Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113222938
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113222938.8

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: H.. B. Š.,
rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.R. K. I., V. Č.. XXX/X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti žalovanému: Generali Slovensko
poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpenému JUDr.
Slavomír Dubjel, advokát, so sídlom Žriedlová 3, Košice, o zaplatenie 12650,05 €, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 2 464 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 2 464 € od 25.07.2014 až do zaplatenia.

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 399,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne z tejto sumy od 08.08.2013 až do zaplatenia.

Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zastavuje.

Pripúšťa zmenu návrhu tak, že žalobca požaduje, aby mu žalovaný zaplatil sumu 12 650,05 € do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku spolu s trovami konania.

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 12 650,05 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. O náhrade trov konania rozhodne súd v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou súdu dňa 07.08.2013 sa žalobkyňa pôvodne domáhala na žalovanom zaplatenia
sumy vo výške 9 957 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy počnúc dňom
08.08.2013.
Pôvodný nárok pozostával z(o)
- nákladov z titulu kúpeľnej liečby vo výške 504 €,
- zaplateného kúpeľného poplatku vo výške 21 €,

- náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 9 432 €.

Žaloba vychádzala z toho skutkového stavu, že dňa 07.02.2012 žalobkyňa utrpela úraz, ktorý vznikol z
titulu dopravnej nehody, ktorú výlučne zavinila U. Š..

V dôsledku tejto dopravnej nehody utrpela žalobkyňa zranenia - podvrtnutie krčnej chrbtice a podvrtnutie

hrudníkovej chrbtice a v dôsledku tejto dopravnej nehody došlo u nej aj k vzniku a rozvoju duševných
problémov.Počas konania došlo zo strany žaloby k viacerým zmenám petitu žaloby, čo sa týka požadovanej sumy,
resp. došlo aj k čiastočnému späťvzatiu (o ktorých súd rozhodol podľa § 95, 96 O.s.p.), a preto konečný

návrh tak ako bol formulovaný na pojednávaní konanom dňa 16.04.2015 bol ten, že žalobca požadoval
zaplatenie sumy 12 650,05 €, spočívajúcej v

- náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12 524,80 €,
- náhrade nákladov súvisiacich s kúpeľnou liečbou vo výške 104,25 €,

- náhrade za zaplatený kúpeľný poplatok vo výške 21 €.

Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie obsahom spisu, výsluchom žalobkyne,
výsluchom znalca ako aj jeho znaleckým posudkom a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania zistil
nasledujúce:

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 3Pv 268/12 zo dňa 20.11.2012 vyplýva, že došlo k
podmienečnému zastaveniu trestného stíhania vedeného proti obvinenej U. Š. za prečin ublíženia na
zdraví na tom skutkovom základe, že dňa 07.02.2012 viedla po diaľnici D1 v smere z Prešova osobné
motorové vozidlo vyššou rýchlosťou ako bola dovolená a na zasneženej vozovke pri predchádzaní
vozidla Mitsubishi Pajero, ktoré viedol manžel žalobkyne, vedenie vozidla nezvládla, dostala šmyk,

prešla do jazdnej dráhy vozidla Mitsubishi Pajero, ktorého vodič v snahe predísť zrážke sa vyhýbal
vpravo a pravou bočnou časťou narazil do kolesového nakladača, ktorý stál na pravej krajnici, pričom
H.. R. Š. utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice s poúrazovými poruchami dynamiky krčnej chrbtice a krčno-
ramenným príznakom v oblasti 6. a 7. krčného stavca vľavo, podvrtnutie ľavého zápästia ťažkého stupňa
a tlakovú zlomeninu tela 2. hrudníkového stavca s dobou liečenia a PN 5-6 mesiacov a žalobkyňa Ing.

Viera Ščepitová utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice a podvrtnutie hrudníkovej chrbtice s dobou liečenia
a PN 10-11 týždňov.

