Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 3T/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217010423
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Farkaš

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1217010423.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Romanom Farkašom, PhD. v trestnej veci

obžalovanéhoP.K.,preprečinspreneverypodľa§213ods.1Trestnéhozákonanahlavnompojednávaní
konanom dňa 22.01.2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný:

P. K., H.. XX.XX.XXXX N. E. L., R. C. X. XXB, H. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava II, č.k. 1Pv 670/16/1102 zo dňa 30.05.2017 pre skutok, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, od dňa 26.9.2016 do 8.10.2016 na presne nezistenom mieste zneužil

bankomatovú platobnú kartu zn. Z. Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX vydanú spoločnosťou R. C., ktorú mal
pridelenú ako zamestnanec spol. V&. R. K..Q..X.. C. tak, že dňa 26.9.2016 vybral z bankomatu sumu
vo výške 120,-€, dňa 4.10.2016 sumu vo výške 500,-€ a 100,-€, dňa 8.10.2016 sumu vo výške 500,-
€, ktoré použil pre vlastnú potrebu, pričom porušil podmienky zmluvy o hmotnej zodpovednosti, čím
poškodenej spoločnosti N. R. K..Q..X.. C. spôsobil škodu vo výške 1.220,-€ z dôvodu, že tento skutok
nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená spoločnosť N. R., K..Q..X.., Z. XX, Bratislava s nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 31.05.2017 obžalobu na P. K. pre prečin sprenevery podľa
§ 213 ods. 1 Tr. zák. s tým, že tunajší súd rozhodol dňa 26.06.2017 o vydaní odsudzujúceho trestného
rozkazu, ktorý bol však včas a riadne napadnutý opravným prostriedkom - odporom obžalovaného, na
ktorom základe bol vo veci obligatórne určený termín hlavného pojednávania na deň 26.10.2017, kedy aj
bolvyhlásenýodsudzujúcirozsudok,ktorýbolvšakvzákonnejlehotenapadnutýopravnýmprostriedkom
- odvolaním zo strany obžalovaného, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19.04.2018,

sp. zn. 4To/29/2018, zrušil prvostupňové rozhodnutie a prikázal tunajšiemu súdu, aby predmetnú vec v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd splnil všetky požiadavky nadriadeného súdu a doplnil dokazovanie v naznačenom smere
o výsluchy svedkov, vykonané dôkazy opätovne prehodnotil, pričom na základe uvedených okolností je
možné potom celé konanie pred súdom vyhodnotiť nasledovne:

V úvode hlavného pojednávania prokurátor zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne s
písomne podanou, súčasne vylúčil možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste s tým, že obhajca
celú obžalobu považuje za nedôvodnú, následne obžalovaný po poučení podľa zákonného ustanovenia
§ 34, § 121 a § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že zo spáchania žalovaného skutku je nevinný, naktorom základe bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí
obžalovaný P. K. K. a svedok - poškodený P. N., pričom v zmysle pokynu odvolacieho súdu boli riadne
predvolaní a vypočutí svedkovia G. L. B. S. P., bol oboznámený relevantný listinný materiál pričom po

takto vykonanom dokazovaní bol ustálený nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný P. K. v prípravnom konaní k veci vypovedal, že do práce nastúpil dňa 25.04.2016. So
zamestnávateľom sa dohodli odmene vo výške 60,- eur za deň. Táto dohoda medzi nimi bola ústna.
V pracovnej zmluve mal obžalovaný uvedenú sumu za vykonanú prácu vo výške minimálnej mzdy.

Konkrétne podmienky ohľadom vyplácania diét v nej obsiahnuté neboli. Na základe tejto vzájomnej
dohody mal zamestnávateľ mzdu vyplácať v piatok alebo sobotu, podľa toho, ktorý deň sa mal
obžalovaný vrátiť zo služobnej cesty, prípadne, ak by zamestnávateľa nezastihol, mal daný súhlas
stiahnuť si mzdu z pridelenej platobnej karty. Obžalovaný ďalej vypovedal, že pri každom výbere
z bankomatu informoval zamestnávateľa prostredníctvom mobilu, pričom si vždy na takýto výber
vopred vypýtal súhlas, ktorý mu bol udelený. Obžalovaný uviedol aj to, že bolo zvykom, že takýmto

