Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/112/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010780
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1110010780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 10.05.2011, v trestnej veci obžalovaných Ľ. N., N. R. a R. C., pre zločin hrubého nátlaku
podľa § 191 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
i/ Trestného zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ Ľ. N., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v I.,
trvale bytom M. Č.. XXX,

2/ N. R., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v H.,
trvale bytom Bratislava, M. O.. Č.. XXXX/X,

3/ R. C., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, v H.,
trvale bytom H., N. O.. Č.. XX,

s ú v i n n í, ž e

X. Ľ. N., N. R. a R. C.

ako členovia organizovanej skupiny, ktorá sa vyznačovala deľbou úloh medzi jednotlivými členmi od
27.3.2006 viackrát opakovane pod hrozbou ujmy na zdraví nútili poškodeného Ing. Ľ. I., nar. XX.X.XXXX
k zaplateniu finančnej hotovosti v sume 232.357,43 € ( 7.000.000,- Sk ) a to dňa 27.3.2006 v sídle

spoločnosti M. s.r.o. Bratislava, G. Č..X, malo sa jednať o dlh firmy M. s.r.o., v ktorej bol v tom
čase Ing. Ľ. I.Í. konateľom a spoločníkom, voči spoločnosti R. Z. G.. Z..G.. D. XX, Senica, uvedený
dlh mali obžalovaný od poškodeného vymôcť a uvedenú sumu mal poškodený zaplatiť bankovým
prevodom na účet firmy R. a spol. a.s., pričom obž. Ľ. N. sa poškodenému vyhrážal, že mu zistia všetky
bankové účty a potom sa požadovaná suma zvýši o pokutu, ktorú bude musieť zaplatiť a že pôjdu
za jeho manželkou, ktorá potom preberie jeho dlh. Následne dňa 28.3.2006 bol poškodený telefonicky
kontaktovaný obžalovanými za účelom stretnutia v Reštaurácii Mlyn v Bratislave, pri stretnutí mu obž.

Ľ. N. za prítomnosti zvyšných obžalovaných opakovane zdôrazňoval, ž sumu vo výške 232.357,43 €
( 7.000.000,- Sk ) treba zaplatiť do 12.00 hod. dňa 3.4.2006 na účet firmy R. Z. G.. Z..G.. Senica, potom
od stola Ľ. N. odišiel so slovami, že jeho chlapci chcú tiež niečo povedať poškodenému, N. R., ktorého
prezývajú „Džuzepe“ sa poškodeného pýtal, že či vie, kto je pán N. a následne sa mu za prítomnosti R.
C. vyhrážal, že skončí vo vlhku a pýtal sa ho, že či chce byť dolámaný, tiež mu N. R. oznámil, že keď
nezaplatí,takpošlejednéhozosvojichzamanželkoupoškodeného,ukazujúcnaR.C.sediacehopriamo
pred poškodeným, pričom ten sa neustále díval bez slov na poškodeného. Dňa 3.4.2006 poškodený

Ing. Ľ. I. musel v Reštaurácii Mlyn v Bratislave predložiť obžalovaným doklad o zaplatení sumy vo výške
33.193,92 € ( 1.000.000,- Sk ) na účet firmy R. Z. G.. Senica a keďže nemal celú požadovanú sumubol obžalovaným Ľ. N. za prítomnosti ostatných obžalovaných nútený, aby predal do 5.4.2006 pozemky,
ktorých je vlastníkom, čo poškodený aj urobil a dňa 5.4.2006 bankovým prevodom uhradil na účet fy.
R. Z. G.. Z..G.. sumu vo výške 49.790,87 € ( 1.500.000,- Sk ) a sumu 16.596,96 € ( 500.000,- Sk) dal

poškodený Ing. Ľ. I. toho istého dňa Ľ. N., aby mu už dal pokoj, čím obžalovaný N., R. a C. spôsobili
poškodenému Ing. Ľ. I. škodu vo výške 16.596,96 € ( 5000.000,- Sk ),

X. Ľ. N.

dňa 10.4.2008 o 10.20 hod. v Bratislave jazdil na osobnom motorovom vozidle VW Touareg EC H. po
Račianskej ulici v smere do centra mesta, kde pri zastávke MHD električiek „Ursínyho“ na prechode
pre chodcov nedal prednosť chodkyni Z. K., nar. X.XX.XXXX, bytom Bratislava, W. Č..X, ktorá vošla
na prechod pre chodcov z ľavej strany z pohľadu vodiča a bola zachytená pravou prednou časťou
motorového vozidla, ktoré riadil obžalovaný Ľ. N., pričom následkom dopravnej nehody chodkyňa Z. K.
utrpela ťažké zranenia a to pomliaždenie hrudníka a chrbtice, otvorenú zlomeninu predkolenia vpravo

s dobou práceneschopnosti presahujúcej 42 dní,

t e d a

obžalovaní

Ľ. N., N. R., R. C.

v bode 1
iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútili plniť povinnosť zo záväzku, na ktorej splnenie má inak

tretia osoba nárok, takým činom spôsobil väčšiu škodu a konali závažnejším spôsobom konania ako
organizovaná skupina.

obžalovaný Ľ. N.

v bode 2
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa
zákona.

č í m s p á c h a l i

obžalovaní Ľ. N., N. R., R. C.

v bode 1

zločin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. i/ Trestného zákona

obžalovaný Ľ. N.

v bode 2
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h/ Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j ú

1/ obžalovaný

Ľ. N.Podľa § 191 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k
úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne ukladá
na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

2/ obžalovaný

N. R.

Podľa § 191 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

3/ obžalovaný

R. C.

Podľa § 191 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. , § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr., zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Podľa 287 ods. 1 Tr. por. súd obž. Ľ. N. zaväzuje k náhrade škody poškodeným nasledovne:
- pošk. Z. K., W. X, H. v sume 3.258,82 €,
- pošk. D. F. C., M. S. XX, H. v sume 4.423,64 €

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaných Ľ.

