Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 14, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117222099
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117222099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1) V. M., nar.

XX.XX.XXXX, J. XXX, XXX XX J., 2) V. M., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX, XXX XX J. 3) M. M., nar
XX.XX.XXXX, J. XXX, XXX XX J., všetci zast. JUDr. Andrea Pállová, advokátka, so sídlom Podzámska
2959/18A, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1) M.. M. S., správca úpadcu V. M. „v konkurze", nar.
XX.XX.XXXX, J. XXX, XXX XX J., so sídlom L. 6, XXX XX K., 2) Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom
Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zast. STANĚK VETRÁK&PARTNERI, s.r.o., so sídlom
Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, 3) T. K., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX B.,
4) T.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX E., žalovaní v 3. a 4. rade zast. Mgr. Petrom

Rybanským, advokátom, Farská 46, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti žaloby žalobcu v 1. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade zastavuje.

II. Súd žalobu žalobcov v 2. a 3. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade zamieta.

III. Žalovaným v 1. až 4. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade
spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 14.06.2017 domáhali určenia neplatnosti dražby nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v kat. úz. Závada, evidovaných na LV č. XXX, ktorá sa konala dňa 29.05.2017, za
prítomnosti notárky a ktorá bola vykonaná žalovaným v 2. rade na návrh žalovaného v 1.
rade. V žalobe poukázali na to, že na majetok žalobcu v 1. rade bol na základe jeho návrhu vyhlásený
konkurz, ktorý je vedený na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 32K/28/2015. Nehnuteľnosti, ktoré patrili
žalobcom v 1. až 3. rade boli zaradené do majetkovej podstaty, a to oddelenej, kde bol zabezpečený
veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava. V konkurze bolo prihlásených a zistených 7 veriteľov, z

toho zabezpečená pohľadávka činila sumu 42 853,76€ a hodnota nezabezpečených pohľadávok bola
spolu v sume 42 668,35€. Žalovaný v 1. rade vyzval žalobcov v 2. a 3. rade v súlade s § 93 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácie (ďalej len KR) na využitie predkupného práva ako
podielových spoluvlastníkov ako aj podľa § 79 ods. 1 KR na plnenie do konkurznej podstaty hodnoty
zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa. Nakoľko nedošlo pre prieťahy v rokovaniach k
uzatvoreniu úveru medzi žalobcami v 2. a 3. rade so zabezpečeným veriteľom, bol majetok žalobcov v
2. a 3. rade spísaný do oddelenej podstaty. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný v 1. rade ako správca konal v

rozpores§85ods.2písm.b)KR,keďpožiadalopokynlenzabezpečenéhoveriteľa.Akhodnotamajetku
podľa znaleckého posudku z roku 2016 mala byť 100 000 €, tak okrem zabezpečenej pohľadávky mali
byť uspokojení i nezabezpečení veritelia. Práve pre tento prípad mal mať žalovaný v 1. rade aj súhlas
veriteľského výboru, resp. zástupcu veriteľov, vykonávajúceho funkciu tohto výboru. Poukázali na to, ževeriteľský výbor, resp. zástupca veriteľov nebol vôbec kreovaný, teda jeho funkciu podľa § 39 ods. 1
KR vykonáva súd. Podľa žalobcov nebol žalovanému v 1. rade platne uložený záväzný pokyn, pretože
o ňom nerozhodoval príslušný orgán podľa § 82 ods. 2

písm.b)KR.Vďalšíchvyjadreniachuviedli,žefunkciuveriteľskéhovýborupodľanichvykonávalOkresný
súd Nitra a žalovaný v 1. rade súd nepožiadal o vydanie záväzného pokynu, tento pokyn teda absentuje.
Týmto došlo k zásadnému zásahu do práv a oprávnených záujmov všetkých nezabezpečených veriteľov
a z toho dôvodu, aj do práv žalobcov v 1. až 3. rade. Vytýkali žalovanému v 1. rade vykonanie dražby
cestou dražobníka a zároveň namietali všeobecnú cenu nehnuteľností zistenú v rámci realizácie dražby.

Sumu 75 000€, určenú znaleckým posudkom Ing. W. pod č. XX/XXXX, považovali za nízku, pretože
necelý rok predtým bol vyhotovený posudok, ktorým bola nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 100 000€.
Uviedli, že ten ich znalecký posudok má rovnakú právnu silu a záväznosť ako posudok v konaní o
dražbe. Poukázali na to, že v tomto konaní sa nemožno obmedziť len na zisťovanie porušení zák. č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“). Pretože ide o konkurznú dražbu, tj. treba
prednostne aplikovať KR. Zároveň namietali, že v rámci realizácie dražby neboli splnené notifikačné

povinnosti, pretože oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v Obchodnom vestníku v lehote 30 dní pred
začatím dražby. Sú presvedčení, že keby sa nehnuteľnosti vydražili za reálnu cenu, uspokojili by sa
všetci veritelia a ešte by zvyšok výťažku bolo možné vrátiť žalobcom. Z uvedených dôvodov považujú
dražbu ako aj zmluvu o vykonaní dražby za neplatnú.

