Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Cpr/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212877
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716212877.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu
FLOREN, a.s., IČO: 36 042 587, so sídlom J. Horvátha 910/50, 967 01 Kremnica, právne zastúpeného
JUDr. Ivanom Benčíkom, advokátom so sídlom Hlavná 63, 900 86 Štefanová, IČO: 31 787 860, proti
žalovanej N. E., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. R. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Petrom
Ďuricom, advokátom so sídlom SNP 711/25, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 47 985 917, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.08.2016 dané žalovanou žalobcovi
j e n e p l a t n é.

II. Súd žalobu v časti o náhradu škody 816,64 Eur z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok zo žaloby o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru v sume 99,50 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.10.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 21.10.2016, domáhal
voči žalovanej určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalovanou a
doručené mu ako zamestnávateľovi žalovanej dňa 23.08.2016 je neplatné, ďalej vyslovenia, že
pracovný pomer žalovanej u neho ako jej zamestnávateľa trvá aj naďalej, keď súčasne žiadal uložiť
povinnosť žalovanej nahradiť mu škodu v celkovej výške 449,04 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že
je obchodnou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje hotelové zariadenie Golfer*** v Kremnici. Žalovaná
pracovala u neho na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016 v tomto hotelovom zariadení v pozícii
„manažér recepcie“. Dňa 23.08.2016 mu bol doručený list žalovanej označený ako „Okamžité skončenie
pracovného pomeru“ (ďalej len „okamžité skončenie pracovného pomeru“). Dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalovanou bolo zistenie žalovanej, že jej nebola vyplatená časť mzdy
za obdobie máj a jún 2016. Žalovaná ako jeho zamestnankyňa bola od 21.06.2016 do 22.08.2016
práceneschopná. Po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru bola žalovaná písomne
vyzvaná ním na okamžitý nástup do práce listom zo dňa 31.08.2016. Napriek tejto výzve žalovaná
nenastúpila do práce bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Preto bol nútený evidovať u žalovanej absencie.
Situáciu, ktorá vznikla v dôsledku absencii žalovanej musel neodkladne riešiť, a to najmä zastupovaním
žalovanej, nakoľko v rozpise pracovných zmien počítal s výkonom práce žalovanou po skončení jej
práceneschopnosti. Nakoľko žalovaná nenastúpila do práce musel zabezpečiť výkon práce namiesto
žalovanej prostredníctvom zastupovania a prácou nadčas, ktorú vykonávali iní zamestnanci. Nie

je pravdou, že by bol v omeškaní so zaplatením akýchkoľvek mzdových nárokov žalovanej. Voči
žalovanej ako zamestnávateľ si všetky svoje povinnosti plnil riadne a včas. Žalovaná mu doručila
okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 23.08.2016 pričom z obsahu tohto úkonu vyplýva, že
výplatné pásky jej boli doručené najneskôr dňa 18.07.2016. Z uvedeného je zrejmé, že právny úkon
okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol vykonaný v zákonom stanovenej lehote. Aj z tohto
dôvodu ho považuje za neplatný. Pred podaním žaloby na súd oslovil žalovanú na mimosúdne
vyriešenie predmetnej záležitosti s tým, že inak bude musieť podať žalobu o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže žalovaná už v okamžitom skončení pracovného
pomeru avizovala, že si nárokuje náhradu mzdy. Žalovaná na uvedené nereagovala, preto podal voči
nej žalobu na súd. V dôsledku konania žalovanej mu však vznikla i škoda nakoľko musel okamžite riešiť
absencie žalovanej. Žalovanú zastupovali dve iné zamestnankyne Ľ. N. A. Y. J.. Z dôvodu zastupovania
žalovanej týmito inými zamestnankyňami bol nútený vyplácať týmto zamestnankyniam prémie a odmeny
ako aj mzdu za prácu nadčas. Tým mu vznikla škoda vo výške 449,04 Eur, ktorú si žalobou tiež voči
žalovanej uplatnil. Právne zdôvodnil nárok § 69 písm. b/, § 69 ods. 3, § 70, § 69 ods. 4, § 78 ods. 2
Zákonníka práce. Žalobou žiadal priznať i nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 13.02.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.02.2017 uviedla, že
žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Podstata dôvodov pre
ktoré sa rozhodla skončiť pracovný pomer spočívala v skutočnosti, ktorá sa spája ešte s okolnosťami
spojenými s uzatvorením pracovnej zmluvy. Žalobcovi ako jej zamestnávateľovi bolo zrejmé, že nebola
začiatočníkom v odbore a napriek tomu v akom stave bolo znenie písomného vyhotovenia pracovnej
zmluvy, považovala samotné uzavretie pracovnej zmluvy za omyl do ktorého ju uviedol zamestnávateľ.
Neboli jej vyplácané nadčasy a rovnako podľa dohody mala mať za odvedenú prácu zaplatené 500,-
Eur netto, hoci pracovná zmluva obsahovala vyjadrenie mzdy za prácu brutto. Právny úkon je potrebné
vykladať v zmysle jeho obsahu. Tvrdila, že z jej strany došlo právnym úkonom okamžitého skončenia
pracovného pomeru k odstúpeniu od pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2016. Pri uzatvorení pracovnej
zmluvy bola uvedená do omylu zo strany zamestnávateľa keď výsledkom konania v omyle nie je
síce neplatnosť právneho úkonu, ale možnosť od zmluvy odstúpiť. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve
neuviedol ani skúšobnú dobu. Výzva na „okamžité skončenie pracovného pomeru“ (žalovaná zrejme
mala na mysli výzvu zamestnávateľa na nástup do práce) jej nebola riadne doručená a je právne
irelevantná. Súčasne bola názoru, že žalobný petit je nesprávny. Žalobca sa domáha žalobou určenia
neplatnosti právneho úkonu zamestnanca, čo samo o sebe neznamená, že výrok navrhovaného
žalobného petitu má obsahovať i vyslovene, že pracovný pomer jej u žalobcu naďalej trvá. Podstatnou
okolnosťou, pre ktorú do pracovnoprávneho pomeru nastupovala boli aj mzdové podmienky. Nie je
začiatočníkom v odbore, pričom má prax aj v zahraničí. Dohodnutá mzda podľa pracovnej zmluvy
predstavovala 3,- Eur netto za jednu hodinu práce. U žalobcu fakticky začala pracovať už od apríla roku
2016, pričom v uvedenom mesiaci jej bola vyplatená mzda 3,- Eur za hodinu v hotovosti. Za takých
podmienok a v tomto presvedčení o mzde podpisovala i pracovnú zmluvu. Jej odstúpením od pracovnej
zmluvy pracovný pomer od počiatku zanikol. Pokiaľ žalobca uplatnil nárok i na náhradu škody, ide o
šikanózny výkon práva. Je to odplata za to, že sa obrátila na inšpektorát práce a v okamžitom skončení
pracovného pomeru si uplatnila i nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú
dobu dvoch mesiacov. Žalobca má právo iba na náhradu skutočnej škody, avšak tá mohla vzniknúť
žalobcovi napríklad nedodaním tovaru alebo nejakými sankciami. Žalobca v žalobe nijako nepreukázal
skutočnosť, že jej konaním sa zmenšil majetok žalobcu o sumu 449,04 Eur, pretože ak by nastúpila
do práce, tak za vykonanú prácu by jej musela byť vyplatená mzda. Tiež žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a konkrétnym jej konaním ak jej konanie je
protiprávne. Okrem toho v rozhodnom čase bola práceneschopná z dôvodu úrazu, teda žalobca vedel
o jej neprítomnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že odstúpila od pracovnej zmluvy žalobcovi ani žiadna
škoda nemohla vzniknúť.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.03.2017 na vyjadrenie
žalovanej reagoval tak, že jej tvrdenia vo vyjadrení zo dňa 13.02.2017 vyhodnotil za účelové. Nie je
pravdou, že by bola žalovaná uvedená pri uzatvorení pracovnej zmluvy do omylu. Na základe riadne
podpísanej pracovnej zmluvy vykonávala u neho ako pre zamestnávateľa prácu. V júli 2017 oznámila, že
je síce stále PN, ale čoskoro by mala nastúpiť do práce. Dnes žalovaná tvrdí, že odstúpila od pracovnej
zmluvy. On o žiadnom takomto právnom úkone žalovanej nemá vedomosť. Ak žalovaná sa snaží v
konaní tvrdiť, že jej právny úkon zo dňa 23.08.2016 označený ako „okamžité skončenie pracovného
pomeru“ je odstúpenie od pracovnej zmluvy, tak týmto tvrdením prekrúca fakty a má snahu zavádzať. Z

