Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312206725
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8312206725.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu R. S., nar. X. X. XXXX, trvale

bytom L. C. č. XX, zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057, Snina proti žalovaným
v 1. rade Y. Q., rod. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L. C. č. XX, t.č. bytom E. A. XX, C., J., zast.
JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné a v 2. rade Y. U., trvale bytom N. XXX,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN č. XXX zastavanej plochy o výmere 587
m2, zapísanej na LV č. XX kat. územia L. C..

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 1. a 2. rade súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.05.2012 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
a to parcele CKN č. XXX - zastavanej plochy o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XX, kat. územia
L. C.. Svoj návrh odôvodnil tým, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, pričom
poukazoval na to, že už v minulosti tento pozemok získali jeho rodičia, ktorí ho vyčlenený v prírode,
oplotený nerušene užívali, a v dedičskom konaní po otcovi žalobca tento pozemok aj zdedil (vtedy
označený ako nehnuteľnosť vedená v Slovenskej geodézii ako parcela č. EN XX/XX), v roku 1972

vstúpil do oprávnenej a nikým nerušenej držby tohto vyčleneného pozemku a pozemok užíval až do
roku 2008 nerušene ako vlastný. Pre zosúladenie užívacieho stavu s právnym bol nútený podať žalobu
o určenie vlastníckeho práva, keďže parcela je zapísaná na LV č. XX, kde je stále evidované nesprávne
spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti.

2. Žalované v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili. Obidve poukazovali na to, že svoj podiel nadobudli od
svojich právnych predchodcov a cítia sa byť podielovými spoluvlastníčkami na tejto parcele.

3. Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, z listinných dôkazov, z pripojeného
dedičského spisu bývalého Štátneho notárstva v Q. sp. zn. H./XXXX zistil súd tento skutkový stav:

4. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele CKN č. XXX - zastavaná plocha o výmere
XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XX kat. územia L. C. ako spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného v 1.
rade a otca žalovanej v 2. rade. Žalobca v konaní tvrdil, že spoluvlastníctvo k tejto parcele je iba formálne

a zaniklo v dávnej minulosti reálnym rozdelením tejto parcely. Parcela bola vytvorená z parcely mpč.
XX, zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. XX kat. územia L. C. a pôvodne patrila R. Y.. V roku 1922
sa z USA vrátil R. Y. s manželkou Y. Y., ktorí nemali kde bývať, pričom si chceli postaviť rodinný dom.
Pozemok, ktorý je predmetom tohto konania podľa vyjadrenia žalobcu získali R. Y. a Y. Y. kúpou od R. Y.ešte v roku XXXX, pričom dôvodom, prečo R. Y. predal tento pozemok bolo to, že potreboval finančné
prostriedky pre svadbu svojej dcéry a pozemok mal odpredať za 1200,- Sk. Túto okolnosť žalobca získal
z rozprávania susedov. Na dôkaz svojho tvrdenia predložil do konania aj listinné dôkazy a to žiadosť na

L. úrad XXX/XX/XXXX zo dňa 29.01.1922, ako aj plán domu so schválením zo dňa 29.04.1922, ktoré
svedčali o tom, že skutočne R. Y. a manželka Y. Y. v roku 1922 na tomto pozemku postavili rodinný
dom. R. Y. zomrel dňa XX.XX.XXXX, o čom svedčí aj výťah z knihy zomrelých zo dňa XX.XX.XXXX. V
dome ostala ďalej bývať jeho bezdetná manželka Y. Y.Á., ktorá bola sestrou matky súčasného žalobcu,
t.j. V. S.. Po tom, čo po smrti R. Y. vyhorel dom rodičov žalobcu V. a T. S., Y. Y. prijala k sebe rodičov

žalobcu s deťmi, pretože V. S. bola jej sestrou a tí tam začali bývať. Žalobca poukázal na to, že v tomto
dome sa narodil a tiež ďalší jeho X súrodenci a už od uvedeného dátumu, keď prišli jeho rodičia bývať
na túto nehnuteľnosť a do tohto domu, tak tam bývali vlastne do smrti. Keďže Y. Y. vlastnila tento dom a
pozemok a nemala žiadne deti, odpredala tento pozemok rodičom žalobcu za to, že sa o ňu postarajú do
smrti. Y. Y. zomrela v roku XXXX, na dôkaz čoho bol v konaní predložený aj úmrtný list menovanej ako
vdova. Na dôkaz svojho tvrdenia žalobca predložil do konania nielen zápis o úmrtí Y. Y., ale aj doklad o

tom, že v súvislosti s jej smrťou bolo v dedičskom konaní poznamenané, že nebohá nevlastnila žiaden
hnuteľný a nehnuteľný majetok, keďže za života ho previedla kúpnou zmluvou v roku XXXX na V. S.,
rod. T. za 16.000,- Kčs. Zomrela teda ako bezmajetná.