2. Žalovaný v 1. rade ako správca žalobcu v 1. rade od začiatku namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v 1. rade, resp. aj ostatných žalobcov, pretože podľa neho majetok žalobcov podliehal
konkurznému konaniu a jemu ako správcovi vyhlásením konkurzu vzniklo právo nakladať s majetkom
úpadcu. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalovaný v 2. rade ako dražobník vo svojich vyjadreniach uviedol, že postupoval podľa ustanovení
ZoDD, dal nehnuteľnosť ohodnotiť a Ing. W. vyhotovil znalecký posudok, kde bola cena nehnuteľností
určená na sumu 75 000 €. Poukázal na to, že cena predmetu dražby musí byť určená znaleckým
posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Iba znalec je osobou, ktorá
je plne kvalifikovaná na vypracovanie tohto posudku. Žalovaný v 2. rade ako dražobník nie je osobou,

ktorá by prehodnocovala správnosť odhadu znalca. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov, ktoré riešili túto otázku. Tvrdil, že znalecký posudok žalobcov z roku 2016 je z hľadiska ZoDD
ohodnotením neaktuálnym. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadne znižovania podania v priebehu dražby,
žalovaný v 2. rade uviedol, že nebol porušený zákon, pretože najnižšie podanie bolo určené na sumu 68
000€, čo činí 90,67% hodnoty predmetu dražby. Zároveň odôvodnil, akým spôsobom bolo oznámenie

o dražbe zverejnené tak v notárskom registri dražieb, ako aj v Obchodnom vestníku a na rôznych
internetových stránkach. Snažili sa týmto osloviť širokú verejnosť a publikačnú povinnosť si splnili nad
rámec ZoDD (§ 17 ods. 3). Namietal skutočnosti, ktoré žalobcovia uviedli po uplynutí 3-mesačnej
prekluzívnej lehoty, určenej v § 21 ods. 2 ZoDD. Takisto ako žalovaný v 1. rade namietal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v 1. rade. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalovaní v 3. a 4. rade ako vydražitelia k žalobe uviedli, že oni nemajú možnosť sa vyjadriť k priebehu
konkurzného konania, pretože nie sú jeho účastníkmi. K lehote na zverejnenie oznámenia o dražbe
tvrdili, že vo vzťahu k Obchodnému vestníku nie je určená žiadna kogentná lehota, má sa tak učiniť bez
zbytočného odkladu. Zároveň poukázali na to, že žalobcovia nemajú naliehavý záujem na tomto určení,

nie sú aktívne vecne legitimovaní. Hlavný dôvod pre zamietnutie žaloby videli v tom, že § 21 ods. 2 ZoDD
je určený na prípady neplatnosti dražby ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo ustanovení
ZoDD. Preto námietky žalobcov, ktorými namietajú porušenia KZ, nie je možné prejednať v konaní o
neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD. Poukázali na uznesenie ÚS SR zo dňa 6.10.2015, I. ÚS
396/2015, podľa ktorého zvrátiť postup a rozhodnutia vydané v konkurznom konaní môžu len účastníci

alebo tretie osoby formou riadnych a mimoriadnych prostriedkov len v rámci konkurzného konania, ktoré
je tiež súdnym konaním a ako každé súdne konanie je konaním autonómnym, čo znamená, že súdu
(všeobecnému) v inom konaní neprináleží posudzovať správnosť postupu a záverov súdu konajúceho
v konkurze.

5. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, a to: výpismi z Obchodného vestníka
č. 84/2015, 142/2015, 148/20015, 69/2016, 112/2016, 117/2016, 125/2015, 234/2016, emailovou
komunikáciou žalobcov so Slovenskou sporiteľňou, a.s., uznesením Okresného súdu Topoľčany
3D/53/2014-55, znal. posudkom č. 149/2016, not. zápisnicou o priebehu dražby, oznámením odražbe, prehľadom pohľadávok veriteľov, znal. posudkom č. 60/2017, oznámeniami o dražbe spolu
s doručenkami a jeho zverejnením v príslušných registroch, záznamami z obhliadok, inzerátmi o
dražbe, pripojeným konkurzným spisom ( tj. s uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/28/2015-31,

zápisnicou z 1. schôdze veriteľov, správou správcu, záväzným pokynom príslušného orgánu). Na
základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci a uvedený spor takto právne
posúdil:

6. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že

- na majetok žalobcu v 1. rade bol na základe jeho návrhu ako dlžníka Okresným súdom Nitra
uznesením zo dňa 27.04.2015, č. k. 32K/28/2015-31, vyhlásený konkurz na majetok dlžníka V. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J.. Ide o malý konkurz. Uznesením konkurzného súdu zo dňa
28.07.2015 došlo k zmene správcu konkurznej podstaty, ktorým sa stal žalovaný v 1. rade,
- žalobca v 1. rade vlastnil spolu s manželkou nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. Závada,
evidované v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, na LV č.

240 ako parc. reg. „C“ č. XXX/X záhrady vo výmere 665 m2, č. XXX/X zast. plochy a nádvoria
vo výmere 301 m2 , č. XXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 97 m2 spolu s rod. domom so súp. č.
XXX. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06.03.2015, č. k. 3D/53/2014-55, bolo rozhodnuté
v dedičskej veci po neb. B. M. (manželke žalobcu v 1. rade), že žalobca v 2. a 3. rade nadobúdajú
spoluvlastnícky podiel k dotknutým nehnuteľnostiam, a to každý z nich v podiele 1 a žalobca v 1. rade

titulom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nadobúda k nehnuteľnostiam podiel 1,
- spoluvlastnícky podiel žalobcu v 1. rade bol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu, pričom táto
skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 125/2015, vydaného dňa 02.07.2015 a tvoril
oddelenú podstatu v prospech zabezpečeného veriteľa - Slovenská sporiteľňa, a. s., s celkovou
zabezpečenou pohľadávkou v sume 42 853,76 €,

- spoluvlastnícke podiely žalobcov v 2. a 3. rade boli zapísané do konkurznej podstaty úpadcu, pričom
táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 234/2016, vydaného dňa 07.12.2016 a tvorili
oddelenú podstatu v prospech zabezpečeného veriteľa - Slovenská sporiteľňa, a. s.,
- v rámci speňaženia konkurznej podstaty bola vykonaná dražba.
Súd nevykonal dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Osvojil si ich ako zistený

skutkový stav, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní.

7. Sporné zostali nasledovné skutkové tvrdenia:
- či bol platne uložený záväzný pokyn na speňaženie majetku konkurznej podstaty,
- či rozhodol o pokyne príslušný orgán podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

- či boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách pri realizácii dražby, a to hlavne vo
vzťahu k ohodnoteniu nehnuteľností formou znaleckého posudku a k splneniu oznamovacej povinnosti
o dražbe,
- či sú žalobcovia vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby a
- posúdenie platnosti zmluvy o vykonaní dražby ako aj otázka uplynutia prekluzívnej lehoty vo vzťahu

k ustanoveniam zákona o dobrovoľných dražbách.

8. Súd nevyhovel návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré boli prednesené žalobcami, a to z
nasledovných dôvodov: výsluch žalobcu v 2. rade ako jedného z podielových spoluvlastníkov súd
nevykonal z dôvodu, že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva

to práve z dikcie § 195 ods. 1 CSP, podľa ktorého výsluch strany môže súd vykonať iba vtedy, ak tvrdenú
skutočnosť nemožno preukázať inak. Predmetom sporu je určenie neplatnosti dražby, v ktorom sa rieši
otázka dodržania ustanovení ZoDD. Súd mal k dispozícii listinné dôkazy, z ktorých posúdil skutkovú
a právnu stránku veci a skutočnosti, ktoré žalobcovia namietali žalobou, boli riešené práve v listinách,
ktoré sú súčasťou spisu. Čo sa týka výsluchu znalcov ako aj výsluchu osôb, prítomných na obhliadke,

ktorých navrhli i žalovaný v 3. a 4. rade, súd nepovažoval za potrebné tieto dôkazy vykonať, a to z
hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania. Mal k dispozícii obidva znalecké posudky ako aj listinný
dôkaz - zápisy z obhliadok. Ďalší dôkaz - výsluch p. M. C., súd odmietol vykonať, pretože ako vyplýva
zo záznamov z obhliadky nehnuteľnosti, táto osoba prítomná pri nich nebola, preto jej prípadný výsluch
súd v konaní považoval za neúčelný.

9. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „KR“) návrh na
vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať
dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.10. Podľa § 44 ods. 1 KZ oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie
konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu;

správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

11. Podľa § 67 ods. 1 KR konkurzu podlieha
a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,

c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,
d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

12. Podľa § 67 ods. 2 KR majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na
všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

13. Podľa § 79 ods. 1 KR pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok
úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám
správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi
alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota
tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby

zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.

14. Podľa § 82 ods. 1 KR príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania
správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho
podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu,

ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

15. Podľa § 82 ods. 2 KR príslušným orgánom na účely tohto zákona je
a) veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu,
b) zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno

odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa
oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným
veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor,
ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí
aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza

zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok
proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých
súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z
hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku.

16. Podľa § 83 ods. 1 KR príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať,
ak ide o
a) speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný
pokyn nevyžaduje,
b) speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu.

17. Podľa § 85 ods. 2 KR účastníci konkurzného konania a ich zástupcovia majú právo počas konkurzu
nahliadať do správcovského spisu; za úhradu vecných nákladov sú tiež oprávnení požadovať, aby
im správca vydal podpísaný výpis zo správcovského spisu. Nahliadanie do správcovského spisu je
správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň vo svojej kancelárii

umiestnenej v územnom obvode krajského súdu, v ktorého obvode sídli príslušný konkurzný súd; o tom
správca bezodkladne po ustanovení do funkcie zverejní v Obchodnom vestníku oznam.

18. Podľa § 92 ods. 1 KR správca môže na účely speňaženia majetku
a) vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,

b) poveriť predajom majetku dražobníka,
c) poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,
d) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,
e) predať majetok iným vhodným spôsobom.19. Podľa § 92 ods. 6 KR ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom
podniku,častipodnikualebopodstatnejčastimajetkupatriacehokpodniku,môžespeňažiťnehnuteľnosť

podliehajúcukonkurzulendražbou;týmniejedotknutéustanovenie§93ods.1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu (ZoDD); oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje
v Obchodnom vestníku.

20. Podľa § 106 ods. 1 KR súd môže uznesením o otvorení malého konkurzu uznať konkurz za malý,
ak sú splnené aspoň dva nasledujúce predpoklady:
a) majetok podliehajúci konkurzu pravdepodobne neprevyšuje 165 000 eur,
b) obrat úpadcu dosiahnutý v poslednom uzatvorenom účtovnom období pred vyhlásením konkurzu
neprevýšil 333 000 eur,
c) úpadca pravdepodobne nemá viac ako 50 veriteľov.

21. Podľa § 106 ods. 2 KR o otvorení malého konkurzu rozhodne súd pri vyhlásení konkurzu. Súd môže
uznať konkurz za malý aj počas konkurzu, ak možno od toho očakávať značné výhody pre jeho rýchlosť,
úspornosť alebo efektívnosť. Súd môže uznať konkurz za malý aj bez návrhu.

22. Podľa § 107 ods. 2 KR v malom konkurze volí schôdza veriteľov namiesto veriteľského výboru
jedného zástupcu veriteľov.

23. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“) dražobník
zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak

ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu
dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.

24. Podľa § 12 ods. 2 ZoDD vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe,

alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie
ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s
prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

25. Podľa § 12 ods. 4 ZoDD ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi

predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

26. Podľa § 12 ods. 5 ZoDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní
od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný

sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

27. Podľa § 17 ods. 3 ZoDD ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie
o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez
zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

28. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu

dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná
len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 ).29. Právna zástupkyňa žalobcov vzala žalobu v časti žalobcu v 1. rade na pojednávaní späť a navrhla
konanie zastaviť. Súd tomuto návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. V

súvislosti s tým súd uvádza, že všetci žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili. Čo sa týka predmetného
späťvzatia, súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou
na podanie žaloby o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD, pretože podľa § 44 ods. 1 KR prešlo
oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať vo veciach týkajúcich sa
tohto majetku na správcu, ktorý koná v jeho mene a na jeho účet; teda z hľadiska ZoDD vystupoval v

postavení vlastníka draženej veci ako žalovaný v 1. rade.

