Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011529
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116011529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2018, v
trestnej veci obžalovaného G.. Q. W.Y. pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného G.. Q. W. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/85/2016
zo dňa 09.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného G.. Q. W. B. D. Q. E. A. Č. Í. O. Y., nar. XX.XX.XXXX Q. S.,
trvale bytom Š. Č.. XXX

podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Prešove sp. zn. 1Pv 115/15 zo dňa 3.8.2016 pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal
tak, že
- ako konateľ obchodnej spoločnosti X.-S., X..H..E.., so sídlom Š.É. XXX, okr. Prešov, IČO: XXXXXXXX,
od 27.3.2014 X.-S., X..H..E.. so sídlom O., O. XX nezaplatil

- splatné poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie a toto neuhradil
Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, Masarykova 1 za obdobie 12/2011, 01-08/2012, 11/2012 v celkovej
sume 8.089,21 eur, hoci v deň splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej
výške,

- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie a toto neuhradil Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s.,

Einsteinova 25, Bratislava za obdobie 08/2011, 12/2011, 01-06/2012 v celkovej sume 936,01 eur, hoci
v deň splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej výške,

- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie a toto neuhradil Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,
pobočka Prešov, Kúpeľná č. 5, Prešov, za obdobie 08/2011, 12/2011, 01-08/2012, 11/2012 v celkovej
sume 2.413,75 eur, hoci v deň splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej
výške, čím si zabezpečil neoprávnený finančný prospech na úkor Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov,

Masarykova 1, Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, v celkovej sume 11.438,97 eur,pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného G.. Q. W. vinným z prečinu nezaplatenia
dane a poistného podľa § 278 ods. 1Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako konateľ obchodnej spoločnosti X.-S., X..H..E.., so sídlom Š. XXX, okr. F., IČO: XXXXXXXX, od
27.3.2014 X.-S., X..H..E.. so sídlom O., O. XX nezaplatil
- splatné poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie a toto neuhradil

Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, Masarykova 1 za obdobie 12/2011, 01-08/2012, 11/2012 v celkovej
sume 8.089,21 eur, hoci v deň splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej
výške,
- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie a toto neuhradil Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s.,
Einsteinova 25, Bratislava za obdobie 08/2011, 12/2011, 01-06/2012 v celkovej sume 936,01 eur, hoci

v deň splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej výške,
- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie a toto neuhradil Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,
pobočka Prešov, Kúpeľná č. 5, Prešov, za obdobie 08/2011, 12/2011, 01-08/2012, 11/2012 v celkovej
sume 2.413,75 eur, hoci v deň splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej
výške,

čím nezaplatil splatné poistné Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, Masarykova 1, Dôvere zdravotnej
poisťovni, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov,
Kúpeľná 5, Prešov, v celkovej sume 11.438,97 eur.

Za to mu podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3, ods. 8

Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia vo výmere 15 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré smerovalo proti

všetkým výrokom rozsudku, teda aj proti výroku o vine aj o treste, odôvodnil ho ustanovením § 321
ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. poriadku. Namietal, že bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu
nezaplatenia dane a poistného na skutkovom základe, ktorý je úplne odlišný od skutkového základu
vymedzeného v obžalobe, keď v obžalobe bolo uvedené, že sa dopustil skutku v úmysle zabezpečiť
si neoprávnený finančný prospech. V skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu však absentuje

skutková okolnosť, že konal v úmysle zabezpečiť si neoprávnený finančný prospech a že si mal aj tento
neoprávnený finančný prospech svojím konaním zabezpečiť. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2016
samosudca okresného súdu v rámci odôvodnenia vyhláseného rozsudku uvedené odôvodnil tak, že
obžaloba bola podaná nepresne a uvedené okolnosti nie sú znakmi trestného činu nezaplatenia dane
a poistného, ale trestného činu neodvedenia dane a poistného, a preto bola veta, že konal v úmysle

