Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010810
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118010810.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému Z. Y., nar. XX.X.XXXX v U., pre zločin
lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno
d) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 31. januára 2019 odvolanie prokurátora

Okresnej prokuratúry v Trenčíne v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 21. augusta 2018, sp. zn. 2T/69/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. augusta 2018, sp. zn. 2T/69/2018 bol obžalovaný Z. Y.
uznaný za vinného pod bodom 1) z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1

písmeno d) Trestného zákona a pod bodom 2) zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1.) dňa 12.02.2017 v čase o 09.29 hodine viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EV:IL
XXXBU, ktorého držiteľom je Y. M., pričom jazdil po ceste 1/61 v smere od Novej Dubnice na Dubnicu
nad Váhom, kde pri budove ručnej auto umyvárne PH pred obcou Príles bol zastavený a kontrolovaný

hliadkou Obvodného oddelenia PZ Dubnica nad Váhom a bol vyzvaný na predloženie dokladov k
vedeniu a prevádzke vozidla, kedy nepredložil vodičský preukaz a následnou lustráciou v evidencii
vodičov a priestupkov bolo zistené, že nie je držiteľom žiadneho vodičského oprávnenia, ako aj, že
vozidlo viedol v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený Rozhodnutím
OkresnéhodopravnéhoinšpektorátuIlavaČ.ORP-P-468,469/DI-IL-2012,právoplatnýmdňa30.01.2013
a vykonateľným dňa 15.02.2013,pričom zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 46 mesiacov mal

trvať do dňa 30.11.2016, avšak obvinený bol v období od 19.07.2013 do 31.01.2014, od 16.10.2014 do
05.08.2015 a od 04.04.2016 do 02.12.2016 vo výkone trestu odňatia slobody,

2.) dňa 16.03.2017 v čase po 16.00 hodine, po tom, čo ho na osobnom motorovom vozidle zn.
Škoda Felícia, Combi EČ:IL XXXAO červenej metalízy doviezol J. Z. do lokality "pri Ilavskom jazierku"
nachádzajúcom sa medzi diaľnicou D1 a riekou Váh, pri betonárni MRA betón, Ilava, kde v tom čase

v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octávia EČ: PU-XXXBB červenej metalízy sa nachádzal
poškodený B. I. ako vodič spolu s A. G. ako spolusediacou, vystúpil z vozidla zn. Felícia a pristúpil k
vozidlu zn. Škoda Octávia zo strany spolujazdca, odkiaľ vystúpila A. G., sadol si na miesto spolujazdca,
pričom v pravej ruke držal nôž- motýlik striebornej farby s dĺžkou čepele 10-15 cm, ktorého čepeľou
mieril na B. I. do oblasti trupu a hlavy, päsťou ľavej ruky sa zahnal dva až tri krát na hlavu poškodeného
a minimálne jedenkrát ho zasiahol pod pravé oko a poškodenému povedal, že od neho chce peniaze

a cennosti, po čom mu poškodený vydal z peňaženky 10-eurovú bankovku a drobné mince v hodnoteasi 5,- Eur a z vrecka nohavíc mu dal 50,- eurovú bankovku, čím poškodenému B. I., trvale bytom B. č.
XXX, okres Z. spôsobil škodu vo výške 65,- Eur.

Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. k), l), n) Tr. zákona,
podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, za použitia § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zákona, s poukazom na §
41 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne, na
výkon ktorého okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovanýrozsudokokresnéhosúdunenadobudolprávoplatnosť,pretožehovzákonnej15-dňovejlehote,
včaspodanýmiodvolaniaminapadliobžalovanýZ.Y.aprokurátorOkresnejprokuratúryvTrenčíne(ďalej
len prokurátor) v neprospech obžalovaného. Obžalovaný Z. Y. však na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu dňa 31.1.2019 vzal svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku výslovne späť, pričom predseda
senátu odvolacieho súdu uznesením podľa § 312 ods.4 Tr.por. vzal späťvzatie odvolania obžalovaným

