Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217214424
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7217214424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo II.

Košice, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 3, IČO: 00 171 204 proti žalovaným: 1/ A. N., nar. X.X.XXXX
a 2/ Ing. Q. N., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom v O., C. XX, obaja zast. advokátskou kanceláriou JUDr.
Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 2, IČO: 36 881
324, o zaplatenie 194,63 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobný návrh zamieta.

II. Priznáva žalovaným proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažalobnýmnávrhomdoručenýmsúdudňa4.5.2017žiadal,abysúdrozsudkomuložilpovinnosť
žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 194,63 eura titulom nedoplatku
na opravnom vyúčtovaní nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu
za r. 2013 spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej
sumy od 21.12.2016 až do zaplatenia, ako aj uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Odôvodnil,
že je vlastníkom a prenajímateľom bytu č. X v bytovom dome C. XX, XX v Košiciach, vchod C. XX,
súp. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX Správy katastra Košice. Žalobca uviedol, že žalovaní užívali

predmetný byt na základe nájomnej zmluvy zo dňa 25.9.1998 a Zmluvy o prevode členských práv a
povinností medzi manželmi zo dňa 14.10.2003. Uviedol, že dňa 21.5.2014 im bolo riadne doručené
vyúčtovanie nákladov za služby a plnenia spojené s užívaním bytu za r. 2013 a ním zistený preplatok vo
výške 482,73 eura im bol zaslaný dňa 26.5.2014. Dňa 5.12.2016, uviedol žalobca, že bolo žalovaným
doručenéopravnévyúčtovanienákladovzadodanéslužbyaposkytnutéplneniaspojenésužívanímbytu
za r. 2013, nedoplatok z ktorého predstavuje 194,63 eura. Uviedol, že sprievodným listom priloženým k
vyúčtovaniu nákladov vyzval žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania za

r. 2013 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, tiež upovedomil žalovaných o možnosti podania reklamácie
vo veci prešetrenia správnosti vyúčtovania písomnou formou do 30 dní odo dňa jeho prevzatia. Keďže
žalovaní riadne svoj dlh vo výške 194,63 eura nezaplatili, navrhol, aby o ich povinnosti rozhodol súd a to
vrátane uplatnil si nárok podľa ust. § 4 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. na zaplatenie poplatku z omeškania.

2. Žalovaní sa k žalobnému návrhu vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 30.11.2017
(č.l. 33). Tvrdili, že predovšetkým žalobca doposiaľ ním produkovanými dôkazmi neuniesol dôkazné

bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní existencie ich povinnosti zaplatiť mu sumu 194,63 eura s
prísl.. Uviedli, že hoci žalobca ako právny titul, na základe ktorého žiada od nich zaplatenie sumy 194,63
eura, uvádza vrátenie tejto sumy z dôvodu nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu za r. 2013,
podľa nich, po uplynutí viac ako troch rokov s poukázaním na stabilitu právnych vzťahov a námietkupremlčania nemožno nedoplatky za r. 2013 vymáhať a to vzhľadom na podanie žaloby o zaplatenie
dlžnej sumy až v r. 2017. Na základe uvedeného navrhli žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a uplatnili
si nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných vyjadril písomne podaním súdu doručeným dňa 27.3.2018
(č.l. 41). Uviedol, že právnym dôvodom vzniku dlhu uplatneného žalobou je Vyúčtovanie nákladov za
dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu za r. 2013 zo dňa 30.4.2014 v spojení
s Opravným vyúčtovaním zo dňa 14.11.2014, z ktorého vyplýva nedoplatok vo výške 194,63 eura.