V trestnom konaní bol vypracovaný Q.. Q. S. znalecký posudok č. 137/2012 (čl. 8-13), z ktorého vo
vzťahu k žalobkyni vyplynuli zranenia, ktoré utrpela pri vyššie uvedenej dopravnej nehode, pričom pokiaľ

ide o bodové hodnotenie týchto zranení, došlo k obodovaniu odškodnenia za bolesť a žalobkyni bol
priznaný počet bodov 50, ktorý zodpovedal sume 769 €.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dochádzalo k pravidelnej komunikácii, pričom z listu žalovanej
zo dňa 04.02.2013 (čl. 15) vyplynulo, že žalobkyni bola uhradená náhrada za stratu na zárobku počas

PN ako úrazový príplatok vo výške - 286,40 €, bolestné vo výške - 769 € a účelne vynaložené náklady na
liečenie v zmysle § 449 Občianskeho zákonníka spočívajúce v poplatku za rehabilitácie vo výške - 21 €.

Žalovaný žalobkyni nepriznal náklady na kúpeľnú liečbu vo výške - 504 € a zaplatený kúpeľný poplatok
vo výške - 21 €. Žalovaný tak konal preto, že popieral odôvodnenosť kúpeľnej liečby, ktorú absolvovala

žalobkyňa.

Na základe pochybnosti žalovaného vo vyššie uvedenom sa súd opakovane obrátil na Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu, ktorá v liste zo dňa 19.11.2013 (čl. 91-92) vysvetlila, že žalobkyni bola schválená
kúpeľná liečba v skupine B. Schválenie tejto kúpeľnej liečby znamená, že poistenec si hradí poplatok

za stravovanie a pobyt na lôžku ako aj daň mestu, teda tzv. kúpeľný poplatok.

Zdravotná poisťovňa žalobkyni hradila plným spôsobom kúpeľné procedúry. Čo sa týka návrhu na
kúpeľnú liečbu, tento bol vypísaný a odporúčaný všeobecným lekárom žalobkyne Q.. X. O., ako aj
odborným lekárom neurológom Q.. B. R..

V spise sa taktiež nachádza návrh na kúpeľnú liečbu, z ktorého vyplývajú skutočnosti uvedené v liste
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, krajská pobočka Prešov, a to, že kúpeľná liečba bola odporúčaná Q..
O. ako aj Q.. R..

Žalobkyňa si pôvodne uplatnila ako nevyhnutné náklady spojené s liečeným úhradu sumy 504 € ako
úhradu za ubytovanie a stravu na kúpeľnom pobyte.Súd opakovane komunikoval so Slovenskými liečebnými kúpeľami Turčianske Teplice, a.s., pričom z ich
správ vyplynulo, že suma 504 € zaplatená žalobkyňou spočívala v úhrade nadštandardného ubytovania
a v úhrade stravy vo forme švédskych stolov. Zároveň uviedla, že štandardný liečebný pobyt stojí 4,98

€ za deň, čo pri počte dní liečenia 21 predstavuje sumu 104,25 €.

Vzhľadom na to, že žalobca nechcel predlžovať konanie, pristúpil k čiastočnému späťvzatiu svojho
návrhutak,ženaďalejodžalovanéhopožadovalibazaplatenieuvedenejsumy,tedasumyzaštandardné
ubytovanie a štandardné stravovanie počas kúpeľnej liečby.

Predloženými faktúrami žalobkyňa zároveň zaplatenie sumy 504 € ako aj zaplatenie kúpeľného poplatku
vo výške 21 € preukázala (čl. 17-18).

Žalobkyňa si zároveň dala vypracovať znalecký posudok u Q.. Q. S. vo veci stanovenia výšky bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úraze, ktorý znalecký posudok podal pod č.

119/2003 (čl.21-32).

Zo znaleckého posudku vyplynulo, že ten sťaženie spoločenského uplatnenia obodoval počtom bodov
720 predstavujúcich

- 120 bodov za poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice a
- 600 bodov za reaktívnu depresívnu poruchu,
čo pri cene bodu 15,72 € predstavovalo sumu 11 318 €. Zároveň je však potrebné podotknúť,
že špecializácia Q.. Q. S. predstavuje odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia a
sérohematológia), čo u súdu najmä vo vzťahu k psychiatrickej diagnóze vzbudilo pochybnosti o

správnosti posudku.

Žalobkyňa si mimosúdne u žalovaného uplatnila za vypracovaný znalecký posudok sumu vo výške 153
€. Z listu žalovaného zo dňa 18.06.2013 vyplynulo, že tento žalobkyni vyplatil sumu

- 1 887 € za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to za počet bodov 120 týkajúci sa poúrazového
obmedzenia hybnosti chrbtice, a
- zároveň 20 € ako náklady za vypracovaný znalecký posudok.

