Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208281
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615208281.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobkyne - E. T., nar.
X.XX.XXXX,bytomA.H.XXX,vzastúpení-JUDr.ZuzanaMedvecká,advokátkaAdvokátskejkancelárie
so sídlom G. XXX, A. E., proti žalovanému - POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO:35807598,ourčenieneplatnostiDohodyozrážkachzomzdyainýchpríjmov,nazákladeodvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/320/2015-65 zo dňa 5.4.2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok v rozsahu 100% na náhradu trov odvolacieho konania od
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
zo dňa 3.6.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Priznal žalobkyni náhradu trov konania a
trov právneho zastúpenia 301,73 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej
zástupkyne do 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

2.Okresný súd konštatoval dôvodnosť žaloby. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi
stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere č. 500300348 zo dňa 3.6.2011, ide o typickú
spotrebiteľskú zmluvu, vzhľadom na právnu povahu zmluvných strán. Zmluva bola uzavretá za účinnosti
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
preto sa vzťahujú na ňu normy spotrebiteľského práva. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa bola
vystavená zmenka a na zabezpečenie pohľadávky zo zmenky bola uzavretá dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov. Aj následný právny úkon - dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov, má podľa názoru súdu charakter spotrebiteľskej zmluvy a preto aj na tento právny úkon
treba aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, keďže bezprostredne na spotrebiteľskú zmluvu
nadväzuje. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyžadované ust. § 9 ods.2 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ako je : výška úrokovej sadzby, výška ročnej percentuálnej miery nákladov - (RPMN) a výška priemernej
RPMN. Absenciu týchto obligatórnych náležitostí zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje
bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou poskytnutého úveru. Žalobkyni tak vzniká povinnosť žalovanému

vrátiť iba výšku úverovej sumy 500 eur.

3. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov tvoriaci predmet prieskumu v súdenej veci slúžila
na uspokojenie pohľadávky zo zmenky, ktorou sa dlžník (žalobkyňa) zaviazala na rad veriteľa zaplatiťzmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a zároveň
zákonný(sankčný)úrokvovýške6%ročnezdlžnejsumyododňaomeškania.Zmenkabolavystavenáv
rozporesustanovením§17ods.3Zákonač.129/2010Z.z.,vzmyslektoréhovsúvislostisposkytovaním

spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
Uvedená zmenka je tak neplatná. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu
SR zo dňa 20.10.2015 vyslovené v obdobných nárokoch, uplatnených titulom práva zo zmenky voči
spotrebiteľovi. Následne uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy na uspokojenie pohľadávky veriteľa
titulom zmenky, má charakter neplatného právneho úkonu pre rozpor so zákonom. Navyše sa jedná

o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa ( spotrebiteľka ) nemala možnosť ovplyvniť. Žalobkyňa
preukázala aj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože
žalovaný si v pozícii veriteľa požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok z jej mzdy, preto
bez určenia neplatnosti tejto dohody by bolo právne postavenie žalobkyne neisté.

4. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodoval súd o náhrade trov konania a žalobkyni - úspešnej procesnej

strane priznal plnú náhradu trov. Jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré náhradu (odmenu) súd priznal
sú vyšpecifikované na 5. strane písomného odôvodnenia rozsudku.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal vecný záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo

mzdy. Argumentoval tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatný dokument, predstavuje len
jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje splnenie svojej pohľadávky. Dohoda
je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia
a uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Podľa

odvolateľa nevyplýva z rozsudku, že by žalobca preukázal, že nebol o následkoch uzavretia tejto dohody
osobitne poučený. Odvolateľ zacitoval aj ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, poznamenal,
že v súdenej veci dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, aj ich konkrétne uvádza.
Dodal ďalej, že zrážky zo mzdy nesmú byť nižšie, než ich ustanovuje Občiansky súdny poriadok pre
výkon rozhodnutia, pretože by v tomto prípade dohoda odporovala zákonu a bola by neplatná v časti

prevyšujúcej dovolené zrážky. Preto celková výška sumy, ktorá sa má zraziť zo mzdy, nie je obligatórnou
náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy, obligatórnou náležitosťou je výška mesačne zrazenej sumy.

