Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207986
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616207986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom J. XX, P.O.U. XXX, XXX XX U., proti žalovanej: G.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. D. XXX/XX, XXX XX S. J. - K., o zaplatenie sumy 4.205,60

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
5Csp/55/2016-57 zo dňa 31.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovanej proti prvej a tretej vete výroku rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
5Csp/55/2016-57 zo dňa 31. 10. 2017 o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Csp/55/2016-57 zo dňa 31. 10. 2017 v druhej a
štvrtej vete výroku p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd postupom podľa § 145 ods. 2 s použitím § 146 ods. 1 CSP
zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 61,20 Eur s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy
61,20 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia (veta prvá výroku). Zároveň žalovanej podľa § 52 a
nasl. a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného

zákonníka, § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. s použitím § 10c uvedeného právneho
predpisu uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.936,28 Eur s 8,25 % úrokmi z
omeškania ročne zo sumy 4.205,69 Eur od 10.12.2013 do 07.05.2015, s 8,25 % úrokmi z omeškania
ročne zo sumy 4.136,28 Eur od 08.05.2015 do 02.07.2015, s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy
4.036,28 Eur od 03.07.2015 do 23.07.2015, s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 3.936,28 Eur
od 24.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (veta druhá
výroku). Vo zvyšnej časti žalobu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 100, §

101, § 558, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka zamietol (veta tretia výroku). Zároveň priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 87,18 % (veta štvrtá výroku).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému
došlo pred začatím pojednávania, konanie v danej časti zastavil. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že
právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke č.
5011579 vo výške 4.520,61 Eur. Z označenej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľský úver bol

poskytnutý vo výške 4.520,61 Eur s počtom splátok 96, s termínom konečnej splatnosti január 2010 a
s výškou mesačnej splátky 118,68 Eur, RPMN 32 %, ročná úroková sadzba 32 %, priemerná hodnota
RPMN 18,29 % a celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 6.872,67 Eur.3. Dňa 27.11.2013 veriteľ vyzval žalovanú k úhrade celého dlhu v sume 9.100,65 Eur v
lehote 3 dní od doručenia upomienky. Zásielku s výzvou žalovaná prevzala dňa 06.12.2013.
4. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovanej boli predpísané splátky 20.02.2012, 20.03.2012,

20.04.2012, 20.05.2012, 20.06.2012, 20.07.2012, 20.08.2012, 20.09.2012, 20.10.2012, 20.11.2012,
20.12.2012, 20.01.2013, 20.02.2013, 20.03.2013, 20.04.2013, 20.05.2013, 20.06.2013, 20.07.2013,
20.08.2013, 20.09.2013, 20.10.2013, 20.11.2013, 20.12.2013, každá v sume 118,68 Eur. Po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru žalobca vyčíslil zosplatnenú istinu ku dňu 19.01.2014 v sume 4.237,69
Eur. Žalovaná uhradila žalobcovi dňa 15.02.2012 sumu 118,68 Eur, dňa 03.04.2012 sumu 118,68 Eur,

dňa 26.04.2012 sumu 118,68 Eur, dňa 14.06.2012 sumu 118,68 Eur, dňa 29.06.2012 sumu 118,68 Eur,
dňa 16.07.2012 sumu 118,68 Eur, dňa 16.08.2012 sumu 118,68 Eur, dňa 02.11.2012 sumu 250,00 Eur,
dňa 22.11.2012 sumu 118,68 Eur, dňa 12.12.2012 sumu 118,68 Eur, dňa 17.01.2013 sumu 118,68 Eur,
dňa 13.02.2013 sumu 118,68 Eur, dňa 03.04.2013 sumu 120 Eur, dňa 14.05.2013 sumu 118,68 Eur,
dňa 01.07.2013 sumu 118,68 Eur, dňa 30.07.2013 sumu 120,00 Eur, dňa 15.08.2013 sumu 20,00 Eur,
dňa 10.10.2013 sumu 130,00 Eur, dňa 23.10.2013 sumu 130,00 Eur, dňa 03.03.2015 sumu 100,00 Eur,

dňa 08.04.2015 sumu 100,00 Eur, dňa 07.05.2015 sumu 110,00 Eur, dňa 02.07.2015 sumu 100,00 Eur,
dňa 23.07.2015 sumu 100,00 Eur.
5. Uznesením č.k. 5Csp/55/2016-32 zo dňa 17.05.2017 konajúci súd pripustil, aby do konania
na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. vstúpila spoločnosť Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2017.