5. Žalobca uviedol, že na týchto nehnuteľnostiach sa narodil a žil s presvedčením, že patria tieto

nehnuteľnosti jeho rodičom. Toto presvedčenie umocnilo aj dedičské konanie po jeho otcovi, ktoré
prebiehalo ako náhradné dedičské konanie pred bývalým Štátnym notárstvom v Q. pod sp. zn. H., kde
z rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX sa konštatuje, že majetok po nebohom T. S. nadobúda žalobca R.
S.. Predmetom tohto konania bola parcela vedená v Slovenskej geodézii v Q. pod poradovým číslom
EN XX/XX, dvor o výmere XXX m2, ktorá EN je totožná s mpč. kat. územia L. C., zapísaná v zápisnici

č. 26 pod poradovým číslom X mpč. XX pod F. ešte na Y. Y., ktorý je na neznámom mieste v podiele
XXX/XXXX, ktorú nehnuteľnosť mal do vlastníctva nadobudnúť pred viac než 50.-timi rokmi kúpou otec
žalobcu a táto skutočnosť mala byť potvrdená aj rozsudkami Okresného súdu Q. sp. zn. XC/XX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX a Krajského súdu v V. č. k. XCo/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca uviedol, že
na základe tohto dedičského konania náhradného po svojom otcovi nikdy nemal pochybnosť o tom, že

parcela, kde sa narodil, kde žil, o ktorú sa staral, mu vlastnícky patrí a myslel si, že všetko je v náležitom
poriadku až do roku 2008, kedy si začala na túto parcelu nárokovať žalovaná v 1.rade. Žalovaná v
1.rade si vlastnícke právo k podielu na tejto nehnuteľnosti zabezpečila formou notárskeho osvedčenia
o vydržaní vlastníckeho práva v podiele XXX/XXX k celku. Svoje vlastnícke právo si žalovaná v 1.rade
podľa žalobcu vybavila nekalým spôsobom. Do konania predložil aj potvrdenie Obecného úradu v L.

C. na č.l. XX, kde Obec L. C. potvrdila, že nehnuteľnosť nadobudli právni predchodcovia starí rodičia
žalovanej v 1.rade titulom ústneho daru a reálnou deľbou v obci medzi pôvodnými pozemno-knižnými
spoluvlastníkmi Obce L. C. ešte v období pred 2. svetovou vojnou. Na tejto predmetnej nehnuteľnosti
si počas svojho života postavili aj rodinný dom a nehnuteľnosť bola v ďalších desaťročiach predmetom
ústneho daru v rodine a tak prešla aj darovaním ústnym na žalobkyňu, pričom jej držba je pokojná,

dobromyseľná a nepretržitá. Žalobca poukazoval na to, že následne sa mu svedkovia, ktorí boli pri tomto
osvedčení ospravedlňovali za to, že podpísali takéto osvedčenie z dôvodu toho, že boli uvedení do
omylu, že sa jedná o inú nehnuteľnosť. Tak isto žalobca predložil do konania aj potvrdenie Obce L. C. na
č.l. XX, ktoré potvrdilo, že žalobca užíva túto nehnuteľnosť nerušene a pôvodné potvrdenie obce vydané
zo dňa XX.XX.XXXX je bezpredmetné, bolo vydané na základe prehlásenia menovanej, že sa s R. S.

o vydanie osvedčenia a o vydržaní dohodli v jej prospech.

6. Žalovaná napriek spôsobu získania a zapísania vlastníckeho práva k podielu na predmetnej
nehnuteľnosti vo svojom vyjadrení, ktoré učinila prostredníctvom právneho zástupcu písomne na č.l.
XX a násl. uviedla, že parcela, ktorá je predmetom tohto konania, patrila v minulosti R. Y., ktorý bol

jej pradedom a ktorý túto nehnuteľnosť v roku XXXX kúpnou zmluvou odpredal svojmu synovi, t.j. jej
dedovi R. Y. a jeho manželke F., rod. J.. Uviedla, že na pozemku, ktorý patril R. Y., potom jej dedovi
R. Y., postavil so súhlasom pôvodného vlastníka R. Y. R. Y. s manželkou Y. Y. v roku XXXX dom po
tom, čo sa vrátili z E. a nemali kde bývať. Žalovaná v 1.rade však tvrdila, že pôvodný vlastník R. Y.
nepreviedol nijakým spôsobom tento pozemok na R. Y. a jeho manželku Y., rod. T., ale iba im povolil

postaviť dom na pozemku a užívať tento pozemok. R. Y. a jeho manželka Y. Y. nemali deti, a preto podľa
žalovanej v 1.rade sa mal jej pradedo dohodnúť s týmito manželmi tak, že ak zomrú, zostane opäť tento
pozemok R. Y. s tým, že stavitelia mali nárok užívať iba tento pozemok. Žalovaná v 1.rade vo svojej
výpovedi nepopierala aj to, že po smrti R. Y. zostala bývať jeho manželka Y., ktorá prichýlila svoju sestruV. S. a jej manžela T. S., t.j. rodičov žalobcu k sebe, lebo nemali kde bývať. Popierala však, aby tento
majetok bola previedla nejakým spôsobom na rodičov žalobcu a tvrdila, že tento pozemok stále patril
vždy predchodcom jej pradedovi a dedovi, v dôsledku čoho sa neskôr viedli aj medzi rodičmi žalobcu a

právnymi predchodcami žalovanej v 1.rade súdne spory.

