Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010140
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1113010140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Dutku a členov senátu
Ing. Pavla Ščepána a Ing. Petra Bónu, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.11.2013, v trestnej
veci obžalovaného C. Q., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. a/, c/, d/ ods.
4 písm. c/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. Q., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v J.,
trvale bytom Š. č. XX, J.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v bode 1/

od doposiaľ nezisteného času do dňa 16.10.2011 v J., v priestoroch rodinného domu na ul. Š. č. XX
neoprávnene prechovával rotačné sito, ktoré obsahovalo drvené konope a stonky konope s celkovou
hmotnosťou 87,22 g s priemernou koncentráciou 2,8% hmotnostných THC, čo zodpovedá 122-170
obvykle jednorazovým dávkam drogy, vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo drvené konope
s celkovou hmotnosťou 33,82 g s priemernou koncentráciou 5,0% hmotnostných THC, čo zodpovedá
minimálne 67 obvykle jednorazovým dávkam drogy, vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo

drvené konope s celkovou hmotnosťou 114,41 g s priemernou koncentráciou 11,1% hmotnostných THC,
čo zodpovedá minimálne 229 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 8 ks vreciek s tlakovým uzáverom,
ktoré obsahovali sušené konope s hmotnosťou spolu 1.149,89 g s priemernou koncentráciou 19,5 %
hmotnostných THC, čo zodpovedá minimálne 2299 obvykle jednorazovým dávkam drogy, vrecko s
tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo sušené konope s celkovou hmotnosťou 212 mg s priemernou
koncentráciou 11,5 % hmotnostných THC, čo zodpovedá 1obvykle jednorazovej dávke drogy, ktoré
menovaný prechovával, teda celkovo 1385,34 gramu s minimálnou hodnotou 2286 EUR

v bode 2/
od presne nezisteného času do vykonania domových prehliadok, využíval priestory rodinného domu v J.
na E. ul. č. XX na sušenie a skladovanie predmetného konope, pomôcok a príslušenstva na pestovanie
konope, ktoré od presne nezisteného času do vykonania domových prehliadok v priestoroch rodinného
domu v M. D. Č.. XXX, okr. K. D. bez povolenia pestoval indoorovým spôsobom, pričom dňa 16.10.2011

v čase o 23.50 h v uvedenom objekte prechovával 311 ks čerstvých rastlín konope s priemernou výškou
40 cm s celkovou hmotnosťou upotrebiteľného podielu po vysušení 18,12 g s priemernou koncentráciou
2,5 % hmotnostných THC, čo zodpovedá minimálne 37 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 351 ks
rastlín konope po zbere s priemernou výškou 60 cm s celkovou hmotnosťou upotrebiteľného podielu po
vysušení 1.544,18 g s priemernou koncentráciou 13,5 % hmotnostných THC, čo zodpovedá minimálne
3089obvyklejednorazovýmdávkamdrogya152ksčerstvýchrastlínkonopespriemernouvýškou40cm
s celkovou hmotnosťou upotrebiteľného podielu po vysušení 13,73 g s priemernou koncentráciou 2,6 %

hmotnostných THC, čo zodpovedá minimálne 28 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastlinyrodu Cannabis (konope) sú v zmysle Zák. č. 139/1998 Zb. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a zo
zaisteného množstva konope v množstve 1576,03 gramu by bolo podľa expertízneho skúmania možné

pripraviť minimálne 3152 obvykle jednorazových dávok drogy v hodnote minimálne 2600,40 €,

t e d a

neoprávnene vyrobil, predával, zadovažoval a prechovával po akúkoľvek dobu, omamnú látku,

psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo veľkom rozsahu

č í m s p á c h a l

v bode 1/

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. d) Tr. zák.

v bode 2/

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 1 Tr. zák.,

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, Tr. zák., k úhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 4 (štyri) roky, súčasne obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci použitých na

spáchanie trestného činu:
- 1 ks čierny smetný kôš s vrchnákom s obsahom:
- 1 ks filtračné sitko
- 1 ks mixér zn. Philips,
- Čierne plastové spojky,