6. Dňa 14.04.2014 uzatvorili dlžník G. R. a veriteľ Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 921
130, Dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní (ďalej len „Dohoda“). Podľa Čl. 1 Dohody dlžník
týmto uznáva čo do dôvodu a výšky svoj záväzok zo zmluvy č. 5011579 voči veriteľovi, ktorý pozostáva
zvyšky pohľadávky 4.729,97 Eur, vypočítaný ku dňu 14.03.2014 a následného denného úroku z
omeškania v zmysle zákonných ustanovení. V zmysle Čl. 2 Dohody dlžník sa zaväzuje pohľadávku

uvedenúvbode1tejtoDohodyuhradiťv30mesačnýchsplátkachpo157,67Eur,pričomvýškaposlednej
splátky bude dlžníkovi z dôvodu denného úročenia oznámená na telefónnom čísle XXXXXXXXXX.
Podľa Čl. 3 Dohody splátka je splatná vždy k 20. dňu v mesiaci a predpis prvej splátky je stanovený
na 20.04.2014. Platby je dlžník povinný uhrádzať na účet č. Y vedený vo T. VS XXXXXXX, alebo
poštovým peňažným poukazom U. Splátka sa považuje za uhradenú až dňom pripísania na vyššie

uvedený účet. V zmysle Čl. 4 Dohody, v prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti uvedené v tejto
Dohode riadne a včas, najmä ak nebude uhradená ktorákoľvek splatná splátka v dohodnutom termíne a
výške, stáva sa splatnou neuhradená časť pohľadávky špecifikovanej v bode 1. tejto Dohody, a to dňom
splatnosti prvej neuhradenej splátky. Podľa Čl. 5 tejto Dohody zmluvné strany s dohodou bez výhrad
súhlasia a vyhlasujú, že jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali. Dohoda je vyhotovená

v 2 rovnopisoch, pre každú stranu jedno vyhotovenie.
7. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal okresný súd preukázanú rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok
medzi pôvodným žalobcom spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalobcom
uzatvorenou dňa 30.12.2016 a prílohou k tejto zmluve vzťahujúcou sa na žalovanú.
8. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal z dôvodu vrátenia zostatku nesplateného úveru s

príslušenstvom poskytnutého žalovanej spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Z
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal prvoinštančný súd preukázané, že
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako pôvodný veriteľ a žalovaná, ako dlžníčka, uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške
4.520,61 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 118,68 Eur.

Žalovaná si neplnila riadne a včas svoje zmluvné povinnosti, z tohto dôvodu žalobca predžalobnou
upomienkou zo dňa 27.11.2013 vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru v sume 9.100,65
Eur v lehote 3 dní od doručenia upomienky. Zásielku s upomienkou žalovaná prevzala dňa 06.12.2013.
Úver sa stal splatný dňom 09.12.2013, kedy uplynula lehota troch dní, ktoré poskytol pôvodný veriteľ
žalovanej na dodatočné splnenie dlhu. Zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom,

preto sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná bola povinná splácať úver v splátkach počnúc mesiacom
február 2012, splátky boli splatné ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaná zaplatila do
dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu 2.312,84 Eur. Žalovaná teda zaplatila splátky splatné
dňa 20.02.2012, 20.03.2012, 20.04.2012, 20.05.2012, 20.06.2012, 20.07.2012, 20.8.2012, 20.09.2012,

20.10.2012, 20.11.2012, 20.12.2012, 20.01.2013, 20.02.2013, 20.03.2013, 20.04.2013, 20.05.2013,
20.06.2013, 20.07.2013, 20.08.2013 a časť splátky splatnej 20.09.2013. Žalovaná nezaplatila časť
splátkysplatnej20.09.2013vsume60,70Eurasplátkysplatnédňa20.10.2013,20.11.2013,20.12.2013.
Žalobca vyčíslil nesplatenú istinu ku dňu 19.01.2014 v sume 4.237,69 Eur. Keďže ide o spotrebiteľskývzťah, súd musel ex offo prihliadať na premlčanie žalovaného nároku, ktoré pri svojom rozhodovaní
skúmal. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dĺžka premlčacej doby
v tomto prípade spravuje občianskoprávnymi predpismi, preto je trojročná. Žaloba bola podaná na

