511 mg s priemernou koncentráciou 11,6 % hmotnostného THC,

ktoré obsahovalo 59 mg THC, konope o hmotnosti 1033 mg s priemernou koncentráciou 4,4 %
hmotnostného THC, ktoré obsahovalo 45 mg THC, kryštalický materiál s hmotnosťou 5928 mg s
priemernou koncentráciou 10,5 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) s obsahom 622 mg
absolútneho metamfetamínu, kryštalický materiál s hmotnosťou 36044 mg s priemernou koncentráciou
16,3 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) s obsahom 5875 mg absolútneho metamfetamínu,

hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou 26114 mg s priemernou koncentráciou 23,6 % hmotnostného
(vyjadrené ako voľná báza) s obsahom 6163 mg absolútneho metamfetamínu, hnedý kryštalický
materiál s hmotnosťou 4191 mg s priemernou koncentráciou 21,0 % hmotnostného (vyjadrené ako
voľná báza) s obsahom 880 mg absolútneho metamfetamínu, ktorých hodnota na čiernom trhu v
mieste a čase spáchania skutku predstavuje najmenej metamfetamínu 2891,08 € a konope 796,31€,
pričom metamfetamín je zaradený podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z.

o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené podľa zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny
psychotropných látok

2. v presne nezistenom čase si zadovážil a do 8:00 hod dňa 18.12.2017 obci I. v rodinnom dome s
popisným číslom XXX neoprávnene a bez povolenia prechovával 200 g trinitrotoluénovú náložku, pričom
v zmysle § 2 písm. a) a d) zákona č.58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.331/2015 Z.z. ide o výbušninu zaradenú
medzi trhaviny, pri výbuchu ktorej by boli na živote a zdraví ohrozené nechránené osoby do vzdialenosti

cca 4,5-5,8 m od epicentra výbuchu, ktorej legálne nadobudnutie okrem ozbrojených zložiek v civilnom
sektore, nie je možné.
Za to súd obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov nepodmienečne. Podľa §

48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu uložil trest prepadnutia veci a
ochranný dohľad v trvaní dva roky.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného, ktoré písomne odôvodnil tým, že okresný súd nesprávne vyhodnotil

priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona, ktorú obžalovanému
nepriznal. Nesúhlasí s odkazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR k rozdielnemu výkladu §
37 písm. h) Trestného zákona, pretože toto stanovisko malo svoje opodstatnenie len do prijatia nálezu
Ústavného súdu SR, ktorým rozhodol, že ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona v časti týkajúcej
sa tzv. asperačnej zásady, stráca účinnosť. Keďže podľa v súčasnosti platnej právnej úvahy dochádza

len k úprave hornej hranice trestnej sadzby, neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej hranice trestnej
sadzby, iba k úprave hornej hranice trestnej sadzby. V prípade priznania priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. h) Trestného zákona by inak súd ustálil trestnú sadzbu na 10 rokov až 20 rokov. Uložený
nepodmienečný trest v trvaní 7 rokov nezodpovedá požiadavke zabránenia v ďalšej trestnej činnosti
obžalovaným ani odradenia iných od páchania trestných činov, trest nevyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou a javí sa byť neprimeraným obchodovaním so spravodlivosťou. Nezodpovedá
požiadavkám o ukladaní trestu pri trestných činoch kvalifikovanej skutkovej podstaty nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 Trestného zákona, ktoré predstavujú spoločensky vysoko nebezpečný a negatívny jav. Jeho
eliminovanie prostredníctvom 7 ročného trestu je nenáležité a neprimerané. Súd nemôže pri poukaze

na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona rezignovať na svoju úlohu nezávislého arbitra. Zo
samotnej podstaty konania o dohode o vine a treste vyplýva, že dohoda by mala byť obojstranne
výhodná, teda poskytovať určité bonusy pre štát aj pre páchateľa, nemožno však tomu obetovať
požiadavku spravodlivosti, efektívneho účelu trestu a jeho úmernosti vo vzťahu k trestnej činnosti. Súd
má autonómny priestor na zváženie, či trest zodpovedá jednak pozitívnemu právu, jednak spravodlivým

