Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109220597
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5109220597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: I. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. M., M. č. XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o.,
so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanej: Z. G., rod. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. M., M. č. XXX, zastúpená Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom I. T.
XX/X, XXX XX F., v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/116/2009-471 zo dňa 07. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/116/2009-471 zo dňa 07. novembra 2017 p o

t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX kat. úz. M., stavba s.č. XXX postavená na KN parc. č. 1278/1 rodinný dom,
stavba s.č. XXX postavená na KN-C parc. č. 1278/2 rodinný dom, pozemkom KN-C parc. č. 1278/1 o
výmere 89 m2, zast. plochy a nádvoria, KN-C parc. č. 1278/2 o výmere 88 m2 zast. plochy a nádvoria,
KN-C parc. č. 1278/3 o výmere 717 m2 zast. plochy a nádvoria, KN-C parc. č. 1278/4 o výmere 32 m2

zast. plochy a nádvoria, kat. úz. M. (výrok I.). Predmetné nehnuteľnosti vyporiadal tak, že nehnuteľnosti
stavba s.č. XXX postavená na KN parc. č. 1278/1 rodinný dom a pozemky vytvorené Geometrickým
plánom D. D. č. 30579864 zo dňa 16.2.2017 KN-C parc. č. 1278/1 o výmere 107 m2 zastavané plochy
a nádvoria, KN-C parc. č. 1278/8 o výmere 130 m2 zastavané plochy a nádvoria, KN-C parc. č. 1278/10
o výmere 72 m2 zast. plochy a nádvoria, KN-C parc. č. 1278/3 o výmere 93 m2 zast. plochy a nádvoria,
KN-C parc. č. 1278/4 o výmere 32 m2 zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. M. prikázal v podiele 1/1 do
vlastníctva žalobcu a nehnuteľnosti stavba s.č. XXX postavená na KN-C parc. č. 1278/2 rodinný dom a

pozemky vytvorené Geometrickým plánom D. D. č. 30579864 zo dňa 16.2.2017, KN-C parc. č. 1278/2
o výmere 70 m2 zastavané plochy a nádvoria, KN-C parc. č. 1278/9 o výmere 308 m2 zast. plochy a
nádvoria, kat. úz. M. prikázal v podiele 1/1 do vlastníctva žalovanej (výrok II.). Pozemok KN-C parc. č.
1278/11 o výmere 114 m2 zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. M. vytvorený Geometrickým plánom
D. D. č. 30579864 zo dňa 16.2.2017 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej,
každému v podiele 1 (výrok III.). Geometrický plán č. 30579864 vyhotovený D. D. dňa 16.02.2017
tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (výrok IV.). Žalovanej uložil súd povinnosť zaplatiť žalobcovi na

vyrovnaniepodielovsumu8.853,97Eurdo30dníododňaprávoplatnostirozsudku(výrokV.)avzájomný
návrh žalovanej na zaplatenie sumy 11.986,04 Eur zamietol (výrok VI.). O trovách konania v časti
týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodol prvoinštančný súd tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu (výrok VII.) a v časti konania týkajúcej sa vzájomného návrhužalovanej uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok VIII.). O
trovách štátu rozhodol tak, že každá zo sporových strán je povinná nahradiť Slovenskej republike trovy
konania vo výške 1/2 (výroky IX. a X.).

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboupodanoudňa27.07.2009(doplnenou
dňa 21.07.2009 a 07.03.2016) domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam -
stavbám s.č. XXX na KN parc. č. 1278/1 a s.č. XXX na KN-C parc. č. 1278/2 kat. úz. M., a pozemkom KN-
C parc. č. 1278/1 o výmere 89 m2, zast. plochy a nádvoria, KN-C parc. č. 1278/2 o výmere 88 m2 zast.
plochy a nádvoria, KN-C parc. č. 1278/3 o výmere 717 m2 zast. plochy a nádvoria, KN-C parc. č. 1278/4

o výmere 32 m2 zast. plochy a nádvoria, všetko kat. úz. M. tak, že dom s.č. XXX na KN parc. č. 1278/1
k.ú. M. bude prikázaný do jeho podielového spoluvlastníctva, dom s.č. XXX postavený na KN-C parc. č.
1278/3 kat. úz. M. bude prikázaný do podielového spoluvlastníctva žalovanej. K návrhu na rozdelenie
pozemkov predložil žalobca ako posledný Geometrický plán vyhotovený Ing. I. D. č. 6/2015 zo dňa
03.10.2016, žalovaná Geometrický plán vyhotovený D. D. č. 30579864 zo dňa 16.02.2017, pričom každá
zo strán si uplatňovala nárok na úhradu náhrady za vyporiadanie; žalovaná si vo vzájomnom návrhu

uplatňovala aj nároky na vyporiadanie v širšom zmysle vo výške 11.986,04 Eur. Okresný súd rozsudkom
č.k. 14C/116/2009-196 zo dňa 21.06.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 14C/116/2009-233 zo
dňa 08.09.2011 vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán k stavbe s.č. XXX postavenej na
KN parc. č. 1278/1 vedenej ako rodinný dom kat. úz. M. zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. M. tak,
že nehnuteľnosť, stavbu s. č. XXX postavenú na KN parc. č. 1278/1 vedenú ako rodinný dom v kat.