Žalobkyňa v súdnom konaní rozdiel nákladov priznaných žalovaným a skutočne vyplatených za

vypracovanie znaleckého posudku nepožadovala, preto nie je potrebné sa uvedeným ďalej zaoberať.

Žalobkyňa ďalej predložila súdu (čl. 39-57) lekárske správy týkajúce sa návštev lekára za účelom
odstraňovania následkov úrazu utrpeného pri dopravnej nehode, vrátane správ týkajúcich sa liečby
depresie a posttraumatickej stresovej poruchy.

Žalobkyňa súdu predložila taktiež lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia,
vypracovaný dňa 26.06.2013 Q.. S. Q., V. Oddelenia psychiatrie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.
A. Reimana Prešov, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia obodoval počtom bodov 600, na základe
položiek

- depresívna epizóda stredne ťažká a
- posttraumatická stresová porucha.

V tomto posudku zároveň uviedol dátum ustálenia zdravotného stavu 26.06.2013, začiatok liečenia

05.03.2013 a liečenie označil ako neukončené.

Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2013 žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach
odoslaných žalobkyni, a teda žalobou uplatnený nárok neuznal. Tvrdil, že zdravotný stav žalobkyne
nebol až taký zlý, aby bolo nutné absolvovať liečenie, a zároveň vzniesol námietky voči lekárskemu

posudku Q.. Q. s počtom bodov 600, z dôvodu, že tento považoval za neadekvátny a navrhol za účelom
preukázania zdravotnej, resp. psychickej ujmy žalobkyne vykonať znalecké dokazovanie.Na tomto pojednávaní bola vypočutá aj žalobkyňa, avšak jej výsluch musel byť ukončený z dôvodov
toho, že sa rozplakala a vo výpovedi nebola schopná pokračovať.

V podaní doručenom súdu dňa 23.12.2013 žalovaný formuloval svoje námietky voči žalobou
uplatnenému nároku a žiadal, aby
- žalobkyňa predložila kompletnú zdravotnú dokumentáciu, aby bolo možné zistiť, či jej kúpeľná liečba
nesúvisela s inými zdravotnými problémami,
- z liečebných kúpeľov bol zaslaný zoznam procedúr, ktoré žalobkyňa absolvovala,

- súd od lekárov žalobkyne zabezpečil vysvetlenie, v akom rozsahu navrhovali kúpeľnú liečbu.
Zároveň požadoval, aby v rámci znaleckého dokazovania bolo ustálené, či zranenia žalobkyne
nevyhnutne vyžadovali liečenie.

Listom zo dňa 20.01.2014 doručeným súdu dňa 23.01.2014 Všeobecná zdravotná poisťovňa uviedla,
že návrh na kúpeľnú liečbu bol schválený na indikačnú skupinu VII/9 diagnóza M50 (stav po úraze

C chrbtice - s poruchou dynamiky C bez poruchy periférneho a centrálneho systému), a to na návrh
všeobecného lekára Q.. X. O.H. ako aj odborného lekára neurológa Q.. B. R..

Vo vzťahu k dĺžke kúpeľnej liečby uviedla, že jej rozsah vo forme 21 dní je stanovený zákonom. Zároveň
súdu zaslala aj návrh na kúpeľnú liečbu potvrdzujúci skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom písomnom

vyjadrení.

Na vyšetrenie psychickej ujmy nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie a do
konania ako znalca pribral Q.. V. P., Q., V.Y. U. Y. Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci.

Vzhľadom na námietky žalovaného k vypracovanému znaleckému posudku a k tomu, že mu nebola
predložená úplná zdravotná dokumentácia H.. B. Š., súd výsluchom znalca verifikoval jeho tvrdenie zo
strany 14. znaleckého posudku, v ktorom uviedol, že mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu H.. B. Š.,
a to od detstva až doteraz.

Znalec pri svojom výsluchu na pojednávaní potvrdil, že túto zdravotnú dokumentáciu mal skutočne
k dispozícii, pričom z tejto zdravotnej dokumentácie nevyplynulo, žeby pred nehodou bola žalobkyňa
psychiatricky liečená.