N., N. R., R. C., vyslúchol tiež poškodených Ing. Ľ. I., Z. K., zástupkyňu poškodenej D. JUDr. J. Y.,
taktiež vyslúchol svedkov I. I., Ľ. I. ml., C. H., Š.U. G., D. D., I. D., N.. N. R., B. K., N. T., Z. T., D. I.,
na hlavnom pojednávaní prečítal znalecké posudky, vykonal dôkaz prehratím zvukových záznamov z
vykonaných odposluchov, prehral obrazové záznamy, prečítal prepisy záznamov z telekomunikačnej
činnosti, oboznámil spisový materiál, na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol rovnako ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Ľ. N. na hlavom pojednávaní pred súdom uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku v bode
1/, ani zo skutku v bode 2/ ktoré sú mu kladené za vinu v obžalobe prokurátora.
K veci vo vzťahu k skutku v bode 1/ uviedol, že s pošk. I. sa nikdy pred skutkom ktorý je mu kladený za

vinu nestretol, nevidel sa s ním a nakontaktoval ich svedok R. s ktorým sa poznal viacero rokov, keďže
svedok R. i obžalovaný sú bývalí policajti a v minulosti od neho kupoval vozidlá. Svedok R. vedel, že
obžalovaný N. má firmu na vymáhanie dlhov, a vedel, že okrem iného táto firma vymáha pohľadávky.
Bol to svedok R., ktorý oblažovanému navrhol, aby preňho vymáhal pohľadávky voči firme M. a
poškodenému I.. R. mu to vysvetlil tak, že R. firma robila inžinierske siete v obci Kalinkovo a jeho

obchodným partnerom bol pošk. I., a že R. má v dôsledku obchodného vzťahu voči I. pohľadávky v
nevyplatených faktúrach cca 10.000.000,- Sk. R. dodal N.É. fotokópie faktúr, reklamačných protokolov,
teda všetko čo súviselo s dlhom a dal mu tiež kontakty na I..
Následne N. telefonoval I., dohodli si stretnutie v sídle firmy M. na Prievozskej ulici v Bratislava, na ktoré
išli okrem N. aj obžalovaní R. a C. a svedok D..Po príchode do sídla firmy Rostaco obžalovaní R., C. a sv. D. zisťovali kde je I. a on, teda N. išiel do
I. kancelárie, povedal mu kvôli čomu prichádza, ukázal mu listiny postúpené R. a uviedol aj výšku dlhu
10.000.000,- Sk. I. popieral nie existenciu pohľadávky ale jej výšku, spoločne sedeli asi hodinu a dohodli

si ďalšie stretnutie v reštaurácii Mlyn na Prievozskej ulici.
Na ďalšom stretnutí v reštaurácii Mlyn boli prítomní okrem N. aj C. s R. a sv. D. a G.. Všetci títo ľudia s
ním boli preto, lebo obž. N. podľa vlastných slov nevedel do čoho ide a protistrana si tiež mohla priniesť
nejakú ochranu. Na tomto stretnutí I. oslovil, že ako naložia s pohľadávkou a I. povedal, že jeden dlžný
milión už uhradil, avšak ďalej uviedol, že peniaze v hotovosti nemá, ale má asi 5-6 pozemkov. Na to

mu N. navrhol aby pozemky predal, postupne, nie všetky naraz s tým, že na začiatok stačí ak prejaví
ochotu. Zároveň I. ponúkol kontakt na svojho známeho D. I., ktorý by mohol mať záujem o pozemky.
Hneď tiež I. kontaktoval a tento prejavil o pozemky záujme. I. tiež spomenul, že aj on sám má kupcov
na pozemky, že ich môže za 3-4 mesiace predať, avšak N. mu oznámil, že z časového horizontu je to
veľa a pobádal I. k rýchlosti. Dohodli si ďalšie stretnutie v reštaurácii Mlyn.
Na ďalšie stretnutie znovu došli obžalovaní N., R., C., D. a G., avšak došiel aj I.. I. potom jednal s I. o

tých pozemkoch, pričom I. navrhol I. cenu 1.900,- Sk za m2, avšak I. povedal, že to je drahé. Potom sa
dohodli s tým, že I. má poslať I. kúpnopredajné zmluvy ak sa rozhodne pozemky určite predať. Následne
od I. zistil, že na I. malo byť podaných 28 trestných podaní s tým, že je to problematická osoba, a že I.
mu predal namiesto stavebných pozemkov ornú pôdu. Potom sa I. opýtal kde má doniesť peniaze pre
I. a dohodli sa na obchodnom centre Apollo v Bratislave.

Na stretnutie do obchodného centra Apollo išiel obž. N. s obž. R.. I. prišiel s manželkou a doniesli v
igelitke 2,5 mil. Sk ako kúpnu cenu pozemkov a prišiel aj I.. R. s I. peniaze prepočítali a N. potom s I. išli
do banky aby vložil tých 2,5 mil. Sk na R. účet. I. im navrhol, že mu dá 500.000,- Sk s tým, že bude mať
od neho pokoj, avšak on toto odmietol, že aj tak má 30% vymoženej sumy od R.. Tiež sa pýtal I., že či
nemá ďalších veriteľov, I. tvrdil, že nie a následne vložil 1,5 mil. Sk na R. účet a N. odovzdal doklad o