úz. M. prikázal do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1, vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov
k stavbe s. č. XXX postavenej na KN parc. č. 1278/2 vedenej ako rodinný dom, kat. úz. M. zapísanej
na LV č. XXX pre kat. úz. M. tak, že nehnuteľnosť, stavbu s. č. XXX postavenú na KN parc. č. 1278/2
vedenú ako rodinný dom prikázal do vlastníctva žalovanej v podiele 1/1, žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 11.424,37 Eur a návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k pozemku KN-C parc. č. 1278/3 o výmere 749 m2 vedený ako zastavané plochy a
nádvoria kat. úz. M. zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti doplatiť súdny poplatok a náhradu trov
konania strán a Slovenskej republiky. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudok okresného súdu
č.k. 14C/116/2009-196 zo dňa 21.06.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 14C/116/2009-233
zo dňa 08.09.2011 na základe podaného odvolania sporových strán uznesením č.k. 6Co/404/2011

zo dňa 23.01.2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V následnom konaní pred
prvoinštančným súdom sporové strany zotrvali na svojich návrhoch, pričom sa zhodli na cene pozemkov
v súlade s cenou určenou znalcom Ing. Milošom Kovaľom vo výške 45,90 eur/m2. Žalovaná predložila
aj doplnenie znaleckého posudku vyhotovené Ing. Milošom Kovaľom, ktorým určil hodnotu domu č.s.
XXX na KN-C parc. č. 1278/2 vo výške 47.205,05 Eur pri východiskovej cene 61.756,80 Eur, pričom z

hodnotenia na žiadosť žalovanej vylúčil plastové okná a dvere, drevený obklad schodiska, vodovodnú
prípojku, prípojku plynu a keramický obklad poza linku spolu s určením hodnoty montovanej kuchynskej
linky, zateplenia severnej steny polystyrénovými doskami hr. 10 mm, oplechovanie atikového múru
strechy pozinkovaným plechom, obklad betónového schodiska do 2. NP dreveným obkladom vrátane
zábradlia, opravu elektroinštalačných rozvodov krabíc s tým, že ohodnotil stavebné práce na sumu

18.255,31 Eur. Hodnotu nehnuteľnosti s.č. XXX stanovil znalec sumou 63.650,72 Eur s tým, že do ceny
zahrnul aj betónové uličné oplotenie z V strany RD na pozemku KN-C par.č. 1278/3, betónové oplotenie
na pozemku KN-C parc. č. 1278/3 z J strany RD č. XXX, betónovú stenu na pozemku KN-C par.č. 1278/3
z Z strany RD č. XXX., betónový prístupový chodník k RD s.č. XXX od uličnej komunikácie S. M. na
poz. KN-C parc. č. 1278/3 kat. úz. M., hoci strany nepreukázali a súd nezistil, že by novovybudované

veci v roku 2016 patrili do ich podielového spoluvlastníctva. Okresný súd konštatoval, že aj keď veci
zhotovené žalobcom v roku 2016 slúžia hlavnej veci a tvoria jej príslušenstvo, nie sú s hlavnou vecou
(domom) pevne spojené, jedná sa o samostatné veci v právnom zmysle, teda sa nejedná o súčasti
domu a nestávajú sa tak spoločnou vecou na základe podielového spoluvlastníctva domu. Žalobkyňou
predložené vyššie uvedené doplnenie znaleckého posudku okresný súd považoval za nepoužiteľné,

znemožňujúce akékoľvek porovnanie nárastu hodnoty domov. Z uvedeného posudku bolo možné zistiť
len skutočnosti, že bez pripočítania hodnoty vecí vystavaných v roku 2016 predstavovala hodnota
domu 54.787,81 Eur, hodnota domu stanovená znaleckým posudkom č. 11/2010 znalca Ing. Miloša
Kovaľa bola stanovená vo výške 32.863,47 Eur, a teda nárast predstavuje 66,71 % vo všeobecnej
hodnote, čo znalec (okrem iného) odôvodnil pripočítaním zateplenia fasády realizovaného v roku 2016 a

obkladu sokla umelým kameňom realizovaným v roku 2017, a s tým súvisiacim prepočítaním technickej
a všeobecnej hodnoty do CÚ roka 2017. Znalec pritom hodnotu domu č.s. XXX nezmenil a ponechal ju v
hodnote 55.712,21 Eur, teda nerealizoval žiadne prepočítaním technickej a všeobecnej hodnoty do CÚ
roka 2017, hoci sa aj na tomto dome vykonali stavebné zmeny. Cenu pozemkov ustálil okresný súd nazáklade zhodného tvrdenia sporových strán vo výške 45,90 Eur za 1 m2. Hodnotu rodinných domov s.č.
XXX a s.č. XXX vzhľadom na vzájomné popieranie skutkových tvrdení súd ustálil hodnotu tak, ako bola
naposledy určená znaleckým posudkom č. 11/2010 znalcom Ing. Milošom Kovaľom - hodnota rodinného