Pokiaľ ide o hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, toto znalec ohodnotil počtom bodov 760,

a to za
- položku „posttraumatická stresová porucha“ - 500 bodov a
- položku „depresívna porucha stredne ťažká“ - 260 bodov.
Pri určení hodnoty bodu vychádzal z hodnoty pre rok 2014, teda vo výške 16,48 € za jeden bod, a teda
výsledné finančné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo v sume 12 524,80 €.

Čo sa týka samotného posudku, súd potrebuje vzhľadom na jeho presvedčivosť a úplnosť citovať závery
v ňom uvedené.

Znalec uviedol: „Posttraumatická stresová porucha vzniká asi u 1/3 osôb, ktoré boli súčasťou

nejakej nepriaznivej udalosti, napr. vojnový konflikt, ťažká autonehoda, a pod. Častým spúšťačom
posttraumatickej stresovej poruchy v našom prostredí práve tak, ako v tomto prípade sú autonehody.
Typické príznaky posttraumatickej stresovej poruchy je možné roztriediť do troch kategórii:
1. Obťažujúce spomienky na traumu (označované ako tzv. flashbacky).
2. Vyhýbanie sa podnetom spájaných s traumou (šoférovanie).

3. Prehnaná nabudenosť (zvýšené napätie a pozornosť venované všetkým možným nebezpečiam).
Problémom u nerozpoznanej alebo nedostatočne liečenej posttraumatickej stresovej poruchy je, že býva
často základom, na ktorom potom vzniká depresia, záchvaty paniky, fóbie a často tiež zneužívanie
alkoholu a drog s cieľom utlmiť pretrvávajúce psychické utrpenie.

Postihnutý sa pri adekvátnej liečbe môže postupne s prežitou traumou vyrovnať, avšak asi tretina
pacientov má zdĺhavý priebeh a u časti k úprave stavu už nedôjde - pri trvaní problémov viac ako dva
roky, porucha prechádza do trvalých zmien osobnosti. Tento nepriaznivý vývoj sa javí i u posudzovanej
probantky, keďže od dopravnej nehody uplynuli viac ako 2 roky, a intenzita ťažkosti nemá tendenciuk vymiznutiu, práve naopak. Pred psychotraumou bola probantka adekvátne sociálne začlenená,
podávala kvalitný psychosociálny výkon, po nehode sa však u nej objavili psychické problémy, pre ktoré
dlhodobo už nie je schopná fungovať na premorbídnej úrovni, jej schopnosť uplatniť sa v rodinnom,

partnerskom, pracovnom, politickom, kultúrnom živote je trvalo znížená. Avšak adekvátnu odpoveď
môže dať len jej ďalšie sledovanie v psychiatrickej ambulantnej liečbe.

V súčasnosti však jednoznačne môžeme konštatovať, že došlo k značnému narušeniu jej pôvodného
životného štýlu, jednoznačne v negatívnom zmysle. V súčasnosti je kvalita jej života znehodnotená

v dôsledku prekonanej psychotraumy v miere značnej, pre depresívne prežívanie je hodnota života
probantky vnímaná negatívne. Prognóza ďalšieho priebehu vývoja psychického stavu probantky sa
tohto času nedá seriózne odhadnúť - zdá sa, že sa stav chronifikuje a prechádza do nepriaznivého
vývoja s fixáciou ťažkostí a prakticky doživotnou potrebou psychiatrickej starostlivosti, avšak len ďalšie
sledovanie probantky môže dať objektívnu odpoveď na túto otázku.“

Na otázky súdu, a to na
otázku č. 1 - Vyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, žeby pred 7.02.2012 trpela psychickou
poruchou alebo mala psychické problémy?, znalec odpovedal: „Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne
a z jej vyšetrenia vyplýva, že pred dňom 07.02.2012 netrpela žiadnou psychickou poruchou, či chorobou,
ani nemala psychické problémy, ktoré by vyžadovali akúkoľvek psychiatrickú liečbu.“

otázku č. 2 - Utrpela žalobkyňa v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 07.02.2012 nejakú psychickú
ujmu? Ak áno, tak akú, uveďte priebeh ochorenia, prognózu, liečenie, uveďte, či v jej dôsledku
došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne a obodujte ho v zmysle zákona č. 437/2004
Z. z., znalec odpovedal: „U žalobkyne aktuálne ide o adaptačnú poruchu aj depresívnu poruchu.