spôsobom bola vyplácaná mzda aj ostatným zamestnancom, pričom má vedomosť aj o ďalších dvoch
zamestnancoch, ktorým bola mzda takýmto spôsobom vyplácaná, išlo o šoférov a to o p. L. B. S.. P..
Uviedol, že o výberoch peňazí v rozhodných dňoch sa zamestnávateľ dozvedel prostredníctvom SMS
správy, ktorá mu prišla na mobil. Zamestnávateľ mu po návrate z pracovných ciest nikdy nevytkol
neoprávnené výbery peňazí z karty. Dňa 10.10.2016 došlo zo strany obžalovaného k rozviazaniu

pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnávateľ po skúšobnej dobe na začiatku len zavádzal a
následne od neho vyslovene požadoval, aby jazdil nad rámec zákonom určených časov a technickým
prostriedkami ovplyvňoval tachograf, s čím obžalovaný nesúhlasil.
Obžalovaný záverom vypovedal, že výbery uskutočňoval vždy so súhlasom zamestnávateľa, ktorý sa
o výberoch dozvedel z SMS správ a podanie trestného oznámenia na jeho osobu považuje za účelové

z dôvodu rozviazania pracovného pomeru.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pokiaľ sa týka predmetnej karty, táto slúžila na
tankovanie nafty, úhradu diaľničných poplatkov a po dohode aj cez SMS správu na výplatu mzdy. Na
výzvu obhajcu uviedol, že pokiaľ sa týka sumy, je to 20 dní x 60 € a plus 20 € za dochádzku do
zamestnania. Obžalovaný uviedol, že sumu si vyberal na dvakrát a to pred polnocou a po polnoci, pričom

zamestnávateľ bol o tomto oboznámený.

Svedok - poškodený P. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako vo svojej výpovedi z
prípravného konania zo dňa 18.01.2017, pričom k veci dodal, že pracovnú zmluvu si nechal vypracovať
u právnika, pričom každý si bol vedomý toho, že karta môže byť použitá len na úhradu mýtnych a

diaľničných poplatkov. Poškodený zároveň vypovedal, že k trom predmetným výberom žiadny súhlas
nedával.
Na výzvu obhajcu obžalovaného poškodený vypovedal, že v rozhodnom čase mali troch až piatich
zamestnancov, pričom obžalovaný ho o predmetných výberoch neinformoval. Poškodený videl len
výpisy z banky na čo obžalovanému hneď volal, avšak súkromné aj služobné číslo mal vypnuté, pričom

až neskôr mu obžalovaný sám zavolal s príbehom o tom, že mu zadržali vodičský preukaz.
Na otázku samosudcu poškodený uviedol, že výplatný termín bol v zmluve napísaný k poslednému dňu
v mesiaci, s tým, že vyplácanie zamestnancov bolo zaužívané okolo 15teho dňa v mesiaci.
Na výzvu obžalovaného poškodený uviedol, že nie je pravdou, že by mu obžalovaný volal ohľadne
výberu peňazí. Poškodený uviedol, že s prácou obžalovaného bol spokojný, bol dobrý vodič, chcel sa s

ním dohodnúť, že by si ten dlh odpracoval, ale komunikácia nebola možná.

Svedok G. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pokiaľ sa týka vyplácania mzdy p. N., tak uviedol,
že im posielal na účet minimálnu mzdu, čo bolo cca 540 eur v hrubom s tým, že preplatenie diét im
vždy sľuboval, čo sa buď nestalo alebo stalo, avšak s veľkým oneskorením. Svedok mal vedomosť, že

poškodený dlhuje viacerým ľuďom peniaze doteraz, pričom svedok sám osobne tiež jedenkrát vybral
finančné prostriedky z karty, ktorú mali na úhradu pohonných hmôt a diaľničných známok, čo si však dal
odsúhlasiť p. N., o čom má aj SMS. Svedok ďalej vypovedal, že od obžalovaného má vedomosť, že aj
on si vybral nejaké peniaze, ale koľko to bolo a v akej výške a na čo ich použil to uviesť nevedel.
Na otázku obhajkyne obžalovaného svedok vypovedal, že v tom období pracovali u p. N. traja, pričom

bol som osobne pri tom, keď p. N. povedal, že si môžu peniaze vybrať.