Uviedol, že dňa 21.5.2014 bolo žalovaným doručené vyúčtovanie za r. 2013, z ktorého v spojení s
Opravným vyúčtovaním za r. 2013 odvodzuje on - žalobca právny nárok žaloby. Uviedol, že podľa
sprievodnéholistuboližalovanípovinníuhradiťprípadnýnedoplatokdo15dníoddoručeniavyúčtovania.
Uviedol, že pôvodné neopravené vyúčtovanie neobsahovalo nedoplatok, ale ak by tomu tak bolo, bol
by tento nedoplatok splatný 15. dňom od doručenia vyúčtovania, t.j. dňa 5.6.2014, najskoršia splatnosť
žalovaného dlhu by teda pripadla na deň 5.6.2014. Citujúc ust. § 101 Obč. zák. odvolal sa na trojročnú

premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Mal za to, že splatnosť
dlhu z vyúčtovania za r. 2013 nastala 5.6.2014, premlčacia doba práva domáhať sa úhrady tohto dlhu
uplynula tri roky od tohto dňa, teda dňa 5.6.2017. Žaloba bola podaná na súde dňa 4.5.2017 a teda
pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Žalobca mal za to, že dlh nie je premlčaný, pretože právo
bolo v zmysle § 112 Obč. zák. uplatnené žalobou na súde dňa 4.5.2017, t.j. pred uplynutím trojročnej

premlčacej doby. Opravné vyúčtovanie, uviedol, že bolo žalovaným doručené dňa 5.12.2016, v ktorom
vyzval žalovaných na úhradu nedoplatku vo výške 194,63 eura a to v zmysle sprievodného listu v lehote
do 15 dní od doručenia. Vzhľadom na to, že žalovaní tento nedoplatok do 15 dní neuhradili, uviedol,
že požaduje aj poplatok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 21.12.2016 až do zaplatenia. Žalobca
uviedol aj, že o skutočnosti, že mali žalovaní dlh, ich informoval aj v liste zo dňa 30.4.2015 „Informácia

o evidovanom nedoplatku“ a taktiež v liste zo dňa 29.4.2016 s rovnakým názvom. Z oboch týchto listov
vyplýva, že dlh vo výške 194,63 eura pochádza z Opravného vyúčtovania za r. 2013. Na podanej žalobe
preto zotrval a navrhol, aby jej súd vyhovel.

4. Žalovaní k stanovisku žalobcu zaslali svoje vyjadrenie elektronicky dňa 30.5.2018 (č.l. 48). V

prvom rade namietli, že v danom prípade nejde o právny titul nárokovaný žalobcom, ale o nárok z
bezdôvodného obohatenia. Uviedli, že v apríli 2014 im vyplatil žalobca preplatok na službách spojených
s užívaním bytu za r. 2013 vo výške 482,73 eura. Neskoršie „opravné“ vyúčtovanie, uviedli, že je bez
právneho významu aj s poukázaním na vznesenú námietku premlčania. Uviedli, že ak totiž žalobca od
nich žiada vrátenie už raz ním zaplatenej sumy z dôvodu neskoršie zisteného nedoplatku na službách

spojených s užívaním bytu za r. 2013, potom nimi v apríli 2014 obdržaná suma 194,63 eura predstavuje
bezdôvodné obohatenie na ich strane, keďže na vlastnenie tejto sumy odpadol právny dôvod. Uviedli, že
v takom prípade mala byť žaloba podaná na súde do dvoch rokov odkedy k bezdôvodnému obohateniu
došlo, teda do r. 2016 a nie až v r. 2017. Uviedli, že podanie žaloby po uplynutí viac ako 3 rokov majú za
nedôvodné s ohľadom na stabilitu právnych vzťahov, keď navyše právnym dôvodom na vrátenie 194,63

eura je ich bezdôvodné obohatenie získané v r. 2014. Uviedli, že žalobca ešte v r. 2014 „zistil“, že im
vyplatený preplatok je vlastne nedoplatok, no žalobu o jeho vrátenie podal až v r. 2017. Navrhli žalobu
zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnenú a priznať im náhradu trov konania.

5. Žalobca reagoval písomným podaním zo dňa 19.7.2018 (č.l. 54). Mal za to, že tvrdenie žalovaných,

ktorí posudzujú žalobný návrh ako bezdôvodné obohatenie a namietajú premlčanie nedoplatku z r. 2013,
neobstojí. Uviedol, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, ale dlh z vyúčtovania r. 2013 v spojení s
opravným vyúčtovaním je dlhom, na ktorý sa vzťahuje právo požadovať jeho zaplatenie, ktorý ohraničuje
všeobecná trojročná premlčacia lehota stanovená § 112 Obč. zák.. Mal preto za to, že svoje právo
uplatnil žalobou na súde dňa 4.5.2017 pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, t.j. riadne a včas. Na

žalobnom návrhu preto zotrval.