domu s.č. XXX v čase vyhotovenia znaleckého posudku predstavovala výšku 32.863,47 Eur a hodnota
rodinného domu s.č. XXX predstavovala výšku 55.712,21 Eur, pričom súd s prípadným zvýšením
hodnoty s nárastom trhovej hodnoty nehnuteľností neuvažoval, nakoľko nemal preukázaný ani tvrdený
pomer takéhoto nárastu. Vo vzťahu k postupným prerábkam nehnuteľnosti a ich súčastí súd do hodnoty
nezohľadňoval jednotlivé prípojky, spevnené plochy, schody a pod., ktoré jednak žalobca v časti nahradil

novými vecami, teda fakticky znemožnil vyporiadanie k pôvodným veciam, teda súd aplikoval určitú
ekvivalenciu pri vzájomných nárokoch, ako aj z dôvodu, že síce prípojky k domu s.č. XXX boli drahšie,
avšak vzhľadom na polohu domu umiestneného do dvora je sťažený prístup a vzdialenosť od hlavných
vedení, čo objektívne musí mať aj vplyv na cenu. Hodnota týchto vecí je však pomerne zanedbateľná
a nepodieľa sa výrazne na hodnote nehnuteľností - stavieb. Pokiaľ žalovaná žiadala vykonať tzv.
širšie vyporiadanie, okresný súd poukázal na právne závery vyslovené vo viacerých rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 4 M Cdo 12/2011 zo dňa 27.02.2012,
sp.zn. 2 Cdo 53/2004 zo dňa 01.07.2005). Napriek viacerým výzvam žalovaná prostredníctvom
právneho zástupcu opätovne odmietala skutkovo vymedziť nárok z tzv. širšieho vyporiadania, teda
skutkovo opísať, aké nároky a na základe čoho si uplatňuje. Vyhľadávanie nárokov v listinných dôkazoch
a suplovanie činnosti právneho zástupcu súdom je neprijateľné, je porušením zásady rovnosti strán,

kedy by súd vykonával činnosť v prospech jednej zo sporových strán. Protistrana sa naviac bez
základného skutkového opisu nemôže k nárokom vyjadriť - v danom prípade sa mohla vyjadriť len k
listinným dôkazom, pretože sumár položiek predložený žalovanou, nachádzajúci sa na čl. 194 súdneho
spisu, nie je obsiahnutý v podaní, nie je podpísaný a nemá náležitosti podania. Žalovaná si uplatňovala
nárok za vybudovanie vodovodnej prípojky, túto ani opätovne do vyporiadania nezahrnula a pokiaľ

poukazovala na výmenu dlažby v kuchyni, výmenu plastových okien a dverí, položenú dlažbu v chodbe
a WC, vnútorné omietky budovy, klampiarske práce, drevený obklad schodišťa a drevené zábradlie,
nejednalo sa o zhodnotenie veci domu výmenou častí s nižšou hodnotou za vyššiu hodnotu, prístavbu
a pod., ale len o údržbu, do ktorej zahŕňala aj veci v jej výlučnom vlastníctve (napr. kuchynská linka s
vybavením), ktoré nie sú v podielom spoluvlastníctve a nie sú súčasťou domu. Súd nemal preukázané,

že žalovanou uvedené náklady by boli vykonané so súhlasom druhého spoluvlastníka (žalobcu), teda
nárok investujúceho spoluvlastníka nevznikol a nebolo v konaní preukázané ani zvýšenie hodnoty
veci ku dňu zániku podielového spoluvlastníctva, čo by zakladalo nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd poukázal aj na dlhodobé a výlučné užívanie stavieb len jedným zo spoluvlastníkov a s
tým spojené skutočnosti, že užívaním každý spotrebováva určitú hodnotu - ak chce spoluvlastník udržať

vec užívaniaschopnú, musí vykonať na zničených a spotrebovaných častiach aj opravy a úpravy, teda
uplatnenie náhrady jedným zo spoluvlastníkov za opravu ním znehodnotenej a spotrebovanej časti veci
hraničí so zneužitím práva. S prihliadnutím na uvedené súd vzájomný návrh žalovanej na zaplatenie
11.986,04 Eur zamietol ako nedôvodný a nepreukázaný. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
sporových strán, nakoľko počas celého konania nedošlo k zhode o tom, ako majú byť rozdelené pôvodné

pozemky, súd vychádzal z dvoch predložených geometrických plánov - Geometrický plán č. 6/2015
vyhotovený Ing. I. D. zo dňa 03.10.2016 a Geometrický plán č. 30579864 vyhotovený D. D. zo dňa
16.2.2017. Pokiaľ žalobca navrhoval v zmysle ním predloženého geometrického plánu prikázať do jeho
vlastníctva novovytvorený pozemok KN-C 1278/3 o výmere 128 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktorý
obkolesuje prístavbu k humnu vo vzdialenosti od jeho základov cca 0,75 m, súd nepovažoval tento

spôsobzavhodný,nakoľkobytakýmtospôsobomvytvorilpodmienkypreďalšíspor(nataktovytvorenom
pozemku sa podľa zistení ohliadky nachádza drevená prístavba vo vlastníctve žalovanej, teda by bola
postavená z časti na cudzej nehnuteľnosti bez vecného práva stavby). Za nevyhnutné nepovažoval ani
to, aby spoločná nehnuteľnosť slúžiaca na prechod viedla až po hranicu KN-C parc. č. 1279/3 a v časti
min. 3,09 m hraničiacej pozdĺžne s parc. č. 1278/3 by bola pre žalovanú nevyužiteľná. S prihliadnutím