- 1 ks váha zn. Soehnle,
- Žlto-červeno-zelená krabička smoking set,
- 1 ks fajka
- Ph meter Vario
- 2 ks CD diskov

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I na hlavnom pojednávaní v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchmi
obžalovaného C. Q., na návrh prokurátora i obhajoby vyslúchol svedkov C. Q., O. K., V. Š., vyslúchol
i znalca z odboru dendrobiológie Ing. G. S., znalca KEÚ z odboru kriminalistickej toxikológie Ing. C.
G., svedka C. Š., pracovníka Národnej protigrogovej jednotky, prečítal znalecké posudky, oboznámil

spisový materiál a po takto vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom.

Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý obžalovaný, ktorý sa mal možnosť k skutku kladenému mu za
vinu vyjadriť v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por., túto svoju možnosť využil a vyhlásil, že sa cíti byť nevinný
zo spáchania činu, kladeného mu za vinu v obžalobe prokurátora.Následne obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať rovnako ako v prípravnom konaní, teda
nebolo možné zákonným postupom prečítať jeho výpoveď z prípravného konania.

Svedok O. K. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že obžalovaného pozná cez pána Š., ktorý
mu poskytol skromné bývanie. On sám je 13 rokov bezdomovec.
O návštevách obžalovaného v dome nevie nič. Prokurátor navrhol odstránenie rozporov vo výpovedi
svedka z prípravného konania keď svedok uviedol, že do domu chodieval obžalovaný a ďalší kamarát,
svedok uviedol, že čo vypovedal v prípravnom konaní je pravda, ale bolo to zle pochopené, lebo on

vypovedal vo vzťahu k hnojivu a nie vo vzťahu k marihuane.
Svedok C. Q., brat obžalovaného využil svoje právo a na súde odmietol vypovedať, na návrh prokurátora
bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, keď svedok uviedol, že zadržané veci patrili jeho
bratovi, obžalovanému C. Q.. On sa s bratom kontaktuje minimálne.
Svedok V. Š. na hlavnom pojednávaní pred súdom využil svoje právo a odmietol vypovedať, pretože
by svojou výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo blízkej osobe.

Pretože nevypovedal ani v prípravnom konaní, nebolo možné prečítať jeho výpoveď z prípravného
konania.

Na hlavnom pojednávaní pred súdom bol vyslúchnutý aj znalec KEÚ PZ Bratislava Ing. C. G., ktorý
vypracoval znalecký posudok z odboru kriminalistickej toxikológie a tento vo svojej výpovedi na hlavnom

pojednávaní pred súdom uviedol a doplnil prečítaný znalecký posudok z č.l. 147-153.
Znalec uviedol, že čo sa týka určovania jednotlivých dávok, čo sa týka prepočtu podľa obsahu účinnej
látky na jednu jednotlivú dávku vychádza sa z obsahu THC 10 mg až 30 mg účinnej látky THC na jednu
jednotlivú dávku, zohľadňuje sa aj množstvo 100-500 miligramov aplikovaného materiálu.
Znalec tiež uviedol, že laik bez chemického zariadenia nedokáže určiť obsah THC z rastliny.

Na otázky obhajcu znalec uviedol, že pre potreby znaleckého skúmania mal k dispozícii tzv.
„reprezentatívnu vzorku“ rastlín konope, zvyšok rastlín skúmaný nebol. On sám reprezentatívnu vzorku
nepripravoval, toto mala vykonať iná osoba, predpokladá, že kriminalistický technik.
Na ďalšie otázky vo vzťahu k odstráneniu rozporov znalec uviedol, že nevie vysvetliť prečo
Kriminalistický a expertízny ústav PZ používa rozdielnu metodiku pri stanovovaní jednotlivých dávok, ale

