Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Csp/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116216059
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116216059.3

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD. v spore žalobcu: F. L. A., Q..A..,
A. A. Š. X/A, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, J.: G. &. O. A..P..U.., A. A. O. X, XXX XX K., T.: XX XXX XXX,
proti žalovanému: M. K., G.. XX. XX. XXXX, E. O. O. X, XXX XX O., J.: B.. L. Y., Q., A. A. B.. Q.. C. XXB,
XXX XX K. K., o zaplatenie 8 891,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8 815,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,15 % ročne zo sumy 8 815,49 eura od 18. 07. 2014 do zaplatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie 76,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy
76,16 eura od 18. 07. 2014 do zaplatenia zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 08. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8
891,65 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 13. 06. 2012 Kúpnu/
Lízingovú zmluvu číslo X. (ďalej len „lízingová zmluva“), predmetom ktorej bolo financovanie predmetu
lízingu: osobné vozidlo Kia Rio (D), 1.25 CVVT EX (1248 cm3), VIN č.: C., rok výroby 2012. Nakoľko

sa žalovaný dostal do omeškania s platením lízingových splátok, žalobca dňa 15.07.2014 odstúpil od
zmluvy v zmysle obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel (ďalej
len „obchodné podmienky“). Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 17.07.2014. Žalobca
ku dňu 31.07.2014 vyhotovil Výpočet škody na majetku žalobcu, z ktorého vyplýva dlžná suma 8.891,65
eura. Na základe uvedeného sa žalobca podanou žalobou domáhal zaviazania žalovaného zaplatiť mu
istinu vo výške 8.891,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 8.891,65

eura od 18. 07. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Súd o podanej žalobe rozhodol platobným rozkazom č. k. 12Csp/40/2016-25 zo dňa 10.10.2016,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Po doručení platobného rozkazu spolu so žalobou a prílohami
do vlastných rúk, žalovaný podal prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne voči uvedenému
rozhodnutiu včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Súd následne uznesením č. k. 12Csp/40/2016-34
zo dňa 03.11.2016 zrušil vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu v zmysle § 267 ods. 3 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V podanom
odpore žalovaný uviedol, že žalobca si svoj nárok uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia
podľa § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), keďže k zrušeniu zmluvy došlo v dôsledku odstúpenia od zmluvy v súlade
s ust. § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že žalobca si neuplatnil právo v lehote
ustanovenej podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný vzniesol námietku premlčania,

ku ktorému premlčaniu došlo dňom 18. 07. 2016 a žaloba bola podaná na súd až dňa 30.08.2016.
Taktiež uviedol, že ustanovenia o premlčaní podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) vzhľadom na obchodné podmienky, a to bod
1. písm e) o dojednaní Obchodného zákonníka, nemožno v tomto prípade aplikovať. Poukázal na
ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, keďže je nepochybné, že
dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa úpravy v Obchodnom zákonníku sú nevýhodnejšie ako dôsledky
odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka, preto dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka upravené
v obchodných podmienkach je neplatné s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný záverom namietol neurčitosť uplatneného nároku, keďže žalobca nešpecifikoval uplatnenú

istinu. Na základe uvedených skutočností navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Žalobca sa vo vyjadrení k odporu zo dňa 14. 11. 2016 nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, nakoľko
mal za to, že k premlčaniu pohľadávky nedošlo. Dal do pozornosti bod 1. písm. e) obchodných
podmienok a § 269 ods. 2, 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď poukázal na uzatvorenie
nepomenovanej zmluvy medzi stranami sporu a možnosť voľby Obchodného zákonníka zmluvnými

stranami. Ďalej uviedol, že obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalovaný potvrdil
svojím podpisom na poslednej strane obchodných podmienok, že sa oboznámil s ich obsahom a že tieto
mu boli v jednom vyhotovení aj odovzdané. Žalovaný podpísal obchodné podmienky v deň uzatvorenia
zmluvy, t.j. dňa 13. 06. 2012.
4. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 16. 12. 2016 uviedol, že zmluvný vzťah medzi žalobcom