7. Žalovaná v 2.rade je dedičkou po R. V., ktorá so žalobou nesúhlasila, bližšie sa však k žalobe nevedela
vyjadriť,pretoževtomtokatastrálnomúzemínežije.Uviedlavosvojejvýpovedipreddožiadanýmsúdom,
že jej otec túto nehnuteľnosť počas života neužíval, iba chodil vyberať nájomné, ktoré rodina žalobcu

neplatila. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že jej otec ako podielový spoluvlastník nežil v L. C., lebo žil v N.
a bližšie sa nevedela vyjadriť k tomu, komu v minulosti patrili tieto nehnuteľnosti.

8. Zástupkyňa žalobcu doložila do konania rozsudky, ktoré by mali preukazovať, aké spory sa v minulosti
viedli medzi právnymi predchodcami žalovanej v 1.rade a rodičmi žalobcu.

9. Z rozsudku Okresného súdu v Q. sp. zn. XC/XX/XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v V.
XCo/XXX/XX bolo zistené, že pred Okresným súdom v Q. viedli žalobcovia F. Y., rod. J. ako žalobkyňa
spor proti žalovanému T. S., t.j. otcovi žalobcu o zaplatenie 1140,- Kčs. Okresný súd Q. rozhodnutím zo
dňa XX.XX.XXXX v tejto veci rozhodol tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie
žalobkyňa, o ktorom odvolaní rozhodoval Krajský súd v V., ktorý rozsudkom zo dňa 13.04.1964 rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil.

10. Z prednesu zástupkyne žalobcu, ale aj žalovanej v 1.rade a obsahu a odôvodnení týchto rozsudkov
bolo zistené, že v konaní pred Okresným súdom v Q. F. Y., ktorá bola babkou žalovanej v 1.rade,
podala žalobu voči otcovi žalobcu o zaplatenie finančnej čiastky z toho dôvodu, že otec žalobcu užíval

jej stavebný pozemok, a preto, že si naň vlastnícky nárokovala F. Y. žiadala zaplatiť za užívanie tohto
pozemku za konkrétne obdobie sumu 1140,- Kčs. V tomto konaní Okresný súd Q. poukázal na to, že
otec žalobcu T. S. s touto žalobou nesúhlasil. Tvrdil, že nárok žalobkyne je bezprávny. Poukázal na to,
že si žalobkyňa už uplatňovala osobitnou žalobou nárok na odovzdanie do držby sporného pozemku,
ktoré konanie sa viedlo na bývalom Ľudovom súde v L. pod č. Z./XXXX a v tomto konaní bolo zistené,

že sporná parcela stavebná patrí T. S., a nie žalobkyni. V dôvodoch tohto rozsudku, ktorý bol predložený
do tohto konania bolo ďalej zistené, že Okresný súd Q. cituje v dôvodoch a oboznamuje rozhodnutie
Ľudového súdu v L. pod č. Z./XXXX (v archíve sa tento spis na Okresnom súde Q. nenachádza, ani
účastníkmi rozsudok v tejto veci nebol do konania ako listina predložený). Z tohto spisu súd zistil, že
aj v tomto konaní F. Y. žiadala voči žalovanému vydať do držby a úžitku nehnuteľnosť zapísanú v

zápisnici č. XX v mpč. XX kat. územia L. C., pričom jej žaloba bola rozsudkom Krajského súdu v T. zo
dňa 28.04.1959 zamietnutá. V rozsudku Krajského súdu v T. sa konštatovalo, že sporná parcela patrí
vlastníckym právom žalovanému, t.j. otcovi žalobcu. V dôvodoch tohto rozhodnutia sa poukazuje aj na
nesprávnosť v označení parcely, pričom vyplýva, že ide o parcelu zapísanú v pozemno-knižnej zápisnici
č. XX, pričom tak žalobca, ako aj žalovaná v 1.rade nevyjadrili žiadnu pochybnosť, že všetky spory,

ktoré uvádzali v tomto konaní, sa týkali tej istej nehnuteľnosti, ktorá v súčasnom konaní je označená ako
parcela CKN XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XX kat. územia L. C..

11. Žalovaná v 1.rade k týmto rozhodnutiam uviedla tú skutočnosť, že tieto rozhodnutia v sebe nesú
charakter politicky, keďže jej babka F. Y. nemohla byť v konaní úspešná, keď nebola členkou JRD, čoho

dôkazom je aj potvrdenie a oznámenie jej vtedy právneho zástupcu, ktorý ju oboznamoval s tým, že v
konaní vedenom pod sp. zn. Z./XXXX pred Ľudovým súdom v L. bola žalobkyňa v prvom stupni úspešná
a odvolanie podal vtedy otec žalobcu, pričom zástupca F. Y. poukazoval na to, že žalovaný je členom
JRD,čímpodľažalovanejv1.radebolovplyvnenýajvýsledokodvolaciehosúduatoKrajskéhosúduvT..