30. Na základe toho súd posudzoval otázku neplatnosti dražby v konkurznom konaní len vo vzťahu
k žalobcom v 2. a 3. rade. Z hľadiska vecnej legitimácie sa na strane žalobcu (aktívne procesné
spoločenstvo) alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby,
vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ. Na strane žalovaných

(odporcov) je potrebné týchto účastníkov považovať za nerozlučné procesné spoločenstvo. Pri tomto
druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom,
práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Ide o nútené spoločenstvo, pri ktorom sa procesný
úkon niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov. Zo samotného ustanovenia § 21 ods. 2
ZoDD vyplýva iba to, kto je takýto druh žaloby oprávnený podať. Vzhľadom k uvedenému je možné

sa prikloniť k tomu záveru, že účinok rozhodnutia o neplatnosť dobrovoľnej dražby vplýva na právne
vzťahy týchto osôb, ako aj na to, že účinok rozhodnutia takejto žaloby sa musí vzťahovať na všetkých,
ktorých práva a povinností sa výsledok dražby týka a že záver o platnosti dražby musí pre
všetkých, ktorých práva a povinností sa týka, vyznieť rovnako. Žaloba o určenie neplatnosti dražby je
osobitným druhom žaloby, kedy žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem. V tomto smere

súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 186/2010 zo dňa 16.12.2010. Podľa názoru
súdu je teda naliehavý právny záujem v uvedenom prípade daný priamo osobitným zákonom, ktorým je
v danom prípade ZoDD. Okruh účastníkov uvedeného konania vyplýva priamo z § 21 ods. 4 ZoDD, ktorý
vymedzuje, kto je účastníkom tohto súdneho konania. V danom prípade je to navrhovateľ dražby (teda
žalovaný v1. rade, ktorý je zároveň správca úpadcu - žalobcu v 1. rade, ako predchádzajúceho vlastníka

nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby), dražobník (žalovaný v 2. rade), vydražitelia (žalovaní v
3. a 4. rade), predchádzajúci vlastníci (žalobcovia 2. a 3.) V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby musia mať všetky zúčastnené osoby možnosť uplatnenia ochrany ich práv a právom chránených
záujmov, preto tá z nich, ktorá žalobu podáva, musí sa neplatnosti domáhať voči všetkým ostatným
osobám,pričomnastranežalovanýchideonerozlučnéspoločenstvo.Podmienkuúčastníctvapovažoval

súd podľa ZoDD za splnenú.

31. Spornou zostalo ale posúdenie, či je všeobecný súd oprávnený hodnotiť postup konkurzného súdu,
a to hlavne v časti speňažovania majetku úpadcu správcom konkurznej podstaty. Súd v súvislosti s
tým uvádza, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 06.08.2015 sa konala schôdza

veriteľov v konkurznej veci sp. zn. 32K/28/2015, predmetom ktorej bolo okrem iného i volenie zástupcu
veriteľov. V zmysle uznesenia č. 2 schôdza veriteľov zvolila za zástupcu veriteľov Slovenskú sporiteľňu,
a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, s počtom hlasov 854. Takýto postup bol v súlade
so zákonom o KR, pretože ide o malý konkurz, v rámci ktorého sa podľa § 107 ods.2 KR, na miesto
veriteľského výboru volí jeden zástupca veriteľov. Tento zástupca veriteľov je súčasne i zabezpečený

veriteľ oddelenej podstaty, ktorý je príslušným orgánom podľa § 82 ods. 2 písm. b) v spojení s § 83 ods.
1 písm. b) KR, tj. ten istý subjekt vykonáva aj funkciu zástupcu veriteľov ako orgán, ktorým nahrádza v
malom konkurze veriteľský výbor. Práve tento príslušný orgán udelil záväzný pokyn, súčasťou ktorého
bolo určenie aj nasledovných podmienok:
- správca poverí predajom majetku dražobníka, a to s oprávnením poveriť dražobníka podľa ZoDD (bod

1),
- na účely ocenenia nehnuteľnosti bude vypracovaný znalecký posudok (bod 2),
- výška najnižšieho podania pre 1. kolo dražby bude určená vo výške 100% všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti určenej na základe znaleckého posudku, s možnosťou zníženia najnižšieho podania na
90% všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej na základe znaleckého posudku (bod 6).

V súlade s § 83 ods. KR odporučil príslušný orgán uzatvoriť zmluvu o vykonaní dražby s dražobnými
spoločnosťami, medzi ktorými bol aj žalovaný v 2. rade - Dražobná spoločnosť, a. s.32. Súd dospel k záveru, že v tomto spore nie je oprávnený ako všeobecný súd preskúmavať záväzné
pokyny príslušného orgánu, nakoľko ich preskúmanie je prípustné len postupom vyplývajúcim zo zákona
o KR, ktorý takéto oprávnenie priznáva výlučne správcovi úpadcu alebo konkurznému súdu. V tomto

