Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214707
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217214707.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: T. C.Q., L.. XX.XX.XXXX,zast. Kolíznym opatrovníkom, Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - S. Y., J. C. B. XXX, XXX XX B. a otec
- P. C., L.. XX.XX.XXXX, J. P. XXXX/XX, J.B., o návrhu matky o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého T. C., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, počnúc od
právoplatnosti rozsudku, s tým , že obaja rodičia budú zastupovať malol. v bežných veciach a spravovať
majetok maloletého.

II. Otec je povinný platiť na výživu maloletého Kristiána mesačne sumou vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo za nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona, vopredkrukám matky vždydo15-hodňatohoktoréhomesiacavopredpočnúcod08.08.2017.

III. Dlh na zročnom výživnom od 08.08.2017 do 18.12.2018 v sume 469,-€ je otec povinný zaplatiť spolu
s bežným výživným naraz.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom dňa 08.08.2017, doplnený dňa 12.09.2017 úpravu práv a povinností k
malol. T. Y., L.. XX.XX.XXXX, s odôvodnením, že od narodenia dieťaťa o neho nezaujíma a ani žiadnym
spôsobom neprispieva na jeho výživu, podľa možností a schopností a potrieb dieťaťa.

2 .Súd sa pokúsil o zistenie pobytu otca, ktorý je hlásený k pobytu J. ,P. Č..XXXX/XX, na ktorej adrese
sa nezdržiava. Podľa vedomostí navrhovateľky, naposledy pracoval v Č. O., odkiaľ jej telefonoval.

3. Súd dožiadaním na príslušný súd v Č. O., obdržal negatívnu odpoveď, v dôsledku čoho, nebolo možné
vypočuť otca dieťaťa.

4.. Kolízny opatrovník navrhol maloletého T. zveriť do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné podľa
možnosti a schopnosti otca a odôvodnených potrieb maloletého , keď vyšetril pomery na strane matky
dňa 10. 01. 2018 a konštatoval, že matka býva v štvorizbovom rodinnom dome rodičov, kde má k

dispozícii jednu izbu, deti majú zabezpečené dobré podmienky V čase návštevy bola doma matka s
maloletým. Úrad konštatoval, že nezistil žiadne nedostatky vo výchovnom prostredí deti u matky.5. Súd o veci vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka , zadovážením
správy zo šetrenia z výchovného prostredia malol. dieťaťa na základe, ktorých dôkazov ustálil
nasledovný skutkový stav veci:

6. Malol. T. D. L. K. XX.XX.XXXX matke mimo manželstva. Otcovstvo bolo uznané súhlasným
vyhlásením rodičov v konaní XXPo/X/XXXX, kde po dohode rodičov, dieťa má priezvisko po otcovi. C..
Matka s dieťaťom od narodenia býva u svojich rodičov, kde má vytvorené vhodné podmienka na bývanie.
Otec o dieťa sa vôbec nezaujíma.

7. Matka odvolávajúc sa na svoje finančné možnosti, keď zabezpečuje starostlivosť o svojich chorých
rodičov a dieťa , hoci mohlo nastúpiť do škôlky, pre nedostatok miesta ho neprijali, nemohla sa
zamestnať. Žije z podpory svojich rodičov a poberá výlučne len rodinné prídavky.

8. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

9. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

10. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že u matky sú vytvorené vhodné
podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy C.. T. , ktorá s dieťaťom obýva jednou izbou v rodinnom

dome svojich rodičov. Kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia z výchovného prostredia
konštatoval pozitívne výchovné prostredie u matky. Dieťa je od narodenia v stálej starostlivosti
navrhovateľky, je zvyknuté na toto výchovné prostredie . Otec nejaví náležitý záujem o dieťa a neplní
vyživovaciu povinnosť .

12. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

13. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15 .Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

16. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona

vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak
na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Oprávnenépotrebypritomnezahŕňajúibazákladnénárokydieťaťa,ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi
odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad

súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní
výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet vyživovaných osôb.

18. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné,
výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa, ak ide
o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i
na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na druhu
práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto

kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,

že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V rozhodnutí o
rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu musí byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne
dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť,
boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere (R14/1966).

19. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace
dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich
výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo
pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou

rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách
jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb)..V usporiadaných rodinných pomeroch sa
táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré
je z uvedeného dôvodu deklaratórne. Pri maloletých deťoch zákon umožňuje určenie výživného aj

spätne vo vzťahu k dňu začatia konania, a to najviac za obdobie troch rokov. Podľa nového zákona
však pribudla podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa na takýto postup. V rámci komplexu
prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre
jeho všestranný telesný a duševný vývoj.

20.Vzhľadomnapomeryrodičov,súdustálilvýškuvýživnéhozostranyotcavminimálnejzákonnejvýške
v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine, keď jeho zamestnávateľ nebol známy ani je majetkové pomery.

21. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

23. Návrh bol podaný dňa 08.08.2017, súd rozhodol dňa 18.12.2018. Dlh na zročnom výživnom na
maloletého Kristiána súd stanovil v minimálnej výške v čase od 01.07.2017 do 01.07.2018 27,32€
mesačne a následne 28,08€ mesačne. Nedoplatok predstavuje sumu 469,00€.

24. Podľa § 232 ods.2 až 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.25.Lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

26. Súd uložil otcovi dieťaťa zaplatiť dlžné výživné naraz spolu s o zročným výživným, ktorá lehota plynie
od právoplatnosti rozsudku od právoplatnosti rozsudku.

27. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)