zabezpečiť si neoprávnený prospech, vypustená. Je teda, podľa názoru obhajoby, zrejmé, že zo strany
prokuratúry došlo k podaniu obžaloby pre trestný čin neodvedenia dane a poistného, ktorý znaky
v zmysle § 277 Tr. zákona obsahuje, avšak on bol odsúdený pre trestný čin nezaplatenia dane a
poistného na skutkovom základe zmenenom, a v podstate prispôsobenom tomuto trestnému činu až po
vyhlásení rozsudku. Podľa jeho názoru preto nebola zachovaná totožnosť skutku a došlo k závažnému

porušeniu jeho práva na obhajobu. Celé dokazovanie obhajoby bolo zamerané na preukázanie, že
nekonal v úmysle zabezpečiť si neoprávnený finančný prospech a že si ho ani nezabezpečil, čo bolo
podľa jeho názoru aj vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní preukázané. Podľa ústneho
odôvodnenia rozsudku mal okresný súd za to, že on mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu
poistného preto, lebo uhrádzal čisté mzdy zamestnancom a podľa odôvodnenia súdu bolo v konaní

preukázané, že v spoločnosti bolo dostatočné množstvo finančných prostriedkov na úhradu poistného.
Práve týmito tvrdeniami sa však on snažil vyvrátiť skutočnosti uvedené v obžalobe, a teda, že konal
v úmysle zabezpečiť si neoprávnený finančný prospech nezaplatením poistného, ako si on mohol
zabezpečiť tento prospech, keď uhrádzal zamestnancom čisté mzdy. Okresný sud práve túto obranu
využil proti nemu, keď na základe tvrdení ho odsúdil po tom, čo po vyhlásení rozsudku prispôsobil

skutkový základ trestnému činu nezaplatenia dane a poistného. Súd ho teda odsúdil na úplne inomskutkovom základe, čím došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Pokiaľ by prvostupňový súd
posudzoval skutok vymedzený v obžalobe, muselo by dôjsť k jeho oslobodeniu spod obžaloby, a to z
dôvodu, že sa skutok nestal, pretože nebolo preukázané, že konal v úmysle zabezpečiť si neoprávnený

finančný prospech a že si ho aj zabezpečil. Preto bola podľa jeho názoru porušená obžalovacia
zásada. Taktiež tvrdil, že nebola preukázaná skutočnosť, že spoločnosť skutočne disponovala v deň
splatnosti dostatočným množstvom finančných prostriedkov na úhradu poistného. V rámci ústneho
odôvodnenia súd uviedol, že uvedené bolo preukázané jeho tvrdeniami o tom, že uhrádzal z pokladne
spoločnosti mzdy, avšak trestný čin nezaplatenia dane a poistného nie je trestným činom pokračovacím,

a teda musí byť bezpochyby preukázané, že spoločnosť mala finančné prostriedky práve v deň
splatnosti. To, že on uhradil mzdy z pokladne spoločnosti neznamená, že tieto prostriedky neskôr mala
spoločnosť aj v deň splatnosti poistného. Je zrejmé, že v pokladni bola dlhodobo zaúčtovaná určitá
výškafinančnýchprostriedkov,ktorásaibaprenášaladoďalšiehoúčtovnéhoobdobia.Znalecképosudky
však nezodpovedajú na otázku, koľko mala spoločnosť finančných prostriedkov presne v jednotlivé dni
splatnosti a neodpovedá na otázku, ako sa deň po dni nakladalo s finančnými prostriedkami. Podľa

jeho názoru zo znaleckého posudku len jednoznačne vyplýva, že spoločnosť nemala na účtoch v
bankách dostatok finančných prostriedkov na úhradu splatného poistného, v otázke stavu pokladne
je spochybnené a neoveriteľné, či stav pokladne zodpovedal skutočnosti, a teda je spochybnené, že
spoločnosť mala v deň splatnosti poistného peňažné prostriedky na jeho úhradu. Na základe týchto
neoveriteľných dôkazov a tvrdení nemožno, podľa názoru obhajoby, prijať záver o 100 % disponibilite

spoločnosti obžalovaného. Naopak, podľa jeho názoru, viaceré dôkazy preukazujú, že spoločnosť
jednoducho finančné prostriedky nemala. Svedčí o tom stav účtov v bankách, kde neboli žiadne
finančné prostriedky, spoločnosť mala množstvo záväzkov, exekúcií, bola vo finančných problémoch
a v zmysle znaleckých posudkov bola predĺžená. Ťažko si je predstaviť, že takáto spoločnosť mala
prostriedky na úhradu poistného. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý

rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby sám obžalovaného
z dôvodov uvedených v § 285 písm. a) Tr. poriadku alebo písm. c) Tr. poriadku oslobodil. Následne
obžalovaný ešte doplnil odvolanie, opätovne namietal, že nedošlo k zachovaniu totožnosti skutku
oproti obžalobe prokurátora, pretože, podľa jeho názoru, nebolo preukázané, že on konal v úmysle
zabezpečiť si neoprávnený finančný prospech a že si ho aj vo výške 11.438,97 eur zabezpečil. Došlo

teda k porušeniu obžalovacej zásady, ktorá hovorí o tom, že súd môže rozhodnúť len o skutku,
ktorý je uvedený v obžalobe a že ide o podstatnú chybu konania, keďže uvedeným postupom bolo
porušené jeho právo na obhajobu. Ďalej namietal, že zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej
zodpovednosti, pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osoby, pokiaľ toto
konanie nebolo zavinené. Podľa jeho názoru, subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu

nezaplatenia dane a poistného sa v tomto prípade nijakým spôsobom nepremietla do samotnej
skutkovej vety rozsudku, kde je len konštatované nezaplatenie odvodovej povinnosti obžalovaného
ako konateľa spoločnosti, pričom len samotné nesplnenie odvodovej povinnosti, resp. spôsobenie
dlhu na poistnom, nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu, nakoľko v slovenskom trestnom práve
sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, t. j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Taktiež

ani okresný súd v napadnutom rozsudku bližšie nevysvetlil, ktorý z dôkazov vyhodnotil, že bola v
danom prípade naplnená subjektívna stránka trestného činu, iba uviedol, že obžalovaný konal vo
forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona. Zo základných zásad trestného konania
upravených v § 2 ods. 4 Tr. poriadku vyplýva, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený
nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak

obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá
skutočnosti. Rovnako, ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť
záver, že také tvrdenie je nepravdivé. Aplikujúc uvedené uzatvoril, že orgány činné v trestnom konaní
nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti nemu ako obžalovanému. Z výpovede
obžalovaného nepochybne vyplynulo, že mal prinajmenšom laickú predstavu o odvodovej povinnosti

a túto skutočnosť potvrdzujú aj výkazy poistného za žalované obdobie, ktoré on podával ako konateľ
a ktoré sú súčasťou trestného spisu. Pokiaľ však ide o takzvanú vôľovú zložku, ktorá je integrálnou
súčasťou subjektívnej stránky trestného činu, táto uňho nebola preukázaná vo forme umožňujúcej
jeho trestnoprávny postih. Z jeho výpovede ako obžalovaného jednoznačne vyplynulo, že mal záujem
udržať chod firmy, ako aj zamestnanosť v nej, pričom rozbehnutie podnikania v tejto spoločnosti si

vyžadovalo značné finančné investície, ktoré spôsobili aj jeho veľké zadlženie. Poukázal na výpoveď
svedkyne Frohmannovej, účtovníčky spoločnosti, ktorá preukázala, že si nemyslí, že on nezaplatil
poistné úmyselne. Keďže nebolo poistné zaplatené, logicky z toho plynie, že on alebo niekto iný sa
z toho obohatil, avšak nič také nebolo preukázané, on sa snažil zaplatiť mzdy zamestnancom. Podľajeho názoru on očakával, že sa začne firme lepšie dariť a svojím konaním sa mohol teda dopustiť
maximálne vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, nie však zavinenia úmyselného,
hoci aj vo forme nepriameho úmyslu. Preukázaním len objektívnej stránky trestného činu nie je možné

nahrádzať subjektívnu stránku trestného činu. Na druhej strane však potvrdil, že okrem preukázania
zavinenia úmyselného, v danej veci nebola preukázaná ani objektívna stránka predmetného trestného
činu a v tomto prípade okresný súd a znalec vychádzali iba z účtovného stavu pokladne spoločnosti, na
účtoch v bankách však neboli žiadne finančné prostriedky. Pri spracovaní znaleckých posudkov nemali
znalci k dispozícii všetky podklady, chýbali najmä vstupné doklady a relevantné výstupy z účtovníctva

