Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607212075
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4607212075.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.,
so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: T. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt S., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 381,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti I. a II. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Er/1078/2007 - 28 zo

dňa 14. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti I. a II. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k.
11Er/1078/2007 - 28 zo dňa 14. augusta 2018 o d m i e t a .

II. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením, ktorého I. a II. výrok odvolaním napadol oprávnený, exekúciu
zastavil(I.výrok),oprávnenémuuložilpovinnosťzaplatiťsúdnemuexekútoroviJUDr.BeateBoncsekovej
náhradu trov exekúcie vo výške 59,81 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok) a
oprávnenému a povinnému nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) a h), § 58 ods. 1, §

196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), § 583 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2 a § 27a vyhlášky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením zo dňa 12.11.2007, číslo
5406*017068 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
OkresnéhoriaditeľstvaPZTopoľčany,Okresnéhodopravnéhoinšpektorátu-Rozhodnutieopriestupkuč.
k. ORP-P-432/DI-SK-2006 zo dňa 23.11.2006 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému
sumu 381,72 eura s prísl. Dňa 02.07.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet oprávneného na
zastavenie exekučného konania z dôvodu preklúzie - uplynutia lehoty na vykonanie exekučného titulu.

Podľa § 88 zákona o priestupkoch uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia,
a tým boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b)
EP. Dňa 10.08.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie
exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie.
Postup súdneho exekútora v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného,
umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade

nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k
uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhuprebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Ak čo i len jedna z
podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu
exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na

skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť,
t. j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové
pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy
eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané

dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v
priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhotokonania.Nazákladepodnetusúdnehoexekútora,popreskúmanívykonanéhošetreniamajetku
povinného podľa súdnym exekútorom predloženého šetrenia majetku povinného, súd exekučné konanie
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého
šetrenia súdneho exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť povinného: povinný nie je poberateľom

žiadnej sociálnej dávky (dôchodok, dávka v nezamestnanosti, úrazová dávka, nemocenská dávka), v
katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného, je voči nemu vedených niekoľko ďalších
exekúcií.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že čo sa týka podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie z

dôvodu preklúzie exekučného titulu, súd je toho názoru, že v predmetnom konaní nedošlo k preklúzii
exekučného titulu, a preto nie sú dané dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. b) EP. Z obsahu spisu a z exekučného titulu - Rozhodnutia o priestupku č. k. ORP-P-432/DI-
SK-2006 zo dňa 23.11.2006, vyplýva, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 09.12.2006. Lehota na
vykonanie exekučného titulu v tejto veci by začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného

do 31.08.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Z rozhodnutia
vyplýva, že pokutu aj trovy konania mal povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť 09.12.2006. Trojročná lehota, v ktorej by bolo možné
rozhodnutie vykonať podľa § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008, by sa potom skončila
dňa 09.12.2009. S účinnosťou od 01.09.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy

ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch s tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho,
aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť
pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením
prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia
dostala do súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu

na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za
priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. Nakoľko zákonodarca zákonom nezaviedol riešenie
intertemporálnych otázok, právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01.09.2008 vzťahujú
aj na právne vzťahy založené v minulosti. V danom prípade, vzhľadom na absenciu intertemporálnych
ustanovení, preto nemožno aplikovať znenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení platnom a

účinnom do 31.08.2008.

5. Na základe v uznesení súdu prvej inštancie uvedeného podrobného vyčíslenia priznal súd súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 59,81 eura (odmena 19,92 eura, časová odmena
6,64 eura, odmena za spísanie zápisnice 16,60 eura, odmena za zapožičanie spisu 3,32 eura, náhrada

hotových výdavkov - poštovného 3,36 eura). Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol
podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že títo nemajú nárok
na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP

rozhodované nebude.

6. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Odvolací súd
na tomto mieste uvádza, že vychádzajúc z obsahu odvolania ako aj doplnenia odvolania, doručeného
súdu prvej inštancie dňa 19.10.2018, oprávnený odvolaním napadol odôvodnenie I. výroku uznesenia

súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie a II. výrok o náhrade trov exekúcie. Výrok o trovách konania
(t. j. III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie) oprávnený výslovne nenapadol.7. Oprávnený v odvolaní uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd prvej inštancie zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného priadku. S poukazom na

ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008,
t. j. v čase vydania exekučného titulu, bolo rozhodnutie možné vykonať do troch rokov od uplynutia
lehoty určenej na jej zaplatenie. V tomto konaní je exekučným titulom rozhodnutie o priestupku č. ORP-
P-432/DI-SK-2006, vydané dňa 23.11.2006, právoplatné dňa 23.11.2006 a vykonateľné dňa 09.12.2006.
Lehota na vykonanie exekučných titulov v danom prípade teda skončila v roku 2011. Na uplynutie tejto

lehoty prihliada súd ex offo, bez vznesených námietok. Oprávnený má preto za to, že v prejednávanej
veci je daný postup súdu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, z dôvodu, že exekučný titul
sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie
a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora má byť preto podľa § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku zaviazaný povinný. Exekúcia mala byť totiž zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti
- uplynutia času, ktorý oprávnený nemohol pri náležitej starostlivosti predvídať ani ovplyvniť a žiadnym

spôsobom ho ani nezavinil. V dôsledku uvedeného sa oprávnený odvolacím návrhom domáhal, aby
odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu v celom rozsahu.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) predtým, než môže pristúpiť k preskúmaniu veci v dôsledku

podaného odvolania, je povinný preskúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých možno napadnuté
rozhodnutie v odvolacom konaní meritórne preskúmať, teda, či bolo odvolanie podané v zákonom
stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku,
či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či má náležitosti
podľa § 363 CSP.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

11. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

12. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

14. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

15. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

16. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

17. Odvolací súd úvodom v procesnej rovine uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané
za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania (obsiahnutej v Civilnom sporovom
poriadku), avšak v exekučnom konaní začatom pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového
poriadku. Zákonom č. 125/2016 Z. z. a ani iným zákonom neboli do Exekučného poriadku vložené

žiadne prechodné ustanovenia k procesnej úprave civilného sporového konania účinnej od 01.07.2016.
Keďže však Exekučný poriadok (rovnako ako aj Civilný sporový poriadok) je vo všeobecnosti procesným
predpisom (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnostinovelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
rekodifikáciou civilného procesného práva. Takýto postup zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP,
podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z

uvedeného vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom
primerane použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje.

18. Odvolací súd sa najskôr zaoberal posúdením prípustnosti odvolania voči odvolaním oprávneného
napadnutom výroku o zastavení exekúcie.

19. Z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že vo vzťahu k I. výroku o zastavení exekúcie
nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o
zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil,
pričom navrhuje iný dôvod (podľa oprávneného má byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku namiesto dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého

exekúciu zastavil súd prvej inštancie, ako to vyplýva z odôvodnenia v časti napadnutého uznesenia).

20. Z hľadiska vymedzenia prípustnosti odvolania proti jednotlivým častiam rozhodnutia sa zákonodarca
rozhodol pre použitie negatívneho spôsobu. Znamená to, že nezakotvil prípustnosť odvolania proti
konkrétnej časti písomného vyhotovenia rozhodnutia, ale proti jeho konkrétnej časti odvolanie

nepripustil, a síce zákonodarca vylúčil prípustnosť takého odvolania, ktoré smeruje len voči odôvodneniu
rozhodnutia (§ 358 CSP). Uvedená úprava prípustnosti odvolania len voči výrokovej časti vyplýva zo
skutočnosti, že záväznou časťou rozhodnutia je len jeho výroková časť.

21. Keďže odvolanie oprávneného nesmeruje proti výroku o zastavení exekúcie (keďže so zastavením

exekúcie súhlasí a sám ho navrhuje, avšak z iného dôvodu ako z toho, pre ktorý exekúciu súd prvej
inštancie zastavil, pričom však dôvod zastavenia exekúcie vyplýva len z odôvodnenia rozhodnutia a nie
z jeho výrokovej časti), ale len proti dôvodom zastavenia exekúcie, odvolací súd podľa § 386 písm. c)
CSP odmietol odvolanie oprávneného voči I. výroku o zastavení exekúcie z dôvodu, že odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je podľa § 358 CSP prípustné. Odvolací súd pre úplnosť na tomto

mieste dodáva, že rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, keď dôvod zastavenia exekúcie je určujúci
pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

22.Vovzťahukčastiodvolaniaoprávneného,ktorounapadolvýrokonáhradetrovexekúcieodvolacísúd
uvádza, že Civilný sporový poriadok ako primárny procesnoprávny predpis upravujúci odvolacie konanie

v civilných ako aj exekučných veciach, je vo vzťahu k prípustnosti odvolania založený na koncepcii, keď
jeodvolanieprípustnélenprotitýmuzneseniamsúduprvejinštancie,priktorýchsamotnýCivilnýsporový
poriadok (§ 357 CSP) alebo osobitný právny predpis (napr. v intenciách prejednávanej veci Exekučný
poriadok) výslovne pripúšťa právo podať odvolanie.