12.Zvýsluchužalobcusúdzistil,žeeštedorokuXXXXstálnatejtoparcelestarýrodinnýdom,postavený
v roku XXXX a hoci v ňom už žalobca nebýval, nehnuteľnosť užíval, sadil, kosil a bol presvedčený o
svojom výlučnom vlastníckom práve k tejto nehnuteľnosti. Až v roku XXXX začala žalovaná nárokovať
na tento pozemok a vo vzťahu k nemu žiadala o vyplatenie hodnoty za jej podiel. Vtedy sa žalobca po
prvý krát dozvedel, že si formou notárskeho osvedčenia zariadila zapísanie vlastníckeho práva k podielu

na tejto nehnuteľnosti. Po tomto zistení bol žalobca nútený podať žalobu o určenie vlastníckeho práva,
aby zosúladil užívací stav so stavom právnym, čím odôvodňoval aj naliehavý právny záujem na tejto
určovacej žalobe.13. Okresný súd Q. rozsudkom č. k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel žalobe a určil, že
žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN č. XXX zastavané plochy o výmere 587 m2 zapísanej na
LV č. XX kat. územia L. C.. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v 1. rade odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v T. uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho uznesenia Krajský
súd poukázal na to, že žalobca v konaní prezentuje dve celkom rozdielne verzie nadobudnutia sporných
nehnuteľností právnymi predchodcami podľa prvej verzie bol v roku XXXX vlastníkom pozemku, ktorý
je predmetom konania R. Y.. Tento sporné nehnuteľnosti odpredal R. Y. a jeho manželke Y. Y.. Po smrti

R. Y. manželka darovala tieto nehnuteľnosti jeho rodičom. Alternatívne po smrti R. Y. jeho manželka
nehnuteľnosti v roku XXXX odpredala svojej sestre V. S.. Podľa tejto druhej verzie potom žalobca obnovil
dedičské konanie po svojom otcovi a v roku XXXX na základe dedičského rozhodnutia bola na žalobcu
táto nehnuteľnosť prevedená s tým, že Štátne notárstvo konštatovalo, že spornú nehnuteľnosť nadobudli
predkovia žalobcu kúpou pred 50-timi rokmi. Vzhľadom k rozdielnemu prednesu žalobcu o tom, ako mali
získať jeho rodičia túto nehnuteľnosť od manželky R. Y. Y. Y., ktorá bola sestrou matky žalobcu, súd

mal za to, že sa prvostupňový súd dostatočne nevyporiadal s dobromyseľnosťou držiteľa, t.j. žalobcu,
pokiaľ vyhovel žalobe a keďže chýba a absentuje odôvodnenie k takémuto záveru, považuje sa tento
rozsudok za nepreskúmateľný.

14. V súlade a v intenciách rozhodnutia krajského súdu súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie,

pričom z prednesov právnych zástupcovi strán sporu, ale aj výsluchu žalobcu bolo zistené, že žalobca
prostredníctvom právnej zástupkyne nesúhlasí s takýmto vyhodnotením krajského súdu a poukazuje na
to, že žalobca opiera titul nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto pozemku o dedičské rozhodnutie a
následne splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva podľa §134 Občianskeho zákonníka, čo sa
uvádza aj v samotnej žalobe. Keďže sa nezachovali všetky listinné dôkazy a sa vyjadrujú strany sporu,

majú sa strany sporu vyjadrovať k tomu, čo bolo takmer pred 100 rokmi, žalobca predkladal všetky
listinné dôkazy, ktoré sa zachovali a reprodukoval poznatky viac-menej z počutia pokiaľ ide o dávnu
minulosť z toho, ako to bolo prezentované v čase, keď bol malým dieťaťom a keď sa viedli súdne spory.
Prvý dôvod, kde sa strany sporu rozchádzali bolo to, že aj keď pozemok bol reálne vyčlenený a mal
patriť R. Y., tak podľa tvrdenia žalovanej v 1. rade R. Y. tento pozemok neodpredal, ani nedaroval R.

Y. a manželke Y., iba im povolil postaviť rodinný dom. Žalobca poukazoval na to, že R. Y. kúpil tento
pozemok spolu s manželkou na výstavbu domu, aj keď o tom neexistuje žiadna zmluva, tak z obdobia
roku XXXX nie je to vinou žalobcu, keď takýmto dôkazom nedisponuje. K tomu domu bol vytvorený aj
situačný plán a tak isto rozhodnutie Služnovského úradu v L. o tom, že bolo povolené postaviť na tejto
parcele rodinný dom. Žalobca považuje predloženie týchto dôkazov za postačujúce a popieral, aby R.

