Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210125
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414210125.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: I. L., U.. XX.XX.XXXX, R. B. Č.. XX, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Paučom, so sídlom
Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému v 1. rade: D. N., U.. XX.XX.XXXX,
R. B. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom Ul. A. Dubčeka 386/10,
Žiar nad Hronom, žalovanej v 2. rade: Y. R., A.. N., U.. XX.XX.XXXX, R. E. L. Č.. XXX, žalovanému v 3.
rade: C. E.Ť., U.. XX.XX.XXXX, R. C. Č.. XX, žalovanému v 4. rade: C. T., U.. XX.XX.XXXX, R. C. Č..
XXX, žalovanej v 5. rade: H. B., A.. N., R. D. XX/XX, Š., žalovanej v 6. rade: C. D., A.. N., R. G. Č.. XXX,
N. L., žalovanej v 7. rade: V. T., A.. N., U.. XX.XX.XXXX, B.Č. XXX, žalovanému v 8. rade: C. T., U..

XX.XX.XXXX, U.Á. Z. XXX/X, F., žalovanému v 9. rade: G. G., U.. XX.XX.XXXX, C. Č.. XXX, žalovanej v
10. rade: C. Š. A..E.K., U.. XX.XX.XXXX, E. L. Č.. XX, žalovanej v 11. rade: G.. H. G., U.. XX.XX.XXXX,
C. Č.. XXX, Q.. Ž. H. X. A. C.O.E. T., U.. XX.XX.XXXX, R. C.Á. Č.. XXX, žalovanému v 12. rade: D. G.,
U.. XX.X.XXXX, R. Ž. U. T., T. XXX/X, žalovanej v 13. rade:C. R., A.. G.L., U.. XX.X.XXXX, R. L., Č.
XXX/XX, žalovaní v 12. a 13. rade zastúpení JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom Ul.
A. Dubčeka 386/10, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovaným v 1.-13. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal určenia, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaných na M.
Č.. XXX titulom vydržania. V priebehu konania upravoval pasívnu legitimáciu ( osoby vystupujúce na
žalovanej strane) a ustálil ju takým spôsobom ako je uvedené v záhlaví rozhodnutia.

2.Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

3.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

4.Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

5.Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.6.Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie strán sporu, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten komu

svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o
ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu na začatie
konania meritórnym rozhodnutím. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého

hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

7.Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

8.O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide aj vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je

nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o
ktorú v konaní ide. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 )

9.Z výpisu z listu vlastníctva Č..XXX L..Ú.. B. zo dňa 16.5.2017 súd zistil, že podielovým spoluvlastníkmi

Y. D..Č.. X/X N. D. Q. O. H. XX G. ( predmet sporu) sú: X.Š. N. ( G.. G. A..H.) podiel 1/6, 2. D. G. A.. G.L.
U.. X.X.XXXX podiel 1, 3.K.Ó. L. A.. N. U.. XX.XX.XXXX podiel 1/12, 4. K. L. A.. N. U.. XX.XX.XXXX
podiel 1/12, 5. Y. R. A.. N. U.. XX.X.XXXX podiel 1/48, 6. I.H. L. U.. XX.XX.XXXX podiel 1/12, 7. C. D. A..
N. U.. XX.X.XXXX podiel 1/96, 8. C. E. A.. E. U.. X.XX.XXXX podiel 1/48, 9. C. T. A.. T. U.. XX.X.XXXX
podiel 1/48, 10. SPF k vlastníkovi č.1, 11. H. B.Č. A.. N. U.. X.X.XXXX podiel 1/96, 12. C. R. A.. G. U..

XX.X.XXXX podiel 1.

10.Žalobca ako jedného zo žalovaných ( ako žalovaného v 1.rade) uviedol D. N. U.. XX.X.XXXX. D.
N. v čase podania žaloby bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 1. Právny zástupca žalobcu mal
vedomosť o tom, že D. N. previedol svoj podiel na K. G. ( vyplýva z č.l.42). S kúpnou zmluvou zo dňa

29.7.2014, v zmysle ktorej predával D. N. svoj podiel K. G. súd v konaní oboznamoval, rovnako ako
aj s rozhodnutím o povolení jej vkladu č: H. XXXX/XXXX. Súd, na návrh právneho zástupcu žalobcu,
uznesením zo dňa 4.5.2015 jej vstup do konania aj pripustil. Dňa 31.3.2017 právny zástupca žalobcu
súdu oznámil, že žalovaná K. G.Č. zomrela. Uvedenú skutočnosť súd mal preukázanú aj z uznesenia
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XXD/X/XXXX N. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že zomrela dňa