obsahu tohto právneho úkonu ako aj z jeho formy vyplýva, že žalovaná mu zaslala ako zamestnávateľovi
okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
údajné nevyplatenie mzdy a mzdových nárokov. V texte daného právneho úkonu sa nachádza aj odkaz
na ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Niet preto žiadnych pochybností, čo chcela
žalovaná urobiť a aký úkon aj skutočne vyhotovila, podpísala a doručila mu ako zamestnávateľovi. Týmto
právnym úkonom je okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto považuje „výklad úkonu“ žalovanou
za právne neudržateľný. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej ani v tom, že odstúpila od pracovnej zmluvy,
pričom dôvodom údajného odstúpenia mal byť omyl. Zákonník práce účastníkovi konajúcemu v omyle
priznáva právo na odstúpenie od zmluvy. Podmienkami využitia tohto práva však je, že musí ísť o omyl,
ktorý musel byť druhému účastníkovi v čase uzavierania zmluvy známy a týkajúci sa takej podstatnej
okolnosti zmluvy, v súvislosti s ktorou možno dôvodne predpokladať, že ak by k omylu nedošlo, zmluva
by vôbec nebola uzavretá, t.j. účastník konajúci v omyle by prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy
vôbec neurobil. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne. V tejto súvislosti poukázal na mailovú
komunikáciu žalovanej so svojim štatutárnym zástupcom. Z nej jednoznačne vyplýva, že v júli a v
auguste 2016 žalovaná sama seba považovala za jeho zamestnankyňu a to na základe písomnej
pracovnej zmluvy. Neobstojí preto dnešné tvrdenie žalovanej, že pracovnú zmluvu uzatvorila omylom.
Žalovaná mala s ním uzatvorenú okrem pracovnej zmluvy i dohodu o vykonaní práce zo dňa 02.05.2016.
Nie je pravdou, že by pre neho pracovala už v apríli 2016. Rovnako nie je pravdivé ani jej tvrdenie o
tom, že výška odmeny bola 3,- Eur/hodina „v hotovosti“. Z dohody o vykonaní práce vyplýva, že odmena
bola dohodnutá na 3,- Eur/hodina brutto. Teda nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že za rovnakých
podmienok podpisovala následne i pracovnú zmluvu. Navyše je absolútne vylúčené aby si zamestnanec,
ktorý podpisuje pracovnú zmluvu neprečítal minimálne ustanovenia týkajúce sa základných náležitostí,
napríklad aj mzdových podmienok. Výzva na okamžitý nástup do práce (žalovaná zrejme to mala na
mysli vo svojom vyjadrení, keď výzvu na okamžitý nástup do práce mylne v tomto vyjadrení označila za
„výzvu na okamžité skončenie pracovného pomeru“) bola žalovanej zasielaná priamo od jeho právneho
zástupcu. Táto výzva jej bola riadne doručená. Dôkazom môže byť aj to, že táto výzva jej bola zasielaná
nielen na adresu trvalého pobytu, ale aj na adresu prechodného pobytu, ktorú mala žalovaná uvedenú
na potvrdení o práceneschopnosti. Navyše na túto výzvu reagovala ihneď po jej doručení mailom zo dňa
05.09.2016. Zásielky obsahujúce výzvu na okamžitý nástup do práce boli žalovanej zasielané na obidve
adresy a nevrátili sa ako nedoručené alebo neprevzaté v odbernej lehote. Boli zasielané doporučene.
Žalovaná ich riadne prevzala a oboznámila sa s ich obsahom. Ďalej vo vyjadrení zotrval na tom, že v
dôsledku konania žalovanej mu vznikla škoda. Žalovanú zastupovali iné jeho zamestnankyne (Ľ. N., Y.
J. A. Ľ. L.). Týmto zamestnankyniam bol nútený vyplácať prémie, tiež odmeny za prácu nadčas. Jeho
škoda spočíva práve v tom, že musel ihneď riešiť vzniknutú situáciu a platiť ostatným zamestnankyniam
nadčasy a odmeny nad rámec riadnej mzdy. Vyčíslená škoda je práve rozdielom medzi tým, čo by musel
platiť za výkon práce žalovanej keby pracovala a tým, čo musel zaplatiť navyše. Ďalej poukázal na
to, že vznik nároku na náhradu škody sa netýka obdobia kedy žalovaná bola PN. Tento nárok vznikol
práve po skončení PN žalovanej a na toto obdobie sa tento nárok na náhradu škody viaže. Ešte v
mesiacoch september a október 2016 sa snažil predmetnú záležitosť urovnať so žalovanou mimosúdne.
Prostredníctvom mailovej komunikácie došlo takmer k uzatvoreniu dohody. Návrh znenia dohody bol
pripravený a v elektronickej podobe zaslaný žalovanej. Napriek jeho snahe mimosúdne sa dohodnúť a
vyhnúť sa tak súdnemu konaniu nepodarilo sa mu túto dohodu so žalovanou uzatvoriť. Žalovaná dala
podnet ohľadom výšky vyplácania mzdy aj na príslušný inšpektorát práce. Ten však skonštatoval, že vo
vzťahu k mzdovým nárokom žalovanej sa nedopustil žiadneho porušenia právnych predpisov. Vzhľadom
na to, že žalovaná nenastúpila napriek jeho výzve do práce bol nútený vykazovať u nej absencie.
Následne žalovanej dal okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.10.2016. Súčasne žalobca
navrhol zmenu žalobného petitu keď žiadal rozšíriť žalobu o určenie, že pracovný pomer žalovanej
u neho skončil na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa dňa
08.11.2016, netrval oproti pôvodnej žalobe na vyslovení, že pracovný pomer žalovanej u neho trvá aj
naďalej.