s tým, že je to závislé od percentuálneho zastúpenia účinnej látky THC. Na ďalšáie otázky uviedol, že
laik bez príslušného vybavenia nedokáže určiť percentuálny obsah THC v rastlinách, to však nič nemení
na fakte, že obsah THC celkový ostáva nezmenený.
Znalec Ing. G. S., ktorého znalecký posudok bol na hlavnom pojednávaní taktiež prečítaný, vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že on bol osobou, ktorá odoberala vzorky zo zadržaných

rastlín konope na žiadosť polície. Zadržané rastliny roztriedil do troch skupín podľa štádia dozrievania.
Podľa znalca išlo jednoznačne o rastliny pestované za účelom produkcie marihuany.
Čo sa týka faktu, že v tomto konkrétnom prípade boli zadržané rastliny tak s obsahom 2,6%
hmotnostných ako i rastliny s obsahom 13,5 % hmotnostných znalec uviedol, že nejde o neistotu v
posudzovaní, pretože je potrebné rastliny s obsahom THC vyšším ako 2% hmotnostných považovať za

rastliny na prípravu marihuany.
Svedok Ing. C. Š., ako bývalý starší referent Národnej protidrogovej jednotky PZ SR, ktorý oznamoval
orgánom činným v trestnom konaní hodnotu zadržaných omamných látok, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že hodnotu jednej jednorazovej dávky konope oznámil na základe monitorovania čierneho trhu
s drogami pracovníkmi prezídia policajného zboru. Svedok sa nevedel vyjadriť k počtu situácií z ktorých

vychádzali jednotlivé útvary policajného zboru pre stanovenie ceny omamných látok.
Svedkovi bola predložená národná správa pre EMCDDA za rok 2007 z ktorej vyplýva rozdielna cena
marihuany určená podľa jednotlivých dávok a rozdielna cena pri väčšom množstve počítanom na
kilogramy, svedok uviedol, že táto správa, ktorú obhajoba založila do spisu pochádza z národnej
protidrogovej jednotky a bola to cena v čase vyhotovenia tejto správy.

Súd následne z porovnania jednotlivých cien marihuany zistil, že cena uvedená svedkom Ing. Š. ako
cena za rok 2011 a cena za rok 2006 -7 sú v porovnaní podľa jednotlivých dávok veľmi podobné až
zhodné, rozdiel spočíva v tom, že ocenenie marihuany v množstve väčšom ako kilogram v roku 2011
absentuje a za rok 2006 -7 predstavuje sumu 50.000 - 100.000 Sk za kilogram.
Okresný súd Bratislava I následne oboznámil aj celý spisový materiál, výpovede svedkov z prípravného

konania ktoré boli prečítané a to svedkov J., V., B., G., P., E., T., C., Y., C. S. J. vo veci nepriniesli dôkazy,
o ktoré by súd mohol oprieť svoje rozhodnutie.Po vykonanom dokazovaní, na základe takto vykonaných dôkazov rozhodol rovnako ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa názoru Okresného súdu Bratislava I z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní pred
súdom a taktiež aj v prípravnom konaní je možné absolútne bez pochybností ustáliť, že obžalovaný C. Q.
v roku 2011, najneskôr do 16.10.2011 v rovnakom čase, v M. D. bez povolenia pestoval rastliny konope,
a rastliny konope prechovával v J. na ulici Š. XX vo vysušenom stave v priestoroch rodinného domu.
Ako vyplýva z vykonaných dôkazov išlo o rastliny konope vo vysušenom stave v množstve celkovo

1.385.552 mg s koncentráciou účinnej látky ktorá sa pohybovala v rozpätí od 2,8 % hmotnostných až
do 19,5 % hmotnostných.

Taktiež obžalovaný C. Q. pestoval rastliny konope z ktorých upotrebiteľný materiál, ktorý by bolo možné
využiť - zneužiť predstavoval 1575,98 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu od 2,5 %
hmotnostných do 13,5 % hmotnostných.