vklade. N. mu nechal, teda I. 1 mil. Sk. Na to zistil, že I. s rodinou odišiel na dovolenku do zahraničia.
Počas dovolenky N. oslovil svedok D., cez svedka R., že má ďalšiu pohľadávku voči I. na sumu 4,5
mil. Sk.
Keď sa I. vrátil, dohodol si s ním stretnutie na Bartoškovej ulici, kde sa presťahovala firma M.. Znovu
I. navštívil, aj s ďalšími obžalovanými. Na stretnutí I. povedal, že ho tento cigánil, že ďalšie záväzky

nemá, avšak I. povedal, že D. je podvodník, aj keď samotnú pohľadávku nepoprel. Okamžite telefonicky
kontaktoval D. a nechal I. s D. nech si to oni dvaja rozporujú. I. ho následne navádzal aby prešiel na
jeho stranu, aby odmietol vymáhať D. pohľadávku, N. mu však pripomenul, že I. nehovoril pravdu o
svojich dlhoch. Následne I. oznámil, že má ďalšie pozemky a to v Devínskej Novej Vsi a v Kalinkove,
kde chce stavať pre rodinu, a že pozemky má aj s manželkou. N. mu povedal, že na predaj ho musí

manželka splnomocniť, následne D. našiel kupcov na pozemky, dohadovali si stretnutie, avšak I. sa
stretnutiu vyhýbal a následne zahlásil, že tie pozemky nepredá.
Stretli sa v Espresse kde I. oznámil, že pozemky nepredá, následne rokovali, avšak počas stretnutia
ich zobrali policajti.
Ďalej obž. N. uviedol, že ako bývalý policajt je zvlášť opatrný a obzvlášť si dával pozor aby sa nikomu

nevyhrážal. Po tomto stretnutí a po zadržaní v espresse mu policajti zobrali kompletnú dokumentáciu
a celé jeho podnikanie skončilo.
Na otázku prokurátora obž. N. uviedol, že zaplatenie dlhov predajom pozemkov navrhoval sám I. a na
pripomienku prokurátora, že zo záznamov odposluchu sa javí, že si N. s I. rozdelili 1.000.000,- Sk po
500.000,- Sk aby mali na kávu, obžalovaný uviedol, že bolo to myslené tak, že I. má 500.000,- pre svojich

zamestnancov, 500.000,- pre minoritných veriteľov a N. má svojich 500.000,- od R..

Čo sa týka skutku v bode 2/ obžalovaný uviedol, že veľmi ľutuje, čo sa stalo. Snažil sa byť maximálne
nápomocný pošk. K..

Obžalovaný N. R. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že čo sa týka stretnutia v reštaurácii
Mlyn v Bratislave s pošk. Ľ. I., on sa s Ing. I.Y. nerozprával žiadnym spôsobom. V business centre Apollo
pri ďalšom stretnutí nevidel, že by N. bral od I. nejaké peniaze.

Obžalovaný R. C. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že na stretnutí v reštaurácii Mlyn v

Bratislave s pošk. I. nevidel, že by sa jeho spoluobžalovaný R. s poškodeným rozprával, nevedel o tom,
že N. mal dostať od I. sumu 500.000,- Sk v Apollo business centre, jeho úlohou bola iba bezpečnosť
pána N. a o to sa staral.Na hlavnom pojednávaní bola vyslúchnutá aj pošk. Z. K., ktorá bola vyslúchnutá ku skutku v bode 2/
vo vzťahu k obž. N..
Poškodená uviedla, že v deň skutku prechádzala cez prechod pre chodcov zo zastávky električky na

chodník na Račianskej ulici a dávala prednosť autám. Potom videla, že kolóna áut v smere od Rače
zostala stáť, ona prešla cez cestu, avšak auto ktoré ju zrazilo vôbec nevidela. Toto ju zrazilo až celkom
pri okraji. Nechcela sa ani vrátiť naspäť keď cez prechod prešla, pamätá si, že ten pán čo ju zrazil sa o ňu
postaral a hneď jej sľuboval „hory doly“, navštevoval ju aj v nemocnici, avšak nenahradil jej žiadnu škodu.
Od obžalovaného si uplatnila náhradu škody vo výške 3.119,40 € za lieky za liečenie svojich zranení.

Poškodený Ing. Ľ. I. na hlavnom pojednávaní pred súdom rovnako ako v prípravnom konaní uviedol, že v
minulosti bol konateľom firmy M., ktorá firma sa zaoberala výstavbou rodinných domov v obci Kalinkovo.
Pre firmu M. robila inžinierske siete firmy R. a pretože inžinierske siete neboli dobre spravené, firmy
R.W. mala s firmou M. súdny spor, išlo o doplatok za inžinierske siete.
Následne si firma R. najala inú firmu na vymáhanie pohľadávky a to napriek tomu, že táto pohľadávky

bola predmetom obchodného sporu.
Pre poškodeného začali problémy tým, že mal telefonát a následne si dohodol stretnutie v sídle jeho
firmy. Na stretnutie už došli piati chlapi a dvaja vošli dnu. Traja z týchto ľudí sú obžalovaní N., R. a C..
On sa snažil v rokovacej miestnosti firmy vysvetliť, že predpokladaná dlžoba je predmetom obchodného
sporu a oni stále hovorili, že dlžobu firme R. treba zaplatiť, vysvetľovali, že pre nich nie je problém zistiť

aké má financie a kde.
Dohodli si ďalšie stretnutie v reštaurácii Mlyn a na tomto ďalšom stretnutí boli štyria muži z tej istej
päťčlennej partie, znovu sa rozprával s obž. N., potom N. odišiel a povedal, že jeho chlapci ktorí tam
sedeli mu chcú, teda I. niečo povedať. Keď tam nebol N. zo strany tých jeho ľudí, došlo k vyhrážkam na
adresu I., že či chce byť dolámaný, či chce skončiť vo vlhku, že môžu narobiť problémy jeho manželke a