a žalovaným založený lízingovou zmluvou je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na dojednanie, sformulované žalobcom, bez možnosti žalovaného
meniť obsah a text, zakomponované v obchodných podmienkach v bode 1. písm. e), podľa ktorého sa
zmluva uzatvárala podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, je potrebné aplikovať ust. §§ 53 ods.
1, 53 ods. 4 a 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vznesenú námietku premlčania žalovaným je tak

potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri aplikácii právnej úpravy
premlčania podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom premlčania
boli v neprospech spotrebiteľa, s poukazom na skutočnosť, že k zrušeniu zmluvy došlo v dôsledku
odstúpenia.Vzhľadomnahmotnoprávnunámietkupremlčaniaopätovnenavrholžalobuvcelomrozsahu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v plnej výške.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. 04. 2017, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami
a z prednesov zástupcu žalobcu a žalovaného zistil súd nasledovný skutkový stav: žalobca uzatvoril so
žalovaným dňa 13.06.2012 lízingovú zmluvu, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 12 250,00 eur za účelom dofinancovania kúpy osobného motorového vozidla Kia
Rio, rok výroby 2012, pričom žalovaný bol počas trvania lízingu oprávnený osobné motorové vozidlo

užívať a následne odkúpiť predmet lízingu od žalobcu po splnení všetkých povinností zo zmluvy.
Žalovaný sa poskytnuté finančné prostriedky zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach s výškou
mesačnej splátky 290,04 eura, s úrokovou sadzbou vo výške 8,88 % ročne a ročnou percentuálnou
mierou nákladov 15,06 % ročne. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bola v zmluve uvedená
v sume 17 090,40 eura. Nakoľko žalovaný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy, žalobca

odstúpil od zmluvy listom zo dňa 15. 07. 2014, keď odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému
dňa 17. 07. 2014, pričom sa zostávajúce lízingové splátky a ostatné platby stali ihneď splatné. Právny
zástupca žalobcu sa k veci vyjadril, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, keď nárok špecifikoval
prostredníctvom výpočtu škody na majetku žalobcu, ktorý bol pripojený k žalobe a tiež na pojednávaní
predložil splátkový kalendár k zmluve. Uviedol, že žalovaná suma 8 891,65 eura uvedená vo výpočte

škodynamajetkužalobcuvspojenísosplátkovýmkalendárompozostávazosumynedoplatkovvovýške
2 396,48 eura, ktorá suma predstavuje neuhradené splátky vrátane úrokov a poistného od decembra
2013 do júla 2014, pričom zahŕňa aj sumu vyrátaného úroku z omeškania v sume 76,16 eura, keď na
pojednávaní nevedel danú sumu špecifikovať, t.j. za aké obdobie a z akej sumy boli úroky z omeškania
vypočítané. Zostatok žalovanej sumy 6 495,17 eura predstavuje splátky istiny bez príslušenstva a

DPH od augusta 2014 do júna 2017, ktoré splátky istiny vyplývajú zo splátkového kalendára. Zostatok
žalovanej sumy zahŕňa aj sumu 1 eura bez DPH ako odkupnú cenu vozidla. Taktiež uviedol, že splátkový
kalendár ako bol predložený na pojednávaní, mal žalovaný k dispozícii už v čase uzatvorenia zmluvy,
čoho dôkazom je aj to, že jednotlivé splátky podľa splátkového kalendára plnil do určitej doby. Právna
zástupkyňa žalovaného zopakovala podstatné argumenty uvedené v písomných vyjadreniach, a to, že

žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko od zmluvy
podľa § 48 Občianskeho zákonníka odstúpil, v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka je každý z
účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal a právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčí v premlčacej dobe 2 rokov a žalobca uplatnil nárok až po jej uplynutí. Dojednanieo voľbe Obchodného zákonníka obsiahnuté v obchodných podmienkach, keď žalovaný ako spotrebiteľ
nemal možnosť túto podmienku ovplyvniť, je potrebné vyhodnotiť ako neplatné s poukazom na § 54
Občianskeho zákonníka, keď je nepochybné, že použitie Obchodného zákonníka je pre spotrebiteľa

nevýhodnejšie. Podotkla, že žalobca od zmluvy odstúpil a neuplatnil iný dôvod zániku zmluvy ako napr.
výpoveď, zmluva zanikla od počiatku a žalobca nemá nárok na vedľajšie plnenia, ale len nárok na to,
čo podľa zmluvy žalovanej strane poskytol. Vzhľadom na vznesenú hmotnoprávnu námietku premlčania
zo strany žalovaného navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
7. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
8. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

9. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

10. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
11. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

12. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
15. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným lízingovú
zmluvu, ktorá je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou s prevažnými prvkami úverovej zmluvy
podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom strany si v bode 1. písm. e) obchodných podmienok

dohodli, že vzájomné vzťahy výslovne neupravené zmluvou a obchodnými podmienkami sa spravujú
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanému,
ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme lízingu
žalobcom, ktorý poskytuje finančný lízing formou prenájmu motorových vozidiel v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovaným žalobca od zmluvy

odstúpil v zmysle bodu 11. písm. aa) obchodných podmienok, ktorý dôvod odstúpenia od zmluvy v
podstate zodpovedá § 506 Obchodného zákonníka, nakoľko aj zo splátkového kalendára je zrejmé,
že žalovaný bol ku dňu odstúpenia od zmluvy v omeškaní s platením jednej lízingovej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace. Následkom odstúpenia od zmluvy bolo tzv. zosplatnenie úveru, pričom
žalobca požadoval, aby žalovaný vrátil dlžnú sumu spolu s úrokmi a ostatným príslušenstvom v zmysle

bodu 11 písm. da) obchodných podmienok, podľa ktorého pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy,
okrem prípadu predčasného splatenia, je lízingový nájomca povinný zaplatiť všetky splatné splátky
a ostatné pohľadávky vrátane príslušenstva. Uvedený postup zároveň zodpovedá aj § 351 ods. 1
Obchodného zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podľa prejavenej vôle strán sa odstúpenie od zmluvy
nedotýka ustanovenia upravujúceho povinnosť zaplatiť celé príslušenstvo nároku.

16. Súd sa v konaní nestotožnil s námietkou premlčania žalovaného a s tým súvisiacou námietkou
neprijateľnosti dohody o voľbe Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah medzi stranami sporu
obsiahnutej v obchodných podmienkach. V prvom rade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že
žalovaný s dojednaním o aplikácii Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah súhlasil a k predmetným
obchodným podmienkam pripojil svoj podpis. Zo samotného bodu 12 písm. v) obchodných podmienok

vyplýva, že žalovaný podpisom týchto podmienok potvrdil, že bol s ich obsahom pred podpisom
lízingovej zmluvy riadne oboznámený a že s nimi bez výhrad súhlasí a zaväzuje sa ich dobrovoľne
plniť. Naviac žalovaný v konaní ani netvrdil, že by nemal k dispozícii obchodné podmienky, nemal
dostatočný časový priestor sa s nimi dôkladne oboznámiť a ani to, že by ich nepodpísal. V prípadenejasností mal žalovaný možnosť obrátiť sa na žalobcu alebo inú osobu znalú problematiky a taktiež
mal možnosť odmietnuť uzatvorenie lízingovej zmluvy s predmetnou doložkou o aplikácii Obchodného
zákonníka. Je nepochybné, že súd má povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, či už z

dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície, pričom zohľadňuje istú mieru spotrebiteľovej
ľahkovážnosti pri uzatváraní zmlúv, avšak aj spotrebiteľ je povinný postupovať obozretne, dôsledne sa
so zmluvnými podmienkami oboznámiť, v prípade nejasností si žiadať ich ozrejmenie druhou zmluvnou
stranou, prípadne inou znalou osobou a po dôkladnom zvážení rozhodujúcich skutočností sa rozhodnúť
či do zmluvného vzťahu vstupuje, alebo nie. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá a zájsť až tak

ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek
zmluvu, v dôsledku čoho sa z úradnej povinnosti zbavujú svojej zodpovednosti.
17. Pokiaľ ide o posudzovanie prijateľnosti zmluvnej podmienky o voľbe Obchodného zákonníka
na zmluvný vzťah, k tomuto súd uvádza nasledovné. To, že si zmluvné strany dojednali aplikáciu
Obchodného zákonníka, naviac ak strana, ktorá neskôr predmetné ustanovenie namieta, s voľbou
Obchodnéhozákonníkapriuzatvorenízmluvysúhlasila,nespôsobujezmenuvpodstatnýchokolnostiach

zmluvy a taktiež nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach. Z obsahu zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu je zrejmé, že sa netýka podnikateľskej činnosti žalovaného. Preto sa na zmluvu
použijú okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. S právnym názorom o neplatnosti resp. neprijateľnosti daného dojednania
nemožno súhlasiť, keďže osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách dojednanie Obchodného

zákonníka na určitý právny vzťah výslovne nevylučujú, pričom samotný Obchodný zákonník konštruuje
výslovne spotrebiteľské vzťahy, a to napr. aj zmluvy o bežnom a vkladovom účte, resp. vzťahy z
cestovného šeku. To, že i spotrebiteľskú zmluvu možno uzavrieť aj podľa Obchodného zákonníka, je
zrejmé zo znenia citovaného § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka upravujúceho úroky z omeškania pri
spotrebiteľskej zmluve. V tomto ustanovení zákonodarca jednoznačne akceptuje vznik spotrebiteľských

vzťahov i v rámci Obchodného zákonníka. Nielen preto vôbec neobstoja názory o údajnej nevýhodnosti
Obchodného zákonníka pre spotrebiteľa, ktoré vychádzajú z eklektívneho a izolovaného porovnávania
niektorých právnych inštitútov v ich úprave podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka. Nepochybne
je niekedy Obchodný zákonník pre spotrebiteľa ako dlžníka nevýhodný (napr. na prvý pohľad, no nie v
každom prípade, v určení premlčacej doby štyroch rokov, na rozdiel od trojročnej premlčacej doby podľa

Občianskeho zákonníka), no inokedy je pre dlžníka spotrebiteľa výhodnejšia aplikácia Obchodného
zákonníka namiesto Občianskeho zákonníka (napr. pri určení dĺžky premlčacej doby po uznaní záväzku,
keď Obchodný zákonník určuje premlčaciu dobu v trvaní štyroch rokov a Občiansky zákonník v trvaní
desiatich rokov).
18. V prejednávanej veci nemožno podľa názoru súdu aplikovať ani ust. § 52 ods. 2 tretej vety

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Citované ustanovenie bolo prijaté novelou Občianskeho zákonníka
vykonanejzákonomč.102/2014Z.z.vznenízákonač.151/2014Z.z.,pričomuvedenánovelanadobudla
účinnosť v danej časti až 01.04.2015 a to bez prechodných ustanovení. V posudzovanej veci je zrejmé,

že právny vzťah medzi stranami sporu bol uzatvorený zmluvou dňa 13.06.2012. Použitie § 52 ods 2 tretej
vety Občianskeho zákonníka na predmetný právny vzťah by preto bolo neprípustným príkladom pravej
retroaktivity, ktoré by zasahovalo do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov zmluvy,
keď zmluvné strany si v rámci zmluvnej slobody dojednali na ich právny vzťah aplikáciu Obchodného
zákonníka.