4. Ďalším podaním zo dňa 29.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.04.2017 žalobca navrhol zmenu
žalobného petitu o rozšírenie nároku na náhradu škody na zaplatenie sumy 816,64 Eur.

5. O procesnom návrhu žalobcu na zmenu žaloby súd rozhodol uznesením sp.zn. 14Cpr/5/2016-44 zo
dňa 04.04.2017, ktorým zmenu žaloby pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2017. Po
pripustení zmeny žaloby sa žalobca voči žalovanej domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru doručeného zamestnávateľovi dňa 23.08.2016 je neplatné a pracovný pomer skončil na základe

okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa dňa 08.11.2016, ďalej sa domáhal
náhrady škody voči žalovanej v čiastke 816,64 Eur.

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.05.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 06.06.2017 k vyjadreniu
žalobcu zo dňa 17.03.2017 a zo dňa 29.03.2017 opätovne uviedla, že žalobcovi v čase uzatvárania
pracovnej zmluvy bolo známe, že jej mzda predstavuje brutto a nie netto, preto žalobcovi bol známy aj
jej omyl ohľadom mzdových podmienok, ktorý žalobca následne využil. Tento skutkový fakt jednoznačne
dokazuje podnet na inšpektorát práce a listinné dôkazy, ktoré sú produktom jej korešpondencie, z
ktorých vyplýva jej absolútne presvedčenie o tom, že jej bola vyplatená len časť mzdy. Vyjadrenie
predmetnej mzdy ako brutto je podstatná okolnosť pracovnej zmluvy, v dôsledku ktorej by ju nikdy nebola
uzavrela, o tom niet žiadnych pochybností. Na tomto mieste je potrebné ešte zdôrazniť, že podstatou
predmetného sporu je jej presvedčenie, že jej bola vyplatená len časť mzdy, a všetky nasledujúce
udalosti sú len dôsledkom tejto skutočnosti. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jej bola doručená výzva na
okamžitý nástup do práce, má toto preukázať poštovou doručenkou. K nároku na náhradu škody žalobcu
doplnila, že pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené všetky zodpovednostné
predpoklady: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru, ďalej že ku škode došlo pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zodpovednosť zamestnanca je založená
na subjektívnom princípe, vždy ide o zodpovednosť za zavinenie (úmyselné, nedbanlivostné) okrem
prípadov uvedených v § 182 a 185. Pri pojme „škoda“ trvala na tom, že je to majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch, pričom skutočná škoda spočíva v skutočnom zmenšení majetku poškodeného a predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu. Teda ak žalobca
nezamestnával ju a uhrádzal výdavky spojené so zastupovaním a nadčasmi svojich zamestnancov, nie
je možné takýto pomer považovať za škodu oproti pomeru, keby bola nastúpila na pracovnú pozíciu a
uhrádzal jej tzv. super hrubú mzdu. Navyše žalovaný neuviedol akým právnym výkladom § 78 ods. 2
Zákonníka práce došiel k právnym záverom prezentovaným v týchto vyjadreniach a ako ich aplikoval na
daný skutkový stav, preto sa k jeho argumentácii nie je možné bližšie vyjadriť. V spojitosti s predmetnou
náhradou škody poukázal aj na súlad s dobrými mravmi. V druhej vete článku 2 Zákonník práce
zakotvuje pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým
je súlad s dobrými mravmi. Negatívnou hranicou výkonu subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov je zákaz zneužívať tieto práva na škodu zamestnanca.

7. Uznesením sp.zn. 14Cpr/5/2016-62 zo dňa 12.01.2018 súd konanie v časti o určenie, že pracovný
pomer skončil na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa dňa
08.11.2016 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2018.

8. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 13.02.2018. Tohto pojednávania sa právny
zástupca žalobcu zúčastnil. Právny zástupca žalovanej, ani žalovaná sa tohto pojednávania nezúčastnili.
Právny zástupca žalovanej bol na toto pojednávanie predvolaný riadne a včas dňa 16.01.2018,
žalovaná dňa 18.01.2018. Právny zástupca žalovanej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním
zo dňa 12.02.2018 podaným elektronicky dňa 12.02.2018. Neúčasť ospravedlnil z dôvodu pracovnej
vyťaženosti a kolízie právneho zastúpenia. Žalovaná sama neúčasť na pojednávaní neospravedlnila,
jej neúčasť na pojednávaní rovnako týmto podaním ospravedlnil právny zástupca žalovanej. Ako
dôvod neúčasti žalovanej na pojednávaní uviedol, že táto pracuje vo Veľkej Británii s tým, že na
termín pojednávania sa z tohto dôvodu nemôže ustanoviť. Súhlasil s pojednávaním bez prítomnosti
žalovanej. Viacej k neúčasti svojej a neúčasti žalovanej na pojednávaní neuviedol. Nepožiadal o
odročenie pojednávania zo žiadneho dôvodu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok
na konanie, keďže právny zástupca žalovanej a žalovaná boli na pojednávanie predvolaní riadne a včas,
pričom nepožiadali zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, súd na pojednávaní dňa 13.02.2018
vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalovanej a v neprítomnosti žalovanej, v prítomnosti
právneho zástupcu žalobcu.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, keď zistil tento skutkový
a právny stav:

10. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako
zamestnávateľom na jednej strane a žalovanou ako zamestnancom na strane druhej písomne, žalovaná
pracovala u žalobcu na pracovnej pozícii „manažér recepcie“. Na základe tejto pracovnej zmluvy

žalovanej vznikol u žalobcu pracovný pomer dňom 01.06.2016, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu
žalovanej do práce. Miesto pravidelného výkonu práce bolo dojednané hotel GOLFER*** Kremnica.
Z článku II. bod (1) pracovnej zmluvy vyplýva, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.
V článku VI. pracovnej zmluvy boli dojednané mzdové podmienky žalovanej. Z tohto článku bod (1)
vyplýva, že medzi stranami pracovnej zmluvy bola dojednaná pre žalovanú mesačná mzda za výkon
práce vo výške 500,- Eur. Z bodu (2) tohto článku pracovnej zmluvy ďalej vyplýva, že mesačná mzda bola
dohodnutá ako hrubá mzda. Zamestnávateľ sa zaviazal mzdu žalovanej poukazovať na osobný účet,
pokiaľ nebude dohodnuté inak. Z článku VI. bod (3) pracovnej zmluvy ďalej vyplýva, že zamestnávateľ sa
zaviazal zamestnancovi s cieľom prehĺbenia jeho hmotnej zainteresovanosti na plnenie hospodárskych
výsledkov platiť i mesačné výkonnostné odmeny. Výška priznanej výkonnostnej odmeny mala byť
závislá na hospodárskom výsledku spoločnosti za predchádzajúce obdobie bežného mesiaca a miere
zásluh zamestnanca na dosiahnutých výsledkoch. Schvaľuje ju predseda predstavenstva podľa platných
interných smerníc.