6. Žalovaný vytýka súdu, že pri posudzovaní veci vychádzal z jediného dôvodu ( na ktorom postavil
aj svoje rozhodnutie ) - z absencie celkovej zrazenej sumy, pričom nikde neodkázal na zákonné

ustanovenie, ktoré by si vyžadovalo túto náležitosť do dohody obsiahnuť. Podľa jeho názoru súd vôbec
nezdôvodnil v čom spočíva neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolateľ zvýrazňuje, že dohoda
o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, čo dosvedčuje aj existencia dodatku k
zmluve o úvere. On považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú, má za to, že nedošlo k naplneniu
ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Napokon žalobkyňa nemá na určení neplatnosti dohody o

zrážkach zo mzdy ani naliehavý právny záujem z pohľadu § 80 písm. c/ O.s.p..

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku, ktorý je podľa nej
preskúmateľný, zrozumiteľný, odôvodnený riadne dostatočne, presvedčivo a je aj vecne správne.
Nesúhlasila so skutočnosťami a dôvodmi, ktoré odvolateľ uvádzal v odvolaní. Podľa žalobkyne zmluva,

ktorú so žalovaným uzatvorila dňa 3.6.2011 má charakter typickej spotrebiteľskej zmluvy, tá bola
uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch. Vykonané dokazovanie
preukázalo, že na zabezpečenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa bola vystavená zmenka a na
zabezpečenie pohľadávky zo zmenky bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.
Dohoda o zrážkach zo mzdy slúžila na uspokojenie pohľadávky zo zmenky, ktorá je neplatná, pretože

bola vystavená v rozpore s § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy. Aj Najvyšší súd SR dňa 20.10.2015 vo svojom Stanovisku uzavrel, že ak
bola následne uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na uspokojenie pohľadávky
veriteľa titulom zmenky, ktorá je neplatná, jedná sa rovnako v prípade dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov o neplatný úkon pre rozpor so zákonom. Navyše, v súdenej veci sa jedná o formulárovú

dohodu. Odvolacie tvrdenia žalovaného označila žalobkyňa za nepravdivé, účelové, ona keď chcela
úver získať, musela podpísať všetky listiny jej predložené, pritom nebola vôbec poučená zo strany
veriteľa o právnych následkoch, či už zmenky alebo dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému uplatňovať voči nej nároky nezákonné, plnenia naktoré žalovaný právo nemá. Jedinou možnosťou jej zostalo cestou súdu brániť svoje práva, právom
chránené záujmy a zamedziť tak žalovanému domáhať sa plnenia, na ktoré nemá právo. Žalovaný v
pozícii veriteľa požiadal jej zamestnávateľa o realizáciu zrážok zo mzdy, preto bez určenia neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov by bolo jej právne postavenie neisté.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 34 Z.č.160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej
len „ CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej
lehote a proti rozsudku je odvolanie prípustné, preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania ( § 379, § 380 Civilného sporového poriadku ), postupujúc bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 219 ods.3 CSP v spojení s § 378 ods.1 CSP) rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1
CSP pre vecnú správnosť.

9. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalovaného za nedôvodné.

10. Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v posudzovanej veci vykonal okresný súd dokazovanie
v dostatočnom rozsahu a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Písomné
odôvodnenie rozhodnutia spĺňa parametre riadne odôvodneného rozhodnutia, garantuje právo
účastníkov na spravodlivý súdny proces. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia dáva stranám sporu
relevantné odpovede ako uplatnený nárok žalobkyne vyhodnotil, prečo, z akých dôvodov konštatoval

dôvodnosť žaloby, zohľadnil špecifiká riešenej problematiky a prípad uzavrel správne a v súlade
s právnymi normami upravujúcimi oblasť spotrebiteľského práva. Krajský súd sa v celom rozsahu
stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, považuje však za svoju povinnosť
zaujať stanovisko k zásadným odvolacím argumentáciám, v záujme aj zvýraznenia vecnej správnosti
rozhodnutia okresného súdu.