prípade bolo po oboznámení sa s konkurzným spisom zistené, že nikto z týchto subjektov (a ani
žiadny veriteľ) nenamietal pokyn príslušného orgánu. Správca postupoval v súlade s týmto pokynom a
konkurzný súd tým, že nemal voči nemu tiež žiadne výhrady, možno vyvodiť záver, že bol daný v súlade
sozáujmamiveriteľovúpadcu.Opätovnesúduvádza,ženiejevprávomociinéhosúduakokonkurzného
záväzný pokyn príslušného orgánu - tj. Slovenskej sporiteľni, a.s. ako zabezpečeného veriteľa a zároveň

zástupcu veriteľov, zrušovať alebo vyslovovať jeho neplatnosť. Takýto spor vyvolaný alebo súvisiaci s
konkurzom samotný zákon o KR nepredpokladá a záväzný pokyn príslušného orgánu nemá charakter
právneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktoré platnosť by bolo možné posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona. Záväzný
pokyn príslušného orgánu nie je právnym úkonom, neplatnosti ktorého by sa mohli žalobcovia domáhať
spôsobom uvedeným v podanej žalobe, tj. domáhať sa neplatnosti samotnej dražby z dôvodu, že

správca nedisponoval záväzným pokynom od príslušného orgánu. Predmetný pokyn správca a ani
konkurzný súd žiadnym spôsobom nenamietol (tak ako to umožňuje § 83 KR, prípadne § 38 KR), v
dôsledku čoho ide o záväzný pokyn pre žalovaného v 1. rade ako správcu konkurznej podstaty. Žalovaný
v 1. rade ako správca konkurznej podstaty je oprávnený speňažovať majetok len na základe záväzného
pokynu, ktorý vydá príslušný orgán. Tento pokyn je možné považovať za osobitný procesný úkon, ktorý

je oprávnený vydať príslušný orgán, ktorý je adresovaný správcovi a obsahom ktorého sú podmienky
pre správu alebo speňažovanie majetku. V súlade s § 41 KR dohľad nad činnosťou správcu vykonáva
výlučne konkurzný súd, iný súd v inom konaní do priebehu konkurzného konania zasahovať nemôže,
tak ako to vyplýva zo stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR (S63/2003Zb. č. 4/2003, str.
20-30) a výlučne konkurzný súd môže preskúmavať rozhodnutie príslušného orgánu, obsahom ktorého

jezáväznýpokynvovzťahukspeňažovaniumajetkuvkonkurze,atopodľaustanoveníKR.Zuvedeného
je zrejmé, že žalovanému v 1. rade bol udelený záväzný pokyn príslušným orgánom, tj. vznikla na jeho
strane povinnosť ho rešpektovať a riadiť sa ním pri speňažovaní majetku úpadcu.

33. K námietkam právnej zástupkyne žalobcov ohľadne skutočností, že žalobcovia v 2. a 3. rade boli iba

osobami zabezpečujúcimi záväzky žalobcu v 1. rade ako úpadcu, z dôvodu čoho nemali právo nahliadať
do správcovského spisu a uplatňovať prostriedky obrany, súd uvádza, že všetky tieto námietky považuje
za účelové. Právna zástupkyňa zastupovala žalobcu v 1. rade pri podaní návrhu na konkurz, ktorý si
podal sám ako dlžník. Z tohto titulu mala možnosť nahliadať do správcovského spisu, takisto žalobca
v 1. rade ako úpadca je blízkou osobou vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade (ich otec), teda sa dá

predpokladať, že žalobcovia v 2. a 3. rade mali a majú vedomosť o priebehu konkurzného konania,
a to aj vzhľadom na to, že až do späťvzatia žaloby v časti žalobcu v 1.rade voči žalovaným v 1. až
4.rade, tj. do dňa 14.01.2019, boli všetci žalobcovia zastúpení jednou právnou zástupkyňou. Zároveň
zastupovala žalobcov v 2. a 3. rade v rámci rokovaní so zabezpečeným veriteľom, keď prejavili záujem o
využitie predkupného práva v rámci konkurzného konania. Ako bolo už uvedené, v konaní je nesporné,

že spoluvlastnícke podiely žalobcov v 2. a 3. rade boli zahrnuté do súpisu oddelenej podstaty, z dôvodu
čoho žalovaný v 1. rade pri speňažovaní majetku úpadcu predával nehnuteľnosti v celosti.