Y. povolil užívať časovo neobmedzene tento pozemok bez náhrady s tým, že mu má vrátiť, keď zomrie
R. Y., resp. jeho manželka, lebo na to neboli predložené žiadne dôkazy. Následne R. Y., ktorý dom
postavil s manželkou zomrel a doma ostala bývať Y. Y. a to do roku XXXX, kedy k sebe prijala svoju
sestru V. S.Ú., manžela T. S., t.j. rodičov žalobcu s deťmi. Y. Y. zomrela v roku XXXX a pred smrťou
dala svojej sestre všetky pozemky, a to nielen tento stavebný pozemok, ale aj všetko, čo vlastnila, teda

aj ornú pôdu. Právna zástupkyňa žalobcu vysvetľovala vyjadrenie žalobcu v tom zmysle, že žalobca
je čestným človekom, nikdy sa nedopustil žiadneho priestupku, nikdy neklamal, preto sa ho dotýka
vyjadrenie v rozhodnutí Krajského súdu a je pre neho podstatné len to, že rodičia žalobcu získali túto
nehnuteľnosť od Y. Y. a následne sa o túto nehnuteľnosť sporili s právnymi predchodcami žalovanej v
1. rade a súdne rozhodnutia boli vydané v prospech rodičov žalobcu. Preto, či v minulosti v roku XXXX,

alebo pred týmto rokom pred smrťou Y. Y. tieto pozemky previedla kúpnou zmluvou, alebo darovacou,
nevedel inak vysvetliť, iba predložením tých listinných dôkazov, ktoré sa zachovali, a to je zápis o úmrtí
bezmajetného, kde sa uvádza, že majetok, ktorý vlastnila Y. Y.Á., previedla na V. S., rod. T. za života.
Toto bolo pre žalobcu postačujúce na to, že bol tam prevod tohto majetku z Y. Y. na matku a v tomto
listinnom dôkaze je podškrtnutá kúpna zmluva. Pravdou však je, že sa nezachovala z tohto obdobia

ani kúpna, ani darovacia zmluva, z čoho vyplýva aj postoj žalobcu a vysvetľovanie, akým spôsobom
nadobudlijehorodičiatentopozemok.Hovorilibato,čopočulodsvojichrodičovanáslednevšetkylistiny,
ktoré našiel doma, predkladal súdu, keďže konkrétnu zmluvu k dispozícii nemá. Právna zástupkyňa
však poukazovala na to, že podstatou v tomto spore je skúmať, či žalobca vzhľadom na všetky tieto
okolnosti, ktoré boli zistené v spore, mohol mať presvedčenie nie subjektívne, ale vzhľadom na všetky

objektívne okolnosti, že tento pozemok patril jeho rodičom a v dedičskom konaní ho nadobudol on a
užíval nerušenie dobromyseľne po dobu 10 rokov.15. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že parcela, ktorá je predmetom tohto konania, patrila neb.
R. Y.. Bola vytvorená z MPČ XX, zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XX kat. územia L. C. a v
súčasnej dobe je vedená ako spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade tak, ako to vyplýva

z LV č. XX kat. územia L. C..

16. Podiel žalobcu vo výmere XXX/XXXX k celku je zapísaný na základe titulu dedičského rozhodnutia
H./XXXX. Podiel žalovanej v 2. rade sa odvodzuje od podielu R. V., ktorý je zapísaný v pozemnoknižnej
vložke na základe dedičského rozhodnutia XXX/XXXX v.z. XXX/XX a podiel žalovanej v 2. rade jeho

titulom je osvedčenie o vydržaní W./XX, W./XX, W./XX zo dňa XX.XX.XXXX, A./XX.

17. Parcela, ktorá je predmetom konania, však bola v prírode reálne vyčlenená a následne aj oplotená
už v roku XXXX, a v takom stave je užívaná doposiaľ, čo svedčí o tom, že spoluvlastníctvo k nej je iba
formálne a zaniklo k celej MPČ už v dávnej minulosti reálnym rozdelením. Túto skutočnosť žalobca, ani
žalovaná v 1. rade nepopierali. Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila iba zo všeobecných dôvodov

a to takých, že ak tam mal podiel jej otec, tak jej ako dedičke po otcovi patrí, i keď v konaní nepredložila
na svoje tvrdenia žiaden dôkaz, právna zástupkyňa žalobcu skúmala, či prebehlo dedičské konanie po
R. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom v N., avšak bezúspešne, pretože
Okresný súd Y. neeviduje dedičské konanie po zomrelom a rozhodnutie o dedičstve sa nenachádza ani
v archíve v Y., ktoré odkázalo na registratúrne stredisko na Okresný súd v Y.. Na základe toho si preto

právna zástupkyňa požiadala Obec N. o oznámenie, kto je pozostalým po R. V., zomrelom XX.XX.XXXX,
čí mal viacej detí, než je Y. U.. Na základe tohto oznámenia obce na č.l. XXX bolo zistené, že jediným
pozostalým po R. V. je dcéra Y. U., bytom N. XXX. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1.
rade, ten žalovaná získala osvedčením o vydržaní, avšak v konaní bolo samotnou žalovanou v 1. rade,
aj prostredníctvom jej právneho zástupcu potvrdené, že sa tak muselo stať nedopatrením, lebo žalovaná

v 1. rade túto nehnuteľnosť nikdy neužívala.