že ona môže prevziať I. dlh. Povedal im, aby manželku do toho neťahali a pristúpil na to, že do pondelka
zoženie 7.000.000,- Sk. Dostal strach a začal s nimi spolupracovať. Toto všetko sa stalo v piatok, termín
bol určený do pondelka, do 12,00 hod., počas víkendu zohnal 1.000.000,- Sk, ktorý zaplatil prevodom
firme R..
Na ďalšom stretnutí ale toto bolo pre nich málo, chceli zaplatiť, že najprv má zaplatiť, potom sa môžu

súdiť a keď súd vyhrá, môže pýtať peniaze nazad. Uviedol, že to bolo rozpracované tak, že došiel kupec
na pozemky, rokovali, a výsledkom stretnutia bolo to, že kupcovi I. predal pozemky za polovičnú cenu
a to za 2,5 mil. Sk.
Kupec I. doniesol peniaze za pozemky na ďalšie stretnutie do Apollo business centra, odovzdal ich I.,
a vtedy mu N., teda I. navrhol, že R. nemusí dostať všetky peniaze, že sa rozdelia a teda 1,5 mil. Sk

dostal R. vkladom na účet, pol milióna dostal N. a pol milióna zostalo I..
Následne asi 1-2 mesiace bol kľud, potom sa znovu ozval N., stretli sa v bare Natálka, že je potrebné
znovu zaplatiť, I. mu vysvetľoval, že je problém zohnať peniaze a N. mu navrhol, aby dal „chlapcom na
kávu“. I. teda vytiahol 1.000,- Sk, rozišli sa, hneď na to mal telefonát od nejakej osoby, že urazil pána
N., a že na kávu má zaplatiť minimálne 200.000,- Sk.

Nasledujúci deň sa stretol z dvomi z päťčlennej partie, N. tam nebol a odovzdal im 100.000,- Sk, hneď
po tomto oslovil políciu.
Po tomto mal s N. ešte ďalšie stretnutia, N. mu oznámil, že prijal ďalšie vymáhanie dlhov od firmy M. a to
zo strany firmy T.-G. pána D.. I. pri stretnutí s N. spochybňoval celú pohľadávku pána D., následne mu
N. oznámil, že on dokonca pohľadávku od D. kúpil, a že I. má zaplatiť dva milióny Sk, a že v budúcnosti

mu N. firma bude robiť ochranu ak má záujem.
Po tomto ale už zasiahla polícia.
Na otázky uviedol, že predmetom obchodného sporu firmy M. a firmy R. bola pohľadávka v sume
7.000.000,- Sk, prvé stretnutie s obž. N. a jeho firmou prebehlo tak, že dostal telefonát a za päť minút
tam, teda v kancelárii, boli piati muži. V tej kancelárii s ním jednal obž. N. a obž. R.. A pri prvom rozhovore

žiadne vyhrážky, na jeho, teda I. adresu, neboli.
Vyhrážky začali až na stretnutí v reštaurácii Mlyn a hneď potom čo N. odišiel a I. povedal, že on má
zostať, a že jeho chlapci mu chcú niečo povedať.
Na stretnutí v reštaurácii Mlyn boli obž. R. a obž. C..
Vyrovnanie pohľadávky predajom pozemkov navrhol obž. N. a tento taktiež navrhol rozdelenie sumy

1.000.000,- Sk z predaja pozemkov medzi nich dvoch s tým, že už bude pokoj.
Spolupracovať s políciou začal svedok I. po stretnutí s obžalovanými „na kávu“, pretože si uvedomil,
že takto to bude pokračovať ďalej. Na ďalších stretnutiach už zo strany obžalovaných neprichádzalo k
vyhrážkam, bola tam ale určitá forma nátlaku.Na otázku obhajoby tiež uviedol, že sa cítil ohrozený na každom jednom stretnutí s obžalovanými a vždy
sa nechával strážiť svojimi synmi, ak by ho náhodou niekto chcel niekde odvliecť.

Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý aj sv. Š. G. ako bývalý obžalovaný v predmetnej veci, tento
rovnako ako svedok D. D., taktiež bývalý obžalovaný, odmietol vypovedať, teda využil svoje zákonné
právo, pričom nebolo možné zákonným spôsobom ani prečítať výpovede týchto svedkov z prípravného
konania, keď vypovedali ako obvinení.

Svedok Ľ. I. mladší, syn poškodeného vo svojej výpovedi pred súdom zhodne s prípravným konaním
uviedol, že celý problém jeho otca s obžalovanými vnímal od úplného začiatku, ešte vo firme M., kde
došli piati muži ktorí stáli, resp. pobehovali po chodbe. Otec mu na jeho otázku povedal, že títo muži prišli
vymáhať dlh firmy M. voči firme R.. Bol tiež prítomný pri ďalších dvoch stretnutiach keď jeho otec stál
obkolesený piatimi mužmi a ukazoval im nejaké doklady, vždy išlo o vymáhanie dlhu firmy M.. Otec ho
zakaždým informoval o aktuálnych požiadavkách obžalovaných s tým, že prvom stretnutí bolo žiadané

zaplatenie celej sumy, na ďalších stretnutiach sa bavili o čiastkových sumách. Vie, že otec platil preto,
aby nebolo ublížené jeho osobe alebo jemu blízkej osobe, túto informáciu má od otca, pošk. I..

