Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010888
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817010888.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovaným B. S., nar. XX.X.XXXX v S.,
trvale bytom mesto M., t. č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica - Kráľová a M. A., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom mesto M., prechodne
bytom M., J. 5, trestne stíhaných pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b)

Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 16. januára 2019
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného M. A. proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/182/2017 zo dňa 4. júla 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného M. A. zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/182/2017, zo dňa 4. júla 2018 bolo rozhodnuté tak,

že obžalovaný B. S. bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3
písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 316/2016 Z.z. formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zák. a obžalovaný M. A. bol uznaný vinným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21. 09. 2017 v čase
okolo 09. 00 hodine na parkovisku na ulici J. Murgaša v Prievidzi, pred vchodom číslo XX, pristúpili k tam
zaparkovanému osobnému motorovému vozidlu značky R. M., červená tmavá metalíza, K.: M. VIN: H a

obžalovaný M. A. po pristúpení k predmetnému vozidlu uvidel na jeho zadnom sedadle odložený kufrík
s náradím, s čím oboznámil obžalovaného B. S., ktorí sa ho následne na to opýtal, či má rozbiť sklo na
vozidle a kufrík odcudziť, na čo mu obžalovaný M. A. odpovedal, že áno, následne na to obžalovaný
B. S. vzal do ruky kus kameňa, ktorým rozbil sklo na ľavých zadných dverách tohto vozidla a z jeho
zadného sedadla vzal čierny plastový kufrík na náradie nezistenej značky s náradím v hodnote 8,- Eur
s obsahom: sada 11 ks vidlicových kľúčov v hodnote 4,- Eur, 1 ks kombinačné kliešte v hodnote 3,60,-

Eur, 1 ks štetec hodnote 1,- Eur, 2 ks fixky v hodnote 2,- Eur, 2 ks šrobovák v hodnote 4,- Eur, sada 3 ks
závitníkov v hodnote 6,- Eur, 1 ks puzdro na mobilný telefón s detským motívom v hodnote 5,- Eur, 3 ks
račňa v hodnote 25,- Eur, sada 18 ks nadstavcov na račňu v hodnote 30,- Eur, 1 ks olej WD40 v hodnote
5,- Eur, s, ktorým odišli preč smerom ku kinu Baník, počas toho kufrík otvorili a pozerali čo je v ňom, kde
ich asi po 200 metroch zastavila a zadržala hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru v Prievidzi,
čím spôsobili poškodenej O. Q. ,nar. XX. XX. XXXX, bytom M., na ulici J. B. XX, škodu poškodením

vozidla vo výške 70,- Eur a škodu na odcudzených veciach vo výške 93,60,- Eur,
pričom obžalovaný B. S. sa takého konania dopustil aj napriek tomu, že bol dňa 23. 10. 2016 Obvodným
oddelením Policajného zboru v Prievidzi postihnutý v blokovom konaní za spáchanie priestupku proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu zaň blokom na pokutu nezaplatenú na
mieste ( evid. Č. bloku XXXXXXXX), uložená pokuta 30,- Eur, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
23. 10. 2016,

a to aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0 T 1/2017 zo dňa
05. 01. 2017, právoplatným dňa 18. 01. 2017, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2,písm. f) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 20 mesiacov.

Za to boli odsúdení:
- obžalovaný B. S. podľa § 212 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 per analogiam Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace nepodmienečne, na
výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo týmto rozsudkom obžalovanému

B. S. uložené aj ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.

- obžalovaný M. A. podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,
výkon ktorého sa mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovaným B. S. a M. A. uložená povinnosť spoločne a
nerozdielne uhradiť poškodenej O. Q. škodu vo výške 70 €.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal písomne v
zákonnej lehote odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného B. S., smerujúce proti výrokom o

uloženom treste a obžalovaný M. A. podal odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po
vyhlásení rozsudku, smerujúce proti všetkým výrok vo vzťahu k jeho osobe.