11. Medzi žalobcom a žalovanou pred uzavretím tejto pracovnej zmluvy bola uzatvorená i Dohoda o
vykonaní práce písomne dňa 02.05.2016. Predmetom dohody o vykonaní práce bola pracovná úloha:
„zaúčanie na pozíciu recepčnej“. Pracovná úloha mala byť vykonaná od 03.05. do 02.06.2016. V
dohode o vykonaní práce bola dohodnutá medzi stranami odmena 3,- Eur/brutto/hodina. Rozsah práce
(pracovnej úlohy) v hodinách bol dojednaný stranami tejto dohody maximálne na 200 hodín do konca
dohody.

12. Žalovaná v období od 21.06.2016 do 21.08.2016 bola práceneschopná, keď o jej práceneschopnosti
svedčí potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené dňa 21.06.2016 MUDr. Marikou
Tóbikovou, praktickou lekárkou pre dospelých, neštátna ambulancia pre dospelých Martin č. 0 216662.

13. Dňa 23.08.2016 žalovaná žalobcovi adresovala a medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť,
že aj tohto dňa doručila list označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnanca z dôvodu nevyplatenia mzdy podľa § 69 ods. 1 písm. b/ ZP“. V tomto liste žalovaná
žalobcovi oznámila, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2016 vykonávala u neho prácu
manažér recepcie, od 03.05.2016 do 30.05.2016 vykonávala u neho na základe dohody o vykonaní
práce pracovnú úlohu, ktorou bolo zaúčanie sa na pozíciu recepčnej. Ďalej v tomto liste oznámila
žalobcovi, že dňa 16.06.2016 obdržala úhradu v sume 300,56 Eur. Po obdržaní tejto úhrady má za to,
že jej mzda nebola riadne vyplatená na základe ústnej dohody, pričom bola podvedená a nedostatočne
informovaná ohľadne práce na dohodu. Tým, že nebola riadne informovaná, tak jej vznikol za mesiac máj
dlh na zdravotnom poistení. Dňa 12.07.2016 obdržala úhradu v sume 283,01 Eur. V pracovnej zmluve
má dohodnutú mzdu na 500,- Eur, čiže suma 283,01 Eur nie je dostatočná. Dňa 18.07.2016 obdržala
výplatné pásky formou mailu, a to za mesiace máj, jún. Výplatnú pásku za máj obdržala skoro po dvoch
mesiacoch práce. Po preskúmaní výplatných pások a následne prešetrení zistila značné nedostatky. K
zisteniu, že jej nebola vyplatená časť mzdy za mesiace máj a jún sa dospelo dňa 13.08.2016. Vzhľadom
k tomu, že nevyplatenie mzdy a odstupného je trestným činom podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z.z.,
okamžite končí pracovný pomer zo zamestnávateľom podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Ďalej
tu uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku, a
to po dobu 2 mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

14. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu Oznámením a výzvou zo dňa 31.08.2016 oznámil
žalovanej, že trvá na tom, aby žalovaná naďalej vykonávala pre neho prácu v zmysle pracovnej zmluvy s
tým aby list považovala za výzvu na okamžitý nástup do práce. Súčasne v tomto liste žalovanej žalobca
oznámil, že ňou dané okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené dňa 23.08.2016
považuje za nedôvodné, nezákonné a neplatné. Tvrdenia a nedostatočnom vyplatení mzdy sa podľa
neho v tejto výzve nezakladajú na pravde. Tiež poukázal na to, že v zmysle príslušných ustanovení
Zákonníka práce môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer v lehote 1 mesiaca odo dňa,
keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Konštatovanie žalovanej, že
sa dozvedela o tomto dôvode až 13.08.2016 považoval za účelové a irelevantné. Pokiaľ v krátkej dobe
nedôjde k dohode o sporných nárokoch a k riadnemu, teda platnému skončeniu pracovného pomeru,
obráti sa v zákonnej lehote na príslušný súd so žalobou o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, čo bude znamenať nárast nákladov spojených s touto záležitosťou. Súčasne ju
upozornil na to, že si bude uplatňovať aj nárok na náhradu škody, ktorá mu konaním žalovanej vznikla.
Tento list, ktorým žalobca vyzval žalovanú na nástup do práce odoslal žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu pre žalovanú na pošte dňa 31.08.2016 o čom svedčí žalobcom predložený podací lístok (č.l.
92 spisu).

15. Žalobca ďalším listom zo dňa 23.09.2016 označeným ako Oznámenie a výzva prostredníctvom
právneho zástupcu opätovne oznámil žalovanej, že jej okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré
mu bolo doručené dňa 23.08.2016 považuje za neplatné. Súčasne oznámil žalovanej, že mu jej konaním
vznikla škoda v celkovej výške 449,04 Eur. Túto škodu žiadal od žalovanej nahradiť podľa § 78
Zákonníka práce a to do 10 dní od doručenia listu.

16. Listom zo dňa 12.10.2016 žalobca so žalovanou okamžite skončil pracovný pomer založený
medzi žalobcom a žalovanou na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016. Okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobca dal žalovanej pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Skutkovo vymedzil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca
tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru dal žalovanej z dôvodu, že dňa 22.08.2016 mala po
ukončení práceneschopnosti nastúpiť do práce, avšak táto do práce nenastúpila napriek jeho oznámeniu
žalovanej, že jej okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.08.2016 považuje za neplatné a
napriek tomu, že ju vyzval na nástup do práce. Z dôvodu, že žalovaná nenastúpila do práce vykázal u
nej neospravedlnené zameškanie pracovných zmien (neospravedlnené absencie). Okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobca doručoval žalovanej poštou na adresu Kozmonautov 3957/23, 036 01
Martin s tým, že listová zásielka sa vrátila žalobcovi žalovanou nevyzdvihnutá podľa relácie pošty v
odbernej lehote, keď zásielka bola vrátená žalobcovi poštou dňa 08.11.2016.