na uvedené okresný súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán podľa Geometrického
plánu D. D. č. 30579864 zo dňa 16.02.2017 tak, že pozemok KN-C parc. č. 1278/1 o výmere 107 m2
zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je postavená stavba s.č. XXX rodinný dom, susediaci pozemok
KN-C parc. č. 1278/8 o výmere 130 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemok KN-C parc. č. 1278/10
o výmere 72 m2 zast. plochy a nádvoria, KN-C parc. č. 1278/3 o výmre 93 m2 zast. plochy a nádvoria,

KN-C parc. č. 1278/4 o výmere 32 m2 zastavané plochy a nádvoria na ktorých sú postavené stavby
vo vlastníctve žalobcu, prikázal do vlastníctva žalobcu a do vlastníctva žalovanej súd prikázal pozemky
KN-C parc. č. 1278/2 o výmere 70 m2 zastavané plochy a nádvoria, na ktorom má žalovaná postavenú
stavbu s.č. XXX rodinný dom, priľahlý pozemok - dvor KN-C parc. č. 1278/9 o výmere 308 m2 zast.plochy a nádvoria. Pozemok KN-C parc. č. 1278/11 o výmere 114 m2 zastavané plochy a nádvoria
súd ponechal v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, každému v pomere 1. Vyjadrením
výmery prikázanej plochy pozemkov boli pozemky vo výmere 501 m2 a žalovanej vo výmere 445 m2

čo predstavuje finančné vyjadrenie 22.995,90 Eur - 20.425,50 Eur (501 x 45,90 Eur) / (445 x 45,90 Eur)
v rozdiele 2.570,40 Eur v prospech žalovanej. Vo vzťahu k hodnote nehnuteľností predstavuje zistený
rozdiel 11.424,37 eur (55.712,21 eur - 32.863,47 eur), na základe čoho zaviazal žalovanú na náhradu
za vyporiadanie vo výške 8.853,97 Eur (11.424,37 Eur - 2.570,40 Eur).
3. O trovách konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol okresný súd

podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nebolo medzi účastníkmi možné dosiahnuť dohodou, nebolo rozhodnuté v súlade ani s jedným z
predchádzajúcich žalobných návrhov sporových strán a súd nezistil, že by určitý žalobný návrh bol
plne dôvodný (alt. jeho odmietanie plne nedôvodné). V takomto stave videl súd faktickú nemožnosť
stanovenia úspechu a neúspechu v konaní, na základe čoho súd z konania o zrušení a vyporiadaní
podielovéhospoluvlastníctvanepriznalžiadnejzostránnároknanáhradutrovkonania.Nakoľkovkonaní

o vzájomnom žalobnom návrhu žalovanej bol plne úspešný žalobca (súd vzájomný návrh žalovanej
zamietol), podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanej
v plnom rozsahu. Zároveň podľa § 259 CSP a § 260 CSP uložil žalobcovi aj žalovanej, každému v
pomere 1/2, povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania, ktoré v konaní vznikli na základe
vykonaného znaleckého dokazovania.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zmeny vo výrokoch V., VI., VII. a X. tak, že súd neprizná žalobcovi žiadnu sumu na vyrovnanie
podielov, zaviaže žalobcu na úhradu sumy 9.127,66 Eur na základe vzájomnej žaloby žalovanej, zaviaže
žalobcu na náhradu trov konania žalovanej zo vzájomnej žaloby a zaviaže žalobcu k náhrade trov

konania vzniknutých Slovenskej republike v plnom rozsahu (100 %). Prvoinštančný súd podľa názoru
odvolateľky na pojednávaniach nariadených po 01.07.2016 nepostupoval dôsledne v súlade s § 181
ods. 2 CSP, keď neuvádzal ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za
nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré naopak nevykoná. Týmto postupom žalovanej ako sporovej
strane znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces a konanie má aj inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Postup súdu pri vykonávaní dôkazov pôsobil mätúco, keď napr. v rámci predvolania na pojednávanie
vytýčené na deň 21.04.2016 vyzval žalovanú na predloženie znaleckého posudku preukazujúceho
zhodnotenie nehnuteľnosti na základe vložených investícii, s tým, že pokiaľ takýto posudok nepredloží,
súd nariadi znalecké dokazovanie na jej (žalovanej) náklady. Na uvedené žalovaná reagovala podaním

zo dňa 14.04.2016, kedy oznámila, že súhlasí s nariadením dokazovania, takýto dôkaz (znalecký
posudok) výslovne navrhla, no aj napriek tomu súd znalecké dokazovanie nenariadil a následne
v odôvodnení uviedol, že nemal preukázané zvýšenie hodnoty veci ku dňu zániku podielového
spoluvlastníctva. Okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a rovnako tak listinné dôkazy v priebehu konania neboli vykonávané v súlade s § 204