hlavnej knihy, obratové predvahy a pod.. Zároveň znalci uviedli, že účtovníctvo nebolo vedené riadne,
nebolo predložené komplexne a preto sa nedá overiť, či v pokladni spoločnosti boli finančné prostriedky
zaúčtované v správnej výške, a teda či účtovníctvo vyjadrovalo skutočný stav finančných prostriedkov
spoločnosti. Toto uviedol aj znalec G.. X. na hlavnom pojednávaní 21.10.2016. Naopak, viaceré dôkazy
podľa jeho názoru, preukazujú skutočnosť, že spoločnosť jednoducho finančné prostriedky nemala.
Spoločnosť síce čiastočne vyplácala mzdy zamestnancom, to však neznamená, že disponovala sumou

postačujúcou na úhradu poistného v plnej výške a už vôbec nie, že nimi spoločnosť disponovala v
deň splatnosti poistného. S týmto faktom sa okresný súd nijako nevysporiadal a mal za preukázané,
že spoločnosť mala na úhradu poistného prostriedky v plnej výške. Namietal, že bolo nutné skúmať
solventnosť spoločnosti X.-S., X..H..E.. objektívne, nielen v dňoch splatnosti poistného. Na základe
uvedeného navrhol za použitia zásady in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného G.. Q. W. je dôvodné.

V posudzovanej veci bolo podľa názoru súdu na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer
v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie

skutkového stavu nevyhnutné, podľa názoru krajského súdu však pre vydanie zákonného rozhodnutia
vo veci bolo nutné minimálne dopočuť znalca G.. P. X., ktorého potom krajský súd na verejnom zasadnutí
vypočul.

Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal a ktoré pojal za základ

pre svoje rozhodnutie. Obžalovaný popísal chod spoločnosti tak, že táto bola v dlhoch, dotovali ju
súkromnými pôžičkami z bánk, spoločnosť nezrušil, lebo si myslel, že sa im začne lepšie dariť. Svedkyňa
U. C. uviedla, že viedla mzdovú agendu obžalovaného a robila aj konzultácie účtovníctva. Keď
prišli peniaze, vyplatili sa zamestnanci a chod spoločnosti, aby sa táto udržala. Obžalovanému viedla
účtovníctvo len do roku 2009, neskôr keď už neboli peniaze, robila pre neho len mzdy, podľa jej názoru

nebolo účtovníctvo vedené reálne ako malo byť. Pokyny čo a kedy sa má platiť jej dával obžalovaný.
Ďalej okresný súd poukázal na znalecké posudky znalcov z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
daňovníctvo a účtovníctvo a to G.. O., ktorá uviedla, že jej neboli predložené pôvodné účtovné doklady,
iba pomocné evidencie a hlavná účtovná kniha bez prvotných dokladov, nie je možné posúdiť úplnosť a
pravdivosť zaúčtovania. Z výkazov ziskov a strát za rok 2011 plynie, že spoločnosť obžalovaného bola

v strate -13814, v roku 2012 -18626, spoločnosť vykázala záporné vlastné imanie, čo znamená, že bola
v predĺžení. Na účte v banke bol záporný stav, na účte boli realizované exekučné príkazy. Vychádzala
preto zo stavu v pokladni, pričom daňový subjekt mal v období od decembra 2011 do augusta 2012 a v
novembri 2012 taký stav finančných prostriedkov, ktorý umožňoval uhradiť odvodové povinnosti v plnej
výške. Keďže neboli predložené účtovné doklady stav v pokladni za jednotlivé dni (či v deň splatnosti)

nebolo možné vyčísliť. Do konania bol pribratý po vykonaní domových prehliadok a prehliadok iných
priestorov znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, G.. P. X., s tým,
aby tento zistil finančnú situáciu v spoločnosti X.-S. X..H..E.., na čo boli použité finančné prostriedky,
či boli použité na chod spoločnosti. Za hodnotené obdobie boli k dispozícii z účtovnej agendy iba
súvaha a výkaz ziskov a strát za roky 2011 a 2012. Nedala sa preveriť správnosť vedenia účtovníctva