Prokurátor v úvode písomných dôvodov odvolania namietal uloženie neprimerane mierneho trestu
odňatia slobody obžalovanému B. S.. Prokurátor poukázal na to, že tento obžalovaný bol od roku

2010 doposiaľ 5-krát súdne trestaný pre trestné činy krádeže. Obžalovanému boli ukladané postupne
prísnejšietresty,odtrestupovinnejprácecezpodmienečnétrestyodňatiaslobodyažponepodmienečné
tresty odňatia slobody pri posledných dvoch odsúdeniach v roku 2017. Uložené miernejšie tresty, okrem
odsúdenia vo veci Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/133/12, však nemali žiadaný prevýchovný účel,
ataktrestpovinnejpráceapodmienečnýtrestodňatiaslobodymubolipremenenéamuselnamiestonich

vykonať nepodmienečné tresty odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného B. S., jeho trestnú
minulosť a jeho sklony k páchaniu rovnakej trestnej činnosti, okolnosti spáchania skutku, je podľa názoru
prokurátora uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace v ústave so stredným
stupňom stráženia neprimerane mierny. Súd ukladal trest aj za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per
analogiam Trestného zákona, čo v danom prípade pre vyššie uvedené charakteristiky obžalovaného

B. S. nebolo dôvodné. Použitie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona v danej
veci nie je pre súd obligatórne a je na jeho úvahe, či ho bude aplikovať. Podľa názoru prokurátora pri
rozhodovaní by súd mal zohľadniť aj osobu páchateľa (najmä jeho trestnú minulosť a jeho charakterové
znaky) spolu s represívnym a preventívnym vplyvom uloženého trestu na páchateľa a na spoločnosť.
Uvedené skutočnosti, najmä osobu obžalovaného B. S. a spáchanie skutku v skúšobnej dobe jeho

predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, súd pri určovaní výšky trestu dostatočne nezohľadnil,
pretože uložený trest je neprimerane mierny a nesplní tak svoj účel. Obžalovaný B. S. vo svojom veku
nie je žiadny „nováčik“ vo vzťahu k páchaniu trestnej činnosti. Z jeho doterajšieho správania sa je v
súčasnosti zrejmé, že nemá úmysel ani záujem zmeniť sa a správať sa v súlade s právnymi normami.
Ani výkon trestu odňatia slobody a ani hrozba trestom odňatia slobody nie sú pre neho dostatočnými

zábranami pred páchaním trestnej činnosti. Preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace považuje prokurátor za neprimerane mierne. Preto prokurátor navrhol, aby Krajský
súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o uloženom
treste odňatia slobody a aby mu podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil v zmysle § 212 ods. 3 Tr. zák., §
38 ods. 2, 36 písm. l), 37 písm. m) Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere v prvej

polovici trestnej sadzby, pre výkon ktorého trestu bude zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Obžalovaný M. A. podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch odvolania
poukázal na to, že spáchanie trestnej činnosti obžalovaný M. A. od začiatku popiera a zo skutku,

z ktorého bol obžalovaný, sa necíti byť vinný. V neprospech obžalovaného svedčí len jeden priamy
dôkaz, a to výpoveď spoluobžalovaného B. S.. Neusvedčuje ho žiadny vecný dôkaz z miesta skutku
ani žiadny iný svedok. Výpoveď B. S. nepovažuje obhajoba za vierohodnú z viacerých dôvodov. B.
S. označil za iniciátora trestnej činnosti M. A., avšak tento je podľa znaleckého posudku č. 238/2017Centra duševného zdravia, s. r. o, osobou, ktorej konanie je vôľovo slabšie, sú prítomné prvky infantility,
naivity aj sugestibitity. Podľa názoru obhajoby nie je vzhľadom k osobnostným črtám obžalovaného
A. namieste predpoklad, že práve on sám by sa rozhodol páchať trestnú činnosť. B. S. tiež tvrdil,