CSP. Napadnutý rozsudok navyše vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľka poukázala na stav, keď
prvoinštančnýsúdprisvojomrozhodovanívychádzalzoznaleckéhoposudkuvyhotovenéhovroku2010,
ktorý pri rozdelení nehnuteľností a určovaní cien vychádzal z úplne iného technického ako aj právneho
stavu ako z toho, ktorý platil v čase vyhlásenia rozsudku a navyše sa zaoberal aj nehnuteľnosťami, ktoré

včasevyhotoveniaposudkuaanivčasevyhláseniarozsudkunebolipredmetomkonania.Zoznaleckého
posudku zo dňa 31.08.2017, ktorý predložila žalovaná v súdnom konaní, je zrejmé, že všeobecná
hodnota nehnuteľnosti - rodinného domu č.s. 309 bola ustálená na sumu 54.787,81 Eur, ktorá hodnota
bola platná aj v čase vyhlásenia rozsudku. Za nesprávny považovala postup súdu, ktorý predmetný
znalecký posudok č. 11/2010 zo dňa 31.08.2017 považoval za nepoužiteľný a neprihliadal naň ako

na súkromný znalecký posudok podľa § 209 ods. 2 CSP a ďalej v podanom odvolaní poukazovala
na skutočnosti vyplývajúce z predmetného znaleckého posudku. Pri určení hodnoty rodinného domu
č.s. XXX mal súd vychádzať z jeho hodnoty uvedenej v predloženom znaleckom posudku popísanom
vyššie, nakoľko závery predloženého posudku neboli relevantne a zákonným spôsobom spochybnené,
naopak pri určovaní hodnoty domu č.s. bolo potrebné v zmysle § 186 ods. 2 CSP vychádzať z tej

skutočnosti, že k zmene jeho hodnoty nedošlo. Pokiaľ aj žalobca uvádzal námietky k znaleckému
posudku zo dňa 31.08.20187 a k nárokom uplatneným vzájomnou žalobou žalovanej, nepredložil
ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by závery znaleckého posudku akýmkoľvek spôsobom relevantne
spochybňovali a aj za stavu, že by ich súd považoval za popretie skutkových tvrdení, bolo by takétopopretie v súlade s § 151 ods. 2 CSP neúčinné. Odvolateľka nesúhlasila ani s tvrdením súdu o tom,
že predložením znaleckého posudku zo dňa 31.08.2017 znemožnila objektívne porovnanie hodnôt
nehnuteľností a pokiaľ neboli závery tohto znaleckého posudku relevantne spochybnené, mal z neho pri

určovaní aktuálnej hodnoty domu č.s. XXX vychádzať. Súdom konštatované zistenia o hodnote domov
s poukazom na uvedený nesprávny postup nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, a z uvedeného
dôvodu vychádza súdom uložená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu
8.853,97 Eur z nesprávneho skutkového stavu, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a je preto
nesprávny. Odvolateľka ďalej dala do pozornosti postup okresného súdu, ktorý sa nijak nevysporiadal

s jej vyjadrením zo dňa 09.02.2011 a s dôkazom, ktorý v rámci predmetného vyjadrenia predložila,
konkrétne s dohodou medzi sporovými stranami zo dňa 26.03.2004, kde v bode 3 sa sporové strany
dohodli, že vyporiadanie domov č.s. XXX a č.s. XXX prebehne bez peňažného vyrovnania. Aj vzhľadom
na obsah uvedenej dohody nemal súd žalobcovi priznať nárok na úhradu sumy za vyrovnanie podielov.
Napadnuté rozhodnutie ďalej považovala žalovaná v časti, v ktorej súd zamietol jej vzájomný žalobný
návrh, za zmätočné a nezrozumiteľné a nie je pravdivé tvrdenie súdu, že žalovaná odmietla skutkovo

vymedziť podaný protinávrh na tzv. širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ďalšie pochybenie
prvoinštančného súdu videla žalovaná v tom, že na pojednávaní konanom dňa 05.10.2017 krátkou
cestou doručila súdu aj protistrane podanie, ktorým upravila výšku uplatňovaného žalobného návrhu na
sumu 9.127,66 Eur, pričom súd zamietol návrh v pôvodnej výške, t.j. vo výške 11.986,04 Eur. Uvedené
podanie sekundovalo predloženému znaleckému posudku zo dňa 31.08.2017, na ktorý odvolateľka v

podanomodvolaníopakovanepoukazovala,porovnanímktoréhosposudkomzodňa08.10.2017možno
jednoznačne a jednoducho zistiť aj sumu, o ktorú dom č.s. XXX zhodnotila, napriek tomu, že súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol opak. Vo vzťahu k výrokovej časti napadnutého rozsudku o
trovách konania v časti vzájomného žalobného návrhu uviedla, že pokiaľ jej mal súd priznať uplatnený
nárok, rovnako jej prislúcha aj náhrada trov konania, alternatívne mal súd rozhodnúť o trovách konania

v tejto časti podľa § 257 CSP, nakoľko takýto postup odôvodňujú pomery na strane žalovanej ( žalovaná
je starobná dôchodkyňa s výškou dôchodku 372,20 Eur).