6. Žalovaní vo svojom následnom stanovisku doručenom súdu elektronicky dňa 28.11.2018 (č.l. 58)
zotrvali na námietke, že nejde v danom prípade o právny titul nárokovaný žalobcom, ale o nárok z
bezdôvodného obohatenia. Uviedli, že podľa zák. č. 182/1993 Z.z. môže správca vyúčtovanie zaslať

nájomníkom len do 31. mája nasledujúceho roka a v tomto prípade žalobca v apríli 2014 vyplatil im
preplatok za r. 2013 vo výške 482,73 eura. Uviedli, že zák. č. 182/1993 Z.z. žiadne opravné vyúčtovanie
nepoznáatototakpokladajúzanárokbezprávnehovýznamuatoispoukázanímnavznesenúnámietku
premlčania. Uviedli, že navyše žalobca nemôže sám vo vlastnom mene vymáhať nedoplatky od nich,mali za to, že žalobcami by mohli byť iba vlastníci bytov a nebytových priestorov na C. XX a XX v
Košiciach, preto vzniesli i námietku absencie aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Opakovane navrhli
žalobu zamietnuť.

7. Vo veci súd vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, na základe ktorého
dokazovania zistil takýto skutkový stav veci:

8. Čiastočným výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. Grunt vytvoreným cez katastrálny portál dňa

28.4.2017 mal súd preukázané, že v jeho časti B pod B19 je žalobca zapísaný ako výlučný vlastník v
spoluvlastníckom podiele 1/1 bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX obytného domu C. XX, XX, súp.
č. XXXX na parc. č. XXXX.

9. Z predloženej kópie Nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu zo dňa 5.9.1996, členské č. 10654,
kmeňové č. 22608647 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobca ako prenajímateľ a žalovaná v 1. rade

ako nájomca a žalobca ňou žalovanej prenajal dňom 1.9.1996 3-izbový družstevný byt s príslušenstvom
v bloku F-24 na ul. C. č. XX, č. bytu X, pre trojčlennú rodinu. Podľa bodu 2. zmluvy bola zmluva uzavretá
na základe zmeny priezviska nájomcu, t.j. v danom prípade žalovanej v 1. rade. Podľa čl. II. ods. 1
nájomnej zmluvy, nájomca, t.j. žalovaná bola povinná platiť platby a úhrady za plnenia poskytované s
nájmom a užívaním bytu alebo zálohy na ne pravidelne mesačne.

10. Podľa čl. 42 ods. 1 Stanov SBD II. Košice, určenú výšku výpočtu mesačných zálohových platieb
preddavkov a úhrad za plnenia poskytované s nájmom a užívaním bytu sú nájomníci i vlastníci bytov
povinní zaplatiť mesačne vopred. Podľa čl. 42 ods. 3 veta prvá Stanov SBD II. Košice, výšku výpočtu
platieb preddavkov a úhrad za plnenia poskytované s nájmom a užívaním bytu družstvo stanoví podľa

metodiky schválenej zhromaždením delegátov. Podľa čl. 42 ods. 5 Stanov SBD II. Košice, spôsob
zúčtovania mesačných zálohových platieb, preddavkov a úhrad a postup pre započítavanie pohľadávok
sa riadi podľa stanovených pravidiel metodiky účtovníctva.

11. Dňa 14.10.2003 bola uzavretá medzi žalovanou v 1. rade ako prevádzajúcou členkou a žalovaným

v 2. rade ako nadobúdateľom Zmluva o prevode členských práv a povinností medzi manželmi a to v
súlade s § 230 Obchodného zák. a s čl. 10 odsek D Stanov SBD II. Košice. Podľa čl. 2. tejto zmluvy,
žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného v 2. rade všetky svoje práva a povinnosti, ktoré mala ako
členka a nájomkyňa družstevného bytu č. X na C. ul. č. XX v Košiciach. Podľa čl. 3. sa individuálne
členstvo žalovanej v 1. rade zmenilo v súlade s čl. 10. Stanov SBD II. na spoločné členstvo manželov

v SBD II. so všetkými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi.