že pred skutkom mali spolu s obžalovaným A. užiť drogy. Podľa citovaného znaleckého posudku
však M. A. nemal byť v čase skutku intoxikovaný, omamné a psychotropné látky neužíva, práve
naopak, úspešne sa podrobuje psychiatrickej liečbe kvôli dlhotrvajúcemu psychickému ochoreniu -
paranoidnej schizofrénii. Obžalovaný M. A. nemal ani žiadny motív dopustiť sa prečinu krádeže, pretože
je zabezpečený invalidným dôchodkom, ktorý poberá v sume asi 358 €. Býva sám v prenajatom byte,

o zabezpečovanie jeho životných potrieb sa stará jeho matka, ktorá je aj jeho zákonnou zástupkyňou.
Podľa úradného záznamu o podaní vysvetlenia z 22.9.2017 svedkyňa I. B. videla v blízkosti miesta
činu a v čase, kedy malo dôjsť ku skutku, pohybovať sa dve osoby vyššej postavou, pravdepodobne
bezdomovcov. Menovaná svedkyňa však samotný skutok zrejme nevidela a okrem toho odmietla
vypovedať na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní po vznesení obvinenia. Postavy, ktoré
videla, neboli s obžalovaným stotožnené. Z krvnej stopy na mieste činu bola izolovaná DNA, ktorej profil

bolzhodnýsprofilomDNAB.S..PôvodcomžiadnejbiologickejstopynebolM.A..Nazákladeuvedeného
má obhajoba za to, že spáchanie trestnej činnosti nebolo obžalovanému M. A. bez akýchkoľvek pochýb
preukázané. Preto obhajoba navrhla, aby odvolací súd v súlade s § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok v časti výroku o vine, ako aj naň nadväzujúcich výrokov, ktoré majú vo výroku o
vine svoj podklad a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného spod

obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodí. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané
dôvody na zrušenie výroku o vine, obhajoba navrhuje, aby zrušil výroky o treste a uložil obžalovanému
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní maximálne 2 mesiace a s kratšou skúšobnou dobou. Ak
sa obžalovaný skutočne dopustil trestnej činnosti, bolo to zrejme aj pod vplyvom jeho psychického
ochorenia, hoci znalec dospel k záveru, že jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli znížené.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa prokurátor krajskej prokuratúry stotožnil s písomne
podaným odvolaním podriadeného prokurátora a jeho dôvodmi vo vzťahu k obžalovanému B. S. a
navrhol rozhodnúť v zmysle petitu v písomných dôvodoch odvolania. Odvolanie obžalovaného M. A.
navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Obhajkyňa obžalovaného B. S. na verejnom

zasadnutí uviedla, že považuje rozhodnutie okresného súdu prvého stupňa za správne, zákonné a trest
za primeraný. Preto navrhla zamietnuť odvolanie prokurátora ako nedôvodné. Obhajoba obžalovaného
M. A. navrhla z dôvodov uvedených v písomných dôvodoch jeho odvolania rozhodnúť v zmysle petitu
uvedenom v písomných dôvodoch odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami napadnutému
rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb,
ktoré by samé osebe odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. V konečnom dôsledku krajský súd

konštatuje, že v dôvodoch odvolania prokurátora a obžalovaného M. A. nie je ani namietaná existencia
takýchto procesných vád, zakladajúcich dôvody pre zrušenie napadnutých výrokov podľa § 321 ods. 1
písm. a) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku okresného

súdu, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú
správne a zákonné.

Vzhľadom na postupnosť výrokov napadnutého rozsudku odvolací súd vec preskúmal v rozsahu
a dôvodov odvolania obžalovaného A., keďže jeho odvolanie primárne smerovalo voči výroku

napadnutého rozsudku o vine tohto obžalovaného.Ako vyplýva z odvolania obžalovaného A. a jeho dôvodov, obžalovaný namietal správnosť výroku o vine
napadnutého rozsudku vo vzťahu k jeho osobe z dôvodu nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov,
ktoré dôkazy podľa názoru tohto obžalovaného nepreukazujú jeho vinu.

V súvislosti s odvolaním tohto obžalovaného namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov
zo strany okresného súdu, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie
vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto
ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného

presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej
činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi

skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého
stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí
podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací

súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na
základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným
do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému
rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V
tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav

veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil
správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže
odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo
čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysel
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, že aj obžalovaný A. sa dopustil skutku, uvedeného v obžalobe, pričom
pri ustálení viny tohto obžalovaného vychádzal z výpovede obžalovaného S., podporenej ďalšími
vykonanými dôkazmi.

