Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 15Csp/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517204360
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2517204360.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 811 00 Bratislava proti žalovanému: F. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. P. XX, o zaplatenie 2.898,62 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.259,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 2.259,31 eura od 28.11.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 55,88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, spoločnosť: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 sa žalobou
doručenouOkresnémusúduPiešťanydňa15.08.2017domáhaluloženiapovinnostižalovanémuzaplatiť
mu sumu 2.898,62 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 30.10.2014 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca (pozn. súdu - pôvodný žalobca) so žalovaným (ako
fyzickou osobou podnikateľom) dňa 18.11.2013 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe

ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2.500,- eur. Žalovaný mal podľa zmluvy splácať
pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 80,23 € až do celkovej sumy 4.813,80 eura.
Žalovaný uhradil doposiaľ sumu 240,69 eura. Z dôvodu nesplácania pôžičky riadne a včas bol žalovaný
vyzvaný listom zo dňa 27.08.2014 k úhrade dlžných splátok a súčasne bol upozornený na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade nedošlo, dňa 19.10.2014 bol úver zosplatnený.
Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, pôvodný žalobca okrem vyššie uvedených skutkových
tvrdení označil v žalobe tieto dôkazy: zmluvu o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, predžalobná

upomienka s doručenkou, prehľad splátok a úhrad, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti.
2. Žalovaný sa k doručenej žalobe (dňa 27.11.2017) písomne nevyjadril, prostriedky procesnej obrany
neuplatnil žiadne.

3. Zástupca žalobcu v podaní zo dňa 22.05.2018 uviedol, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXX bola u
právneho predchodcu žalobcu vedená pod č. XXXXXXX tak ako je uvedené v žalobe.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že počas konania došlo k zániku pôvodného žalobcu, súd rozhodol
uznesením zo dňa 30.05.2018 tak, že ďalej bude pokračovať v konaní s jeho právnym nástupcom,
spoločnosťou: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,
Bratislava, IČO: 31 320 155. Súčasne po začatí konania bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohtosporu, postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá vyjadrila súhlas so vstupom do konania na
miesto žalobcu. S preto návrhu na zmenu strany sporu v plnom rozsahu vyhovel a uznesením sp. zn.
15Csp/98/2017 zo dňa 30.05.2018, právoplatným dňa 01.09.2018, pripustil zmenu na strane žalobcu.

5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na
pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu ani žalovaný. Zástupca žalobcu svoju neúčasť žiadal
ospravedlniť, žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd rozhodol, že bude pojednávať v
neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril

pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Následne určil,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§
181 ods. 2 CSP).

6. Súd vykonal dokazovanie listinami: žiadosť a zmluva o poskytnutí pôžičky spolu so zmluvnými

podmienkami, predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci:

7. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2017 vyplýva, že žalovaná pohľadávka zo zmluvy
č. XXXXXXX zo dňa 18.11.2013 bola postúpená na žalobcu zo spoločnosti: Consumer Finance Holding

a.s., IČO: 35 923 130, t.j. pôvodného žalobcu.

8.Dňa18.11.2013bolauzavretázmluvaopôžičkeč.XXXXXXXmedzipôvodnýmžalobcomažalovaným
(ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2.500,- €. Žalovaný sa v
zmluve zaviazal k splácaniu úveru v 60 mesačných splátkach po 80,23 €. Ročná percentuálna miera

nákladov bola uvedená 32 %, ročná úroková sadzba 32 %, priemerná hodnota RPMN: 21,09 %, celková
čiastka: 4.678,20 €, celkové náklady spotrebiteľa: 2.178,20 €. Spôsob splácania splátok bol dohodnutý z
bežného účtu. Konečná splatnosť bola uvedená: 11/2018. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zmluvné
podmienky.

9. Obsahom písomnosti pôvodného žalobcu zo dňa 27.08.2014 (predžalobná upomienka) bola výzva
pre žalovaného k uhradeniu dlžných splátok z úveru č. XXXXXXX, a to vo výške 521,48 €, v opačnom
prípade dôjde k zosplatneniu úveru. Výzva bola žalovanému zasielaná na kontaktnú adresu určenú
v zmluve, no nedoručená s poznámkou: zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Obsahom písomnosti
zo dňa 29.10.2014 o zosplatnení úveru / vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bola informácia pre

žalovaného, že dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu, pričom výška
dlžnejistinyje2.898,62eura.Dokladodoručení,resp.doručovanítejtopísomnostiprežalovanéhonebol
zo strany žalujúcej strany súdu predložený.

10. Z prehľadu splátok a úhrad k úveru č. XXXXXXX mal súd preukázané, že žalovaný z úveru uhradil

doposiaľ sumu 240,69 eura.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2014 (ďalej
len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

24. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná len
čiastočne. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov preukázané, že právny predchodca žalobcu
a žalovaný uzatvorili dňa 18.11.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (pôvodne evidovanou pod
č.XXXXXXX),ktorújepotrebnévzmysle§1ods.2 ZoSÚpovažovaťzazmluvuospotrebiteľskomúvere.

Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ (§ 2 písm. b/ ZoSÚ) poskytol žalovanej
ako spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ ZoSÚ) peňažné prostriedky (spotrebiteľský úver - § 1 ods. 2 ZoSÚ ) vo
výške 2.500,- eur. Na postavení žalovaného ako spotrebiteľa nemala podľa súdu vplyv tá skutočnosť, že
bol označený ako podnikateľ - živnostník, nakoľko zo zmluvy nevyplýva, že by žalovanému bol ponúkanýalebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm.
a/ ZoSÚ). Súčasne žalovaný je fyzickou osobou. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 60 mesačných
splátkach po 80,23 €, celkovo v sume 4.678,20 €. Pohľadávka z tejto zmluvy bola v zmysle § 524 OZ

postúpená na žalobcu. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase
uzatvoreniazmluvy,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformuamusíobsahovaťajurčité
náležitosti. V prípade, ak tieto v zmluve absentujú, spôsobuje to, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ). Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere (vo forme pôžičky) neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ,

t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti
(11/2018), čo je však iná náležitosť § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Zmluva taktiež neobsahuje náležitosť v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Výkladom ust. § 9 ods. 2 písm.
k) treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom. Zmluva obsahuje len údaj o celkovej (súhrnnej) výške splátky v sume 80,23 € mesačne.

25.Zdôvoduabsencietýchtozákonnýchnáležitostívzmluvesapretopredmetnýúverpovažujevzmysle

§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Súd nad rámec argumentácie žalobcu v tejto
súvislosti uvádza, že nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice (v tomto prípade
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS) v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či
môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať tzv. „eurokonformne“. Tento

nepriamy účinok smernice, teda „eurokonformný“ výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto
výkladnemôženahradiťvýslovnézneniezákona,pretožebysajednaloovýklad„contralegem“.Naopak,
výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. Súd v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora
vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 uvádza, že Súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica
členenie splátok nepožaduje. Požiadavka zákona č. 129/2010 Z.z. je však od požiadavky Smernice

iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov...". Niet absolútne žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice a
celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných
poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, je zrejmé, že by
použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. K zmene právnej úpravy v tomto smere došlo až

zákonom č. 279/2017 Z.z z 12. októbra 2017, ktorým došlo k zmene aj ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/
zákona č. 129/2010 Z.z. tak, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“ nahradili slovami „frekvenciu splátok a“. Avšak slovenský zákonodarca takúto
terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu
tohto ustanovenia zákona existuje konštantná rozhodovacia prax slovenských súdov, v zmysle ktorej sa

má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov
a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

26. Súčasne je potrebné uviesť, že v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ bol žalobca ako veriteľ povinný
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa (žalovaného) splácať spotrebiteľský úver,

pričom do úvahy bolo potrebné zobrať najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ak to tak
neuskutočnil, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to v prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, za ktoré sa považuje neposudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V zmluve sa síce nachádzal údaj o príjme žalovaného,
nenachádzal sa v nej však údaj o výdavkoch a rodinnom stave žalovaného ako spotrebiteľa tak, ako mu
to ukladalo zákonné ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ. Aj z tohto dôvodu súd považuje žalobcom poskytnutý
úver za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ.

27. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie predmetného úveru považoval žalobu
žalobcu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou
2.500,- € a žalovaným uhradenou sumou 240,64 €, a preto žalobe v tejto časti, t.j. v sume 2.259,31 €(2.500 € - 240,64 €) vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu. Súd žalobu
vo zvyšnej časti istiny ako i k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol (výrok
II.)., keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov.

28. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu, má žalobca nárok aj
na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 (výrok II.), avšak vo výške 5 % ročne (nie požadovaných
9,05 % ročne), zo súdom priznanej sumy 2.259,31 € (nie požadovanej sumy 2.898,61 €), pričom

tento mu priznal od 28.11.2017 (nie od požadovaného dňa 30.10.2014), t.j. priznal mu ho odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému (doručená mu bola dňa 27.11.2017), kedy sa
žalovaný podľa súdu preukázateľne dostal do omeškania. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný
dostal do omeškania už dňa 30.10.2014, nakoľko nepreukázal doručenie písomnosti zo dňa 29.10.2014
žalovanému. Súd preto vychádzal pri omeškaní z doručenia žaloby žalovanému, kedy mal žalovaný
objektívne možnosť sa dozvedieť o svojom dlhu, resp. povinnosti k splneniu dlhu. Z uvedených dôvodov

súd preto žalobu vo zvyšnej časti úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd
vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci.
Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel

na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.898,62 € s príslušenstvom, no súdom mu
bola priznaná suma 2.259,31 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 77,94 % a úspech
žalovaného (neúspech žalobcu) 22,06 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 55,88 % (77,94 % -
22,06 %), keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech žalovaného. Súd v zmysle § 262 ods.
1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).