Svedok I. I. ako druhý zo synov poškodeného I. na hlavom pojednávaní pred súdom uviedol, že na celú
vec si pamätá veľmi málo, vie uviesť len, že s obžalovanými sa stretol vo firme M. a následne pred

reštauráciou Mlyn. Do reštaurácie Mlyn ho zavolal jeho otec s tým, že má nejaké stretnutie, mal byť
vydieraný a svedka zavolal preto, že keby ho náhodou niekto uniesol, aby volal políciu. Zúčastnil sa ešte
na ďalších stretnutiach, aj v business centre Apollo aj pri hotely Bratislava, znovu sedel obďaleč a dával
pozor, že keby sa niečo stalo, aby volal políciu. Vie ešte to, že čo sa týka stretnutia v business centre
Apollo, vie, že otec s dvomi mužmi išiel do banky, keď vyšli otec mu povedal, že je vydieraný a že musel

dať nejakú sumu peňazí. Na stretnutiach mal pocit, že otec je ohrozený ale nevidel nič konkrétneho.
Otec mu povedal, že ho vydierajú, a že sa vyhrážajú jeho rodine.

Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý aj Ing. C. H., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v spol. M.
bol konateľom a spoločníkom s podielom 25%, I. mal 75%. Najprv sa zaoberali výrobou rozvádzačov,

čo bol jeho odbor a I. mal na starosti rodinné domy v Kalinkove. Čo sa týka konkrétne vymáhania, vie,
že v marci 2006 do priestorov firmy vošlo päť mužov, ktorí išli za I. a vie, že sa spolu rozprávali. Vie
aj to, že asi za dva dni bolo opakované stretnutie s I. v reštaurácii Mlyn, pred týmto stretnutím za ním
došiel I., či chce ísť na stretnutie tiež, ale svedok to odmietol. Potvrdil, že s I. mali osobné spory, pretože
tento sa v spol. M. správal ako výlučný vlastník. Svedok potvrdil, že mu I. hovoril, že tí ľudia, ktorí ho

navštívili v sídle firmy, sa mu vyhrážali. Mali požadovať úhradu, on im mal ponúknuť predaj nejakých
svojich pozemkov. Vie tiež o tom, že keď mu I. oznámil, že chce predať spol. M., riešil to tak, že I. daroval
svoj podiel vo firme a tento celú firmu predal prostredníctvom spoločnosti Bankrot.

SvedokJUDr.N.R.nahlavnompojednávanípredsúdomuviedol,žepoškodenéhoI.poznáakokonateľa

spoločnosti M., ktorá dlhovala firme svedka sumu cca 30.000.000,- Sk. Túto sumu najprv vymáhali
prostredníctvom advokátskej kancelárie, dlh sa postupne znížil a potom keď zvažoval pokračovanie
vo vymáhaní dlhu, obrátil sa na pána N. ako VIP zákazníka firmy, pretože N. firma mala v predmete
činnosti aj vymáhanie pohľadávok a tiež bezpečnostné služby. Rozprával sa s N. a zistil, že vymáhanie
prostredníctvom N. by bolo dokonca lacnejšie ako prostredníctvom advokátskej kancelárie.

S firmou pána N. uzavrel mandátnu zmluvu o vymáhaní pohľadávok, čo sa týka svedka I. s ním mal
viacero stretnutí a mal z neho veľmi zlý dojem, pretože I. ho opakovane zavádzal, provokoval ho,
vysmieval sa mu s tým, že či si myslí, že spoločnosť s.r.o. s imaním 100.000,- Sk bude platiť také
veľké dlžoby. Keď mu svedok hovoril, že na vymáhanie použije všetky zákonné postupy, vrátane súdov,
exekútorovapodobne,I.samueštevysmieval,čihodázbiť.Nadobudoldojem,žeI.sasprávaakoagent

provokatér, pretože sa tiež vysmieval, že jemu sa aj tak nič nestane, keďže má veľmi dobré kontakty
na polícii. Ešte pred vymáhaním pohľadávky N. tomuto zdôrazňoval, aby si na I. dával pozor, pretože
má dojem, akoby to bol provokatér, v tej dobe boli populárne vydierania. N. ho informoval o vymáhaní
pohľadávky ale nie o podrobnostiach.

Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že poškodeného I. pozná, pretože pre jeho
firmu robil výstavbu rodinných domov v Kalinkove. Asi po roku spolupráce prestala I. firma uhrádzať
faktúry za výstavbu, vymáhanie pohľadávok svojej firmy voči firme I. riešil cestou svojho právneho
zástupcu a jeho pohľadávka voči I. bola asi 3,5 milióna Sk. I. stále odsúval riešenie dlhu a následnesvedok zistil, že pozemky patriace firme M. v Kalinkove prevádzal na seba, svoju manželku a synov a
výstavbu začal realizovať cez jeho spoločnosť. O vymáhaní dlhov firmy M. firmou pána N. sa dozvedel
od svojho právneho zástupcu, preto N. oslovil aj on. Nevedel akým spôsobom sú vymáhané pohľadávky

firmou pána N..

Svedkyňa B. K. ako zamestnankyňa firmy M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka
obžalovaných, ako každá iná návšteva otvorila aj tento návšteve uzamknuté dvere na firme, oznámila
I. návštevu, avšak čo bolo za zatvorenými dverami počas rokovania nevedela. Od I. nemala žiadnu

informáciu o vymáhaní avšak vie, že po firme takéto reči chodili.

Svedkovia Ing. N. T. a Z. T.Á., ktorí mali záujem o kúpu pozemku a výstavbu rodinného domu od firmy
M. na hlavnom pojednávaní pred súdom zhodne uviedli, že s I., resp. s firmou M. rokovali, boli problémy
s podmienkami zmluvy, so špecifikáciou podmienok, a svedok T. uviedol, že raz mu I. okolo 11,00 hod.
zavolal, že do druhého dňa potrebuje mať zaplatené peniaze za pozemok, ktoré výslovne požadoval.

Malo ísť o peniaze v hotovosti. I. oznámil, že preferuje bezhotovostný styk, že na toto pristúpiť nemôže.
Išlo o platbu za pozemok v cene cca 2.000,- Sk za m2.