Rastliny Cannabis - konope sú zaradené do I. skupiny omamných látok v zmysel ustanovení zákona č.
139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach.

Okresný súd Bratislava I na základe vykonaného dokazovania zároveň modifikoval skutkovú vetu
obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu 3, 3 Pv 484/11, ktorá bola podaná pôvodne na Okresný

súd Bratislava 3 dňa 27.09.2012 a následne týmto súdom z dôvodu vecnej príslušnosti postúpená
Okresnému súdu Bratislava 1, keďže obžaloba na obvineného Q. bola podaná pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania
s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. a/, c/, d/ ods. 4 písm. c/ Tr. zák., ktorá kvalifikácia zakladá príslušnosť
okresného súdu v sídle krajského súdu podľa § 16 ods. 1 písm. a/ Tr. por..

Skutočnosť, že po vykonanom dokazovaní prokurátor navrhol súdu uznať obžalovaného vinným pre
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a
prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. a/, c/, d/ ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na vecnú
príslušnosť Okresného súdu Bratislava 1 nemala vplyv.

Absolútne bez pochybností však nie je možné vyhodnotiť určovanie počtu obvykle jednorazových dávok
drogy tak ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, nie je možné nevziať do úvahy rozdielnosť v
cene marihuany podľa jednotlivých dávok a podľa množstva určeného v kilogramoch a taktiež nie je
možné uspokojiť sa s kvalifikáciou celého konania obžalovaného, teda i pestovania zelených rastlín i
prechovávania usušených rastlín konope.

Ako vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom, hlavne z výpovede znalca Ing. G., ktorý
vypracovával znalecký posudok z odboru kriminalistická toxikológia a kriminalistická chémia, výpočet
jednotlivých dávok pre potreby znaleckého skúmania je vykonávaný dvomi absolútne odlišnými
postupmi.

Predovšetkým jedna jednotlivá dávka je určovaná množstvom vysušeného rastlinného materiálu keď
za jednu jednotlivú dávku je považovaný obsah vysušeného materiálu v množstve 100 mg až 500 mg
(užívané prostredníctvom fajčenia, zrejme cigariet) a druhou metódou je stanovenie jednej jednotlivej
dávky podľa obsahu účinnej látky THC (tetrahydrokanabinolu) v množstve 10 mg - 30 mg absolútneho
THC.

Ani zo znaleckého posudku, ani z výpovede znalca súd nezistil ktorý spôsob výpočtu v prípade
obžalovaného Q. bol prevzatý do obžaloby krajskej prokuratúry, je ale nepochybné, že v obžalobe
prokurátora je použitá kombinácia dvoch spôsobov výpočtov, vždy v neprospech obvineného.
Súd len na okraj pripomína, že pri dokazovaní je nevyhnutné postupovať vždy v zmysle zásady „in dubio
pro reo“ a za jednu jednotlivú dávku určiť vždy spôsob ktorý je pre obžalovaného výhodnejší.

Zo spisového materiálu však takýto postup nevyplýva, orgány činné v trestnom konaní úplne vylúčili
možnosť stanovenia ceny marihuany s použitím metódy podľa ktorej sa ocení marihuana aj spôsobom
iným ako jednotlivou dávkou, teda množstvo, ktoré bolo skutočne zaistené pri domových prehliadkach.
Iba tak mohlo dôjsť k postupu, podľa ktorého obžaloba kladie obv. C. Q. za vinu kvalifikáciu podľa § 172
ods. 1, písm. a/, c/, d/ ods. 4 písm. c/ Tr. zák., avšak prokurátor v záverečnej reči modifikuje právnu

kvalifikáciu v zmysle § 172 ods. 1, písm. a/, c/, d/ ods. 2 písm. e/ Tr. zák..