12. Dňa 30.4.2014 vyhotovil žalobca Vyúčtovanie nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia
spojené s užívaním bytu za r. 2013 pre žalovaných v 1. a 2. rade týkajúce sa bytu č. X na X. poschodí C.
XX v Košiciach. Skutočné náklady za dodané služby a poskytnuté plnenia za r. 2013 boli vyúčtované vo

výške 1.444,83 eura, zaplatená záloha v r. 2013 pre vyúčtovanie r. 2013 bola uvedená vo výške 1.927,56
eura, celkom bol žalovaným v 1. a 2. rade vyúčtovaný preplatok 482,73 eura. Súčasťou vyúčtovania boli
prílohy č. 1 až 3 (č.l. 7-11).

13. Podľa predloženej fotokópie poštovej doručenky bolo žalobcom doručené na adresu žalovanej v 1.

rade vyúčtovanie za r. 2013 dňa 23.5.2014.

14. Dňa 14.11.2014 vyhotovil žalobca Opravné vyúčtovanie nákladov za dodané služby a poskytnuté
plnenia spojené s užívaním bytu za r. 2013 pre žalovaných v 1. a 2. rade týkajúce sa bytu č. X na
X. poschodí C. XX v Košiciach. Podľa jeho textu bol výsledkom pôvodného vyúčtovania preplatok

vo výške 482,73 eura, úhrada ktorého bola „realizovaná/vratka k 31.10.2014“ vo vyúčtovanej výške
482,73 eura. Podľa časti II. opravného vyúčtovania za r. 2013 boli skutočné náklady za dodané služby
a poskytnuté plnenia za r. 2013 vo výške 1.639,46 eura, zaplatená záloha v r. 2013 pre vyúčtovanie r.
2013 bola 1.927,56 eura a výsledkom opravného vyúčtovania bol preplatok 288,10 eura. Podľa časti III.
Finančnévysporiadanieopravnéhoapôvodnéhovyúčtovaniazar.2013,vznikolrozdielmedziopravným

vyúčtovaním a pôvodným vyúčtovaním vo výške -(mínus) 194,63 eura. Výsledný zostatok na úhradu
tak bol určený/uvedený vo výške 194,63 eura. Výsledný zostatok, podľa textu opravného vyúčtovania,
bolo potrebné uhradiť poštovou poukážkou, resp. bankovým prevodom na účet s uvedením variabilného
symbolu - kmeňového čísla. Súčasťou tohto vyúčtovania bola príloha č. 3 (č.l. 14-16).15. Podľa fotokópie poštovej doručenky bolo žalobcom ako odosielateľom, opravné vyúčtovanie za r.
2013 doručené žalovanej v 1. rade ako jeho adresátke dňa 5.12.2014.

16. Podľa fotokópie z počítačovej zostavy žalobcu - Prehľad ročných vyúčtovaní (č.l. 18) vyhotoveného
ku kmeňovému č. 22608647, t.j. kmeňovému číslu žalovaných v 1. a 2. rade a týkajúceho sa „platieb
zrealizovaných do roku 2013“, bola dňa 30.11.2014 uhradená suma 1.444,83 na účel- OPNA, dňa
30.11.2014 bola uhradená suma 1.639,46 na účel - OPNA a dňa 26.5.2014 bola uhradená suma 482,73

na účel - HVUK. Žalobca uviedol, že sa jednalo o spôsob vrátenia vyúčtovaného preplatku z vyúčtovania
za r. 2013 žalovaným v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade túto skutočnosť nepopierali.

17. Listom zo dňa 30.4.2015 „Informácia o evidovanom nedoplatku“, žalobca informoval žalovaných v
1. a 2. rade, že k termínu 31.3.2015 eviduje nedoplatok z opravného vyúčtovania r. 2013 -194,63 eura,
ktorú sumu žiadal uhradiť.