25.12.2016. Na návrh právneho zástupcu žalobcu súd uznesením zo dňa 19.4.2017 pripustil vstup do
konania jej právnych nástupcov ako žalovaných v 12. a 13. rade. Z aktuálneho výpisu M. Č.. XXX L..Ú.
B. súd zistil, že žalovaní v 12. a 13. rade nadobudli podiel k premetu sporu na základe darovacej zmluvy
uzavretej dňa 15.11.2016 a dodatku č.1 zo dňa 8.12.2016, H. XXXX/XXXX. Z výpisu z M. Č..XXX L..
Ú. B.Č. zo dňa 16.5.2017 súd zistil, že žalovaný v 1. rade D. N. nie je podielovým spoluvlastníkom k

predmetu sporu ( uvedená skutočnosť vyplýva aj z vyššie konštatovaných skutočností). Vzhľadom na
uvedenú skutočnosť žaloba voči jeho osobe dôvodná nebola, nie je vo veci pasívne legitimovaný ( nie
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti).

11.Právny zástupca žalobcu tvrdil ( č.l.44), že darovacia zmluva, ktorú v minulosti uzavrel žalovaný v 1.

rade D. N. E. K. G. bola rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XC/XXX/XXXX zrušená,
na základe čoho žiadal pripustiť vstup K. G. do konania. Súd vzhľadom na uvedený procesný návrh, jej
vstup do konania pripustil uznesením zo dňa 4.5.2015. Z oznámenia Okresného radu Žiar nad Hronom
katastrálny odbor ( č.l.37) súd zistil, že K. G. prvýkrát nadobudla podiel k nehnuteľnosti zapísanej na
M. Č.. XXX L..Ú.. B. na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.10.2010 H. XXXX/XX, pričom uvedená

darovacia zmluva bola vyššie uvedeným rozsudkom vyhlásená za neplatnú a na M. Č..XXX bol späť
zapísaný darca D. N.. Následne K. G. podiel na nehnuteľnosti zapísanej na M. XXX nadobudla kúpnou
zmluvouodD.N.zodňa29.7.2014H.XXXX/XX.Akosúdvyššiekonštatovalžalovanýbolvčasepodaniažaloby podielovým spoluvlastníkom, avšak v priebehu sporu svoj podiel odpredal K.U. G. ( H.). Aj z
týchto skutočností je nepochybné, že žalovaný v 1. rade nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti.

12.Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna strana sporu nenamieta.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podielový spoluvlastník zapísaný na M. Č..XXX L..Ú.. B. bod 1.
Š. N. ( G.. G. A.. H.) U. N.K. XX.X.XXXX Q. N. XX.XX.XXXX ( svedectvo o pohrebe č.l.76) pričom jeho
manželka zomrela skôr. Mal tri deti dcéru V. T. ( žalovaná v 7. rade) a synov C. N. U.. XX.X.XXXX K. Š.
N. ( G.. K.). Aj keď súd nemal k dispozícii dedičské rozhodnutia po nebohom C. N. v konaní bolo zistené,

že zomrel slobodný a bezdetný a pokiaľ ide o Š. N. Q. N. XX.XX.XXXX okruh jeho dedičov bol v konaní
ustálený (v rozsahu tak ako je vyššie uvedené). Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

13.Š. N. ( G.. K.) E. Š. N. ( Q. N. XX.XX.XXXX) mal štyri deti a to syna H. N. a dcéry: Y. R. ( žalovaná
v 2. rade), Y.Í. T. K. K. E..

14.Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.XXD XXX/XX zo dňa 30.1.1999 súd zistil, že H.
N. Q. N. X.X.XXXX a dedičské konanie bolo pre nemajetnosť zastavené. Zo zápisnice o predbežnom
vyšetrení súd zistil, že mal deti H. B. ( žalovaná v 5. rade) a C. N. F..Č.. D. ( žalovaná v 6. rade). V
čase smrti bol rozvedený.

15.Y. T. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a zomrela dňa XX.X.XXXX ( svedectvo o pohrebe). Jej manžel
zomrel skôr ( nebolo sporné). Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. XD XX/XXXX N. XXX/XXXX zo dňa
28.7.2010 súd zistil, že ako dedičia zo zákona sú: dcéra G. Č. U.. X.X.XXXX, dcéra Ľ. G. U.. X.X.XXXX a
syn C. T. U.. XX.X.XXXX ( žalovaný v 4. rade). Dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva v zmysle
ktorej dedičstvo prevezme C. T.. Predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva však nebola nehnuteľnosť,