11.Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, založeného zmluvou o úvere dňa
3.6.2011 medzi žalobkyňou ( spotrebiteľ ) a žalovaným ( veriteľ ), ani tú okolnosť, že predmetná zmluva je
zmluvouspotrebiteľskounaktorúdopadáprávnyrežimZ.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchzmluvách...,
ako aj Z.č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a súvisiace ustanovenia všeobecnej hmotnoprávnej

normy - Občianskeho zákonníka.

12. Nebolo sporné, že v totožný deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( vo formulárovej podobe
vopred pripravenej veriteľom ) dňa 3.6.2011 bola na zabezpečenie pohľadávky veriteľa vystavená
zmenka a na zabezpečenie pohľadávky zo zmenky bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov. Právny základ nároku žalobkyne sa viaže primárne ku zmluve o spotrebiteľskom úvere, preto aj
na nadväzujúce právne úkony - zabezpečovacie inštitúty - formou zmenky a na zabezpečenie zmenky
formou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dopadá režim spotrebiteľského práva.

13. Dokazovanie preukázalo, že dohoda o zrážkach zo mzdy v súdenej veci nie je vo svojej právnej

podstate štandardnou dohodou, ale slúži na zabezpečenie pohľadávky zo zmenky, t.j. ide o ďalšie
zabezpečenie pohľadávky veriteľa plynúcej z úverovej zmluvy. Ku dňu uzavretia zmluvy o úvere -
3.6.2011 bolo však účinné ustanovenie § 17 ods. 3 Z.č.129/2010 Z.z. v zmysle ktorého „ v súvislosti s
poskytovaním úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom „. Ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere už nebolo možné pohľadávku veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečiť

zmenkou a ak sa tak stalo ide o zmenku neplatnú pre rozpor so zákonom. Uvedená neplatnosť dopadá
aj na nadväzný právny úkon - na dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako to správne uzavrel
okresný súd.

14.Prieskumobsahovýchnáležitostízmluvyoúverezodňa3.6.2011zpohľaduustanoveníZ.č.129/2010

Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, najmä z pohľadu ustanovenia § 9 označenej právnej normy
jevmedziachprávaazákonanaochranuspotrebiteľa.Uvedenýprieskumpotvrdilnavyšeto,ževzmluve
o úvere chýbajú obligatórne náležitosti: dojednanie o výške úrokovej sadzby, výške RPMN, priemernej
RPMN, z týchto dôvodov je úver bezúročný a bezpoplatkov a povinnosťou dlžníčky - žalobkyne bolo
vrátiť veriteľovi iba sumu poskytnutého úveru 500 eur. Aj z uvedených skutkových zistení ( podstatným

spôsobom odvolateľom v odvolaní nenamietaných ) je preukázané naviac, že sporná dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov zabezpečovala pohľadávku veriteľa vyššou sumou než na to mal právo.15. Správne uzavrel okresný súd existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne z pohľadu § 80
písm.c) Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom ku dňu vydania odvolaním napadnutého
rozhodnutia ) na podanej určovacej žalobe, pretože ňou sa môže odstrániť stav neistoty v ktorom

sa žalobkyňa nachádza. Deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej „dohody“ môže žalobkyňa
následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky z jej
mzdy. Dokazovanie jednoznačne preukázalo, že predmetnou dohodou veriteľ obchádzal zákon, navyše,
sledoval zabezpečenie pohľadávky aj v tej časti na ktorú nárok nemal, v dôsledku tohto postupu
bola ohrozená práve žalobkyňa a jej majetková sféra. Zamestnávateľ pritom nemá žiadnu možnosť

ako posúdiť, či dohoda o zrážkach zo mzdy predložená veriteľom je neprípustným zabezpečením
pohľadávky.

16. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania je rozhodnutie súdu v súlade s
aplikovaným ustanovením procesnoprávnej normy, zohľadňuje princíp úspechu/ neúspechu strán sporu
v konaní, trovy prvostupňového konania priznal okresný súd žalobkyni v účelne vynaloženej a v správnej

výške.

17. V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu bola žalobkyňa, žalovaný bol neúspešný, z tohto
dôvodu odvolací súd podľa § 255 ods.1 v spojení s § 396 ods.1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods.1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods.2 CSP).