Svedok S. P. na hlavnom pojednávaní na otázku obhajkyne obžalovaného vypovedal, že pracoval som
vo firme N. R. a to v roku 2016 v mesiacoch júl a august. Mzda mu chodila na účet s tým, že kartouvyberali mýtne do Nemecka. Svedok vypovedal aj to, že zamestnávateľ mu iný súhlas na používanie
karty nedal, ale povedal, že si z nej môže vybrať zálohu.
Na otázku samosudcu svedok vypovedal, že zamestnávateľ povedal, že zálohu si môže vybrať vo výške

akú potrebuje, pričom hovoril o sume zhruba 200 až 300 Eur.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s obsahom spisu 3T/91/2017, ako aj s listinnými dôkazmi,
ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to najmä pracovnou zmluvou (č.l. 42-47), dohodou o hmotnej
zodpovednosti (č. l. 48-49), výpisom z účtov (č. l. 51-57) posudkami na obžalovaného a odpisom registra

trestov.

Zpracovnejzmluvypodpísanejobomastranamidňa25.04.2016vyplýva,žetátozmluvabolauzatvorená
medzi zamestnávateľom spol. N. R., K..Q..X.. N. zastúpení konateľom P. N. a zamestnancom P.
K. s tým, že v čl. IV predmetnej zmluvy boli zakotvené mzdové podmienky, resp. zamestnancovi
patrí za vynaloženú prácu mesačná mzda vo výške minimálne mzdy, ktorá je splatná pozadu za

mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom mzda sa bude
zamestnancovi vyplácať prevodom na jeho bankový účet.

Z čl. V, bodu č. 2 dohody o hmotnej zodpovednosti podpísanej oboma stranami dňa 25.04.2016
vyplýva, že táto dohoda bola uzatvorená medzi zamestnávateľom spol. N. R., K..Q..X.. v zastúpení

konateľom P. N. a zamestnancom P. K. s tým, že zamestnanec svojím podpisom potvrdzuje, že bol
riadne poučený o spôsobe použitia platobnej karty Z.: XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorej vlastníkom je
spoločnosť N. R. K..Q..X.., pričom kartu môže zamestnanec použiť výhradne len na úhradu mýtnych
poplatkov v tranzitných krajinách a za žiadnych okolností nesmie byť použitá za účelom výberu hotovosti
z bankomatu či iné platby.

Z výpisov z účtu č. K. predložených K., B.. K.. vyplýva, že z účtu spol. N. R. K..Q..X.., bola
konateľomp.N.poukázanámzdanaúčetobžalovanéhoatokonkrétnevdňoch01.06.2016,20.06.2016,
19.07.2016,29.07.2016, 12.08.2016 a 02.09.2016.

Z výpisov z účtu v tvare IBAN: K. predložených R. C., B.. K.. vyplýva, že z kreditnej karty, ktorej držiteľom
je konateľ spol. N. R. K..Q..X.. S.. N.., bol dňa 26.09.2016 realizovaný výber peňažných prostriedkov v
sume 120,- €, dňa 04.10.2016 výber spolu v sume 600,-€ a dňa 08.10.2016 výber v sume 500,-€.

Zvýpisuzregistrapriestupkovvyplýva,žeobžalovanýboldoposiaľosemkrátpriestupkovoprejednávaný

a to pre dopravné priestupky.

Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom vo
všetkých prípadoch sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol uznaný vinným trestným
rozkazom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 5T/139/2010 zo dňa 13.10.2010, právoplatným dňa

11.08.2011, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní
2 roky. Obžalovaný sa osvedčil dňa 11.04.2014.