Svedok D. I. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, ako kupec pozemkov od pošk. I. v obci
Kalinkovo, že s pánom I. ho zoznámil pán N. s tým, že či nemá záujem o kúpu pozemku v Kalinkove.

Svedok I. záujem mal, stretli sa v reštaurácii Mlyn, na Prievozskej ulici v Bratislave, boli mu ponúknuté
pozemky, pričom ich cena od I. bola asi 1.400,- Sk za m2. svedok povedal I. nech mu pošle na email
návrhy zmlúv. Malo ísť o ornú pôdu, ktorej cena bola vtedy asi 400-500,- Sk za m2. dohodli sa na sume
1.100,- Sk za m2, doplnili údaje v zmluve. I. mu telefonoval, že zmluvu overí u notára, potom oznámil,
že to má vybavené aby svedok nachystal peniaze, svedok následne prišiel do business centra Apollo

aj s peniazmi, od I. prevzal notársky potvrdené zmluvy a odovzdal mu peniaze. Potom ešte poprosil N.
aby peniaze hneď nedával do banky kým on dôjde do Senca a vloží do katastra vklad, následne išiel do
podateľne katastra, podal vklad, pozemky zablokované neboli, potom zatelefonoval N., že všetko je v
poriadku. Tento postup zvoli preto, lebo sa dozvedel, že I. mal predtým nejaké peniaze zobrať od ľudí
na výstavbu domov. Svedok tiež uviedol, že I. sa s ním nepokúšal dohodnúť na nejaké pôžičke alebo

zábezpeke a čo sa týka platby v hotovosti za pozemky, to navrhol I.. Následne bola z dôvodu rozporov
prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, na č.l. 315-318, pričom svedok potvrdil, že pravdivá
je jeho výpoveď z prípravného konania keď presne popísal okolnosti odovzdania a prevzatia peňazí.

V rámci dokazovania na návrh obhajoby i prokurátora boli prečítané výsluchy svedkov JUDr. D. D. a J.

R. z prípravného konania a v týchto výpovediach sa však nenachádzali skutočnosti, ktoré by sa týkali
skutkov uvedených v obžalobe prokurátora.

Na návrh obhajoby boli vykonané aj dôkazy formou prehratia obrazovo zvukového záznamu aj
zvukových záznamov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Ako vyplýva z obrazového materiálu

ktorý je televíznou reláciou, firma M. mala podviesť svojich klientov pri výstavbe rodinných domov
v obci Kalinkovo. Z následnej prehratých zvukových záznamov, ktoré presne zodpovedajú prepisom
založenýchvspisovommateriálypodč.l.863-874,875-901spisu,ztýchtozvukovýchzáznamovvyplýva,
že medzi obžalovaným N. a pošk. I. prebiehala rozsiahla komunikácia, verbálna, z ktorej vyplýva
neustále zdôrazňovanie obžalovaného N., že I. má zaplatiť dlh a pošk. I. zasa dôvodí, že nemá peniaze.

Zprečítanýchznaleckýchposudkovč.l.540-571zodborupsychiatriaač.l.642-730zodborupsychológia
vovzťahukobž.N.,R.aC.nevyplývajúžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébysvedčilivprospechalebo
v neprospech podanej obžaloby. Z prečítaného znaleckého posudku z odboru k psychológia vo vzťahu
k pošk. I., č.l. 572-637, taktiež nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti vo vzťahu k podanej obžalobe.

Z prečítaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctva 1537-1547 vo vzťahu k pošk. K. vyplýva, že
poškodená K. pri dopravnej nehode utrpela zranenia s dĺžkou práceneschopnosti presahujúcou 42 dní.

Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý tiež zástupca pošk. D. Mgr. I. R., ktorý uplatnil úhradu

liečebnýchnákladovpoistenejpoškodenejZ.K.vsume4.423,64€,atovýlučnezaposkytnutúzdravotnú
starostlivosť v súvislosti s dopravnou nehodou.Na hlavnom pojednávaní bol následne oboznámený celý spisový materiál, rovnako aj spisový materiál
OS BA 5, sp. zn. 1T 85/2007 vo vzťahu k obž. R. s tým, že na základe oboznámeného uznesenia sa
na obžalovaného R. hľadí akoby odsúdený nebol.

Na základe takto vykonaného dokazovania Okresný súd Bratislava I ustálil, že obžalovaný Ľ. N. na
stretnutí so svedkom R., od tohto prijal objednávku na vymáhanie dlžoby, ktorú mala firma Rostaco voči
stavebnej firme patriacej JUDr. R..
Obžalovaný N. za účelom vymáhania predmetného dlhu oslovil spolumajiteľa firmy M. pošk. Ing. Ľ. I. a

dohodol s ním stretnutie v sídle firmy M.. Na predmetné stretnutie v sídle firmy M. však už obžalovaný
N. zorganizoval okrem obžalovaných N. R. a R. C. ešte ďalších dvoch svedkov, pôvodne vystupujúcich
v celom prípade ako obvinení, na ktorých však nebola podaná obžaloba (G., D.).
Ako uviedol obž. N. týchto mužov podľa názoru súdu i poškodeného nadpriemerne fyzicky
disponovaných obžalovaný N. mal preto, aby sa zabezpečil pred možnou protiakciou protistrany.
V sídle firmy M. prebehlo rokovanie na základe ktorého rokovania poškodený I. prejavil ochotu

spolupracovaťpririešenísvojhodlhuvočifirmeR..Nanasledujúcedohodnutéstretnutiepošk.I.doniesol
potvrdenie o zaplatení sumy 1.000.000,- Sk na účet firmy R. a na toto ďalšie stretnutie v reštaurácii
Mlyn v Bratislave došiel obžalovaný N. znovu v sprievode obžalovaných R. a C. a ďalších nadpriemerne
fyzicky disponovaných osôb.
Ani na tomto ďalším stretnutí s poškodeným I., tento /I./ neprejavil ani náznak odporu a neurobil