Vo vzťahu k čerstvým rastlinám konope si Okresný súd Bratislava 1 osvojil právny názor obhajoby,
ktorý je podložený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Tdo 32/2011 zo dňa 25.10.2011zverejnený v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2013, podľa ktorého „kanc opíš skutok z
čl. 412

V tejto súvislosti Okresný súd Bratislava I pripomína, že zo žiadneho vykonaného dôkazu, tak v
prípravnom konaní ako aj pred súdom nevyplýva, že by obžalovaný Q. mal ním pestované rastliny
konope akýmkoľvek spôsobom distribuovať mimo vlastnej osoby a potreby, takže nie je možné ani
stanoviť, že by obžalovaný Q. mal distribuovať časti rastlín Cannabis - konope a tak určiť jednu jednotlivú
dávku. Tieto zistenia podporujú názor súdu, že v prípade obž. Q. bola za organizovanie pestovania

a distribúcie konope postihnutá práve osoba, ktorá sa na nebezpečnom protispoločenskom konaní
podieľala najmenšou mierou a robila vo veci tzv. „záhradníka“, pričom je dôvodné podozrenie, že
distribúciu a predaj omamnej látky vykonávali osoby ktoré v tejto veci orgány činné v trestnom konaní
nestotožnili.

Obžalovaný Q. v dobe keď tieto rastliny ešte len pestoval prípadne v dobe ich výsadby nemohol ani len

predpokladať veľkosť rastlín, ktoré vyrastú z nim zasadených semien, najmä keď z dostupnej literatúry
týkajúcej sa rastliny Cannabis vyplýva, že bežné rastliny konope použité pre technické účely majú obsah
účinnej látky okolo 0,2 % hmotnostných, avšak obsah účinnej látky je až okolo 20 % hmotnostných pri
šľachtencoch používaných narkomanmi.
Je taktiež možné konštatovať, že obžalovaný Q. nemohol mať vedomosť o vyššom obsahu účinnej látky

THC pri rastlinách konope, najmä ak niektoré rastliny mali obsah THC nad 11 % hmotnostných a iné
nad 2 % hmotnostných, pričom vykonaným dokazovaním sa nepodarilo určiť znaky, podľa ktorých by
bolo možné zadeliť rastliny do skupín podľa obsahu THC.

Pri znaleckom skúmaní čerstvých rastlín, ale aj rastlín vysušených bolo kriminalistickým a expertíznym

ústavom použité stanovenie obsahu účinnej látky v celej rastline s vylúčením stonky, teda vo
vrcholcových častiach, ale taktiež v listoch rastliny.

Ak teda akýmkoľvek spôsobom, ktorý je použiteľný v trestnom konaní je spochybnená dôležitá -
rozhodujúca okolnosť, ktorá vyvráti, alebo nepotvrdí zákonnosť vykonaného dôkazu, takýto dôkaz v

trestnom konaní je nepoužiteľný.

Ak aj nie je možné použiť takto vykonaný dôkaz, je potrebné zistiť a ustáliť, či je tento dôkaz
nepoužiteľný absolútne, alebo či je možné použiť z vykonaného dokazovania časť, ktorá sama osebe je
nespochybniteľná a zároveň môže byť použitá samostatne, teda bez časti, ktorá spochybniteľná je.

Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že obžalovaný C. Q. konaním ktoré je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nakoniec aj vo výrokovej časti obžaloby prokurátora vyrábal
a prechovával vysušené rastliny rodu Cannabis - konope, 1.385.552 mg s koncentráciou účinnej látky
ktorá sa pohybovala v rozpätí od 2,8 % hmotnostných až do 19,5 % hmotnostných.

V ďalšom bode na inom mieste obžalovaný pestoval aj čerstvé rastliny konope z ktorých
upotrebiteľný materiál po vysušení a bez stoniek predstavoval 1575,98 g s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu od 2,5 % hmotnostných do 13,5 % hmotnostných.
Čo sa týka zelených rastlín konope (čerstvých) tieto boli pojaté do bodu dva výrokovej časti .