18. Podiel žalobcu bol zapísaný na základe dedičského rozhodnutia H./XX po T. S., t.j. otcovi, keď už v
tom čase bolo spoluvlastníctvo formálne. Aj podľa dedičského rozhodnutia parcela, ktorá je predmetom
tohto konania, bola vytvorená z MPČ XX vedenej v zápisnici č. XX v tom čase na stredisku geodézie

v Q. pod parcelným číslom X./XX, teda dvor o výmere XXXmX a táto mala byť totožná s podielom,
alebo vytvorená z podielu vedeného v MPČ XX ako vlastníctvo pod F. po Y. Y., ktorý je na neznámom
mieste. Zároveň však štátne notárstvo v Q. v tomto rozhodnutí konštatuje, že otec žalobcu, t.j. poručiteľ
nadobudol túto nehnuteľnosť kúpou pred viac ako 50-timi rokmi, čo bolo potvrdené aj rozsudkom
Okresného súdu Q. XC/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu V.Š. XCo/

XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Dedičom sa stal žalobca síce podielu, ale v prírode to už bola reálne
vyčlenená parcela, na ktorej stál aj rodinný dom. Súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že uvedené dedičské rozhodnutie nie je exaktné a naopak, vytvára rozpor medzi tvrdením,
že parcela, ktorá je predmetom dedenia, je vytvorená z MPČ XX vedenej v zápisnici č. XX ako podiel
po Y. Y. a zároveň sa v tom istom rozhodnutí uvádza, že ide o pozemok nadobudnutý kúpou pred

viac ako 50-timi rokmi, ktorý bol predmetom súdnych konaní, pretože z vykonaného dokazovania, aj z
predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že nešlo o parcelu, ktorá by mala byť vytvorená
z MPČ, ktorý podiel by mal prislúchať Y. Y., ale R. Y.. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho
zástupcu potvrdzoval iba reálnu deľbu a to, že v roku XXXX táto konkrétna parcela bola len tzv. „Y.“,
patrila neb. R. Y., t.j. pradedovi žalovaného v 1. rade. Popierala, aby R. Y. dal s vlastníckymi účinkami

túto parcelu svojmu bratrancovi R. Y., ktorý sa vrátil z G. s manželkou Y., a na tejto parcele si s jeho
súhlasom postavil rodinný dom. Naopak tvrdila, že túto parcelu im poskytol do dočasného užívania do
smrti s tým, že ich manželstvo bolo bezdetné, a preto po ich smrti majú pozemok vrátiť. Na podporu
tohto tvrdenia poukázal na zápis v pozemkovej knihe MPČ XX vo vložke XX, kde pod F. sú uvedení ako
vlastníci podielu R. Y. syn R. a manželka F., ktorí to nadobudli kúpou v roku XXXX. Podľa žalovanej

v 1. rade sú to jej starí rodičia, i keď na preukázanie tohto tvrdenia žiadne dôkazy nepredložila. Z
výpisu z pozemnoknižnej vložky vyplýva, že MPČ XX bola parcela dom č. XX dvor a záhrada a ostatné
nežiadané o celkovej výmere 94 árov 66 m2 a parcela, ktorá mala byť vytvorená z tejto MPČ a je
predmetom tohto konania má výmeru 587 m2. Skutočnosť, že v roku XXXX tvorila sporná parcela v
prírode vyčlenený stavebný pozemok spochybňuje to, že práve toto bolo predmetom kúpy R. a F. Y. od

R. Y.. Ak by tomu tak bolo, tak by aj súdne konanie, ktoré podľa zhodných tvrdení oboch strán sporu
sa týkali stále tohto pozemku skončili v prospech právnych predchodcov žalovanej v 1. rade, nakoľko
zápis v pozemnoknižnej zápisnici by sa musel vykladať v ich prospech.19. Žalobca však v konaní popieral túto skutočnosť a naopak trval na tom, že R. Y. a žena Y. postavili na
spornom pozemku rodinný dom a pozemok od vlastníka kúpili v reálne vyčlenenom stave. Tento záver
podľa súdu je podporený aj závermi v súdnych rozhodnutiach, ktoré sú síce nepresné v označení tohto

pozemku, ale strany sporu uviedli, že spory sa týkali len tohto pozemku, nie iného. R. Y. a žena Y. zomreli
bezdetní. Žalobca spolu so súrodencami a rodičmi prišiel do tohto domu ako dieťa a žil a vnímal už aj
spor, ktorý viedli otec žalobcu s právnymi predchodcami žalovanej v 1. rade, najmä výsledok tohto sporu
ho utvrdil v tom, že právo je na strane jeho rodičov. Pre žalobcu v jeho veku nebolo podstatné, či tento
pozemok získali rodičia od Y. Y., sestry matky žalobcu darom, alebo kúpou. Vedel, že to jeho rodičom

patrí a súdy takýto záver potvrdili a z toho sa odvodzovalo aj vlastníctvo T. S., t.j. otca žalobcu. Následne
žalobca tieto nehnuteľnosti užíval až do roku XXXX a nikto ani z právnych predchodcov žalovanej v 1.
rade to nespochybňoval, nikdy nežiadal od neho vydanie týchto nehnuteľností a žil preto v presvedčení
a v dobrej viere, že mu tento pozemok po otcovi patrí vlastnícky. Až v roku XXXX žalovaná v 1. rade pri
osvedčovaní vlastníckeho práva zaslala žalobcovi návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Žalobca teda žiadal určiť vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti vydržaním. Za vstup do držby považoval

dedičské rozhodnutie vydané v roku XXXX a uplynutie 10-ročnej lehoty a splnenie všetkých podmienok
k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

