Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Pc/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213610
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5118213610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: D. J., nar.

X.X.XXXX, bytom J. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXX, proti povinnému z výživného odporca: W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpený
Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., ul. Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, o
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa o zvýšenie výživného z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ ako osoba oprávnená z výživného sa návrhom doručeným súdu dňa 21.9.2018 domáhal

zmeny vyživovacej povinnosti odporcu ako osoby povinnej naposledy určenej rozhodnutím Okresného
súdu Žilina sp. zn. 21P/135/2015 v sume 170 eur mesačne tak, že žiadal zvýšenie počnúc 1.9.2018
na sumu 250 eur mesačne. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že od posledného určenia výživného prešli
tri roky a otec napriek tomu, že má trvalé bydlisko rovnaké ako oni s nimi nebýva, rodinné náklady sa
zvýšili a všetko hradí matka. Je študentom 4. ročníka Obchodnej akadémie v Žiline a pripravuje sa na
stužkovú, maturitu a rád by pokračoval v štúdiu na vysokej škole. Celú starostlivosť o neho a jeho brata
zabezpečuje výlučne jeho matka, otec s nimi netrávi žiaden čas.

2. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasil so zvýšením výživného. Potvrdil, že po rozvode
manželstva s navrhovateľom nežije v spoločnej domácnosti, kedy matka navrhovateľa mu znemožnila
užívanie rodinného domu (výmena zámku) a preto odporca prestal hradiť výdavky na prevádzku
rodinného domu, v ktorom nebýva. Odporca si musel zabezpečiť bývanie a zvýšili sa tým jeho výdavky,

ktoré mesačne predstavujú výživné na oboch synov spolu 300 eur, životná poistka navrhovateľa 26 eur
mesačne, životná poistka syn Juraj 24 eur mesačne, životná poistka odporca 39 eur mesačne, prenájom
bytu 200 eur mesačne, úver na bývanie 100 eur mesačne, osobné výdavky (strava, ošatenie, hygiena,
cestovné, mobil) 150 eur mesačne. Má za to, že zmena pomerom nastala najmä na jeho strane, keďže si
musel zabezpečiť vlastné bývanie a na strane navrhovateľa od posledného rozhodnutia súdu nenastala
zmena pomerov, keďže je stále študentom strednej školy.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi
produkovanými účastníkmi konania a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.4. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne (jeho matky) zotrval na podanom návrhu a
jeho skutkovom odôvodnení. Uviedla, že odporca plní vyživovaciu povinnosť len v rozsahu 170 eur a nad
rozsah stanoveného výživného neprispieva. Jej príjem predstavuje 750 eur mesačne a všetky výdavky

hradí sama a to plyn 170 eur, splátky úveru 104 eur, poistenie domácnosti 42 eur, internet 50 eur, mobil
70 eur (3 osoby), cestovné pre synov 60 eur, vreckové 160 eur, poistka za dom ročne 210 eur, za auto
87 eur, daň z nehnuteľnosti 19 eur, strava a drogéria 400 eur mesačne. V rodinnom dome bývajú tri
osoby ako i otec matky navrhovateľa, ktorý hradí náklady na elektriku 114 eur mesačne, nakupujú drevo
na zimu za rok v sume 200-250 eur. Životné náklady na chod domácnosti sa zvýšili tým, že odporca

po rozvode sa odsťahoval.

5. Odporca v priebehu konania zotrval na svojej argumentácii v zmysle vyššie uvedeného písomného
podania a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že už v čase rozvodu ich manželstva pracoval v spoločnosti
Geometra s.r.o. a jeho príjem sa nezmenil, predstavuje sumu cca 800 eur mesačne (obdobie
1/2018-8/2018 čl. 33) a jeho výdavky sa zmenili tým, že nebýva v rodinnom dome, ale musel si

zabezpečiť iné bývanie. Navrhovateľ nepreukázal zmenu pomerov, ktorý by nastala oproti poslednému
rozhodnutiu, aj vtedy študoval na strednej škole v prvom ročníku.

6. Z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/135/2015- 61 zo dňa
16.11.2015 súd vzal za zistené, že v konaní o rozvod manželstva bola schválená rodičovská dohoda

a schválená vyživovacia povinnosť odporcu ako povinného voči navrhovateľovi ako osobe oprávnenej
sumou 170 eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.11.2015.