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v II. výroku uznesenia, ktorý napadol odvolaním oprávnený,
rozhodol o náhrade trov (I. výrokom zastavovanej) exekúcie. Uvedené uznesenie vydal súd prvej
inštancie, konajúc sudcom, dňa 14.08.2018. Oprávnený podal odvolanie súdu prvej inštancie dňa
22.08.2018, teda už za účinnosti Civilného sporového poriadku. Podaním odvolania sa začalo odvolacie
konanie.

24. Z dikcie prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní
proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. V prejednávanej veci však bolo jednak vydané
uznesenie súdu prvej inštancie a jednak aj podané odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia

o náhrade trov exekúcie po 31.10.2013, preto bolo v danej veci potrebné aplikovať právnu úpravu
účinnú od 01.11.2013, to znamená, v znení zákona č. 299/2013 Z. z., ktorá s účinnosťou od 01.11.2013
novelizovala ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 a ani žiadne iné ustanovenie Exekučného poriadku v znení
účinnom od 01.11.2013 už výslovne nepripúšťalo právo podať odvolanie voči výroku o náhrade trov

exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

25. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že zastáva právny názor, že ustanovenie § 243b ods. 3
Exekučného poriadku predstavuje osobitnú právnu úpravu prechodných ustanovení k odvolaciemukonaniu o náhrade trov exekúcie pri jej zastavení podľa § 57 Exekučného poriadku vo vzťahu k
všeobecnej úprave prechodných ustanovení podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku. Z ustanovenia
§ 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov exekúcie v

rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013 len
vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 01.11.2013 a rozhodnutie nevydal vyšší súdny úradník. Podľa
názoru odvolacieho súdu opačný výklad, ku ktorému môže navádzať nie celkom vhodná formulácia
odseku 3 vo vzťahu, resp. v spojení s odsekom 1 § 243b Exekučného poriadku neobstojí ani vzhľadom
na účel týchto prechodných ustanovení. Účelom uvedených prechodných ustanovení bolo, aby sa

nová právna úprava (ktorá nepripúšťa odvolanie voči výroku o náhrade trov exekúcie) aplikovala i
na exekučné konania začaté pred 01.11.2013, v ktorých prebehnú odvolacie konania až na základe
odvolania podaného po 31.10.2013, a v ktorých prebiehajú odvolacie konania na základe odvolania
podaného pred 01.11.2013, ak rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, vydal súd konajúc vyšším
súdnym úradníkom. Predchádzajúca právna úprava (účinná do 31.10.2013) sa má použiť len na tie
odvolacie (exekučné) konania, v ktorých v prvom stupni rozhodol sudca a zároveň ak bolo odvolanie

podané pred 01.11.2013. Potreba takejto úpravy vychádzala z potreby rešpektovania zásady zákazu
retroaktivity, teda zákazu odňatia už nadobudnutého práva na rozhodnutie o odvolaní, ktoré bolo podané
včas a za účinnosti právnej úpravy, ktorá podanie odvolania pripúšťala. K obdobnému právnemu záveru
dospel napr. aj Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. 25CoE/241/2015 z 22.06.2016.

26. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, od 01.11.2013
výslovne neustanovuje a prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov exekúcie neustanovuje ani
žiadny iný právny predpis, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je
podľa § 355 ods. 2 CSP a contrario prípustné (obdobný právny názor konštatoval napr. Krajský súd v

Trenčíne v uznesení sp. zn. 19CoE/367/2016 zo dňa 27.01.2017).

27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného v časti, v ktorej smeruje
proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolanie podľa § 355 ods. 2
CSP a contrario prípustné nie je. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti

II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému (keď doktrína civilného
procesného práva odmietnutie odvolania po procesnej stránke považuje za neúspech v konaní) síce

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov
konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie,

aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia, teda odvolanie voči I. ako aj II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie odmietol
pre neprípustnosť podľa § 386 písm. c) CSP a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že tieto
povinnému nepriznal. Neprípustnosť odvolania proti I. výroku bola založená na skutočnosti, že odvolanie
oprávneného smerovalo len proti odôvodneniu tohto výroku súdom prvej inštancie a neprípustnosť
odvolania proti II. výroku bola založená na skutočnosti, že proti uzneseniu o náhrade trov exekúcie

žiadny zákon výslovne prípustnosť odvolania neustanovuje.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacovod doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.