18. Listom zo dňa 29.4.2016 „Informácia o evidovanom nedoplatku, preplatku“, informoval žalobca
žalovaných v 1. a 2. rade, že k termínu 31.3.2016 eviduje nedoplatok z opravného vyúčtovania r. 2013
-194,63 eura. Tento žiadal uhradiť priloženou poštovou poukážkou alebo bankovým prevodom na účet.

19. Podľa ust. § 685 ods. 1 veta prvá Obč. zák., nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

20. Podľa ust. § 685 ods. 2 Obč. zák., nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za

podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

21. Podľa ust. § 686 ods. 1 veta prvá Obč. zák., nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

22. Podľa ust. § 696 ods. 1Obč. zák., spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

23. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu. Spôsob, akým sa má v nájomnej zmluve určiť výška nájomného a úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu, však Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Ustanovenie §
696 ods. 1 prenecháva tieto otázky úprave v osobitnom právnom predpise. To platí pre všetky nájmy

bytov, okrem nájmov družstevných bytov. Pri družstevných bytoch platia na určenie nájomného a úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu stanovy príslušného bytového družstva. Nájomné sa platí v
mesačných plneniach vo výške dohodnutej podľa už uvedených kritérií v nájomnej zmluve. Úhrada za
plnenia spojené s užívaním bytov sa platí preddavkovo mesačne spolu s úhradou nájomného. Tieto
úhrady sa vyúčtujú spravidla raz do roka po uplynutí určeného obdobia (napr. vykurovacieho obdobia).

Z ustanovenia odseku 2 tiež vyplýva, že úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo preddavok na
ne sa platí spolu s nájomným len vtedy, keď sa účastníci nedohodli alebo právny predpis neustanovuje
inak.

24. Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

25. Podľa ust. § 451ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa ust. § 456 veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.27. Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa ust. § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

30.Podľaust.§107ods.2Obč.zák.,najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

31. V danom prípade mal súd za nesporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými bol založený
nájomnou zmluvou o nájme bytu, ako aj následne uzavretou zmluvou o prevode členských práv a
povinností medzi žalovanými ako manželmi a teda jednalo sa o vzťah z nájmu bytu.

32. Z dikcie § 686 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme bytu sú okrem
iného aj dojednania o spôsobe výpočtu nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
o ich výške.
V danom prípade boli dojednania o platbách a úhradách za plnenia poskytované s nájmom a užívaním
bytu upravené medzi sporovými stranami v čl. II. nájomnej zmluvy (č.l. 72) a zároveň úprava týchto

platieb a úhrad bola obsiahnutá v čl. 42 Stanov SBD II. Košice, výňatok z ktorých predložil žalobca
(č.l. 42).

33. Úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu sa platia preddavkovo, resp. zálohovo mesačne a
podliehajú vyúčtovaniu spravidla raz ročne (napr. podľa § 7a ods. 3 a § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.

je spoločenstvo vlastníkov bytov, príp. správca bytu, povinný najneskôr do 31.5. nasledujúceho roka
vykonať a predložiť vlastníkom bytov vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty, podľa
§ 4 ods. 1 vyhl. č. 240/2016 Z.z. rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie a množstva
tepla na prípravu teplej úžitkovej vody sa vykoná a doručí konečnému spotrebiteľovi za zúčtovacie
obdobie, ktorým je jeden kalendárny rok, najneskôr do 31.5. nasledujúceho kalendárneho roka ...).

34. V danom prípade žalobca ako prenajímateľ bytu vyhotovil takéto vyúčtovanie nákladov za dodané
služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu za r. 2013 dňa 30. apríla 2014 a toto doručil
žalovaným na adresu žalovanej v 1. rade dňa 21.5.2014. Vyúčtovaním žalobca zistil preplatok medzi
skutočnýminákladmizadodanéslužbyaposkytnutéplneniazar.2013azaplatenouzálohoužalovanými

v r. 2013 vo výške 482,73 eura. Zistenú sumu preplatku vrátil žalobca žalovaným dňa 26.5.2014. Tieto
skutočnosti neboli sporné medzi stranami sporu.