Diagnózy Posttraumatická stresová porucha a Epizóda stredne ťažkej depresie, teda ide o špecifickú
adaptačnú poruchu ako protrahovanú úzkostne - depresívnu odpoveď na nepríjemné stresujúce zážitky
z prekonanej autohavárie, rozrušujúco pôsobiace na jej psychiku. Aj napriek adekvátnej liečbe môže u
niektorých jedincov táto porucha trvať aj dlhšiu dobu, najmä ak postihnutému hrozí opakovane expozícia
obdobným podmienkam, za akých porucha vznikla. V prípade menovanej pravdepodobne už nedôjde k

úplnejúzdrave,pretožeťažkostiužtrvajúviacako2roky,avtedydochádzaktrvalýmzmenámosobnosti.

Celková hodnota návrhu odškodnenia za sťaženia spoločenského uplatnenia pre H.. B. Š. predstavuje
760 bodov a pri cene za jeden bod pre rok 2014 vo výške 16,48 € je výsledná hodnota 12 524,80 €.“

Na svojom znaleckom posudku znalec zotrval aj pri svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
16.04.2015, kde uviedol, že v prípade psychických problémov ako sú u žalobkyne, možno v podstate
až po dvoch rokoch uviesť, či tento stav je trvalý alebo prechodný. Znalec ďalej uviedol, že ak havária
bola vo februári 2012, tak vo februári roku 2014 možno s istotou zdravotný stav žalobkyne považovať
ako stabilný. Dodal, že aj odborná literatúra uvádza ako obdobie, keď tieto zmeny sú trvalé, obdobie 2

rokov od prežitej udalosti.

Súd má vzhľadom na presvedčivosť znaleckého posudku vrátane odkazov na odbornú literatúru za to,
že v prejednávanej veci je potrebné považovať zdravotný stav žalobkyne za ustálený až v roku 2014,
keď bolo vykonané znalecké dokazovanie, a preto súd pri priznaní hodnoty jedného bodu vychádzal z

toho, že túto je treba určiť podľa ceny bodu pre rok 2014.

Vzhľadom na znalecký posudok ako aj tvrdenia znalca uvedené v jeho výpovedi dňa 16.04.2015, súd
nepovažoval za náležitú námietku žalovaného, že nemal možnosť preskúmať zdravotnú dokumentáciu
žalobkyne,atedazistiť,čiužprednehodounetrpelaurčitýmipsychickýmiútrapami,keďženatútootázku

bola daná jasná odpoveď v znaleckom posudku ako aj vo výpovedi znalca, a preto súd dokazovanie
zabezpečením zdravotnej dokumentácie žalobkyne zamietol ako nepotrebné.

Vzhľadom na to, že žalovaný namietal aj nevyhnutnosť, resp. potrebu kúpeľnej liečby žalobkyne v
súvislosti so zranením jej krčnej a hrudnej chrbtice, súd nariadil znalecké dokazovanie a do konania

pribral Q.. G. Š., znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia.

Znalkyňa dňa 26.01.2015 podala znalecký posudok č. 1/2015 (čl.174-209), z ktorého vyplynul záver, že
žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode zranenie podvrtnutie krčnej chrbtice a vyvrtnutie a natiahnutiekrčnej chrbtice ako aj zmliaždenie hrudníka. Z týchto zranení sa liečila na chirurgickej ambulancii,
navštevovala neurologickú, psychiatrickú a rehabilitačnú ambulanciu. Podľa znalkyne kúpeľná liečba
bola určite potrebná. Kúpeľná liečba je totiž súčasťou komplexnej liečby bolesti chrbtice popri liečbe

medikamentóznej, eventuálne chirurgickej. Kúpeľná liečba podľa prepúšťacej správy Slovenských
liečebných kúpeľov Turčianske Teplice absolvovaná v dňoch 13.11.2012 - 04.12.2012 bola indikovaná.
V rámci príloh k znaleckému posudku Q.. Š. sa nachádza aj prepúšťacia správa Slovenských liečebných
kúpeľov Turčianske Teplice, a.s., v ktorej sú uvedené procedúry, ktoré absolvovala, čím bola daná
zároveň odpoveď aj na ďalšiu požiadavku žalovaného, aby súd požiadal Slovenské liečebné kúpele

Turčianske Teplice o oznámenie aké kúpeľné procedúry žalobkyňa absolvovala.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Občiansky zákonník

§ 427 ods.1 - Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

§ 442 ods.1 - Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

§ 444 - Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

§ 449 ods.1 - Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

§ 449 ods.3 - Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

§ 2 ods. 2 - sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

§ 4 ods. 1 - náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť

primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

§ 4 ods.2 - Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku
(§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe

č. 1 v II. a IV. časti.