nárokom. Uložený trest je tak neprimerane nízky. Nebol zohľadnený ani rozsah spáchanej trestnej
činnosti - 601 dávok v hodnote 3687,39 eur.
Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril tak, že uložený trest bol po splnení všetkých podmienok,
on trestný čin oľutoval, priznal sa a s pokorou prijal trest. Od začiatku spolupracoval s OČTK, drogy malpre svoju potrebu, miešal ich zmesou msm kvôli tomu, že sa snažil skoncovať so svojou závislosťou.
Predtým viedol riadny a bezúhonný život v obci I., nedopustil sa ani priestupku. Obhajca obžalovaného
písomne doplnil, že je možné a potrebné pri vyhlásení o vine akceptovať možnosť aplikácie právnej

úpravy per analogiam vzťahujúcu sa na dohodu o vine a treste. Vyhlásenie o vine je prejavom úprimnej
ľútosti obžalovaného a uvedomenia si pocitu zodpovednosti i ochoty niesť následky za porušenie
zákona. 7 ročný trest je dlhodobým trestom, postpenitenciárne výskumy jednoznačne preukazujú, že
trest odňatia slobody 6 a viac rokov už často motivuje odsúdených skôr k negatívnym prístupom a nie
je výchovným a zaslúženým opatrením. U prvotrestanej osoby sa má uvažovať skôr o opatreniach

prevenčného charakteru.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o odvolaní, obžalovaný navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Odvolací súd zistil, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné.
Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov

uvedených v obžalobe a ďalšie dokazovanie vykonal len v rozsahu súvisiacom s výrokom o treste,
náhrade škody a ochrannom opatrení.
Čo sa týka výroku o treste, odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu, ktorý poukázal na
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj55/2016. Je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť (nie povinnosť)
pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení
dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre

obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia.
Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne
správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Odvolací súd dospel v prípade obžalovaného J. J. k záveru, že práve v nadväznosti na osobu páchateľa,
je namieste mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby určenej zákonom. Vyššie

uvedené stanovisko umožňuje pristúpiť k zníženiu trestu bez podmienenosti mimoriadnymi pomermi
páchateľa alebo okolnosťami prípadu a teda následne aj bez ohľadu na to, či je vylúčené mimoriadne
zníženie trestu odôvodnené okolnosťami prípadu v prípade trestného činu spáchaného za okolností
podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby.
Odvolacísúdpoukazujenahranicetrestnejsadzby,ktorésúvprípadetrestnéhočinunedovolenejvýroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 Trestného zákona v rozsahu 10 rokov až 20 rokov, teda vysoké. Podľa odpisu registra trestov
obžalovaného bol síce tento odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 17.07.2012, sp. zn.
6T/54/2012, za čo mu bol uložený podmienečný trest vo výmere 2 roky na skúšobnú dobu 2 roky do
17.07.2014, avšak predmetný trest mu bol odpustený amnestiou a v súčasnosti sa na neho hľadí, ako
keby odsúdený nebol. Dopustil sa jedného priestupku na úseku cestnej dopravy.

V prípade J. J. možno teda hovoriť o prvopáchateľovi, ktorý nebol doposiaľ odsúdený k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Ide zároveň o páchateľa, ktorý urobil v prebiehajúcom
konaní vyhlásenie o vine a ktorý svoju trestnú činnosť úprimne oľutoval. Odvolací súd má za to, že aj
mimoriadnym znížením trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby bude naplnený
účel trestu a trest bude zodpovedať všetkým zásadám pre ukladanie trestu, tak z hľadiska generálnej

prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie.
Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou prokurátora, že v prípade uloženia mimoriadne
zníženého trestu ide o neprimerané obchodovanie so spravodlivosťou. Naopak, práve v prípade konania
o dohode o vine a treste ide o situáciu, kedy prokurátor predloží súdu uzatvorenú dohodu o vine a treste,
pričom súd nemá možnosť preveriť, prečo k takémuto kroku prokuratúra pristúpila, pretože prokuratúra

