Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201606
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5614201606.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky

G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.. J. XXX/XX, Z. H., proti maloletému C. G. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom ako navrhovateľka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Liptovský Mikuláš, a v 2. rade E. X., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. O. O., X R. R., P., R.,
Y. L., R. X C., občanovi Spojeného kráľovstva, toho času na neznámom mieste, za účasti Centra pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že E. X., nar. XX. XX. XXXX, občan Spojeného kráľovstva, je otcom maloletého

C. G. G., nar. XX. XX. XXXX v Z. H., ktorého matkou je G. G., rod. F., nar. XX. XX. XXXX Z. H..
II. Súd z v e r u j e maloletého C. G. G., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky G. G.,
rod. F., nar. XX. XX. XXXX v Z. H., ktorá je zároveň oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok
v bežných veciach.

III. E. X. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. G. G., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo
výške 250,- eur mesačne vopred počnúc 21. 02. 2014 vždy do 21. dňa toho ktorého mesiaca vopred

k rukám matky dieťaťa.

IV. Zameškané výživné za obdobie od 21. 02. 2014 do 21. 08. 2018 vo výške 13 750,- eur súd povoľuje
splácať E. X. v mesačných splátkach po 250,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

V. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VI. V zostávajúcej časti uplatneného výživného súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 21. 02. 2014 sa navrhovateľka domáhala určenia, že E. X., nar. XX. XX.
XXXX, občan Spojeného kráľovstva, je otcom maloletého C. G., nar. XX. XX. XXXX v Z. H.. Návrh
odôvodnilatým,žesotcomdieťaťamaladlhodobejšívzťah,ktorýtrvaldvaroky,počasktorýchsaintímne
stretávala len s ním. Žili spolu v spoločnej domácnosti, pol roka strávili cestovaním po juhovýchodnej Ázii
a istý čas strávili spolu v Španielsku. V decembri 2008 sa navrhovateľka rozhodla vrátiť na Slovensko,

kde zistila, že je tehotná. Otec dieťaťa sa k tejto situácii postavil pozitívne a po dohode s ním sa vrátila
naspäť do Anglicka. Avšak ich vzťah sa ukázal ako nereálny, odcudzili sa a preto sa vrátila späť na
Slovensko, kde chcela porodiť a sama vychovávať dieťa. S otcom dieťaťa v čase od jeho narodenia
nežila v spoločnej domácnosti. Prvých päť mesiacov jej vôbec neprispieval na výživu syna, od februára2010 začal platiť výživné vo výške po 200 libier mesačne. V lete 2012, keď mal syn dva roky, prišiel
otec so svojou priateľkou syna pozrieť na Slovensko. Začiatkom roku 2013 ho navrhovateľka požiadala
o zvýšenie výživného aspoň o 50,- eur, na čo však už otec dieťaťa nereagoval a od 01.

11. 2013 si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Nakoľko doposiaľ otcovstvo dobrovoľne neuznal,
navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že E. X. je otcom maloletého C. G. G..

2. Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, pričom súdu sa nepodarilo doručiť mu návrh na začatie
konania do vlastných rúk žiadnymi dostupnými prostriedkami. Navrhovateľka v návrhu na začatie

konania uviedla adresu otca dieťaťa XX W. P. R. XHJ, neskôr v konaní oznámila, že by sa mal zdržiavať
na adrese D. O. O., X R. R., P., R., Y. L., R. X C.. Dožiadaním zo dňa 06. 05. 2014 súd požiadal príslušný
súd vo Veľkej Británii o výsluch otca dieťaťa ako aj o doručenie návrhu na začatie konania a uznesenia
o ustanovení kolízneho opatrovníka. Na výzvu tunajšieho súdu zo dňa 01. 12. 2014 dožiadaný súd, HM
Court and Tribunals Service so sídlom v Bristole, oznámil, že sa stále uskutočňujú kroky k vypočutiu
otca dieťaťa, pričom dňa 07. 01. 2015 dožiadaný súd oznámil, že k jeho výsluchu by malo dôjsť 29. 01.