§ 5 ods. 1 - pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku.

§ 5 ods. 2 - výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje
sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom
SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1 za 1 bod
a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé Euro smerom nahor.

§ 8 ods.4 - lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za
ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od
poškodenia na zdraví.

Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidlaPodľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

Podľa § 4 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. - Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za nepochybné, že pri dopravnej nehode dňa 07.02.2012
žalobkyňa utrpela také poškodenie zdravia ako sú vyššie opísané v jednotlivých znaleckých posudkoch.
Za tieto poškodenia zdravia zodpovedá poistenec žalovaného, a preto je vo veci daná jeho pasívna
vecná legitimácia.

Pokiaľ ide o škodu spôsobenú nákladmi vynaloženými na liečenie, k tejto súd uvádza:

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

Ustanovenie § 449 odseku 1 OZ upravuje samostatné právo poškodeného na náhradu účelných
nákladov spojených s liečením. Aj keď poškodený občan dostáva väčšinu liečebných úkonov v prípade
potreby z prostriedkov príslušnej poisťovne bezplatne (hoci na to prispieva platením poistného), môžu

mu okrem toho vzniknúť rôzne náklady spojené s liečením, ktoré poisťovňa neuhrádza. Na ich náhradu
má poškodený občan právo, ak ide o účelné náklady spojené s liečením. Medzi účelné náklady patria
napríklad náklady spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, rozšírením ošetrovateľskej služby,
náklady spojené s účelnými návštevami najbližších príbuzných v nemocnici a pod.

V prejednávanej veci žalobkyňa preukázala úhradu nákladov ubytovania, stravy a kúpeľného poplatku
spojených s liečením. Znalecký posudok preukázal (aj keď to vyplýva zo samotnej podstaty schválenia
liečebných kúpeľov zdravotnou poisťovňou), že u žalobkyne nešlo o „dovolenku“ ako prezentoval
žalovaný ale o súčasť potrebnej komplexnej liečby. Úhradou nákladov došlo k zníženiu majetku
žalobkyne, a preto má právo na ich refundáciu. Náklady štandardného ubytovania a stravovania

považuje súd bez ďalšieho za náklady účelné a to isté platí o kúpeľnom poplatku, ktorý musí zaplatiť
každý, kto kúpeľnú liečbu dostáva (expressis verbis ide o daň za ubytovanie podľa Piatej časti zákona
č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach.) .

Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu psychiatrických útrap, tie sú u žalobkyne

taktiež jednoznačne dané. V prejednávanej veci súd nariadil na posúdenie tejto otázky zásadnej pre
rozhodnutie znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia - psychiatria. Súd, sa totiž pri vykonávaní
dokazovania môže dostať do situácie, keď je treba poznanie skutočností, ku ktorých zisteniu sú
nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti. Odbornými znalosťami sa tu rozumejú iné znalosti, než
znalosti práva a iné znalosti a skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná skúsenosť. Aj takýto

znalecký dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 132 O. s. p. Oproti iným dôkazom je tu však
pri hodnotení podstatný rozdiel, pretože pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov, okrem znaleckého,
môže súd hodnotiť ich obsah preto, že ich obsah je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a
znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom dôkaze hodnotí súd vierohodnosť osoby znalca a logickosťspráv, ktoré súdu podáva. Pri iných dôkazných prostriedkoch hodnotí súd tieto priamo, bezprostredne,
ale zo znaleckého posudku súd hodnotí dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku
je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, a či jeho odôvodnenie je logické, a či znalec

prihliada na všetko, čo mu bolo na posúdenie predostrené. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého
posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre
takého hodnotenie mu chýbajú potrebné a náležité preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie
znaleckého dôkazu súdom teda môže spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako
vierohodný, a či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či

znalec vychádza zo zistených skutočností. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich
tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca.