súde 16.11.2016, preto nezaplatená časť splátky splatnej 20.09.2013 a splátky splatné 20.10.2013,
20.11.2013, 20.12.2013 boli v čase podania žaloby premlčané. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
splátky splatnej 20.11.2013 v sume 118,68 Eur, istiny zo splátky splatnej 20.12.2013 v sume 89,91
Eur a nesplatenej istiny 4.237,69 Eur. Celkom teda vznikol nárok na zaplatenie sumy 4.446,28 Eur.
Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 510,00 Eur. Súd preto

priznal žalobcovi sumu 3.936,28 Eur a zaviazal žalovanú ju žalobcovi zaplatiť v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, nakoľko žalovaná nepreukázala žiadnym listinným dôkazom ňou tvrdenú
sociálnu situáciu, na základe ktorej by súd mohol povoliť dlžnú sumu splácať v splátkach. Vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol.
9. Pokiaľ žalobca predložil dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 14.03.2014 uzavretú medzi
pôvodným žalobcom spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou, súd považoval túto

zmluvu za neplatnú z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, ako aj jej neurčitosti čo do špecifikácie
uznaného dlhu. Listina, ktorú pôvodný žalobca žalovanej doručil poštou, bola typickou formulárovou
zmluvou, do ktorej bola žalovaná oprávnená doplniť len údaj o mieste a dátume podpisu a svoj podpis.
Žalovaná nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť obsah dohody, mohla ju len podpísať alebo nepodpísať.
Súd mal za to, že žalobca neuzavrel so žalovanou dohodu za účelom reálneho

poskytnutia výhody žalovanej, ale za účelom zvýhodnenia svojho vlastného právneho postavenia pri
vymáhaní pohľadávky vzhľadom na účinky uznania dlhu. Ak aj chcel žalobca poskytnúť
žalovanej možnosť reálne splácať dlh v splátkach, nemusel s ňou uzatvárať dohodu o
uznaní záväzku, ale len dohodu o splátkach. Uznanie dlhu vykonané žalovanou 14.04.2014 nespĺňalo
náležitosti určitosti právneho úkonu čo do určenia výšky dlhu. Z tohto právneho úkonu nie je

zrejmé, čo tvorí istinu uznaného dlhu vo výške 4.729,97 Eur, respektíve z čoho táto suma pozostáva.
Zo zmluvného dojednania nie je zrejmé, čo tvorí uznanú pohľadávku, či sa jedná len o čistú nezaplatenú
istinu úveru, a ak áno, z ktorých nezaplatených splátok, či aj o úroky, prípadne poplatky, alebo iné dlhy.
Z uznania dlhu nebolo možné jednoznačne určiť, ktoré splátky už boli v čase uznania dlhu uhradené
celé, na čo boli započítané prípadné platby žalovanej.

10. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto
vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré súd priznal vo výške
8,25 %, ktorá vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súd priznal úroky z
omeškania od 10.12.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty troch dní, ktoré poskytol
pôvodný veriteľ žalovanej na dodatočné splnenie dlhu. Súd pri priznaní úroku z omeškania

zohľadnil jednotlivé čiastky, ktoré žalovaná zaplatila po vyhlásení mimoriadnej splatnosti a priznal úroky
z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšnej časti uplatnených
úrokov z omeškania okresný súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca žiadal priznať z vyššej sumy, keďže
pri ich uplatnení nezohľadnil platby, ktorými žalovaná dlh čiastočne uhradila.
11. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP a

konštatoval, že žalobca mal vo veci úspech v sume 3.936,28 Eur, čo je 93,59 %, neúspech v sume
269,41 Eur, čo je 6,41 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavoval 93,59 % - 6,41 % je rozdiel
87,18 %. Žalobca bol v spore úspešnejší, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa
pomeru jeho úspechu vo veci, t.j. 87,18 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 1 CSP).