kvôli chýbaniu účtovných dokladov. V prípade relatívneho dostatku finančných prostriedkov spoločnosť
odvody neuhrádzala svojvoľne, na druhej strane však znalec konštatoval, že finančné prostriedky v
hotovosti a ich použitie nebolo možné zistiť. V roku 2011 a 2012 bola spoločnosť obžalovaného v
predĺžení. Na to, aby mohol znalec vyčísliť vyčerpávajúco výdavky nevyhnutné na zabezpečenie choduspoločnosti, potreboval by mesačné hlavné knihy, tie však k dispozícii nemal. Celkový ekonomický vývoj
spoločnosti nebol priaznivý, spoločnosť bola v situácii s nedostatkom finančných prostriedkov na úhradu
všetkýchodvodovýchpovinností.Zdostupnýchdokladovazdôvoduabsenciepokladničnejknihynebolo

možné zistiť kedy a v akej výške boli vyplácané mzdy zamestnancom. Odvody mohla spoločnosť uhradiť
v plnej výške v mesiaci august, december 2011, januára až august 2012 a november 2012. Znalec
uviedol, že vychádzal z toho, že boli vykazované zostatky finančných prostriedkov v pokladni v roku 2012
podľa jednotlivých mesiacov a tieto mohol obžalovaný použiť na úhradu odvodov. Keby ich potreboval
na úhrady nevyhnutných výdavkov či chod spoločnosti, tak by ich bol na to použil a tým pádom by neboli

zostatky. Okresný súd potom uzavrel, že neuveril tvrdeniu obžalovaného, že nemal dostatok finančných
prostriedkov na úhradu splatného poistného, tieto mal a to v pokladni.

V konaní pred krajským súdom znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo uviedol, že on nemal za úlohu skúmať, aké záväzky mala spoločnosť X.-S., X..H..E..,
aké pohľadávky, či bolo reálne, aby spoločnosť ďalej pokračovala s očakávaním zmeny k lepšiemu

hospodárskemu výsledku, pričom nemal k dispozícii ani zoznam záväzkov a pohľadávok podľa
jednotlivých položiek, ale iba celkovú sumu. Spoločnosť X.-S., X..H..E.. bola v rokoch 2011 a 2012 v
strate, takže bola predĺžená. K otázke, akým spôsobom sa do pokladne dostali peniaze spoločnosti
obžalovaného a na čo boli použité, znalec uviedol, že z účtovných dokladov vyplývali len zostatky za
jednotlivé mesiace, chýbali tam prvotné účtovné doklady, výstupy z účtovníctva a on nemal za úlohu

zistiť, či spoločnosť mala v jednotlivom mesiaci dostatok finančných prostriedkov ku konkrétnemu dňu.
Obvykle v znaleckých posudkoch v takýchto prípadoch znalec uvádzal počiatočný stav pokladne na
začiatku mesiaca, obraty kreditné a debetné a konečný zostatok na konci mesiaca. V danom prípade
to však nebolo možné vyčísliť pre chýbajúce doklady. Exekúcie viedli predovšetkým správcovia daní a
odvodov na účte v banke, ktorý bol v mínuse. Spoločnosť mala aj určité výnosy, avšak chýbala hlavná

kniha,akorelevantnýdokladúčtovníctva,pretosatonedaloporovnať.Otázkou,čibolisprávnevyčíslené
výšky odvodov a daní sa nezaoberal, nebola to jeho úloha a vychádzal z oznámenia jednotlivých
poisťovní, avšak zvyčajne v znaleckých posudkoch aj vyčísľuje výšku odvodov, keď to správca takto
oznámil, nemal dôvod mu neveriť. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či exekúcie okrem správcov daní a
odvodov vykonávali aj iní exekútori. Po takomto dopočutí znalca krajský súd konštatoval, že v danom

prípade nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na
úhradu všetkých svojich záväzkov a teda aj daní a odvodov, keď nebol zistený mesačný obrat v pokladni,
nebolo zistené, na čo boli prostriedky použité a teda ani nebolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že
peniaze z pokladne použil na mzdy zamestnancov a chod firmy.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy nebolo v posudzovanej veci bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok popísaný v obžalobe prokurátora okresnej prokuratúry,
spočívajúci v tom, že obžalovaný zrazil, ale neodviedol príslušné odvody, a to aj napriek tomu, že mal
dostatok finančných prostriedkoch, sa stal.