V prejednávanej veci považoval súd znalecký posudok za úplný, logický a neodporujúci iným listinám
nachádzajúcim sa v spise. Ak potom žalovaný „laicky“ tento znalecký posudok napádal, nebol dôvod,
aby súd vzhľadom na vyššie uvedené, nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie.

K „laickým“ tvrdeniam žalovaného, že pri dopravnej nehode nemohlo dôjsť u žalobkyne k psychickej
ujme,súdpoukazujenaprávoplatnérozhodnutieOSRevúcasp.zn.6C/128/2008,vktoromsauvádza:Z
posudku súdneho znalca z odboru psychiatria Q.. S. Ď. súd zistil, že prevedeným znaleckým vyšetrením
znalec dospel k záveru, že u žalobcu sa nejedná o duševnú v užšom slova zmysle psychotickú

poruchu a znalec ju vylučuje aj v minulosti. Na základe znaleckého posudzovania znalec hodnotí
stav žalobcu ako chronifikovanú postraumatickú stresovú poruchu s rozvíjajúcimi sa nepriaznivými
povahovými zmenami, ktoré spadajú do okruhu pretrvávajúcich zmien osobnosti. Postraumatická
stresová porucha sa u žalobcu rozvinula v priamej súvislosti s úrazom, ktorý utrpel dňa 23.09.2002.
Táto porucha je oneskorenou, protrahovanou reakciou na závažnú stresovú udalosť alebo situáciu, ktorá

má výnimočne nebezpečný charakter, a ktorá by pravdepodobne spôsobila hlboké rozrušenie takmer
u každého. Typickým prejavom uvedenej poruchy je naliehavé vybavovanie, resp. znovuprežívanie
stresoru vo forme živých spomienok, opakujúcich sa snov, prežívaním úzkosti pri expozícii okolnostiam
pripomínajúcim alebo spojeným so stresovou situáciou, v dôsledku čoho sa postihnutý vyhýba
takým situáciám a podnetom, ktoré by navodzovali nepríjemné zážitky. U žalobcu sa rozvinula

závažná úzkostná a fobická symptomatika, závažné poruchy spánku, únavnosť, podráždenosť, návaly
negatívnych afektov, ľútostivosť, pokles náklady, pesimizmus. Znalec ďalej uvádza, že vyššie popísané
zmeny sú preukážkou pre jeho adekvátnu sociálnu adaptabilitu aj celkovo spoločenské uplatnenie.
Pri dlhotrvajúcej adekvátnej liečbe a rehabilitácii môže porucha odoznieť alebo sa zmierniť v priebehu
niekoľkých rokov, pričom sa však znalec zohľadňujúc vývoj poruchy prikláňa skôr ku nepriaznivej

prognóze ďalšieho vývoja onemocnenia. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatneniapodľapoložkyč.253znalechoohodnotilpočtombodov900zmožných1000zohľadňujúcvek
žalobcu, závažnosť poruchy, jej chronického priebehu, ktorý vyžaduje dlhodobú odbornú starostlivosť
ako aj predpokladanému nepriaznivému ďalšiemu vývoju.“

Aj uvedené súdne rozhodnutie a závery znalca z odboru psychiatrie iného ako vystupoval v
posudzovanej veci jednoznačne podporujú záver, že „Posttraumatická stresová porucha vzniká u osôb,
ktoré boli súčasťou nejakej nepriaznivej udalosti, napr. vojnový konflikt, ťažká autonehoda, a pod.
Častým spúšťačom posttraumatickej stresovej poruchy v našom prostredí práve tak, ako v tomto prípade
sú autonehody.“

Pokiaľ ide o výšku hodnoty bodu za sťaženie spoločenského uplatnenia, tá je pre rok 2014 daná
Opatrením MZ SR č. S03594-OL-214 zo 14. mája vo výške 16,48 €.

Súd tak žalobkyni priznal

- náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12 524,80 € (760 bodov x 16,48 €),
- náhradu nákladov súvisiacich s kúpeľnou liečbou vo výške 104,25 €,
- náhradu za zaplatený kúpeľný poplatok vo výške 21 €,
spolu teda sumu 12650,05 €.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. - V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.