7. Z potvrdenia o návšteve školy Obchodná akadémia Žilina zo dňa 18.9.2018 súd zistil, že navrhovateľ

je v školskom roku 2018/2019 žiakom 4. B triedy.

8. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
9. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

10. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

11. Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až
na základe rozhodnutia súdu. Právo na výživu vzniká narodením dieťaťa. Výživou sa rozumie
zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo
sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi

rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť
vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len návrh.

13. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je
zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch
stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti,

o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa
najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej
dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov,
strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie
zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatnej sa živiť.

14.Súdvúvodesvojhorozhodnutiaupriamujepozornosťnazákladnúpovinnosťrodičov(ktorápretrváva
i v prípade, keď ich deti dovŕšia plnoletosť) - na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Navrhovateľ hoci dovŕšil plnoletosť, je naďalejodkázaný na výživu tak od svojho otca, ako aj od svojej matky. Ide o zákonný nárok dospelého dieťaťa
od svojho rodiča.

15. Pri zmene výšky výživného sú rozhodujúce tieto kritéria: 1. zmena pomerov od doby pôvodnej úpravy
výživného,2.akosazmenapomerovodzrkadľujevodôvodnenýchpotrebáchosobyodkázanejnavýživu
a 3. aká zmena nastala v pomeroch osoby povinnej, resp. či nastala taká zmena pomerov v možnostiach
a schopnostiach výživou povinnej osoby, ktorá by neumožňovala zmenu výšky výživného.

16. Vykonané dokazovanie preukázalo, že od doby pôvodnej úpravy výživného ( v sume 170 eur
mesačne ) nenastala taká zmena pomerov, ktorá zdôvodňuje aj zmenu výšky výživného. Táto zmena u
osoby oprávnenej na výživné sa neprejavila vo zvýšení nákladov súvisiacich s jeho štúdiom na strednej
škole. Kým v dobe pôvodnej úpravy bol študentom 1. ročníka strednej školy, v dobe podania žaloby, ale
i v dobe rozhodovania súdu sa dennou formou pripravuje na svoje budúce povolanie v tej istej forme
stredoškolského štúdia a to v maturitnom ročníku.

17.Jepotrebnézostranysúdupoznamenať,žezmenapomerovmusíbyťpreukázanákudňuvyhlásenia
rozhodnutia o zmene a procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré
nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie

v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania
nedali predvídať. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, napriek tomu,
vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí,
ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o
zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie

pre nepodstatnú zmenu pomerov (nestačí len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného).
Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníka (t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas).

18. V prejednávanej veci súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel

k záveru, že nie sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky a to zmena pomerov na zvýšenie
vyživovacej povinnosti odporcu (ako otca) voči navrhovateľovi a od posledného rozhodnutia nedošlo k
závažnejšej zmene v pomeroch navrhovateľa. V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ naďalej
pokračuje vo svojom štúdiu na strednej škole a je žiakom 4. ročníka. V konaní nebola preukázaná ani
zmena jeho zdravotných pomerov a ani výrazná zmena príjmových pomerov na strane odporcu ako

povinného v porovnaní s pôvodnými pomermi významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti
tak, ako boli zistené k poslednému rozhodnutiu 21P/135/2015- 61 zo dňa 16.11.2015. Súd je toho
názoru, že od tej doby sa u navrhovateľa zásadne nezmenili pomery tak, aby súd vo veci výživného vydal
iné rozhodnutie. Súd pochybnosti ohľadne príjmu oboch rodičov navrhovateľa nemal a nepochybuje
ani o ich ďalšej vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem odporcu (v porovnaní s matkou navrhovateľa)

nemôže byť jediným kritériom, aby iba tento rodič plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom,
pretože vyživovacia povinnosť je zákonná, táto povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov. Pokiaľ navrhovateľ
v návrhu poukazoval na jeho záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole súd nevidel ani v tomto
relevantnosť zmeny a nemohol rozhodovať o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti s tým,
že najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu a v danom prípade tá zmena

pomerov závažnejším spôsobom na strane oprávneného nenastala.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že návrh navrhovateľ na zvýšenie výživného nie
je dôvodný a preto žalobu navrhovateľa zamietol.

20. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého
zákonného ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.. V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania (vo veci vyživovacej povinnosti
rodič a dieťa) súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.
z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).