Z. Y. na vedomie. Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výrokov
o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ktorý trest považoval za neprimeraný a
nezákonný, pretože je uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, v rozpore so zásadami
ukladania trestov, keď predovšetkým na použitie ustanovenia § 39 ods.1, ods.3 písm.d) Tr.zák. neboli
splnené zákonné podmienky. V písomnom odôvodnení odvolania ďalej uviedol, že prvostupňový súd

pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol 11-krát súdne
trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, opakovane pre trestný čin krádeže, pričom mu boli
ukladané najmä nepodmienečné tresty odňatia slobody a obžalovaný je teda osobou so sklonmi k
páchaniu trestnej činnosti a v minulosti uložené a vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody
vôbec neviedli k jeho náprave. Práve vzhľadom na tieto pomery páchateľa, súdom prvého stupňa

uloženýtrestodňatiaslobodykratšiehotrvanianezabezpečíochranuspoločnostitak,akotopredpokladá
zákonodarca pri mimoriadnom znížení trestu. Rovnako neboli zistené žiadne také okolnosti prípadu,
ktoré by zakladali zákonný dôvod pre použitie mimoriadneho zníženia trestu a okresný súd naviac v
odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie
§ 39 ods.1, ods.3 písm.d) Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu, iba v ňom konštatoval, že uvedené

ustanovenie použil, avšak bez bližšieho odôvodnenia. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm.d), písm.e)Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a o
spôsobe jeho výkonu a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží podľa
§ 188 ods.2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k), l), n) Tr.zák., § 38 ods.2, 3, 8 Tr.zák. a § 41 ods.2 Tr.zák.
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením na jeho

výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V súlade s týmto odvolacím návrhom
na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla rozhodnúť aj prokurátorka krajskej prokuratúry.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na

podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 5. novembra 2018, na
verejnom zasadnutí dňa 31. januára 2019 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť len prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe
jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je

neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, nepochybil vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia
slobody uložený obžalovanému podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. k), l), n) Tr. zákona,
podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, za použitia § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zákona, s poukazom na § 41 ods.
2Tr.zákonavovýmere5rokovnepodmienečne,navýkonktoréhookresnýsúdobžalovanéhopodľa§48

ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, je trestom
primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestov v zmysle §
34 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov (prečinu a zločinu) vyplývajúcich z
ich povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim (okresný súd obžalovanému správne priznalpoľahčujúceokolnostivzmysle§36písm.k),l),n)Tr.zák.)okolnostiam, akoaj pomeromobžalovanéhoa
možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na ne
poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej

výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolacísúdzaoberajúcsaargumentáciouprokurátorauvádzanouvodvolanívovzťahukvýmeretrestu
uloženého obžalovanému Z. Y. považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj
záujem na ochrane ľudského života a zdravia a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také

protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na
druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34
ods. 1 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať

nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu,
ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne
zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného Z. Y., vzal pri
tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a
napomáhal tak príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie

a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. U obžalovaného boli pritom
zistené až tri poľahčujúce okolnosti ako to správne konštatoval okresný súd. Aj podľa názoru krajského
súdu, boli teda u obžalovaného správne zistené poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm.k), písm.l)
a písm. n) Tr. zák. (pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, keď spôsobenú škodu
nahradil, priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne oľutoval a tiež napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Obžalovaný predovšetkým tým, že pred okresným
súdom urobil vyhlásenie o vine, podstatne uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto podľa
názoru odvolacieho súdu takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť.
Z hľadiska osoby u obžalovaného síce ide o páchateľa, ktorý už bol v minulosti odsúdený, bol vo
výkone trestu odňatia slobody, avšak prokurátorom navrhovaný prísnejší nepodmienečný trest odňatia

slobody by bol neprimerane prísny, minul by sa prevýchovným účinkom a prevažovala by len represívna
stránka trestu. Okresný súd vyvodil preto vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaného ako páchateľa nie je výkon prísnejšieho trestu odňatia slobody nevyhnutný
a preto za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 39 ods.1, ods.3 písm.d) Tr.zák. možno
účel trestu dosiahnuť aj uložením mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu

zákonnej trestnej sadzby, pretože použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo
pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest vo
výmere 5 rokov, teda trest kratšieho trvania. Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému
okresným súdom zodpovedá totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a
spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a

u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej
miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, ani na
zmenu spôsobu jeho výkonu v neprospech obžalovaného, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie

námietky prokurátora za dôvodné a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora
v neprospech obžalovaného Z. Y. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.