35.Rovnakonebolospornouskutočnosťouanito,žežalobcanáslednedňa14.novembra2014vyhotovil
tzv. Opravné vyúčtovanie nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu

za r. 2013, ktorým korigoval pôvodné už vyhotovené vyúčtovanie z apríla 2014 tak, že opravil výšku
skutočných nákladov z pôvodných 1.444,83 eura na 1.639,46 eura, čím vzhľadom na zaplatenú zálohu
žalovanými v r. 2013 (vo výške 1.927,56 eura, ktorá suma zostala nezmenená) dospel k zisteniu
preplatku vo výške 288,10 eura. Vypočítaním rozdielu medzi výsledkom opravného vyúčtovania 288,10
eura a výsledkom pôvodného vyúčtovania 482,73 eura dospel k výslednému zostatku -194,63 eura,

ktorú sumu určil na úhradu žalovaným a vyzval ich na úhradu.

36. Spornou otázkou medzi stranami sporu sa tak stala otázka právneho posúdenia žalobcom
uplatneného nároku proti žalovaným na zaplatenie uvedeným spôsobom zistenej sumy 194,63 eura a
to aj v spojitosti so žalovanými vznesenou námietkou premlčania práva žalobcu na jej zaplatenie.

37. V tejto otázke súd sa stotožnil s názorom žalovaných, že zákon nepozná pojem „opravné
vyúčtovanie“ a teda každý takýto úkon/postup - úpravu už vyhotoveného vyúčtovania je potrebné
posudzovať v spojitosti s týmto už vyhotoveným vyúčtovaním. T.z., že ak na základe výsledkuvyhotoveného vyúčtovania, ním zistený preplatok žalobca žalovaným už zaplatil, a následne na základe
ďalších svojich (opravných) zistení žiada časť z neho od žalovaných späť, na základe tzv. opravného
vyúčtovania, potom žalobca žalovaným túto sumu bezdôvodne vyplatil (bez právneho dôvodu) a teda

sa títo žalovaní bezdôvodne na úkor žalobcu obohatili a žalobca tak žiada od nich vydať bezdôvodné
obohatenie.

38. Žalovaní však vzniesli námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

39. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej (§ 107 ods. 1 Obč.
zák.), ako aj objektívnej (§ 107 ods. 2 Obč. zák.) premlčacej dobe.

40. V danom prípade sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že to boli žalovaní,
ktorí sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili, vyhotovením tzv. opravného vyúčtovania dňa 14.11.2014.
Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula 14.11.2016. K vzniku bezdôvodného obohatenia

žalovaných došlo v danom prípade vyplatením im bezdôvodne sumy 194,63 eura, ktorú žalobca vyplatil
žalovaným dňa 26.5.2014, t.j. trojročná objektívna premlčacia doba uplynula 26.5.2017.

41. Žaloba, ktorou žalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 194,63 eura titulom tzv. opravného
vyúčtovania, ktoré právne je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, bola uplatnená na súde

dňa 4.5.2017, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania a zistenie, že táto je dôvodná, súd nemohol žalobcovi premlčané právo na zaplatenie 194,63
eura priznať. Žalobu preto zamietol.

42. S názorom prezentovaným žalobcom, že k premlčaniu ním uplatneného práva na zaplatenie

žalovanej sumy nedošlo, s tým odôvodnením, že ak by pôvodné neopravené vyúčtovanie obsahovalo
nedoplatok, tento by bol splatný do 15 dní od doručenia vyúčtovania, t.j. do 5.6.2014 a trojročná
premlčacia doba na domáhanie sa tohto dlhu by tak uplynula 5.6.2017, sa súd nestotožnil, nemal ho
za správny, pretože takýto názor nezohľadňuje zistené skutkové okolnosti posudzovanej veci a je len
hypotetický.

43. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, aj o nároku
na náhradu trov konania a to podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalovaným, ktorí boli vo veci plne
úspešní, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súd
Košice II a to písomne v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky) ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).