Všetky tieto zistenia sú nespochybniteľné a môžu byť pri hodnotení vykonaného dokazovania použité
aj samostatne bez toho, aby sa súd zaoberal nie určitým a spochybniteľným stanovovaním množstva
jednotlivých dávok omamnej látky.

Súd tak postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“ keď obžalovanému priznal maximálne možné
benefity na základe pochybností pri dokazovaní v konaní pred súdom.
Na základe takto vykonaného dokazovania so zvláštnym dôrazom na výpovede znalcov na hlavnom
pojednávaní pred súdom súd upresnil skutkovú vetu obžaloby prokurátora s tým, že pri uznaní viny
obžalovaného v podstate na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, s úpravou skutkovej vety v

zmysle zásady „in dubio pro reo“ a vypustením neurčitého stanovenia celkového množstva jednotlivých
dávok má za to, že takto upravená skutková veta zodpovedá skutočnostiam preukázaným na hlavom
pojednávaní pred súdom a zároveň neodporuje ani skutkovým zisteniam z prípravného konania, na
základe ktorých bola podaná obžaloba. Rozdelenie skutku obžaloby na dva samostatné skutky zasezodpovedá názoru Najvyššieho súdu SR vyjadrenému v zbierke rozhodnutí a stanovísk a zároveň
neodporuje, naopak potvrdzuje znenie skutkovej časti podanej obžaloby v jej druhej časti.

Po úprave skutkovej vety súd upravil aj právnu kvalifikáciu trestného činu, ktorý je obžalovanému
kladený za vinu s tým, že namiesto právnej kvalifikácie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi, konanie
obžalovaného kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,
jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. a/ písm. d/ Tr. zákona a v bode

2 skutku prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 1 Tr. zák..

Následne Okresný súd Bratislava 1 sa zaoberal určovaním druhu a výmery trestu obžalovanému.

Po skutkových zisteniach súd vyhodnotil aj poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného na základe

hodnotenia jeho osoby, listinných materiálov založených v spise, ktoré boli súdom oboznámené.
Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný bol jedenkrát v roku 1999, hľadí sa na neho akoby odsúdený nebol.
bol prejednávaný pre priestupok na úseku cestnej dopravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a na možnosť jeho nápravy.

Čo sa týka ukladania trestu obžalovanému v zmysle § 171 ods. 2 Tr. zákona súd použil ustanovenie
§ 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností uložil obžalovanému trest

odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky, ktorého výkon podmienečne
odložil, za použitia ustanovenia § 51 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu 4 roky za súčasného uloženia
probačného dohľadu obžalovanému.

Súd má za to, že takto uložený trest s probačným dohľadom ako aj predchádzajúce prípravné konanie,

aj konanie pred súdom bude mať na obžalovaného dostatočné odstrašujúce i prevýchovné účinky a
obžalovaný sa už nikdy nedopustí podobného porušenia zákona. Tieto závery súdu podporuje aj fakt,
že u obžalovaného doposiaľ neboli zistené kontakty vo vzťahu k omamným látkam a tiež zistenia, že
obžalovaný aj keď bol v minulosti súdne trestaný pre trestnú činnosť iného druhu, od jej spáchania a
odsúdenia uplynula pomerne dlhá doba viac ako desať rokov.

Súd je tiež toho názoru, že prípadné uloženie prísneho trestu práve obžalovanému by bolo
kontraproduktívne a určite by neposlúžilo hlavnému účelu zákona, aby odradilo distribútorov a predajcov
omamných látok od ich nezákonnej činnosti.

Vzhľadom k skutočnosti, že v predmetnom konaní vôbec nebolo uvažované o možnosti uloženia

ochranného liečenia protitoxikomanického obžalovanému, u ktorého nebola zistená závislosť na
omamných látkach, súd sa touto otázkou vôbec nezaoberal.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia, resp. doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.