17. Žalobca v konaní predložil mailovú komunikáciu so žalovanou (č.l. 28-33, č.l. 37 spisu), z ktorej
vyplýva, že dňa 11.07.2016 žalovaná oznámila zamestnávateľovi, že dňa 21.07. sa zúčastní lekárskej
kontroly s tým, že ak lekárka jej ukončí PN, bude môcť prísť do práce. Následne dňa 21.07.2016 žalovaná
oznámila zamestnávateľovi, že PN jej pokračuje a že absolvuje rehabilitačnú liečbu. Ďalej v tomto maily
oznámila, že liečba bude zrejme trvať dlhšie, preto nech si zamestnávateľ za ňu zabezpečuje náhradu.
Mailom dňa 11.08.2016 žalovaná zaslala zamestnávateľovi žiadosť o skončenie pracovného pomeru s
tým, že navrhla skončiť pracovný pomer dohodou. V tento deň zaslala mailom zamestnávateľovi i dohodu
o skončení pracovného pomeru k podpisu. Na tento mail reagoval zamestnávateľ dňa 11.08.2016 tak, že
nesúhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou. V maily zo dňa 05.09.2016 žalovaná oznámila
žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, že k zisteniu, že jej nebola riadne vyplatená mzda dospela
až dňa 13.08.2016. Vzhľadom k tomu, že bola práceneschopná z dôvodu úrazu tak nemala kedy skúmať
v akej výške jej bola vyplatená mzda a nemohla riadne skontrolovať ani výplatné pásky, pretože jej neboli
doručené načas. Májovú výplatnú pásku obdržala až v júli. Žalobca ju neinformoval o tom, ako je to s
prácou na dohodu. Prvé dva dni pracovala u neho na „čierno“. Dohodu podpísala až po dvoch týždňoch
práce pre žalobcu. Pritom jej neboli vysvetlené riadne informácie o tom ako je to s odvodmi. Takže
kvôli zamestnávateľovi jej vznikol nedoplatok v zdravotnej poisťovni. Súčasne oznámila, že uvedené
dala preveriť inšpektorátu práce. Od 20.08.2016 je SZČO, takže zrejme pracovný pomer so žalobcom
zaniká tak či tak. Z ďalšej mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovanou zo dňa
07.10.2016, zo dňa 19.10.2016, zo dňa 20.10.2016 a zo dňa 24.10.2016 vyplýva zo strany žalobcu snaha
o mimosúdnu dohodu s tým, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v týchto mailoch upozornil
žalovanú, že tým že nenastúpila do práce mu vznikla škoda vo výške 449,04 Eur, ktorú žalovanej navrhol
splácať vo forme splátok. Žalovaná akúkoľvek dohodu odmietla.

18. Žalobca v konaní predložil i mzdové listy žalovanej za obdobie máj 2016 až august 2016 (č.l. 84-86
spisu), z ktorých vyplýva, že žalovaná u žalobcu v období od 03.05.2016 do 31.05.2016 pracovala na
základe dohody o vykonaní práce, za toto obdobie jej vznikol podľa mzdového listu nárok na vyplatenie
čistej mzdy 300,56 Eur po zrážke sumy 51,24 Eur, od 01.06.2016 sa žalovaná zamestnala u žalobcu
na hlavný pracovný pomer, za mesiac jún podľa mzdového listu jej vznikol nárok na vyplatenie čistej
mzdy v sume 283,01 Eur po zrážke 42,46 Eur, v mesiaci júl žalovaná nepracovala, nepracovala ani v
mesiaci august, v mesiaci august jej vznikol nárok podľa mzdového listu na vyplatenie čiastky 22,11 Eur
v čistom ako náhrada za platené voľno. Mzdovým listom žalovanej zodpovedajú aj výplatné pásky (č.l.
87-90 spisu) za uvedené obdobie. Pokiaľ ide o zrážky z príjmu v mesiaci máj a jún 2016, sú vykazované
pre „JUDr. J. Augustín“. V mesiaci jún 2016 u žalovanej je vykazovaných 8 dní PN, v mesiaci júl 2016
21 dní PN, v mesiaci august 2016 15 dní PN, 6 dní absencie a 1 deň plateného voľna.

19. Žalobca v konaní predložil za obdobie máj až august 2016 i „dochádzkové listy“ žalovanej, ktoré
žalovanou nie sú podpísané (č.l. 80-83 spisu).

20. Podľa výpisu z účtu žalobcu Unicredit bank, pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 30.06.2016 a zo dňa
29.07.2016 (č.l. 77-78 spisu) žalobca dňa 15.06.2016 poukázal na účet žalovanej sumu 300,56 Eur a
dňa 11.07.2016 sumu 283,01 Eur.

21. Žalobca v konaní tvrdil, že v súvislosti s tým, že žalovaná po ukončení PN nenastúpila do práce na
základe jeho výzvy, vznikla mu škoda v čiastke 816,64 Eur, keď v období august 2016, t.j. od 23.08.2016
a v období mesiaca september 2016 za žalovanú prácu bolo nutné zabezpečiť vykonávaním inými
zamestnankyňami. Týmto iným zamestnankyniam z tohto titulu vyplatil mzdu za prácu nadčas a prémie
Ľ. N.j 8/2016 v sume 205,41 Eur, Y. J. 8/2016 v čiastke 243,63 Eur, V. Z. 9/2016 v čiastke 143,99 Eur, Y. J.
9/2016 v čiastke 110,41 Eur A. Ľ. L. 9/2016 v čiastke 113,20 Eur. Na preukázanie svojich tvrdení predložil
výplatné pásky týchto zamestnankýň za uvedené obdobie august až september 2016 (č.l. 40-43 spisu).

22. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

23. Podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce, účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel
byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve
nedošlo.

24. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

25. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť
a/ dohodou,
b/ výpoveďou,
c/ okamžitým skončením,
d/ skončením v skúšobnej dobe.

26. Podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti.

27. Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

28. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok
na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov

29. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

30. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

31. Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby
naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

32. Podľa § 78 ods. 2 Zákonníka práce, ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým
vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.

33. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

34. Podľa § 223 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce, na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2,
§ 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti
určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.08.2016 dané žalovanou žalobcovi je
neplatné. Nedôvodná je žaloba žalobcu v časti o náhradu škody voči žalovanej, ktorá žalobcovi mala
vzniknúť v súvislosti s tým, že žalovaná po tom, čo mu doručila okamžité skončenie pracovného pomeru
a po tom, čo jej oznámil, že ho považuje za neplatné a vyzval ju na nástup do práce, táto do práce
nenastúpila.