12.Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalovaná,ktorásadomáhalajehozrušenia
a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
13. Uviedla, že v celom rozsahu nesúhlasí s napadnutým rozsudkom. Potvrdila, že dňa 10.01.2012

uzatvorila zmluvu s právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.), na základe ktorej
si požičala sumu 4.520,61 Eur. Zároveň odvolateľka uviedla, že na základe predmetnej
zmluvy už svojmu veriteľovi uhradila sumu 2.822,84 Eur a je si vedomá, že do zaplatenia istiny jej chýba
čiastka1.697,77Eur.Dôraznesavšakohradilaprotisume,ktorúodnejžalobcavtomtokonanípožaduje.
Žiadala preto, aby odvolací súd vrátil okresnému súdu vec na nové prejednanie a rozhodovanie za

účelom preštudovania zmluvy, ktorá obsahuje úrokové sadzby a nech okresný súd posúdi, či sú tieto
v súlade s predpismi týkajúcimi sa spotrebiteľa. Žalovaná ku svojmu opravnému prostriedku zároveň
pripojila fotokópiu zmluvy o poskytnutí pôžičky, vrátane všeobecných obchodných podmienok.14. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario), toto rozhodnutie vo veci samej, t.j. v druhej vete
výroku a v závislom výroku o trovách konania (veta štvrtá výroku) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil; a odvolanie žalobkyne proti jeho prvej a tretej vete výroku podľa § 386 ods. 1 písm.
b) CSP odmietol.

16. Pokiaľ okresný súd v prvej vete výroku čiastočne zastavil konanie o zaplatenie sumy 61,20 Eur s
8,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 61,20 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia a v tretej vete výroku
žalobu vo zvyšnej časti zamietol, odvolací súd odvolanie žalobkyne podané proti týmto častiam jeho
rozhodnutia odmietol ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) CSP).

17. Strana môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Aj keď je
žalovaná stranou v spore, nespĺňa subjektívny predpoklad na podanie odvolania proti prvej a tretej vete
výroku napadnutého rozsudku. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje

v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu ujmu. Z
uvedeného vyplýva, že na podanie odvolania je oprávnená tá strana sporu, ktorej bola rozhodnutím
súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností strán sporu;
podstatné tu je porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným žalobcom v žalobe (prípadne ich
procesnom podaní), nie však subjektívne presvedčenie strany sporu vyplývajúcich pre ňu z rozhodnutia

súdu prvej inštancie.

18. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) sa svojou žalobou
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.205,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne od 10.12.2013 do zaplatenia a okresný súd v prvej vete výroku rozhodol o čiastočnom zastavení

konania z dôvodu jeho späťvzatia žalobcom pred začatím pojednávania, konkrétne pre sumu 61,20 Eur
s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 61,20 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia a v
tretej vete výroku žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Odvolateľka teda podala odvolanie voči tým častiam
rozhodnutia okresného súdu, ktoré nevyzneli v jej neprospech. Čo sa týka prvej vety výroku, žalobca
zobral voči nej čiastočne žalobu späť a vo vzťahu k tretej vete výroku bola žalobkyňa čiastočne úspešná

strana v spore.

19. Na základe popísanej procesnej situácie je zrejmé, že žalobkyňa nie je osobou oprávnenou podať
odvolanie proti prvej a tretej vete výroku napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho odvolací súd jej
odvolanie v označených častiach podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP odmietol.

20.Vovzťahukdruhejaštvrtejvetevýrokuodvolacísúdprimárnezdôrazňuje,žedoprávanaspravodlivý
proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného

práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalovanej

k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu čiastočne
vyhovel a prečo ju vo zvyšnej časti zamietol, pričom so svojím záverom dospel v kontexte všetkých
vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti
odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného

práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a
právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd
svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s
„právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutiav súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak
súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.

21. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
i žalovaného formulovanú v podaných opravných prostriedkoch. Krajský súd zároveň poukazuje
na zodpovednosť obidvoch strán sporu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s
nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi

(§ 380 ods. 1 CSP).