2015. Z podania dožiadaného súdu zo dňa 05. 05. 2015 však vyplýva, že otca dieťaťa nie je možné
lokalizovať a dožiadaný súd zároveň požiadal o doplnenie žiadosti o vykonanie dôkazu. Navrhovateľka
doručila dňa 28. 05. 2015 súdu podanie v ktorom uviedla osoby, ktoré by mohli poznať aktuálnu adresu
E. X., pričom táto informácia bola postúpená dožiadanému súdu vo Veľkej Británii. V priebehu konania
navrhovateľka oznámila ďalší možný pobyt, a to na farme Z. K. u H. F. Y. L.. Dožiadaný súd na štyri

výzvy, poslednú zo dňa 04. 03. 2016, doposiaľ žiadnym spôsobom nereagoval. Pre úplnosť súd uvádza,
že E. X. doručil aj úradne preložený návrh na začatie konania a uznesenie o ustanovení kolízneho
opatrovníka na e-mailovú adresu uvedenú navrhovateľkou. Nakoniec sa súd pokúsil s otcom dieťaťa
skontaktovať aj prostredníctvom sociálnej siete, na ktorej má E. X. zriadený profil, avšak tento na správu
súdu, ktorá obsahovala aj poučenie o tom, že právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje vykonať

konania aj v neprítomnosti účastníka, ak sa mu nepodarí doručiť návrh (č. l. 165), žiadnym spôsobom
nereagoval. Súd opakovane požiadal dožiadaný súd o doručenie súdnych listín otcovi dieťaťa, pričom
z oznámenia súdu zo dňa 26. 05. 2017, 31. 08. 2017 a 13. 08. 2018 vyplýva, že E. X. si na vyššie
uvedených adresách zásielky neprevzal. Súd uznesením zo dňa 07. 02. 2017, sp. zn. 4C/39/2014 do
konania pribral Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktorému sa prostredníctvom

kontaktných bodov nepodarilo zistiť inú adresu pobytu E. X. . Z oznámenia centra zo dňa 12. 05. 2017
vyplýva, že dožiadaný súd nereagoval ani na jednu zo štyroch výziev centra. Súd na základe vyššie
uvedených skutočností v súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v
spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) zverejnil oznámenie o
podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke. Podľa § 116 ods. 2 C. s. p. sa tak návrh na

určenie otcovstva považuje za doručený E. X. po 15 dňoch od zverejnenia, t. j. 06. 06. 2018. Nakoniec
súd považuje za potrebné uviesť, že podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
v Spojenom kráľovstve neexistuje register obyvateľov, pričom súdy adresy účastníkov konania ani
nezisťujú. Jediným spôsobom, ako vypátrať pobyt účastníka v Spojenom kráľovstve je prostredníctvom
súkromného detektíva, čo by však bolo nehospodárne.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti E. X. ako aj v neprítomnosti Centra
pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré sa z neúčasti včas ospravedlnilo.

4. Navrhovateľka vypovedala, že v rozhodnom čase sa pohlavne stretávala len s E. X., pričom vždy išlo

o nechránený pohlavný styk. Spoliehali sa na prerušovanú súlož. O tom, že je tehotná sa dozvedela
na bežnej gynekologickej prehliadke. Po dohode s otcom dieťaťa sa vrátila naspäť do Anglicka, kde
začali spolu žiť. Jeho správanie sa však zmenilo, vôbec k navrhovateľke nepristupoval ako ku tehotnej.
Naviac, bývali v dome, ktorý práve on prerábal, čiže domácnosť nebola absolútne vyhovujúca na život.
Nakoniec sa navrhovateľka v máji 2009 po dohode s mamou, rozhodla vrátiť domov s tým, že jej mama v

tejto situácii pomôže. E. X. s jej odchodom súhlasil. Dohodli sa, že jej bude prispievať na výživne sumou
200 libier mesačne, čo pre neho nebola vysoká suma, nakoľko v tom čase zarábal 170 libier denne.
Výživne pritom neposielal pravidelne, ale vždy na základe jej výzvy. Synovi posielal aj pohľadnice, kde
sa podpísal ako „daddy“. Kúpil synovi veľký box vláčika V., avšak nakoľko len doručenie stálo 70 libier,
dohodli sa, že bude posielať peniaze a navrhovateľka synovi kúpi, čo bude potrebné, resp. čo bude