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý s dôvodmi odvolania uvádzanými žalovanou
nesúhlasí a v celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý je dôsledne

odôvodnený v písomne vyhotovenom rozsudku. Ak žalovaná v podanom odvolaní tvrdí, že súd jej
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, čím došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má aj inú vadu, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, malo odvolanie smerovať voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku, nielen voči
výrokom rozsudku, ktoré sú v neprospech žalovanej. K námietkam žalovanej týkajúcich sa nevykonania

dôkazov zo strany prvoinštančného súdu žalobca poukázal na rozdiel medzi princípom materiálnej
pravdy upravenom v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.06.2016 a princípom formálnej
pravdy, uplatňovanom v sporových konaniach od účinnosti Civilného sporového poriadku (01.07.2016).
Ak žalovaná navrhla vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia, ako sa jej investíciami
zhodnotila nehnuteľnosť, unesenie dôkazného bremena je na tej-ktorej sporovej strane a túto povinnosť

nemožno požadovať od súdu; inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán. Žalobca sa v danom
prípade riadne a odôvodnene bránil voči doplnenému znaleckému posudku vyhotovenému Ing. Milošom
Kovaľom, ktorého obsah nie je možné považovať za podklad k rozhodnutiu vo veci. Za rozporné
s ustanoveniami hmotného práva týkajúcimi sa podielového spoluvlastníctva považoval žalobca aj
názor žalovanej, podľa ktorej by mal súd ohodnotiť rodinný dom č.s. XXX, užívaný žalobcom, podľa

znaleckéhoposudkuzroku2017arodinnýdomč.s.XXX,užívanýžalovanou,podľaznaleckéhoposudku
z roku 2010. Za nevysporiadanú zo strany žalovanej považoval žalobca aj argumentáciu súdu ohľadom
širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď žalovaná svoj nárok skutkovo nevymedzila, a
to napriek opakovaným výzvam súdu. Zároveň súhlasil s konštatovaním súdu, že žiadnym dôkazom
nebolo preukázané, že náklady by boli vykonané so súhlasom druhého spoluvlastníka, teda nárok

investujúceho spoluvlastníka nevznikol a nebolo v konaní preukázané ani zvýšenie hodnoty veci ku dňu
zániku podielového spoluvlastníctva, čo by zakladalo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní. Pokiaľ
žalobca uvádza, že podľa jeho názoru a logiky veci by odvolanie malo smerovať voči všetkým výrokom

rozsudku, považovala za potrebné upozorniť na skutočnosť, že rozsah odvolania vymedzuje ten, kto
odvolanie podáva a to v zmysle § 363 CSP. Vyjadrila sa aj ku konštatovaniu žalobcu o princípe
formálnej pravdy, pričom uviedla, že vykonanie dôkazu (nariadenie znaleckého dokazovania) navrhla
podaním zo dňa 14.04.2016 a nariadenie znaleckého dokazovania v tomto smere avizoval sám súd vprípise zo dňa 21.04.2016. Vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie, ako sa jej (žalovanej)
investíciami zhodnotila nehnuteľnosť jednak riadne navrhla, a jednak takého zhodnotenie je možné
zistiť zo znaleckých posudkov zo dňa 31.08.2017 a 08.10.2010, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.

K námietkam žalobcu k znaleckému posudku zo dňa 31.08.2017 a rovnako k žalobcom tvrdenému
nevymedzeniu nároku žalovanej zo vzájomného žalobného návrhu poukázala na svoje odvolanie
Nesúhlasila ani s tvrdením žalobcu o tom, že v konaní nebolo preukázané zvýšenie hodnoty veci ku
dňu zániku podielového spoluvlastníctva - zvýšenie hodnoty veci vyplynulo zo znaleckých posudkov
Ing. Kovaľa zo dňa 31.08.2017 a zo dňa 08.10.2010, pričom v podrobnostiach opätovne poukázala na

podané odvolanie.

7. Všetky podania v rámci odvolacieho konania boli stranám sporu zasielané v zmysle § 373 CSP resp.
§ 374 CSP. Ďalšie podania, okrem vyššie uvedených, v konaní predložené neboli.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe
zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými
v podanom opravnom prostriedku.

11. V súvislosti s obsahom podaného odvolania odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a
hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi

názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia
vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (bližšie
napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05,
IV. ÚS 252/04).

12. Vo vzťahu ku komplexu odvolacích námietok žalovanej týkajúcich sa nesprávneho procesného
postupu okresného súdu v rámci dokazovania odvolací súd uvádza, že dokazovanie v zmysle Civilného
sporového poriadku sa výrazne odlišuje od právnej úpravy účinnej do 30.06.2016, obsiahnutej v
Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je v Civilnom sporovom poriadku vybudovaný na princípe

kontradiktórnosti konania, dispozičnom princípe, zásade formálnej pravdy ako aj koncentračnej zásade.
Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa v Civilnom sporovom poriadku presúva na procesné
strany. Obzvlášť dispozičný princíp, princíp kontradiktórnosti konania a zásada formálnej pravdy majú
v sporových konaniach podľa Civilného sporového poriadku obrovský význam najmä vo vzájomnej
kombinácii, pretože práve ich dôsledným uplatňovaním možno dosiahnuť stav, v ktorom zodpovednosť