žiadnu akciu, ktorú by si obžalovaný N. rovnako ako spoluobžalovaní R. a C. mohli vysvetľovať ako
protiakciu vymáhania pohľadávky. Keď poškodený I. nejavil na stretnutí v reštaurácii Mlyn dostatočnú
ochotu splácať pohľadávku vymáhanú obžalovaným N. a spoluobžalovanými R. a C., obžalovaný N. mu
oznámil, že jeho zamestnanci (R., C. a ďalší neustálený) mu chcú niečo povedať.
Podľa jeho vlastného vyjadrenia obžalovaný N., ako bývalý policajt majúci vedomosti a skúsenosti, by

si sám nedovolil nejakým spôsobom sa poškodenému vyhrážať.
V tomto obžalovaného N. nahradili obž. R. a obž. C., ktorí súčasne poškodenému I. vysvetľovali
dôležitosť konania svojho šéfa - N. a po odchode obž. N. aj voči pošk. I. použili priame vyhrážky v
súvislosti s neochotou pošk. I. zaplatiť dlh firmy M. voči firme R..
Podľa vlastného vyjadrenia pošk. I. najneskôr v tejto dobe dostal strach s tým, že s obžalovanými začal

spolupracovať a to práve v dôsledku vyhrážok voči svojej osobe a voči svojej rodine.
Obžalovaný N. veľmi sofistikovaným spôsobom stanovil pošk. I. veľmi krátke termíny na splácanie dlhu
a tieto termíny poškodený I. nebol schopný splniť. Následne teda obž. N. zase vysoko sofistikovaným
spôsobom presvedčil poškodeného I., že dlh je možné zaplatiť predajom pozemkov, sám sprostredkoval
kupca ktorý pozemky od I. kúpil v podstate za polovičnú cenu oproti cenám pozemkov ktoré I. v danej

lokalite predával (výpoveď svedkov T. na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní vs. výpoveď
svedka I.).
Vtejtosúvislostisúdvyhodnotilajpravdivosťvýpovedísvedkov,keďdospelkzáveru,ževýpoveďsvedka
I. minimálne v časti týkajúcej sa kúpnej ceny pozemkov je nepravdivá, ním uvádzaná východzia cena
ktorú mal žiadať I. je nereálna a pravdivou sa v tejto súvislosti javí výpoveď I., ktorá sa v časti kúpnej

ceny zhoduje s výpoveďou nezainteresovaného svedka T..
Po predaji pozemkov a získaní sumy 2,5 mil. Sk obžalovaný N. presvedčil pošk. I., že na vyplatenie dlhu
voči sv. R. táto suma bude postačovať a navyše, že sv. R. prevedú len sumu 1,5 mil. Sk zo získaných
2,5 milióna Sk a sumu 1.000.000,- Sk si rozdelia, tak, že 500.000,- Sk dostane N. a 500.000,- Sk I..
Z hľadiska sv. I. v danej dobe a v danej situácii malo ísť o výhodný obchod ked mal získať 500.000,-

Sk a navyše sa mal zbaviť dlhu voči svedkovi R., avšak objektívne, čo si poškodený I. zrejme uvedomil
až s odstupom času išlo všetko o prostriedky pošk. I. ktoré boli predmetom obchodného sporu firmy
M. s firmou R. a poškodený v podstate platil okrem obžalovaného sám sebe, svoje peniaze, s dobrým
pocitom, že na tomto obchode ešte zarobil 500.000,- Sk.
Tento dobrý pocit však poškodeného prešiel veľmi rýchlo keď musel zaplatiť obžalovaným R. a C.

„na kávu“ 100.000,- Sk, (v neprítomnosti N.) a následne s časovým odstupom 1-2 mesiace keď bol
obžalovaným N. a spoluobžalovanými N. R. a C. opätovne oslovený so žiadosťou o platenie ďalších
dlhov, tentoraz voči firme svedka D..
Poškodený I. sa rozhodol spolupracovať s políciou pretože mu podľa jeho slov bolo jasné, že vymáhanie
dlhov voči jeho osobe bude pokračovať.

Následné stretnutia obžalovaných s poškodeným nie sú predmetom obžaloby, avšak dotvárajú celkový
obraz skutku ktorý je obžalovaným kladený za vinu.
Podľa názoru súdu takýmto konaním obžalovaných Ľ. N.R., N. R., R. C. došlo k naplneniu pojmových
znakov skutkovej podstaty zločinu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d)Tr., zákona, pretože obžalovaní závažnejším spôsobom ako organizovaná skupina v ktorej obž. N.
predstavoval šéfa firmy s veľkými skúsenosťami a znalosťami pre vymáhanie dlhov a spoluobžalovaní
N. R. a R. C. pôsobili ako nadpriemerne fyzicky disponovaní jedinci ako tzv. „zastrašovatelia“.