34. Čo sa týka ďalších sporných tvrdení, spočívajúcich v porušení ustanovení ZoDD, súd
má za preukázané, že žalovaný v 2. rade ako dražobník splnil oznamovacie povinnosti a

postupoval podľa ustanovení ZoDD. Termín konania dražby bol stanovený na deň 29.05.2017,
oznámenie o dražbe bolo uverejnené v registri dražieb, tj. Notárskom centrálnom registri dražieb,
dňa 27.04.2017 pod č. 2251/2017. Z uvedeného je zrejmé, že oznámenie bolo uverejnené
31 dní pred konaním dražby a dňa 26.04.2017 bola odoslaná žiadosť na zverejnenie
oznámenia o dobrovoľnej dražbe do Obchodného vestníka prostredníctvom elektronického formulára

zverejneného na internetovej stránke MS SR. Zároveň boli informácie o dražbe zverejnené na
internetových stránkach - www.bazos.sk , www.drazobnaspolocnost.sk , www.nehnutelnosti.sk , www.reality.sk
, www.topreality.sk a taktiež v periodiku Dražobné listy.
Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že bola splnená notifikačná povinnosť žalovaného

v 2. rade, pretože 30-dňová lehota na uverejnenie oznámenia o dražbe sa vzťahuje výhradne len na
register dražieb (notársky). V prípadoch, ak je predmetom dražby dom, posilňuje sa publikačná funkcia
aj na jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku. Dražobník je povinný oznámenie zaslať bezprostredne
po tom, čo ho publikoval v notárskom registri. Žalovaný v 2. rade preukázal splnenie svojich povinnosti,pretože už dňa 26.04.2017 požiadal o zverejnenie oznámenie aj v Obchodnom vestníku. V Obchodnom
vestníku bolo dňa 02.05.2017 zverejnené oznámenie o dražbe spolu so všetkými údajmi, ktoré vyžaduje
ZoDD. Dražba sa uskutočnila dňa 29.05.2017, o jej priebehu bola spísaná notárska zápisnica notárkou

JUDr. Martou Pavlovičovou, pod N 618/2017, Nz 18122/2017, NCRIs 18572/2017. Z jej obsahu
súd zistil, že dražba bola uskutočnená podľa záväzného pokynu príslušného orgánu v rámci konkurzu,
pretože podľa bodu 6 tohto pokynu mohlo dôjsť k zníženiu najnižšieho podania na 90% všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti. Tá bola ohodnotená na sumu 75.000 €, teda najnižšie podanie mohlo byť 67 500
€. Nehnuteľnosť sa vydražila za 68 000 €, čo predstavuje 90,67% všeobecnej hodnoty nehnuteľností.

Vydražiteľmi sa stali žalovaní v 3. a 4. rade ako podieloví spoluvlastníci, žalovaný v 3. rade v podiele
2/3 a žalovaná v 4. rade v podiele 1/3. Dražba bola uskutočnená v súlade s ustanoveniami ZoDD, ktoré
sa v prípade speňažovania majetku úpadcu podľa § 92 ods. 6 KR použijú primerane, a zároveň bola
uskutočnená v súlade so záväzným pokynom príslušného orgánu.

35. Okrem toho mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že zo strany žalovaného v 2. rade

nedošlo ani k porušeniu povinnosti podľa § 12 ods. 1 ZoDD. Žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalovaným v
1. rade zmluvu o vykonaní dražby a tak ako vyplýva zo záväzného pokynu príslušného orgánu, žalovaný
v 2. rade dal na ohodnotenie vypracovať znalecký posudok. Vo vzťahu k námietku žalobcu týkajúcej
sa ceny draženej nehnuteľnosti súd uvádza, že pokiaľ dražobník zaistí odhad nehnuteľnosti znaleckým
posudkom, nie starším ako 6 mesiacov, splní si tým všetky povinnosti, ktoré mu v súvislosti s odhadom

ceny predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 ZoDD. Na základe toho ohodnotenie predmetu dražby
znaleckým posudkom č. 60/2017, vypracovaným ku dňu 31.03.2017 znalcom Ing. Andrejom Gálikom
mohlo byť použité pre určenie najvyššieho podania pri predmetnej dražbe. Vecná správnosť takéhoto
znaleckého posudku, teda konkrétna výška ohodnotenia predmetu dražby a jej správnosť nemôže
byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, čo však súčasne

neznamená, že by žalobca nemohol mať právo na náhradu škody, ktorá by mu vznikla následkom
„vadného“ posudku znalca o zistení ceny predmetu dražby. Ani prípadné nesprávne závery súdneho
znalca však nepredstavujú porušenie ZoDD a nemôžu mať za následok neplatnosť dražby. Takýto názor
vyplýva i zo súdnej praxe, ktorá zaujíma k tejto otázke záver, že ak si splní dražobník svoju povinnosť
vo vzťahu k zabezpečeniu ohodnotenia predmetu dražby, nie je dražobník oprávnený prehodnocovať

správnosť tohto posudku (napr. rozs. KS PO, sp. zn. 8Co/59/2013, KS TN, sp. zn. 4Co/349/2016). V
tomto konkrétnom spore, ako už bolo uvedené, bol dražobník na základe záväzného pokynu príslušného
orgánu pre správcu KP, povinný dať vypracovať osobitný znalecký posudok.