20. Žalobca v tomto konaní žiadal určiť výlučné vlastnícke právo k spornej parcele, preto súd pre záver
o tom, či žalobca vydržal vlastníctvo k spornej parcele posudzoval podmienky pre vydržanie samostatne

(nezávisle od doby vydržania jeho rodičmi), z čoho vyplýva, že žalobca mohol najskôr do držby sporných
nehnuteľností vstúpiť prvým dňom po doručení dedičského rozhodnutia, t.j. XX.XX.XXXX, nakoľko
dedičské rozhodnutie mu bolo doručené dňa XX.XX.XXXX.

21. Právny poriadok platný v Slovenskej republike v období od 01.04.1964, kedy nadobudol účinnosť

nový Občiansky zákonník č. 40/1964 až do jeho novelizácie dňom 01.04.1983 vydržanie nepoznal. Bolo
zavedené až novelou ustanovením §132a a §135a O. z., v zmysle ktorých kto s vecou zaobchádza
ako so svojou a so zreteľou na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie
je ustanovené inak, obdobné práva na ochranu, ako má vlastník. V zmysle §135a ods. 1 vlastníkom
veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe

nehnuteľnú vec 10 rokov. Podľa odseku 2 ak ide o pozemok, alebo jeho časť, ktorú má občan nepretržite
v držbe 10 rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúda vlastníctvo
k pozemku, alebo k jeho časti štát a občan nadobudne právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu podľa §200. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ale vydržaním nemožno
nadobudnúť právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve, alebo ku ktorému má socialistická

organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

22. Novelou Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.01.1992 až dosiaľ boli ustanovenia upravujúce
vydržanie nasledovné: podľa §134 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa

podľa odseku 1 započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. V zmysle
§129 ods. 1 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa §130 ods. 1 potom ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec,
alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

23. Podľa Občianskeho zákonníka v znení do 01.01.1992 zákon pripúšťal vydržanie vlastníckeho práva
len k pozemkom v socialistickom spoločenskom vlastníctve a zároveň takým, ktoré boli podľa územného
plánu, alebo územného rozhodnutia určené na výstavbu rodinného domu (citované ustanovenie §135a
ods. 2 O. z. a §199 ods. 1 O. z.). Táto podmienka v danom prípade nebola splnená, keďže predmetné
pozemky nikdy neboli v socialistickom spoločenskom vlastníctve, ale vo vlastníctve fyzických osôb. Ak

by aj táto podmienka bola splnená, z citovaných ustanovení vyplýva, že vlastníctvo by držbou nadobudol
štát a držiteľom by vzniklo len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní a v zmysle ustanovenia
§872 ods. 5 a 6 O. z. právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktoré sa však prekludovalo dňom
01.01.1993.

24. Žalovaný však nehnuteľnosti užíva od roku XXXX a toto užívanie pokračovalo aj po 01.01.1992,
teda po nadobudnutí účinnosti novely O. z., v ktorom je vydržanie upravené odlišne, je potrebné skúmať
možnosť nadobudnutia predmetných nehnuteľností vydržaním podľa úpravy účinnej od 01.01.1992 s
poukazom na §868 O. z.25. Podľa §134 ods. 1 O. z. v platnom znení oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa§130ods.1O.z.vplatnomzneníakjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,
že mu vec patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa §129 O. z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

26. Podľa platnej občiansko-právnej úpravy od novelizácie O. z. vykonanej zákonom č. 509/1991
Zbierky s účinnosťou od 01.01.1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie
podmienky oprávnenej držby po dobu 10 rokov, žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v
dispozícii neustanovuje. Preto k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe

po nadobudnutí účinnosti uvedenej novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady stanovené
v hypotéze citovanej právnej normy. V priebehu celého rozhodného obdobia, kedy bolo vydržanie
prípustné na získanie vlastníckeho práva, sa vyžadovalo teda naplnenie zákonom stanovených
podmienok, a to existencia dobromyseľnej držby veci, plynutie zákonom stanoveného času, v ktorom
má oprávnený držiteľ vec v držbe a spôsobilosť k predmetu vydržania.

27. Jedným z predpokladov vydržania je to, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod
oprávnenoudržboutrebarozumieťfaktickéovládanie,resp.vykonávanieprávaspojenésvôľounakladať
s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda
splnená okrem iných aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Oprávnená držba predpokladá,

že držiteľ je v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky pritom musia
byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží,
alebo subjektom práva, ktoré vykonáva po prípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za
následok vznik vykonávaného práva napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Pre naplnenie
dobrej viery teda nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívne

presvedčenie, že mu vec, alebo právo náleží. Ide o psychický stav a vnútorné presvedčenie subjektu,
ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno ale o nej usudzovať z okolností, za
ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť
preto predložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie
držiteľa bolo dôvodné. Oprávnená držba sa musí opierať aj o právny titul (formálne správny, neplatný, či

domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže
zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle, ktorý môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Okolnosti,
ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery držiteľa sa spravidla spájajú s okolnosťami, ktoré sa týkajú
právneho titulu uchopenia sa držby, i keď sa pripúšťa tzv. domnelý právny dôvod.

28. Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie mal za to, že žalobca preukázal splnenie všetkých
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele. Titulom pre vstup a predpoklad k
dobromyseľnosti bolo dedičské rozhodnutie, ktoré napriek tomu, že vykazovalo už z dnešného pohľadu
nejaké nepresnosti, bolo rozhodnutím štátneho orgánu a v tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť tiež
na to, že je všeobecné známe, že v období rokov 1948-1989 bolo ponímanie súkromného vlastníckeho

práva občanov značne deformované, právne vedomie občanov bolo tiež nízke, a preto nemožno vidieť
žiadnu pochybnosť v tom, že žalobca nerozlíšil rozpornosť v dedičskom rozhodnutí. Na jednej strane
uvádza, že predmetom dedenia je nehnuteľnosť, o ktorú viedol súdny spor otec žalobcu a na druhej
strane uvádza, že ide o podiel neznámeho Y. Y., ale rešpektoval záver tohto dedičského rozhodnutia,
pretože návrhom na náhradné dedičské konanie po svojom otcovi chcel žalobca len zosúladiť skutočný

stav s právnym vzťahom a chcel si vyporiadať vlastníctvo k pozemku, ktorý užíval spolu s rodičmi,
ktorý nadobudol v dedičskom konaní po nich po dohode s ostatnými súrodencami. Treba poukázať
nielen na rozhodnutie štátneho notárstva, ale aj na súdne rozhodnutia, ktoré presvedčivo vyvolávali
dojem u žalobcu, že právo je na strane jeho rodičov, ktorí túto nehnuteľnosť získali od Y. Y., manželky
R. Y. či už kúpou, alebo darom nebolo v konaní jednoznačne preukázané, keďže listinné dôkazy

iné sa nezachovali, avšak ostatné listinné dôkazy nepriamo preukazujú toto tvrdenie žalobcu, že Y.
Y. zomrela ako bezmajetná a všetok svoj majetok vlastne nechala svojej sestre - matke žalobcu. U
žalobcu uplynula 10-ročná lehota potrebná pre vydržanie, pričom nehnuteľnosť užíval v presvedčení, že
mu patrí od spomínaného dedičského rozhodnutia až do roku XXXX, kedy jeho dobromyseľnosť bolanarušená tým, že žalovaná v 1. rade, ktorá si osvedčila vlastnícke právo k podielu na tejto nehnuteľnosti
požiadala žalobcu, aby v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva jej zaplatil za tento podiel
peňažnú náhradu. Ako však neskôr v konaní vyšlo najavo, žalovaná v 1. rade tieto nehnuteľnosti nikdy

neužívala a tým do istej miery sú spochybnené aj jej tvrdenia v tomto konaní o tom, že za akých
podmienok a na základe akej zmluvy prešlo vlastnícke právo A. R. Y. na R. Y. a Y. Y.. Súd prijal záver,
že tomu tak bolo na základe kúpnej zmluvy, pretože je málo pravdepodobné, aby pôvodný vlastník
už konkrétne vyčlenenej časti pozemku nechal bez peňažnej náhrady užívať nehnuteľnosť časovo
neobmedzene bez odplaty s tým, že si na tomto pozemku môže R. Y. a Y. Y. postaviť dom a užívať v

podstate, pokiaľ nezomrú s tým, že by následne vrátili tento pozemok žalobcovi. Nepravdepodobnosť
vyplýva aj z toho, že pozemok R. Y. a Y. Y. zastavali stavbou - rodinným domom, a preto aj navrátenie
pôvodného pozemku pôvodnému vlastníkovi bolo v podstate nemožné v takom rozsahu, v akom im bol
odovzdaný. Všetky tieto preukázané skutočnosti dostatočne podľa súdu odôvodňujú záver, že žalobca
v dobrej viere, že nehnuteľnosti jeho rodičia získali od R. Y. a Y. Y. a následne aj súdne spory, ktoré
prebiehali medzi právnymi predchodcami žalovanej v 1. rade a právnymi predchodcami žalobcu skončili

v prospech právnych predchodcov žalobcu preukazujú, že žalobca v čase, keď zdedil nehnuteľnosť,
nemal s ohľadom na tieto okolnosti a povahu daného prípadu pochybnosti o tom, že mu vec, alebo právo
patrí, bol dobromyseľným držiteľom sporného pozemku, ktorý patril aj k priľahlému rodinnému domu.
Tento pozemok bol oplotený, oddelený od ostatných pozemkov právnych predchodcov žalovanej v 1.
rade a uplynutím vydržacej doby sa stal aj vlastníkom tohto pozemku. Na základe takto vyhodnoteného

skutkového stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1.
a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške týchto trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.