22. Vo vzťahu k druhej vete výroku napadnutého rozsudku odvolací súd podrobne preskúmal všetky
rozhodujúceotázky,ktorébolivovecivznesenéavcelomrozsahusastotožnil soskutkovýmia
právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220

ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Podstata odvolacích námietok žalovanej spočívala v jej nesúhlase s rozhodnutím okresného súdu,

keď argumentovala, že právny predchodca žalobcu jej poskytol pôžičku vo výške 4.520,61
Eur, z ktorej už ako dlžníčka uhradila čiastku 2.822,84 Eur. Podľa jej názoru teda zvyšná čiastka dlhu
(istiny) predstavuje sumu 1.697,77 Eur. Žalobkyňa preto nesúhlasila so sumou,
ktorej zaplatenia sa žalobca žalobou voči nej domáha. Odvolateľka však bližšie nekonkretizovala, v
čom má spočívať nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z obsahu odôvodnenia napadnutého

rozsudku (najmä body 6. až 39.) je zrejmé, že okresný súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a
žalobkyňou ako spotrebiteľský a správne naň aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
(§ 52 ods. 1 a 2), ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (14.04.2014).
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v zmysle napadnutého rozhodnutia má vrátiť žalobcovi sumu vyššiu, než

akú si požičala, opomína fakt, že okresný súd vo svojom rozsudku okrem zvyšnej časti nesplateného
spotrebiteľského úveru priznal žalobcovi i príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania vo výške
8,25 %, a to od 10.12.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty troch dní, ktoré
poskytol žalovanej pôvodný veriteľ na dodatočné splnenie dlhu. Úroky z omeškania
sú príslušenstvom pohľadávky, v danom prípade pohľadávky žalobcu uplatnenej žalobou. Povinnosť

žalovanej platiť úroky z omeškania začína s počiatkom jeho omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), ktoré sa odvíja od splatnosti pohľadávky. Prvoinštančný súd najmä v bode 38. svojho
rozhodnutia podrobne odôvodnil, z čoho pozostáva istina i jej príslušenstvo, ktoré v druhej vete výroku
svojho rozhodnutia priznal žalovanému. Zároveň odôvodnil aj prečo žalobe vo zvyšnej časti nevyhovel.
Súčasne v súlade s ust. § 558, § 110 ods. 1, s použitím § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka

správne vyhodnotil aj neplatnosť dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní uzavretú dňa 14.03.2014 medzi
pôvodným žalobcom spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou. Súd prvej inštancie v
súdenej veci postupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade s ust.
§ 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, upravujúcimi súdne konanie v spotrebiteľských sporoch a
zároveň aplikoval ustanovenia hmotnoprávnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa (citované

v napadnutom rozsudku).

24. Okresný súd teda vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods.
1 CSP, súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám

sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu
strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom
rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až §
222 CSP, aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalovanej vyhodnotil krajský súd ako
neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací

súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). V dôsledku toho krajský súd rozsudok
okresného súdu v druhej vete výroku ako vecne správny p o t v r d i l .25. Žalovaná síce odvolaním výslovne napadla aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania (veta štvrtá), ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou
rozhodnutia vo veci samej, nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti (veta druhá výroku)

zakladá vecnú správnosť i pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.
1 CSP), aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania (veta štvrtá výroku). Pre úplnosť krajský
súd dopĺňa, že okresný súd v prejednávanej veci náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore
a správne vyčíslil čistý úspech žalobcu v prejednávanej veci.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1, 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP.
27. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že
odvolanie je (čo i len čiastočne) odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania v časti, v ktorej
bolo odvolanie žalovanej odmietnuté, rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje
problematikunajbližšiuodmietnutiuodvolania,lebovtomtoprípadekonaniekončíbeztoho,abyodvolací

súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá nemala
oprávnenie na podanie odvolania - v danom prípade žalovanej. V nadväznosti na uvedené krajský súd
konštatuje zavinenie na odmietnutí odvolania v časti špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
na strane žalovanej, na základe čoho vznikol podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho
konania protistrane - žalobcovi. V ostatnej časti podaného odvolania bola žalobkyňa v plnom rozsahu

neúspešná, na základe čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania aj v tejto časti v
zmysle zásady úspechu v spore (§ 255 ods. 2 CSP) prináleží žalovanému, ktorému však nárok na ich
náhradu nepriznal.
28. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalobcovi v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k

vydaniurozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí(odvolacísúd),malrozhodnúťnielenonárokunanáhradu,
ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy
by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé
rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel

len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej
preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že
tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016

zo dňa 26.10.2016.

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).