Pokiaľ ide o insolventnosť spoločnosti v rozhodnom období, teda jej neschopnosť splatiť všetky svoje
splatné záväzky, z dôvodu zlej finančnej situácie mali byť uspokojované nielen záväzky v súvislosti
s udržaním zamestnanosti a bežným chodom podniku, krajský súd uvádza, že ak sa spoločnosť
dostane do situácie, že ako dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich
splatnýchzáväzkov,jepovinnávšetkýchsvojichveriteľov(tedatakzamestnancov,daňovýúrad,sociálnu

poisťovňu, zdravotnú poisťovňou, obchodných partnerov a iných) uspokojovať pomerne a rovnomerne,
ak podnikateľ nie je schopný uhrádzať tak prevádzkové náklady, odvody povinných platieb, ako aj
mzdy svojich zamestnancov, musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky
svoje povinnosti, príp. svoje podnikanie ukončiť. V danom prípade nebolo preukázané, či vôbec mohol
obžalovanýuspokojiťvšetkýchsvojichveriteľovvplnejvýške,alebolenvpomernejčasti,vakejpomernej

časti mal uhradiť dane a poistné, keďže v prípade uprednostnenia niektorého z veriteľov, by sa dopustil
zvýhodňovania veriteľa (na úkor iného veriteľa).

Trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, sa dopustí ten, kto vo
väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné a sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo

príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky. Objektom
trestného činu je záujem štátu na včasnom zaplatení dane a poistného na sociálne poistenie, verejné
zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Ide o trestnoprávny postih za
nesplnenie záväzku, ktorý vyplýva z príslušných daňových zákonov a zákonov o sociálnom poistení,zdravotnom poistení a dôchodkovom sporení. Sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo
príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň
určený na výplatu príjmu zamestnanca. Nesplnenie povinností, ktoré vyplývajú z uvedených zákonov

má rovnako trestnoprávne následky, ako nezaplatenie dane. Ide o úmyselný čin, pričom úmysel sa musí
vzťahovaťajnaokolnosť,žeideonezaplateniedane,poistnéhonasociálnepoistenie,verejnézdravotné
poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú splatné.

Dôležitým predpokladom trestnej zodpovednosti podľa § 278 ods.1 Tr. zákona je solventnosť páchateľa.

V prípade, že páchateľ objektívne nemal prostriedky na zaplatenie dane, resp. poistného v lehote
jej splatnosti, nebude pre tento trestný čin trestne zodpovedný. Zo znaleckých posudkov ako aj z
výsluchuznalcavyplynulo,žezpredloženýchdokladov,nebolomožnézistiťstavfinančnýchprostriedkov
v spoločnosti X.-S. ku konkrétnemu dňu, nebolo možné zistiť, na čo používal obžalovaný finančné
prostriedky ani či a v akej výške uhrádzal mzdy zamestnancom. Za takej situácie, nebolo možné dospieť
k záveru, že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu daní a odvodov. Navyše

keď znalec konštatoval, že nebolo možné overiť správnosť údajov o pokladni, keď obvykle pri podaní
znaleckých posudkov posudzuje počiatočný stav pokladne na začiatku mesiaca, obraty a konečný
zostatok, v danom prípade toto posudzované nebolo, pretože neboli zaistené potrebné účtovné doklady.

Na základe vykonaného dokazovania potom aj krajský súd dospel k záveru, že nebolo jednoznačne

preukázané, či mal obžalovaný dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného v celej výške
alebo či bol povinný platiť len pomernú časť, pretože pokiaľ by zaplatil, v tomto prípade Všeobecnej
sociálnej poisťovni a Dôvere zdravotnej poisťovni v celom rozsahu splatné odvody, mohol by sa dopustiť
trestného činu zvýhodňovania veriteľa, keďže mal aj iných veriteľov. Na základe takto vykonaného
dokazovania potom neostávalo krajskému súdu iné, ako v dôkaznej núdzi pokiaľ išlo o preukázanie

solventnosti spoločnosti X.-S. s.r.o., obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.