36. Vo veci súdom bolo nepochybne zistené, že na základe písomnej pracovnej zmluvy, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom dňa 31.05.2016
vznikol pracovný pomer. Pracovná zmluva bola uzatvorená podľa § 42 Zákonníka práce. Podľa
pracovnej zmluvy pracovný pomer žalovanej u žalobcu vznikol dňom 01.06.2016, ktorý bol dojednaný
ako deň nástupu zamestnanca do práce. Na základe pracovnej zmluvy žalovaná od 01.06.2016 začala
pracovať u žalobcu v pracovnej pozícii manažér recepcie s miestom pravidelného výkonu práce hotel
GOLFER*** Kremnica. V pracovnej zmluve v článku VI. boli dojednané mzdové podmienky žalovanej
ako zamestnanca. Mesačná mzda bola dojednaná vo výške 500,- Eur brutto. Touto pracovnou zmluvou
medzi žalobcom a žalovanou vznikol pracovný pomer. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že
medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom pred vznikom tohto pracovného
pomeru bola dňa 02.05.2016 uzatvorená i písomná dohoda o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní
práce bola uzatvorená na pracovnú úlohu, ktorá mala byť vykonaná v období od 03.05. do 02.06.2016
s dohodnutou odmenou 3,- Eur/brutto/hodina. Pracovná úloha bola dojednaná na zaúčanie žalovanej
na pozíciu recepčnej, keď rozsah pracovnej úlohy bol dojednaný maximálne na 200 hodín na obdobie
uzatvorenia dohody. Táto dohoda o vykonaní práce bola uzatvorená podľa § 223 ods.1 Zákonníka
práce. Touto dohodou o vykonaní práce síce medzi žalobcom a žalovanou bol založený pracovnoprávny
vzťah, ale nie pracovný pomer, na ktorý by sa mali vzťahovať ustanovenia druhej časti Zákonníka práce
ohľadne pracovného pomeru a aj skončenia pracovného pomeru, ktorého spôsoby sú vymedzené v § 59
druhej časti Zákonníka práce a medzi ktoré okrem iného patrí i okamžité skončenie pracovného pomeru
zamestnancom v zmysle § 59 v spojení s § 69 Zákonníka práce. Uzavretie pracovnej zmluvy podľa ktorej
vznikol medzi žalobcom a žalovanou pracovný pomer odo dňa 01.06.2016 strany v konaní nenamietali,
napokon žalobca v konaní predložil originál tejto pracovnej zmluvy. Teda až na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 31.05.2016 s účinnosťou od 01.06.2016 vznikol medzi žalobcom a žalovanou pracovný pomer.

37. Na základe tejto pracovnej zmluvy žalovaná u žalobcu s účinnosťou od 01.06.2016 vykonávala
prácu manažéra recepcie. Odo dňa 21.06.2016 nastúpila žalovaná na PN, ako súd zistil z potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej, ktoré bolo vystavené jej ošetrujúcou lekárkou MUDr.
Marikou Tóbikovou, praktickým lekárom pre dospelých, neštátna ambulancia pre dospelých Martin,
keď potvrdenie bolo vystavené dňa 21.06.2016. Z tohto potvrdenia vyplýva, že žalovaná bola PN do
21.08.2016, keď od 22.08.2016 bola schopná práce.

38. Dňa 23.08.2016 žalovaná písomne so žalobcom okamžite skončila pracovný pomer z dôvodu
nevyplatenia mzdy podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Medzi stranami v konaní nebolo sporné,
že toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zamestnávateľovi doručené dňa 23.08.2016.
Jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce, konkrétne v zmysle § 59
ods. 1 písm. c/ je aj okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru

môže byť dané tak zamestnávateľom, ako i zamestnancom. Dôvody pre okamžité skončenie pracovného
pomeru tak zo strany zamestnanca ako aj zo strany zamestnávateľa sú taxatívne vymedzené v
Zákonníku práce. V zmysle § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný
pomer okamžite skončiť ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady,
náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie
pracovného pomeru musí byť písomné a skutkovo dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom musí byť doručené
druhému účastníkovi v zákonom stanovenej lehote, inak je neplatné. Tento dôvod sa nesmie dodatočne
meniť. Z obsahu právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanej vyplýva, že táto
jednoznačným spôsobom skutkovo vymedzila dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru tak,
že za obdobie od 03.05.2016 do 30.05.2016 kedy vykonávala prácu na základe dohody o vykonaní
práce obdržala mzdu dňa 16.06.2016 len v čiastke 300,56 Eur, pričom táto jej nebola vyplatená riadne
na základe „ústnej dohody“ s tým, že nebola dostatočne informovaná ohľadne práce na túto dohodu,
ďalej tak, že dňa 12.07.2016 jej bola vyplatená mzda v sume 283,01 Eur, pričom v pracovnej zmluve má
dohodnutú mzdu 500,- Eur, čiže suma 283,01 Eur nie je dostatočná. Z týchto dôvodov okamžite skončila
pracovný pomer so zamestnávateľom s tým, že v tomto okamžitom skončení pracovného pomeru
uviedla, že má nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku po dobu 2 mesiacov
podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, čo si voči zamestnávateľovi uplatňuje. Z obsahu tohto právneho
úkonu jednoznačne vyplýva skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tiež
jednoznačne vyplýva, že týmto právnym úkonom žalovaná mienila okamžite skončiť pracovný pomer u
svojho zamestnávateľa s čím spojila nárok na náhradu mzdy v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce.
O prejave vôle žalovanej v tomto právnom úkone, okamžitom skončení pracovného pomeru súd nemal
žiadne pochybnosti. Napokon podľa tohto právneho úkonu sa žalovaná po jeho doručení k žalobcovi
i správala, keď po ukončení práceneschopnosti dňa 21.08.2016, odo dňa 22.08.2016 nenastúpila u
žalobcu do práce. Nemienila tak urobiť, keď z jej mailu z 05.09.2016 vyplýva, že i tak nemôže už nastúpiť
u žalobcu do práce, keďže od 20.08.2016 je samostatne zárobkovo činnou osobou.

39. Žalobca v konaní uplatnil žalobou určenie neplatnosti okamžitého skončenia tohto pracovného
pomeru zo strany žalovanej na súde dňa 21.10.2016, teda v zákonnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka
práce, ktorá je dvojmesačná odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. V danom prípade pracovný
pomer sa mal skončiť dňa 23.08.2016 žalovanej u zamestnávateľa, žaloba bola podaná na súde dňa
21.10.2016, teda včas.

40. Žalobca sa domáhal v konaní určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré
bolo dané žalovanou dňa 23.08.2016 z dôvodu, že žalovaná okamžite neskončila pracovný pomer v
lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedela v
zmysle § 69 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru
dozvedel. Táto lehota je subjektívna lehota, ktorá sa končí dňom, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína (§ 122 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka).

41. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 23.08.2016 daného žalovanou vyplýva, ktorú
skutočnosť žalovaná sama v tomto okamžitom skončení pracovného pomeru uviedla, že výplatné pásky
za mesiac máj a jún 2016 obdržala dňa 18.07.2016. Za mesiac máj jej bola poukázaná zamestnávateľom
mzda na účet dňa 15.06.2016 a za mesiac jún dňa 11.07.2016. Žalobca tieto skutočnosti dokladal
výpisom zo svojho účtu zo dňa 30.06.2016 a zo dňa 29.07.2016 Unicredit bank, pobočka Žiar
nad Hronom. Z uvedeného vyplýva, že dňa 18.07.2016 po obdržaní výplatných pások žalovaná sa
jednoznačne dozvedela o výške mzdy za mesiac máj, jún 2016. Okamžité skončenie pracovného
pomeru doručila žalobcovi až dňa 23.08.2016, teda v deň datovania tohto okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru tak neučinila v lehote 1 mesiaca odo dňa,
keď sa o dôvode pre ktorý okamžite skončila pracovný pomer, dozvedela v zmysle § 69 ods. 3 Zákonníka
práce. Táto lehota jej márne uplynula dňa 18.08.2016. Nič na tejto skutočnosti nemení, že žalovaná
bola v čase od 21.06.2016 do 21.08.2016 práceneschopná, keď v konaní neprodukovala dôkazy, že
by dôvody jej práceneschopnosti z lekárskeho hľadiska bránili vykonať tento právny úkon v lehote
jedného mesiaca od 18.07.2016. Zmeškala 1 mesačnú lehotu na včasné ukončenie pracovného pomeru

okamžitým skončením pracovného pomeru, preto okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou
zo dňa 23.08.2016 je neplatné.

42. Vo vzťahu k skutkovým dôvodom uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru žalovanou
treba doplniť, že neobstojí skutkový dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že
žalovanej nebola vyplatená dohodnutá mzda podľa dohody o vykonaní práce na základe ktorej vznikol
síce pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou v období máj 2016, ale nevznikol pracovný
pomer, ktorý vznikol až od 01.06.2016 na základe pracovnej zmluvy, preto z tohto skutkového dôvodu,
žalovaná nemohla ukončiť pracovný pomer okamžite platne pre nevyplatenie dohodnutej mzdy za
mesiac máj 2016. Tento skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru neobstojí, pretože
pracovný pomer podľa dohody o vykonaní práce nevznikol. Pokiaľ ide o druhý skutkový dôvod, pre
ktorý žalovaná okamžite skončila pracovný pomer, teda z dôvodu nevyplatenia dohodnutej mzdy za
mesiac jún 2016, tento skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaná v konaní
nepreukázala. Podľa mzdových listov žalovanej a výplatného lístka za mesiac jún 2016 žalovanej vznikol
nárok na vyplatenie čistej mzdy po zrážkach v sume 283,01 Eur, ktorú sumu žalobca žalovanej vyplatil
poukázaním na účet dňa 11.07.2016. Podľa pracovnej zmluvy splatnosť mzdy bola dojednaná do 15.-
teho dňa nasledujúceho mesiaca, v danom prípade do 15.-teho dňa mesiaca júla 2016. V zmysle
dojednanej lehoty splatnosti žalobca ako zamestnávateľ poukázal žalovanej mzdu za mesiac jún 2016.
Z mzdového listu žalovanej a z výplatného lístka žalovanej vyplýva za mesiac jún 2016 hrubá mzda
356,80 Eur, podľa pracovnej zmluvy žalovaná mala dojednanú u zamestnávateľa hrubú mzdu mesačne
500,- Eur. V mesiaci jún 2016 však žalovaná neodpracovala celý mesiac, keďže 8 dní tohto mesiaca
bola už PN. Nastúpila na PN od 21.06.2016. Odpracovala 14 pracovných dní, za čo jej bola vykazovaná
hrubá mzda 356,80 Eur. Po odpočte povinných odvodov jej vznikol nárok na náhradu čistej mzdy 250,30
Eur, k tomu náhrada príjmu za PN 75,17 Eur, keď z tejto čiastky jej bola odpočítaná zrážka 42,46
Eur „JUDr. J. Augustín“ keď k výplate jej bola poukázaná čiastka 283,01 Eur. Túto sumu žalovaná
i obdržala dňa 12.07.2016, čo potvrdila v okamžitom skončení pracovného pomeru, teda v lehote
splatnosti mzdy do 15.07.2016. Nepreukázala tak, že by za mesiac jún 2016 jej zamestnávateľ nevyplatil
mzdu, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ich čas do 15 dní po uplynutí ich
splatnosti, teda nepreukázala skutkový dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že
by jej nebola vyplatená časť mzdy, prípadne časť náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
za mesiac jún 2016. Svoje tvrdenia, že mzdu mala dojednanú odlišne, než je uvedená v písomnej
pracovnej zmluve žiadnymi dôkazmi nepreukázala. Nepreukázala, že by jej neboli vyplácané nadčasy
za mesiac jún 2016, ani dohodu o mzde podľa pracovnej zmluvy 500,- Eur netto. Z obsahu písomnej
pracovnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že mzda žalovanej bola dojednaná v sume 500,- Eur mesačne
brutto. Tvrdenia žalovanej o inej dohode o výške mzdy v konaní zostali len v rovine tvrdení, žalovaná
neprodukovala ohľadne tvrdení žiadne dôkazy. Dojednanie mzdy podľa dohody o vykonaní pracovnej
úlohy nemožno porovnávať s dojednaním mzdy podľa pracovnej zmluvy, pretože obsahovo išlo o úplne
odlišné právne úkony s tým, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by podľa pracovnej zmluvy, na
základe ktorej jej vznikol pracovný pomer odo dňa 01.06.2016 mala mať dojednanú mesačnú mzdu
500,- Eur netto. K tomuto skutkovému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
žalovanej treba doplniť, že tento neobstojí i z toho dôvodu, že ak je právo zamestnanca na mzdu, alebo
akúkoľvek jej časť, ktorú zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi, sporné, nie je dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 4261/2011, sp.zn.
21Cdo 4042/2010).

43. Neobstojí tiež obrana žalovanej v tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
23.08.2016 treba právne posúdiť ako odstúpenie od pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2016.

44. Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom
na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

45. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich k rozviazaniu pracovného
pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

46. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je
potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný
uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli
vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Pre neurčitosť alebo

nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by
sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Pri tom výklad
prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne
prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú účastník
v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju.

47. V posudzovanom prípade preto bolo potrebné v súlade s uvedením posúdiť prejav vôle žalovanej
obsiahnutý v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 23.08.2016 a to pri použití výkladu prejavu
vôle tak, aby tento právny úkon zo zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedal dobrým
mravom.