19. Z uvedených dôvodov súd právne uzatvára, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko na zmluvný
vzťah medzi stranami sporu sa aplikuje Obchodný zákonník. Odstúpenie od lízingovej zmluvy nemožno
posudzovať podľa občianskoprávnej úpravy a jeho následkom nie je zrušenie zmluvy od počiatku,
vznik bezdôvodného obohatenia a následné premlčanie v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Lízingová zmluva zanikla až účinnosťou odstúpenia v zmysle § 351

ods. 1 Obchodného zákonníka spolu s povinnosťou platiť dohodnuté splátky, pričom žalovanému
podľa zmluvných dojednaní vznikla povinnosť okamžitého zaplatenia zostávajúcej istiny poskytnutých
finančných prostriedkov spolu s príslušenstvom. Uplatnenie práva žalobcu bolo urobené včas a jeho
nárokniejepremlčaný,keďžežalobaboladoručenásúdudňa30.08.2016,pričomštvorročnápremlčacia
doba začala plynúť v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka deň nasledujúci po doručení

odstúpenia od zmluvy žalovanému, t.j. dňa 18.07.2014.
20. Na základe vyššie uvedených skutočností je žaloba v časti o zaplatenie 8 815,49 eura v celom
rozsahu dôvodná, keď žalovaný žalobcovi pohľadávku v uvedenej výške z uzatvorenej lízingovej
zmluvy neuhradil, jej výšku po špecifikácii žalobcom na pojednávaní v podstate nerozporoval spolu soskutočnosťou, že splátkový kalendár bol prílohou lízingovej zmluvy a žalovaný ho mal k dispozícii v čase
uzatvorenia zmluvy, a preto súd považuje skutkové tvrdenia medzi stranami za nesporné. Z uvedenej
sumy predstavuje časť nároku 2 396,48 eura ako sumu nedoplatkov, ktorú tvoria nezaplatené splátky

vrátane úrokov a poistného od decembra 2013 do júla 2014 v počte 8 splátok po 290,04 eura. Zvyšnú
časť nároku predstavuje 6 495,17 eura, ktorú sumu tvoria nezaplatené splátky istiny bez príslušenstva
a DPH (žalobca si v konaní od odstúpenia od zmluvy uplatnil len sumu, ktorá pripadala na úhradu istiny
zostávajúcich splátok) od augusta 2014 do júna 2017 podľa splátkového kalendára a odkupná cena
vozidla vo výške 1 eura bez DPH. Súd preto v tejto časti žaloby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

vo výške 8 815,49 eura, pričom súd podľa § 232 ods. 3 vety druhej CSP určil dlhšiu lehotu na plnenie
s ohľadom na výšku uloženej povinnosti (I. výrok rozsudku).
21. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej výške, najviac podľa
predpisov občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 v spojení s prechodným
ustanovením § 10c nariadenia vlády 87/1995 Z.z. navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú

sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Zákonná sadzba úrokov z omeškania bola stanovená
predpismi občianskeho práva k prvému dňu omeškania žalovaného vo výške 8,15 %. Žalovanému bola
preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonnej výške 8,15 % ročne z dlžnej sumy
8 815,49 eur od 18. 07. 2014 (deň nasledujúci po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy) do zaplatenia,
keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá (I. výrok rozsudku).

22. Súd má za to, že žaloba nie je dôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia
vyčísleného úroku z omeškania vo výške 76,16 eura, ktorý tvoril sumu nedoplatkov podľa výpočtu škody
namajetkužalobcu.Žalobcavtejtočastinárokuneuniesoldôkaznébremeno,pričomaninapojednávaní
nevedel presne špecifikovať, za aké obdobie a z akej sumy boli úroky z omeškania vypočítané. Z
uvedeného dôvodu, súd žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 76,16

eura, zamietol (II. výrok rozsudku).
23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní v
nepatrnej časti úroku z omeškania neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnej
výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením (III. výrok rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.