za výsledok sporu leží najmä na stranách sporu. Princíp kontradiktórnosti a zásada formálnej pravdy
(resp. zásada prejednacia), obsiahnuté v článkoch 8 a 9 základných princípov Civilného sporového
poriadku, spočívajú v tom, že každá zo strán sporu je povinná niesť bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno ohľadom tých skutkových okolností, ktorých existencia predurčuje jej výhru v súdnom spore;
súd bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno nenesie a pri rozhodovaní vychádza len z toho, čo tvrdili a

preukázali strany sporu; určitou výnimkou sú opäť spory s tzv. slabšou stranou, kde sa čiastočne uplatní
aj zásada vyhľadávacia (resp. inkvizičná zásada alebo zásada materiálnej pravdy). Výnimočne môže
súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba vtých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon. Výnimky zo zásady, podľa ktorej súd
môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, sú upravené aj v § 185 ods. 2, 3 CSP.

13. V zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Ak súd rozhodne,
že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku odôvodniť, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP).

14. Odvolateľka v podanom odvolaní tvrdila, že súd nepostupoval v súlade s § 181 ods. 2 CSP, keď

neuvádzal, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy
vykoná a ktoré naopak nevykoná. Z obsahu zápisníc z pojednávaní, ktoré v konaní prebehli za účinnosti
Civilného sporového poriadku (pojednávanie konané dňa 06.09.2016, 09.03.2017 a 05.10.2017) má
však odvolací súd preukázané splnenie zákonom stanoveného postupu súdu - na pojednávaní konanom
dňa 06.09.2016 súd po vyhlásení uznesenia o tom, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej,
uviedol, ktoré skutočnosti sú medzi sporovými stranami zhodné, ktoré sú sporné, oboznámil ich

s predloženými návrhmi na doplnenie dokazovania, uviedol, ktoré vykoná, ktoré naopak zamietne
(resp., ktoré nebudú vykonané). Po odročení tohto pojednávania (konaného dňa 06.09.2016) súd na
pojednávaniach konaných dňa 09.03.2017 a 05.10.2017 nadväzoval na doterajšie zistenia v konaní,
vrátane oboznamovania sa s novými predloženými podaniami sporových strán. Žalovaná sa ďalej
nestotožnila s postupom okresného súdu, ktorý ju v rámci predvolania na pojednávanie vytýčené na

deň 21.04.2016 vyzval na predloženie znaleckého posudku preukazujúceho zhodnotenie nehnuteľnosti
na základe vložených investícii, s tým, že pokiaľ takýto posudok nepredloží, súd nariadi znalecké
dokazovanie na jej (žalovanej) náklady. Na uvedené žalovaná reagovala podaním zo dňa 14.04.2016,
kedy oznámila, že súhlasí s nariadením dokazovania. Z ďalšieho priebehu sporového konania má
však odvolací súd preukázané, že aj napriek žalovanou navrhnutej alternatíve nariadenia znaleckého

dokazovania súdom, dňa 03.10.2017 predložila súdu „na základe výzvy súdu“ znalecký posudok Ing.
Miloša Kovaľa č. 11/2010, evidovaný ako znalecký úkon 26/2017 zo dňa 31.08.2017.

15. Vo vzťahu k námietke žalovanej o nevykonávaní listinných dôkazov podľa § 204 CSP odvolací súd
poukazuje na značne všeobecnú konštrukciu tejto odvolacej námietky, pri ktorej nie je zrejmé, s ktorými

z listinných dôkazov predložených sporovými stranami sa konajúci súd prvej inštancie nevysporiadal. Z
obsahupredloženéhosúdnehospisumáodvolacísúdnaviacpreukázané,žeprvoinštančnýsúdsporové
strany na pojednávaniach s podaniami, ktorému mu boli doručované, oboznamoval, príp. boli podania
v rámci konania zasielané sporovým stranám tak, aby mali možnosť oboznámiť sa s ich obsahom a
reagovať na skutkovú a právnu argumentáciu v nich uvedenú.

16. Čo sa týka právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktoré súd vykonal na podklade
vykonaného dokazovania, odvolací súd v prvom rade poukazuje na teoretické východiská týkajúce sa
špecifických podmienok vedenia sporových konaní, uvedené v odseku 12. tohto uznesenia. Okresný
súd v danom prípade postupoval správne, keď hodnotu dotknutých pozemkov určil na základe zhodného

tvrdenia sporových strán (§ 186 ods. 2 CSP), vychádzajúc z predloženého znaleckého posudku z dňa
08.10.2010; odvolacie námietky žalovanej voči určeniu hodnoty predmetných pozemkov nesmerovali.
Rovnako správne postupoval okresný súd aj v prípade posudzovania hodnoty rodinných domov č.s.
XXX a č.s. XXX, pri spornosti tvrdení sporových strán, z relevantného znaleckého posudku zo dňa
08.10.2010. Je nesporné, že v konaní bol žalovanou predložený aktualizovaný znalecký posudok zo