48. V nadväznosti na vyššie uvedené súd sa nestotožnil s tvrdením a obranou žalovanej, že jej
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.08.2016 treba právne posúdiť ako právny úkon
odstúpenia od pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2016. Prejav vôle v právnom úkone žalovanej zo dňa
23.08.2016 treba jednoznačne vykladať tak, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnanca, žalovanej podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalovaná v tomto okamžitom
skončení pracovného pomeru sa odvoláva na príslušné zákonné ustanovenie Zákonníka práce, dokonca
uplatňuje nárok na náhradu mzdy v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce v sume svojho priemerného
mesačného zárobku po dobu 2 mesiacov, ktorý nárok spája s okamžitým skončením pracovného
pomeru. Rovnako z tohto právneho úkonu jednoznačne vyplývajú skutkové dôvody pre ktoré sa žalovaná
rozhodla okamžite skončiť pracovný pomer so svojim zamestnávateľom, dostatočne tieto skutkové
dôvody popísala, pričom tieto skutkové dôvody nie je možné zameniť s inými skutkovými dôvodmi. Po
doručení tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi sa správala tak, akoby na základe
tohto právneho úkonu došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, čo potvrdila i v následnej
mailovej komunikácii so žalobcom. Zo žiadnej mailovej komunikácie so žalobcom nevyplýva, že by
prejav vôle vyjadrený v tomto právnom úkone zo strany žalovanej bolo potrebné vykladať ako tvrdené
„odstúpenie“ od pracovnej zmluvy. V tomto ohľade žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy a jej tvrdenie
ohľadne iného právneho úkonu, odstúpenia od pracovnej zmluvy je preto pre súd len účelové a ničím
nepodložené. Napokon aj v maily zo dňa 07.10.2016 žalovaná uvádza: „moje okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo ...“. Sama žalovaná tento právny úkon posudzovala ako okamžité skončenie
pracovného pomeru. Jej obrana v súdnom konaní, že ide o iný právny úkon, právny úkon odstúpenia
od pracovnej zmluvy neobstojí.

49. Nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny úkon žalovanej treba
právne posúdiť ako okamžité skončenie pracovného pomeru, nie ako odstúpenie od pracovnej zmluvy,
nebol ďalej dôvod zaoberať sa v konaní súdom, či žalovaná tak ako tvrdila v súdnom konaní uzatvorila
pracovnú zmluvu zo dňa 01.06.2016 v omyle. Je pravdou, že od pracovnej zmluvy v zmysle § 19 ods. 1
Zákonníka práce môže účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má
právo odstúpiť od takejto zmluvy ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo, avšak
v súdnom konaní nebolo preukázané zo strany žalovanej, že by táto odstúpila od pracovnej zmluvy
zo dňa 01.06.2016 zákonným spôsobom. Ako súd už dôvodí, jej právny úkon zo dňa 23.08.2016 je
okamžitým skončením pracovného pomeru, a nie odstúpením od pracovnej zmluvy. Súd ho posúdil ako
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca s tým, že žalobcovi vyhovel v časti
žaloby o určenie neplatnosti tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca
zo skutkových a právnych dôvodov, ktoré uviedol v tomto rozsudku.

50. Žalobca v konaní uplatnil aj nárok na náhradu škody v zmysle § 78 ods. 2 Zákonníka práce, keď
tento nárok žalobcu súd vyhodnotil za nepreukázaný.

51. Podľa § 78 ods. 2 Zákonníka práce, ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým
vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.

52. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca po tom, čo mu žalovaná doručila okamžité
skončenie pracovného pomeru dňa 23.08.2016 vyzval žalovanú listom zo dňa 31.08.2016 na nástup
do práce s tým, že žalovanej uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.08.2016
považuje za neplatné. Žalobca ohľadne odoslania tohto listu pre žalovanú síce predložil podací poštový
lístok s dátumom odoslania tohto listu pre žalovanú na pošte dňa 31.08.2016, keď zásielka bola

zasielaná pre žalovanú ako doporučená, avšak v konaní nepreukázal riadnym spôsobom, či táto výzva
na nástup do práce, ako aj kedy táto výzva nástupu do práce bola žalovanej riadnym spôsobom
doručená. Len riadne doručenie a preukázanie doručenia tejto výzvy nástupu do práce pre žalovanú
by mohlo zakladať nárok žalobcu na náhradu škody v zmysle § 78 ods. 2 Zákonníka práce, avšak len
odo dňa, keď tento list bol žalovanej riadnym spôsobom doručený resp. odo dňa nasledujúceho po jeho
doručení za preukázania žalobcom ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu, predovšetkým výšky
škody. Žalobca v konaní tvrdil, že škoda mu vznikla tým, že žalovaná nenastúpila po tejto výzve do práce,
pričom za žalovanú výkon práce museli zabezpečovať ostatné zamestnankyne, ktorým vyplácal prácu
nadčas a prémie. Ohľadne tejto výšky škody žalobca predložil jedine výplatné lístky týchto zamestnankýň
za obdobie august až september 2016. Samotné predloženie jedine týchto výplatných pások resp.
výplatných lístkov týchto zamestnankýň nepreukazuje žalobcom výšku tvrdenej spôsobenej škody
žalovanou. Žalobca žiadne iné dôkazy na preukázanie škody čo do základu ani čo do výšky nepredložil,
ani neoznačil dôkazy na preukázanie základu tohto nároku a výšky tohto nároku. Z výplatných lístkov
zamestnankýň Ľ. N., Y. J., P. A. XXXX A. P. G. V. V. Z., Y. J. A. Ľ.M. L. za mesiac september 2016
nemožno vyvodiť, že tieto zamestnankyne vykonávali prácu práve za žalovanú, nemožno vyvodiť,
v akom rozsahu túto prácu za žalovanú vykonávali, či konanie tejto práce bolo zo strany týchto
zamestnankýň nevyhnutné a v akom rozsahu, či tieto skutočne vykonávali prácu za žalovanú, na akej
pracovnej pozícii, a či výplata za prácu nadčas a prémie boli týmto zamestnankyniam v uvedenom období
vyplatené v príčinnej súvislosti s tým, že žalovaná nenastúpila do práce. Pre neunesenie dôkazného
bremena nároku na náhradu škody súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 816,64 Eur zamietol.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

54. V konaní žiadna zo strán nemala plný úspech, pomer úspechu a neúspechu nemožno vyčísliť,
pretože v konaní neboli uplatnené nároky rovnakého druhu, jeden bol nárok na určenie, druhý na plnenie,
v časti o určenie bol úspešný žalobca, v časti o plnenie žalovaná, pomer úspechu a neúspechu tak
nemožno vyčísliť. Preto súd mal za to, že keďže žiadna zo strán nemala v konaní úspech v plnom
rozsahu, že je dôvodné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

55. Žalobca v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bol oslobodený
zo zákona od platenia súdnych poplatkov, a to podľa § 4 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 71/1992 Zb.,
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov, keďže v
časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bol úspešný, podľa výsledku
konania o jeho žalobe v tejto časti je povinná poplatok zo žaloby o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru zaplatiť žalovaná podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb., prvá veta,
podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí
podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, alebo odporca, ak nie je tiež
od poplatku oslobodený. Žalovaná v konaní nepreukázala žiadne dôvody pre oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov, preto súdny poplatok je povinná zaplatiť na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku vo výške 99,50 Eur podľa položky I/1b/Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku (okrem výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok) je možné podať
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP). Proti výroku
rozsudku o povinnosti zaplatiť žalovanou súdny poplatok odvolanie nie je prípustné (§ 357 a contrario
CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.