ktorá je predmetom sporu. Právna nástupkyňa G. Č.I. nie je stranou sporu. Právny zástupca žalobcu
žaluje aj C. T. ( žalovaný v 8. rade), ktorý však nie je v rozhodnutí uvádzaný ako dedič zo zákona po
neb. Y. T., preto súd žalobu voči nemu zamietol. Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.
XXD XXX/XXXX N. XX/XXXX zo dňa 22.11.2011 súd zistil, že Ľ. G. ( N. Y.M. T.) Q. N. X.X.XXXX. Z
rozhodnutia je zrejmé, že dedičmi sú deti mal. G. G. U.. XX.X.XXXX ( v čase rozhodovania súdu už

plnoletý) v konaní žalovaný v 9. rade a G..H. G. U.. XX.XX.XXXX ( žalovaná v 11. rade) ako aj manžel
D. G.L.. Predmetom dedičskej dohody nebola nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. D.F. G. nie je
stranou sporu.

16.Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. XXD XXX/XXXX N. XXX/XXXX zo dňa 3.6.2008 súd zistil, že K. E.

( N. Š.F. N.) Q. N. XX.X.XXXX. Z rozhodnutia je zrejmé, že dedičmi sú: manžel G. E. ( t.č. už nebohý),
syn C.Á. E. ( žalovaný v 3. rade) a dcéra C. Š. A.. E. ( žalovaná v 10. rade). Uvedené skutočnosti medzi
stranami sporu sporné neboli.

17.Na M. Č.. XXX L..Ú. B. je v bode 3. uvedená ako podielová spoluvlastníčka K. L.Á. A.. N. U..

XX.XX.XXXX.ZuzneseniaOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.XD/XXX/XXXXN.zodňa10.3.2017
súd zistil, že K. L. Q. N.K. XX.X.XXXX a jej jediným dedičom je I. L. ( žalobca).

18.Súd v konaní nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom a to výsluch žalovaného v 1. rade, nakoľko nie je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu ( z toho dôvodu súd žalobu voči

nemu aj zamietol) ako aj s poukazom na to, že súd žalobu zamietol ( voči ostatným žalovaným) z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, z ktorého dôvodu, s poukazom na hospodárnosť konania súd
nevykonával dokazovanie vo veci samej týkajúce sa ne/splnenie podmienok vydržania. Súd nevykonal
ani navrhnutý dôkaz žalobcom a to výsluch K. G., pretože zomrela. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý
právnou zástupkyňou žalovaných v 1., 12. a 13 rade a to pripojením spisu Okresného súdu Žiar nad

Hronom, súd považoval následne za postačujúce oboznámiť z rozsudkom z danej veci.

19.Žalobaourčenievlastníckehoprávamusísmerovaťprotivšetkým,ktorísúakovlastnícinehnuteľnosti
zapísaní v katastri nehnuteľností. Rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre strany sporu,
môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak

stranamisporubolivšetkyosobyaktuálne(včaserozhodovaniasúdu)zapísanévkatastrinehnuteľností.
Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám ( voči ich právnym nástupcom) naliehavý právny
záujem na požadovanom určení by nebol daný.20.Žaloba nesmerovala voči všetkým podielovým spoluvlastníkom ( právny nástupcom). Ako strana
sporu nebola žalobcom označená G. Č., ktorá bola dcérou Y. T. ( dedičská postupnosť vyššie
konštatovaná). Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní ( č.l.93 ) uviedol, že po Y. T. dedil len C.

T., preto podľa jeho názoru má byť len on pasívne legitimovaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
ani nemal záujem uviesť ako stranu sporu aj G. Č.Ú. A.. T.. Stranou sporu musia byť všetci právny
nástupcovia ( dedičia) po neb. Y. T., nakoľko ako je vyššie uvedené, predmetom dedičského konania
po neb. Y. T. nebola nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. Ako strana sporu mal byť označený aj
D. G. G. U.. Ľ. G., ktorá bola dcérou neb. Y. T.L. ( dedičská postupnosť uvedená vyššie). Aj v tomto

prípade právny zástupca žalobcu ako nástupcu Ľ. G. označil jej deti ( žalovaní v 9. a 10. rade). Nežiadal
pripustiť vstup do konania na strane žalovanej aj manžela nebohej. Ani v tomto prípade predmetom
dedičského konania nebola nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, a preto mal byť stranou sporu aj
manžel neb. Ľ. G..

21.Dôsledkom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je neúspech žalobcu v konaní, t.j. zamietnutie

žaloby. Právne významný pre posúdenie existencie vecnej legitimácie je stav vo veci v dobe
rozhodovania súdu (ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Vzhľadom na to, že súd zamietal žalobu pre
nedostatok pasívnej legitimácie, sú s poukazom na hospodárnosť konania nevykonával dokazovanie
vo veci samej.

22.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.Žalovaní v 1.- 13. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal náhradu trov
konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).