Je pravdou, ako tvrdí obhajoba a aj súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, že jediným priamym
dôkazom o totožnosti spolupáchateľa obžalovaného S. na krádeži je jedine výpoveď obžalovaného S.,
proti ktorej stojí výpoveď obžalovaného A.. Okresný súd stál tak pred úlohou ustáliť, z ktorej z týchto
výpovedí má vychádzať pri rozhodovaní o vine obžalovaného A., teda ktoré z týchto tvrdení je pravdivé.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., keď na základe aj ostatných vykonaných dôkazov sa priklonil
v prospech verzie obžalovaného S.. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že výsledky vykonaného dokazovania, vrátane výpovede obžalovaného A., svedčia o tom, že ako

bezprostredne pred činom, tak aj bezprostredne po čine boli obaja obžalovaní spolu. Vykonané
dokazovanie svedčí okresnému súdu ustálenému skutkovému záveru, že páchatelia krádeže boli dvaja,
krádež trvala krátko, zo žiadneho z vykonaných dôkazov nesvedčí ani náznak, že by sa v okolí, v ktorom
sa obžalovaní pohybovali, vyskytovala nejaká tretia neznáma osoba, ktorá by potenciálne mohla byť
spolupáchateľom obžalovaného S., ktoré všetky skutočnosti svedčia práve verzii činu, prezentovanej

obžalovaným S.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval záver okresného súdu o spáchaní činu
aj obžalovaným A. za podložený vykonanými dôkazmi a vyhodnotenými v súlade s ustanovením § 2
ods. 12 Tr. por.

Keďže správne ustálený skutkový stav veci vo vzťahu k obžalovanému A. okresný súd v napadnutom

rozsudku aj správne právne posúdil, trest tomuto obžalovanému uložil v súlade s ustanoveniami
Trestného zákona, uložený trest nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti a správny je aj výrok o
náhrade škody, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného M. A. nie je dôvodné.Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, v tomto bola namietaná neprimeraná miernosť uloženého
trestu obžalovanému B. S., s odôvodnením jeho kriminálnej minulosti a nedostatočným účinkom
predchádzajúcich vykonaných trestných represií.

Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti viackrát odsúdený za trestnú činnosť rovnakého
charakteru. Z hľadiska pôsobenia na obžalovaného výkonom trestu odňatia slobody, odvolací súd
považuje za potrebné poukázať na to, že pri prvom svojom odsúdení bolo na obžalovaného pôsobené
výkonom trestu v dĺžke 4 dni a 6 hodín, ktorý výkon trestu odňatia slobody je z hľadiska jeho výchovného

pôsobenia prakticky zanedbateľný. Druhým výkonom trestu u tohto obžalovaného je súčasný výkon
trestu v inej trestnej veci, pričom v tejto veci ukladaný trest odňatia slobody je ďalším trestom, ktorý
sa spolu s teraz vykonávaným trestom bude vykonávať v podmienkach výkonu trestu ako jediný trest
v zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z v znení neskorších predpisov. Z hľadiska výchovného
pôsobenia na obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a na základe uvedeného možno teda podľa
názoru odvolacieho súdu skonštatovať, že obžalovaný bude aj na základe trestu uloženého v tejto veci

vo výkone trestu odňatia slobody prakticky prvýkrát.

S poukazom na uvedené, na to, že v predmetnej veci je obžalovanému ukladaný ďalší trest podľa § 43
Tr. zák. a s prihliadnutím na mieru, akou obžalovaný S. napomohol pri objasňovaní tejto trestnej činnosti
príslušným orgánom, pričom podľa názoru odvolacieho súdu bez tejto jeho účinnej pomoci by zrejme

nemohlo dôjsť aj k spravodlivému odsúdeniu jeho spolupáchateľa, odvolací súd dospel k záveru, že
okresný súd v prípade tohto obžalovaného správne aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák. a s vyslaním jasného signálu aj iným páchateľom trestných
činov, že (účinná) spolupráca s príslušnými orgánmi, objasňujúcimi trestnú činnosť, má svoj význam,
ktorý význam musí byť nepochybne zohľadnený pri rozhodovaní o treste.

Následne odvolací súd nad rámec v podaných odvolaniach vytýkaných vád preskúmal správnosť a
zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona

vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,

alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2
napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po
lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.Na základe preskúmania výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov, odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolania zamietne, ak zistí, že nie sú dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora a obžalovaného M. A. nie sú
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.