chcieť. Potom, ako sa dozvedel o jej tehotenstve, nikdy nespochybňoval, že je otcom. Od roku 2013,
kedy prestal prispievať na výživu syna, s ním navrhovateľka nie je v kontakte. Snažila sa s ním spojiť,
posielala mu fotky syna, oboznamovala ho s jeho pokrokmi, ako rastie a aký je jeho zdravotný stav,
avšak otec žiadnym spôsobom nereagoval. Navrhovateľka je v kontakte s ich spoločnými známi, ktorývedia o celej situácii. Má vedomosť, že E. X. má priateľku, s ktorou bol nedávno spolu s ich spoločnými
známymi na štvordňovej plavbe loďou a s ktorou sa ide vo februári oženiť v Thajsku. Navrhovateľka
tvrdila,žeE.X.jejnikdynepovedal,žebynemoholmaťzozdravotnýchdôvodovdeti,jehozdravotnýstav

bol dobrý. Nevedela o jeho prípadných iných deťoch. Pred synom nikdy nezatajovala jeho otca, situáciu
mu vysvetlila tak, že jeho otec žije a pracuje v cudzine. Podľa navrhovateľky je E. X. pracovne činný,
je stavbárom. Vlastní nehnuteľnosti, ktoré majú v Anglicku oveľa vyššiu hodnotu ako na Slovensku.
Cestuje po svete, minimálne raz do roka chodí na exotické dovolenky. Navrhovateľka žije v spoločnej
domácnosti so svojím synom a manželom, pričom príjem domácnosti predstavuje približne 1 600,- eur.

Momentálne bývajú v mestskom byte, avšak nakoľko už nespĺňajú podmienky, sú nútení kúpiť si vlastný
byt, v súvislosti s čím budú čerpať hypotekárny úver vo výške 61 000,- eur. Navrhovateľka má trvalý
pracovný pomer, jej manžel má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú, nakoľko do zamestnania
nastúpil v marci tohto roku. Syn navštevuje výtvarný krúžok, je umelecky zameraný, rád stavia Lego a
chodí aj do školského klubu detí.

5. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu v plnom rozsahu vyhovieť, lebo je v záujme maloletého C., aby
mal v rodnom liste uvedeného svojho biologického otca. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že E. X. spočiatku prejavoval záujem o maloletého, prispieval na jeho výživu, z čoho možno
usudzovať, že sa cíti byť jeho otcom. Matka má vhodné podmienky na to, aby zabezpečovala osobnú
starostlivosť a výchovu syna.

6. V rodnom liste C. G. F., nar. XX. XX. XXXX matke G. F., nar. XX. XX. XXXX, otec uvedený nie je. V
priebehu tohto konania navrhovateľka oznámila, že v júli 2017 uzavrela manželstvo, čím došlo k zmene
jej priezviska ako aj k zmene priezviska jej syna C. G. G..

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 16. 08.
2018 vyplýva, že navrhovateľka žije so synom v dvojizbovom mestskom byte, ktorý je plne zariadený a
dieťa v ňom má svoju izbu. Mesačný nájom predstavuje 238,- eur, za elektriku hradia 38,- eur mesačne.
Navrhovateľka platí synovi poistenie vo výške 20,- eur mesačne a sporenie vo výške 20,- eur mesačne.
Na zariadenie bytu a kúpu auta si navrhovateľka zobrala úver, ktorý spláca mesačne po 140,- eur. Syn

pôjde od 3. ročníka základnej školy, kde za družinu navrhovateľka hradí 8,- eur mesačne, na stravu 25,-
eur mesačne. V súvislosti s výtvarných krúžkom sa uhrádza suma 70,- eur ročne.

8.Podľa§84zákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„zákonorodine“),otcovstvosaurčujenazáklade
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím

súdu.

9. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

10. Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

11. Vzhľadom k tomu, že maloletý C. G. sa narodil v čase, keď jeho matka nebola vydatá, čiže za

otca nemožno považovať jej manžela a nedošlo ani k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve,
navrhovateľka mohla ako aktívne legitimovaná podať návrh na určenie otcovstva, ktorý možno podať
kedykoľvek bez obmedzenia zákonnou lehotou. Súd pri určení otcovstva zisťuje, či označený otec s
matkou dieťaťa súložil v rozhodnom období ako aj to, či jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Zákon o rodine teda nevyžaduje, aby sa pri určení otcovstva súdom vychádzalo zo znaleckého

dokazovania. V danom prípade ani nebolo možné takýto dôkaz vykonať, nakoľko označený otec sa
zdržiava na neznámom mieste. Súd sa preto musel uspokojiť s ostatnými dôkaznými prostriedkami
bez použitia dôkazu analýzy DNA, predovšetkým s výpoveďou navrhovateľky. Navrhovateľka tvrdila,
že v rozhodnom čase súložila len s označeným otcom, ktorého zdravotný stav nevylučoval otcovstvo,
pričom išlo o nechránený pohlavný styk. Súd tomuto tvrdeniu uveril, keď nemal žiadne pochybnosti o

jeho hodnovernosti. Určenie otcovstva, ktoré prináleží skutočnému biologickému otcovi, je nepochybne
v záujme dieťaťa, ktoré má právo poznať svojho otca a preto súd prednostne vychádza z toho, že
matka, ktorá sa vzorne stará o svoje dieťa, označí za otca toho, o koho otcovstve nemá pochybnosti. V
opačnom prípade by konala v rozpore so záujmami svojho dieťaťa. V danom prípade však z výpovedenavrhovateľky bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že si je vedomá následkov svojho tvrdenia a že
konávýlučnevzáujmepotriebsvojhodieťaťa.E.X.nikdynepoprelotcovstvokC.G.,spočiatkuprispieval
na jeho výživu, čo samo o sebe nasvedčuje tomu, že otcovstvo uznáva. Naviac, o skutočnosti, že ho

navrhovateľkavnávrhudoručenomsúduoznačilazaotca,malmožnosťsadozvedieťajprostredníctvom
e-mailu ako aj sociálnej siete, pričom súd nemá pochybnosti o tom, že si minimálne správu na sociálnej
sieti prečítal, nakoľko má na nej aktívny účet. Na základe vykonaného dokazovania potom súd určil, že
E. X. je otcom maloletého C. G..

12. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 110 C. m. p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

15. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Súd zároveň zveril maloletého C. G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je zároveň oprávnená
ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi súd uložil povinnosť prispievať na

výživu jeho syna sumou 250,- eur mesačne od 21. 02. 2014, čiže odo dňa podania návrhu na
určenie otcovstva. S rodičovstvom je spojená povinnosť každého z rodičov riadne sa starať o potreby
svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom alebo nie. Z
tvrdenia navrhovateľky vyplýva, že jej otec po dohode spočiatku poukazoval výživné vo výške 200 libier,
avšak od novembra 2013 už nepostupoval zodpovedne k zabezpečovaniu výživy svojho dieťaťa, naviac

sa pred ním dlhodobo zatajuje a žiadnym spôsobom s vlastným dieťaťom nekomunikuje. Rodičovstvo
je zásadný a záväzný stav, v ktorom sa rodič nemôže zbaviť povinnosti vyživovať svoje dieťa len tým, že
spočiatku platí výživné a tým považuje svoju povinnosť za splnenú v plnom rozsahu. Súd pri rozhodovaní
o výške výživného zohľadnil tú skutočnosť, že bolo nepochybne v možnostiach a schopnostiach otcadieťaťa prispievať na výživu novonarodeného syna sumou 200 libier a nič nenasvedčuje tomu, že
by sa jeho situácia medzičasom zhoršila. Výživné by malo pokryť všetky výdavky na výživu dieťaťa,
pričom každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výška výživného musí byť

určená tak, aby bolo v reálnych možnostiach rodiča ho poukazovať riadne a včas. Vychádzajúc z tvrdení
navrhovateľky o životnom štandarde otca dieťaťa, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého
ako aj dobu, ktorá uplynula od okamihu, kedy si otec prestal plniť svoje rodičovské povinnosti, súd určil
vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- eur mesačne. Zameškané výživné za obdobie od 21. 02. 2014 do
21. 08. 2018 vo výške 13 750,- eur súd povolil splácať E. X. v mesačných splátkach po 250,-

eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou
bežného výživného pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.