36. Na základe toho, že znalecký posudok č. 60/2017 vypracovaný znalcom Ing. Andrejom Gálikom,

nebol v rámci dražby namietaný, súd ho považoval za správny, z dôvodu čoho nemal povinnosť
porovnávať ho so znaleckým posudkom, na ktorý sa odvolávali žalobcovia. Tento bol vyhotovený Ing.
Igorom Šinským pod č. 149/2016 a slúžil v tom čase výlučne pre poskytnutie úveru.

37. V nadväznosti na to súd má za preukázané, že žalovaný v 2. rade doručil žalobcom v 1. až 3.

rade predmetný znalecký posudok, pričom žalobcom v 2. a 3. rade dňa 02.05.2017. Žalobcovia mali
možnosť sa oboznámiť so znaleckým posudkom, pričom z ich strany neboli vznesené vôbec žiadne
námietkyvočiznaleckémuposudkupočasdražby,ikeďpriamo§12ods.5ZoDDimumožňovalvzniesťu
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
iným znalcom. V tomto smere súd uvádza, že prvýkrát námietka ohľadne ceny nehnuteľností bola

žalobcami uvedená až v podanej žalobe. Žalobcovia umožnili vykonanie obhliadok, ktoré sa konali dňa
11.05.2017, kde bol osobne prítomný žalobca v 3. rade a záujemcovia - p. Y.. K. a B.. Druhá obhliadka
sa konala dňa 24.05.2017 za prítomnosti žalobcu v 3. rade a záujemcu p. K.. V mene žalovaného v 2.
rade bola prítomná pri oboch obhliadkach p. T. C..

38. Žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne v záverečnej reči zároveň uviedli, že na tieto prípady
sa vzťahujú rozhodnutia napr. 3Cdo/186/2010, 5Cdo 51/2009. Súd k tomuto uvádza, že napriek tomu,
že predmetné rozhodnutia riešia otázky, súvisiace s neplatnosťou dražby, nemožno ich však aplikovať
na tento spor, pretože v tomto prípade sa rieši výhradne neplatnosť dražby, ktorá bola realizovaná v
rámci speňaženia majetku úpadcu v konkurznom konaní.

39. V konaní bola zo strany žalovaného v 2. rade namietaná i tá skutočnosť, že žalobcovia po viac
ako 8 mesiacoch namietli neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, uzatvorenú medzi žalovanými v 1. a 2.
rade. Vzhľadom na to, že neboli vznesené tieto námietky v rámci zákonnej 3- mesačnej prekluzívnejlehoty,nemožnonaneprihliadnuťapredmetnánámietkanemôžetvoriťpredmettohtokonaniaanemôže
byť podkladom rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobcovia vzniesli námietku neplatnosti tejto zmluvy
z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nebol pre nedostatok pokynu oprávnený platne zmluvne dohodnúť

so žalovaným v 2. rade realizáciu dražby a ani podmienky, za ktorých sa dražba uskutočnila. Súd
v nadväznosti na to, že nie je oprávnený skúmať platnosť, resp. neplatnosť pokynu, ktorý spadá do
právomoci výlučne konkurzného súdu ako aj z dôvodu, že tento nebol v rámci konkurzného konania
ani namietaný, považuje zmluvu (ktorú inak žalobcovia ani nenavrhli v rámci dokazovania ako dôkaz)
za platnú.

40. S poukazom na vykonané dokazovanie, keď súd posudzoval vo vzťahu k predmetu konania
dodržanie zákonného postupu pri realizovaní dražby, dospel k záveru, že žaloba žalobcov v 2. a 3.
rade je v celom rozsahu nedôvodná. V tomto spore má súd za preukázané, že neboli porušené žiadne
ustanovenia ZoDD, ktoré by mali za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Z toho dôvodu neboli ani
žalobcovia v 2. a 3. rade žiadnym spôsobom dotknutí na svojich právach. Súd preto žalobu v celom

rozsahu zamietol.

41. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaní
v 1. až 4. rade boli v spore úspešní, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči

žalobcom v 1. až 3.rade spoločne a nerozdielne. Späťvzatie žaloby v časti žaloby žalobcu v 1. rade súd
posúdil podľa § 256 ods. 1 CSP, tj. žalobca v 1. rade procesne zavinil zastavenie konania, preto súd
priznal náhradu trov žalovaným ako protistrane.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.