dňa 31.08.2017, okresný súd na tento znalecký posudok neprihliadol z dôvodov bližšie uvedených
v odseku 8. a 19. napadnutého rozsudku, čím okresný súd využil a dodržal zákonný postup podľa
§ 185 ods. 1 CSP a svoj postup riadnym spôsobom odôvodnil. Bez ohľadu na uvedené, neobstojí
ani argumentácia žalovanej o nesporovosti predloženého znaleckého posudku zo dňa 31.08.2017
- žalobca sa voči použitiu predmetného znaleckého posudku v konaní argumentačne ohradil. Tak

ako uviedol už súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, na predložený znalecký posudok zo
dňa 31.08.2017 v danom prípade nebolo možné prihliadnuť, nakoľko hodnota jedného rodinného
domu (č.s. XXX) bola zmenená, avšak hodnota rodinného domu č.s. XXX zostala zachovaná, čo by
znemožnilo objektívne porovnanie hodnôt nehnuteľností. Ďalšie odvolacie námietky žalovanej súvisiace
predloženým znaleckým posudkom zo dňa 31.08.2017 považoval odvolací súd za bezpredmetné s

poukazom na konštatovanie správnosti postupu okresného súdu, ktorý na predmetný znalecký posudok
neprihliadal.17. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalovanej o zmätočnosti a nezrozumiteľnosti
napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa zamietnutia vzájomného žalobného návrhu žalobkyne.
Okresný súd v odsekoch 21. až 28. napadnutého rozsudku zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, na

základe akej právnej úvahy dospel k záveru o jeho zamietnutí. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní
poukázala na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 6Co/404/2011 zo dňa 23.01.2013
a v ňom uvedený právne záväzný názor odvolacieho súdu týkajúci sa otázky odmietnutia/zamietnutia
tohtovzájomnéhonávrhu,zobsahupredloženéhospisumáodvolacísúdpreukázané,žeokresnýsúdpo
zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie v intenciách rozhodnutia

odvolacieho súdu vyzval žalovanú na doplnenie svojho vzájomného žalobného návrhu.

18. Neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovanej týkajúca sa nesprávneho postupu okresného súdu,
ktorý neprihliadol na zmenu žalovanou podaného protinávrhu, ktorý bol súdu predložený v podaní
zo dňa 05.10.2017. Formálne rozhodnutie okresného súdu o zmene vzájomného žalobného návrhu
žalovanej za stavu, keď bola takáto zmena žalovanou podmienená jedine v súvislosti s predložením

znaleckého posudku zo dňa 31.08.2017, na ktorý okresný súd neprihliadal, by bolo pre prejednanie
veci bezpredmetné. Len na doplnenie okresný súd uvádza, že po posúdení podania žalovanej zo dňa
05.10.2017 (obsahujúceho návrh na zmenu vzájomnej žaloby) podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP),
toto podanie nespĺňa zákonnú definíciu zmeny žaloby uvedenú v § 140 ods. 1, ods. 2 CSP (podľa §
147 ods. 3 CSP sa na vzájomnú žalobu primerane použijú ustanovenia o žalobe), nakoľko žalovaná

podaným návrhom obmedzila uplatnený nárok. Predmetné podanie by bolo teoreticky možné posúdiť
ako čiastočné späťvzatie vzájomnej žaloby (§ 146 ods. 2 CSP v spojení s § 147 ods. 3 CSP) v ktorej
časti by bolo možné vzájomnou žalobou uplatnený nárok čiastočne zastaviť. V situácii, keď okresný súd
vzájomný žalobný návrh žalovanej po jej prejednaní v celku zamietol, absencia rozhodnutia okresného
súdu o čiastočnom zastavení konania nezakladá také procesné pochybenie okresného súdu, ktorým

by bolo zasiahnuté do práv sporových strán spôsobom, majúcim za následok potrebu zrušenia, príp.
zmeny vecne správneho rozhodnutia súdu.

19. Odvolateľka nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu o trovách konania v časti o vzájomnom žalobnom
návrhu, ktorý aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď bola toho názoru, že v danom prípade boli

splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, a teda bol dôvodný postup podľa § 257 CSP. Ako dôvod
hodný osobitného zreteľa žalovaná uviedla svoj status starobnej dôchodkyne, pričom odvolací súd tento
dôvod, naviac žalovanou vo vzťahu k trovám konania tvrdený až v podanom odvolaní, bez ďalšieho
nepovažoval za relevantný vo vzťahu k možnej aplikácii § 257 CSP. Skúmanie dôvodov hodných
osobitného zreteľa by v sporoch, v ktorých je jednou zo strán sporu subjekt v obdobnom postavení, pri

generalizovaní tohto dôvodu ako dôvodu hodného osobitného zreteľa, stratilo svoje opodstatnenie a pri
rozhodovaní o trovách konania by sa aplikácia ustanovenia § 257 CSP stala pravidlom, nie výnimočným
stavom.

20. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako

nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutých výrokoch V., VI., VIII. a X., ako aj vo zvyšných, odvolaním výslovne nenapadnutých
výrokoch podľa § 379 písm. c) CSP, ku ktorým žalovaná neprodukovala žiadnu odvolaciu argumentáciu,
ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej strane odvolacieho
konania, ktorého úspech je odvodený od neúspechu žalovanej ako odvolateľky v odvolacom konaní,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške vzniknutých trov rozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).