bližšie neodôvodňuje predložený návrh na schválenie dohody o vine a treste.
K odvolacej námietke prokuratúry (napriek opakovanému uplatňovaniu tejto námietky v obdobných
prípadoch) k neuplatneniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona odvolací
súd konštatuje, že nesúhlasí s názorom prokuratúry, že zmenou znenia ustanovení upravujúcich tzv.
asperačnú zásadu stratilo opodstatnenie stanovisko trestnoprávneho kolégia ohľadom rozdielneho

výkladu § 37 písm. h) Trestného zákona, a teda že by malo prísť aj k zmene aplikácie spomínaného
stanoviska. Treba totiž uviesť, že aj keď už neprichádza v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 Trestného
zákona k zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby, úprava hornej hranice trestnej sadzby zostala bezo
zmeny. Možno konštatovať, že povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom
rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 104/2009

zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona a ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona. Duplicitnému použitiu bráni zásada „ne bis in idem“
vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.
Odvolací súd ale v súlade s tou časťou odôvodnenia prokurátora, ktorá apeluje na uloženie
spravodlivého trestu, reparoval rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste. Obžalovaný J. J. totiž spáchal obzvlášť závažný zločin vo viacčinnom súbehu so
zločinom, pričom, tak ako na to poukázal prokurátor vo svojom odvolaní, treba zohľadniť aj konkrétny
rozsah spáchania činu, čo v tomto prípade znamená 601 dávok drogy v hodnote 3687,39 eur, teda veľké
množstvozaistenejdrogy.Rovnakotrebaupozorniťnato,žeobžalovanýzadovážil,predalaprechovával
viac druhov drogy (tak metamfetamín, ako aj konope). Napriek tomu, že ide o okolnosti odôvodňujúce

právnu kvalifikáciu trestného činu a prejavia sa tak v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, v rámci ktorej
je súd oprávnený (a povinný) ukladať trest, ide zároveň o okolnosti majúce vplyv na ukladaný trest, na
jeho výšku.
Pri konfrontácii poľahčujúcich okolností v súlade s postupom okresného súdu, teda podľa § 36 písm.
j) Trestného zákona, pri absencii priťažujúcich okolností, za použitia ustanovenia § 38 ods. 2, ods.

3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam
uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pričom obžalovaného rovnako
ako okresný súd pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/, ods.
4 Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so strednýmstupňom stráženia. Možno súhlasiť s názorom okresného súdu, že obžalovaný síce spáchal obzvlášť
závažný zločin, ale náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Možno totiž zohľadniť stupeň narušenia obžalovaného, ktorý bol doposiaľ len raz

súdne trestaný, avšak v súčasnosti sa na neho hľadí ako keby odsúdený nebol.
Zároveň uložil trest prepadnutia vecí uvedených vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré boli použité na
spáchanie trestného činu, resp. boli trestným činom získané.
Zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste nemá vplyv na okresným súdom uložené ochranné
opatrenie vo forme ochranného dohľadu, ktorý okresný súd ukladal plne v súlade so zákonom, a to vo

výmere 2 roky.
Podľa názoru odvolacieho súdu, trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby
vo výmere 8 rokov bude zodpovedať všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Existujúce okolnosti v
konkrétnom prípade v trestnej veci obžalovaného J. umožňujú urobiť záver o tom, že takéto mimoriadne
zníženie nie je zrejme neprimerané a že je v danom prípade spravodlivé (analogicky predpoklady
schválenia dohody o vine a treste). Treba totiž upozorniť, že spomínané stanovisko síce umožňuje

pristúpiť k zníženiu trestu, avšak vždy ide o možnosť, a je na posúdení súdu a vyhodnotení konkrétnych
skutočností, či je možné v tom ktorom prípade k mimoriadnemu zníženiu a v akom rozsahu, pristúpiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.