Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 24, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/48/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811207645
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8811207645.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: A. S., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúpeného
advokátom JUDr. Dušanom Kmecom, advokátska kancelária M. R. Štefánika 2465, Vranov nad Topľou
proti žalovanému: Ing. A. S., nar. X.XX.XXXX, bytom D. H. R., C. XXX/X, o zaplatenie 1.458,55 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 5C
266/2011-62 z 12.10.2012, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia
vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.413,65 Eur a trovy
konania v sume 409,24 Eur, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť na súdnom poplatku 84,50 Eur na účet súdu v lehote

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu žalovanú sumu s odôvodnením, že predstavuje škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s
trestnýmkonanímvedenýmnatunajšomsúdepodsp.zn.10T25/07.Predmetomtrestnéhokonaniabola
činnosťžalovaného,keďvobdobíodseptembra2001dojanuára2002vyhotovilfiktívnuzmenkuznejúcu

na jeho meno a neskôr sa začal domáhať jej zaplatenia podaním návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, ktorý Krajský súd v Prešove vydal 22.3.2007, pod sp. zn. 6Zm 6/02-7. Podal voči
nemu námietky a následne aj trestné oznámenie. V súvislosti s týmto trestným konaním, ktoré bolo
právoplatne skončené dňa 6.8.2009 a žalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu podvodu, mu
vznikla škoda s úhradou advokátskych trov, ktoré si vyúčtoval ním zvolený právny zástupca, advokát
JUDr. Juraj Labanc.

Zhodnotiac listinné dôkazy a postupujúc podľa ustanovení § 415, § 420 ods. 1, 2 a § 106 ods. 1, 2 a 3
zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) súd prvého stupňa žalobe čiastočne vyhovel. Súd
priznal žalobcovi náhradu škody za úkony právnej služby poskytnutej advokátom JUDr. Labancom, ktoré
boli účelne vynaložené v jeho prospech v trestnom konaní. Ide o majetkovú ujmu vzniknutú žalobcovi
v príčinnej súvislosti s úmyselným konaním žalovaného, ktoré vyvolalo potrebu použiť právne služby

advokáta. Toto konanie spočívalo vo vyhotovení zmenky bez právneho základu a nakladaním s ňou, za
čo bol žalovaný uznaný vinným v trestnom konaní. Išlo o vedomé konanie žalovaného, teda úmyselné
a medzi vzniknutou škodou a týmto úmyselným konaním bola v trestnom konaní preukázaná príčinná
súvislosť.

Námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú. Žalobca sa o výške škody

spôsobenej žalovaným, t.j. o trovách právneho zastúpenia, ktoré voči nemu uplatnil za zastupovanie v
trestnom konaní jeho právny zástupca JUDr. Labanc, dozvedel až doručením jeho vyúčtovania. Odvtedyzačala pre neho plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá do
podania žaloby neuplynula.

Zamietavý výrok sa týka finančného nároku vo vzťahu k vyúčtovanej účasti na pojednávaní dňa
30.1.2008, ktoré bolo včas zrušené a oznámenie bolo včas doručené priamo advokátovi. V tej časti
považoval súd žalobu za nedôvodnú.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len O.s.p.). Porovnajúc pomer úspechu a neúspechu žalobcu ( 96,92% / 3,08% ) súd
mu priznal trovy spočívajúce v trovách právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., v celkovej
výške 409,24 Eur.

Žalobca bol zo zákona oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku za podanie žaloby podľa § 4 ods.2
písm. i) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v aktuálnom znení, súd uložil túto povinnosť

žalovanému podľa § 5 ods. 1 písm. h citovaného zákona, lebo nesie zodpovednosť za toto konanie.

Proti tomuto rozsudku, v časti, ktorej súd prvého stupňa žalobe vyhovel, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel k na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd

prvého stupňa nezistil skutočný stav veci potrebný pre posúdenie počiatku plynutia premlčacej doby
týkajúcej sa nároku na náhradu škody. Má za to, že medzi trestným činom a náhradou škody - trovy
právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktoré si žalobca uplatňuje, neexistuje priama príčinná súvislosť.
Podľa jeho názoru nebolo v adhéznom konaní nevyhnutné, aby bol žalobca zastúpený advokátom,
pretože mu v tomto konaní žiadna škoda nevznikla.

Poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou v trestnej veci, č.k. 10T 25/2007
zo dňa 29.10.2008, nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2009. Žalobca bol v trestnom konaní zastúpený
splnomocnencom, ktorý si však trovy právneho zastúpenia vyúčtoval až dňa 5.1.2010. Domnieva sa,
že žalobca si trovy právneho zastúpenia, ktorých náhradu žiada, nevyúčtoval včas, resp. vôbec a v

tomto konaní ďalej nepokračoval. Pozornosť upriamil na § 557 ods. 2 Trestného poriadku. Poukázal
na skutočnosť, že výšku nákladov potrebných na účelné uplatnenie nároku na náhradu škody musí
poškodený preukazovať (R 74/1980).

Opätovne vzniesol námietku premlčania s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na to, že

rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10T 25/2007 nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2009
a žalobca podal žalobu o náhradu škody až dňa 8.9.2011. S poukazom na uvedené navrhol rozsudok
v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ustanovením § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok
je potrebné v napadnutej časti zrušiť.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2011 žiadal žalobca, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.458,55 Eur. V žalobe tvrdil, že žalovaná suma pozostáva z

nákladov právneho zastupovania v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 10T 25/2007 v súvislosti s konaním žalovaného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
6Zm 6/2002. V trestnom konaní bol žalobca ako poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na
občianske súdne konanie.

Zo žalobného tvrdenia a jeho charakteru súd prvého stupňa ustálil, že v tomto konaní žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody. Pre úspech žalobcu bolo preto potrebné preukázať splnenie všetkých
zákonných predpokladov, pričom absencia čo i len jedného z nich vylučuje možnosť priznania nároku
na náhradu škody súdnou cestou.

Základný predpoklad zodpovednosti za škodu predstavuje samotný vznik škody, pričom ak tvrdenou
škodou v tomto konaní je majetková ujma spočívajúca vo vynaložení odmeny za zastupovanie, žalobca
musí v konaní preukázať, že už došlo k jej úhrade. Zo samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca
tvrdí, že mu vznikla hmotná škoda za úhradu nákladov právneho zastupovania. Úhradu nákladovprávneho zastupovania však žalobca v konaní preukazuje len nepriamo (nie preukázaním úhrady
faktúry právnemu zástupcovi, či výpisom z účtu, resp. príjmovým dokladom a pod.), a to predložením
„Potvrdenia o splácaní trov za zastupovanie v trestnom konaní“ advokátom JUDr. Jurajom Labancom

zo dňa 11.7.2011, z ktorého vyplýva, že „do dnešného dňa ste mi uhradili 808,55 Eur“.

Z obsahu spisu je však zrejmé, že súd prvého stupňa vo vzťahu k tvrdenej úhrade nákladov
právneho zastupovania právnemu zástupcovi žalobcu žalobcom nevykonal žiadne dokazovanie, teda
nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil tým, že žalobcovi predmetný nárok

priznal len na základe faktúry vystavenej advokátom.

Čo sa týka námietky, že žalobca opomenul v trestnom konaní navrhnúť, aby bola odsúdenému
uložená povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť s poukazom na § 557 ods. 2
Trestného poriadku, k tomu treba uviesť, že uvedené ustanovenie umožňuje aj takýto procesný postup.
Z uvedeného ustanovenia, či iných zákonných ustanovení však nemožno vyvodiť záver o nemožnosti

uplatnenia tohto nároku v občianskom súdnom konaní, ak na takéto rozhodnutie v trestnom konaní nie
sú splnené podmienky.

Až po vyvodení záveru, či a kedy škoda žalobcovi vznikla, rovnako ako aj v akej výške, bude možné
posudzovať aj otázku premlčania uplatneného nároku. Uvedená otázka sa nevyhnutne spája s úhradou

nákladov právneho zastúpenia žalobcom jeho právnemu zástupcovi v uvedenom trestnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd musel konštatovať, že v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
h) a ods. 2 O.s.p. je potrebné rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušiť
a v rozsahu zrušenia vec vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa postupovať vo vyššie naznačených intenciách, teda
podrobne zistiť skutkový stav veci tak vo vzťahu k vzniku škody, ako aj vo vzťahu k námietke premlčania
vznesenejžalovanýmavneposlednomradesapodrobnevysporiadaťsokolnosťami,naktorépoukazuje
žalovaný.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.