Z takto vykonaného dokazovania a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal

súd za to, že skutok, ktorý je uvedený v obžalobe sa síce stal, ale nenapĺňa všetky objektívne a
subjektívne znaky žalovaného trestného činu, ani iného trestného činu, preto súd rozhodol o oslobodení
obžalovanéhoP.K.spodobžalobypodľa §285písm.b)Trestnéhoporiadku.Oslobodeniespodobžaloby
súd opiera o vykonané dokazovanie, a to svedeckú výpoveď obžalovaného, poškodeného, svedkov
Cisára a Ivanegu, ale aj o oboznámené listinné dôkazy.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že v tomto prípade sa jedná o pracovnoprávnu problematiku,
ktorá sa týka výkladu konkrétnych ustanovení Zákonníka práce. Svedkovia navrhnutí obhajobou zhodne
potvrdili, že si vyberali peňažné prostriedky z kreditnej karty, ktorá slúžila na úhradu pohonných hmôt
a mýtnych poplatkov. Uviedli aj to, že finančné prostriedky si vyberali ako zálohu, čo mali odsúhlasené

zamestnávateľom - poškodeným. Svedok. G.. L. pritom vypovedal, že bol osobne účastný toho, keď sa
zamestnávateľ - poškodený vyjadril pred všetkými troma zamestnancami vrátane obžalovaného, že si
peniaze môžu vyberať.Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní a ani súdy v
trestnom konaní nie sú oprávnené suplovať činnosť súdov v civilnom alebo pracovnoprávnom konaní
pokiaľ nejde o zjavné vybočenie z konkrétnych pracovnoprávnych vzťahov, ktoré už vyžaduje ingerenciu

trestného práv, pričom sporné otázky, ktoré v predmetnej trestnej veci vyplývajú zo vzájomného
pracovnoprávnehovzťahumedzipoškodenýmaobžalovaným,malibyťriešenésúdmivcivilnomkonaní,
nakoľko orgány činné v trestnom konaní a ani súd v trestnom konaní nemôžu a ani nie sú oprávnené
nahrádzať ich činnosť, pretože práve súdy v civilnom konaní zákonodarca povoláva k tomu, aby
rozhodovali všetky sporné otázky, ktoré vyplynú zo súkromnoprávnych vzťahov a ktoré sa vymykajú

bežne sa vyskytujúcim obdobným prípadom. Prostriedky trestného práva nie je možné využiť len preto,
že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na civilné prostriedky (napríklad na civilnú žalobu),
ktoré sú určené na uspokojenie jeho nárokov.

Súd tieto skutočnosti uvádza preto, nakoľko trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a
najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj v praxi sa už tradične vychádza zo

zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo
použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských
vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych
odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Súdy preto
musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie

práva, a že týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravu, ak k porušeniu práva skutočne prišlo,
pričom uvedený princíp tak umožňuje orgánom činných v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré
spadajú výhradne do sféry občianskoprávnych či obchodných vzťahov, od trestnej činnosti.

Princíp ultima ratio, ako súčasť tzv. materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., uplatňuje aj

NajvyššísúdSR(uzneseniezodňa13.08.2013sp.zn.2Tdo35/2013),ktorýtaktiežzdôrazňuje,žespory
vznikajúce z civilných vzťahov majú byť primárne riešené v občianskom súdom konaní a analogicky je
možné postupovať aj v pracovnoprávnych vzťahoch.

Súd preto po doplnení dokazovania uzatvára, že poškodený bol zamestnaný u obžalovaného od

25.04.2016 do 10.10.2016, t.j. vrátane sporného obdobia, za čo mu patrila mzda. Súd výsluchom
svedkov zistil, že zamestnávateľ - p. N. viackrát udelil súhlas na výber finančných prostriedkov, resp.
zálohy v rozpore s ustanoveniami Dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 25.04.2016.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti preto súd dospel k záveru, že v tomto prípade sa jedná o

civilný, resp. pracovnoprávny vzťah medzi obžalovaným ako konateľom spoločnosti a poškodeným ako
zamestnancom spoločnosti.

Z týchto dôvodov súd obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II pre prečin
sprenevery podľa § 213 odsek 1 Tr. zákona v celom rozsahu oslobodil. Vypočutím vyššie uvedených

svedkov sa totiž odstránili pochybnosti o udelení súhlasu, resp. nesúhlasu na výber peňažných
prostriedkov zo strany poškodeného.
Keďže súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, o uplatnenom nároku na náhradu škody
musel rozhodnúť podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku a poškodenú spoločnosť odkázal s uplatneným
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.