Je potrebné prisvedčiť obž. N. v tieto súvislosti, že on sám a ani nikto v jeho prítomnosti sa nedopustil
voči poškodenému I. žiadnej hrozby násilím alebo hrozby inou ťažkou ujmou, alebo dokonca, že by
niekto použil násilie.
Na druhej strane však popis celého procesu poškodeným a následné prehranie zvukových záznamov z

rozhovorov obžalovaných s poškodeným svedčia, že poškodený z konania obžalovaných mohol mať a
mal dôvodnú obavu z hrozby inej ťažkej ujmy a z nútenia plniť si povinnosti zo záväzku voči firme R..
Aj keď obžalovaný N. sa sám hrozby násilím nezúčastnil a práve v tej dobe zo stretnutia odišiel,
je potrebné pripomenúť, že ešte pred odchodom použil slovné spojenie, že „Jeho chlapci sa chcú s
poškodeným porozprávať.“, a vyhrážky už prebiehali v neprítomnosti obž. N., ktorý ale o tomto postupe
nie len musel mať vedomosť, ale z priebehu udalosti, s časových i vecných súvislostí je nepochybné,

že tieto vyhrážky aj sám zorganizoval.
Čo sa týka posúdenia, či vyhrážky voči poškodenému mohli mať intenzitu nevyhnutnú pre prekročenie
hranicetrestnostitakéhotokonania,súddospelkzáveru,ževkontexteceléhovymáhaniadlhusúčasťou
„odstrašovateľov“itzv.„ústretovéhopána“N.,takétokonanienepochybneprekročilohranicenevyhnutné
pre naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty žalovaného zločinu.

Keďže išlo o plnenie povinnosti zo záväzku na ktorej splnenie mala tretia osoba nárok, takéto konanie
spadá pod kvalifikáciu zločinu hrubého nátlaku podľa § 191 Trestného zákona.
Pretože takýmto konaním bola spôsobená väčšia škoda (väčší prospech) a išlo o závažnejší spôsob
konania je na mieste aj právna kvalifikácia v zmysle § 191 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona
za použitia § 138 písm. i) Tr. zákona, keďže išlo o skupinu troch páchateľov, ktorá sa vyznačovala

organizovanosťou a rozdelením úloh, plánovitosťou a koordináciou.
Na druhej strane súd nemohol nechať pri posudzovaní skutku bez povšimnutia, že poškodený I. ktorý
bol obeťou tohto trestného činu v značnej a veľmi významnej miere svojim postojom, správaním a
konaním prispel k samotnému začatiu skutku i k jeho priebehu pretože ako neseriózny obchodný partner
navyše odmietajúci plniť splatné záväzky, svojich obchodných partnerov v podstate nútil využívať všetky

zákonné prostriedky na vymáhanie svojich vlastných dlhov.
O neserióznosti poškodeného I. jednoznačne svedčia aj prehraté zvukové záznamy z odposluchov,
kde sa poškodený I. viackrát vyjadruje, aj napriek vedomosti o odposluchu, vo vzťahu k zaplateniu
svojich dlhov slovným spojením „Čo z toho ja budem mať, ak zaplatím?“. Takéto jednanie poškodeného
vo vzťahu k vyrovnaniu svojho oprávneného záväzku len zdôrazňuje neserióznosť celého konania

poškodeného v tomto a zrejme aj v ďalších neposudzovaných prípadoch. Skutočnosť, že pri tom došlo
k prekročeniu hranice zákonnosti v jednom prípade (druhé stretnutie v reštaurácii Mlyn v Bratislave) je
skôr ojedinelým pochybením obž. N., R. a C., pri inak v prípade pošk. I. nesporne účinného vymáhania
inak zákonného nároku tretej strany, teda svedka R..
Je potrebné konštatovať, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa týka v podstate tohto jediného

stretnutia aj keď je determinovaný dobou od 27.3.2006 do 5.4.2006, avšak je potrebné pripomenúť,
že pod dojmom vyhrážok už síce poškodený s obžalovanými spolupracoval, avšak súčasne informoval
políciu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal prioritne z ustanovenia § 191 ods. 2 Tr. zákona,

pričom obžalovaným nepriznal žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.
Čo sa týka obžalovaných N., R. i C. práve so zvláštnym dôrazom na spôsob spáchania skutku i na jeho
následky,taktiežnavlastnépomerypáchateľovanaceléokolnostiprípadudospelkzáveru,žeprichádza
u všetkých troch páchateľov použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestnej sadzby.

Podľa § 191 ods. 1 Tr. zákona kto iného násilím hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti
plniť povinnosť zo záväzku na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok, potresce sa odňatím slobody
na jeden rok až tri roky.

Podľa § 191 ods. 2 Tr. zákona odňatím zákona na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha

čin uvedený v ods. 1 a spôsobí
a) ním väčšiu škodu
d) závažnejším spôsobom konaniaSúd dospel k záveru, že uloženie trestu čo aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby by bolo vzhľadom k
okolnostiam prípadu i konkrétnym pomerom páchateľov vo vzťahu k tomuto prípadu neprimerane prísne
a práve v tomto prípade na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd

navyše zdôrazňuje, že v tomto prípade boli obžalovaní vo väzbe, pričom aj výkon väzby mal na nich
dostatočný odstrašujúci vplyv.
Čo sa týka obž. N. tomuto ukladal úhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. (porušením
povinnosti vodiča motorového vozidla), taktiež vzhľadom k okolnostiam prípadu mierne zvýšených oproti

spolupáchateľom, pričom obžalovaného N. navyše zaviazal k náhrade škody tak poškodenej Anne K. v
sume 3.258,82 € ako i D. F. C. v sume 4.423,64 €, teda v celom uplatnenom rozsahu.
Čo sa týka tohto nedbanlivostného trestného činu (prečinu) súd dospel k záveru, že aj keď neovplyvňuje
posudzovanie skutku úmyselného uvedeného v bode 1/ posudzovanej obžaloby s poukazom na
ukladanie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. je nevyhnutné diferencovanie uloženého
trestu od spoluobžalovaných a nakoniec aj úloha obžalovaného N. v posudzovanom skutku sa javí ako

dominantná a organizátorská, ktoré skutočnosti je nevyhnutné diferencovať aj pri ukladaní trestu.
U obžalovaného R. vzhľadom k úplne vykonanému trestu a zahladeniu tohto trestu zo strany Okresného
súdu Bratislava 5, v konaní 1T 85/2007 súd k tomuto trestu pri rozhodovaní o aktuálnom treste
neprihliadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.