Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115205378.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: IMC Construction, s.r.o. so sídlom Ambrova 6, 831 01

Bratislava, IČO: 35 749 482, zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o. so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava
proti žalovanému: BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s. so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO:
35 725 818, zast. GHS Legal, s.r.o. so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava o určenie neplatnosti
právneho úkonu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 532,99 EUR, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným súdu dňa 23.02.2014 doplneným
dňa 02.04.2015 a 22.04.2015 domáhal, aby súd zakázal až do právoplatnosti rozhodnutia o veci samej
nakladať s bytom č. 5, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C., okres J. I,
obec: X.- XXXX. D. C., o veľkosti podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXXX/XXXXXX, ďalej s majetkom vedenom na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C., Obec: J. - D.. D. C., Okres: J. I, parcelné č. XXXX/

X o výmere XXXX m2, druh pozemku: ostatné plochy, parcelné č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh
pozemku: ostatné plochy, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C., Obec: J. - C.D. C.,
Okres J. I, parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby
evidované na katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. C., obec J. - J. D.
mesto, okres J. I, parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
stavby evidované v katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. C., obec: J.
- D. D. C., Okres J. I, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby: bytový dom, popis stavby:

bytový dom Y. J., na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C., obec J. - XXXX/X. D. C.,
okres J. I, parcelné č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to
formou prevodu, založenia, scudzenia, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca
deklaruje, že so žalovaným je v spoluvlastníckom vzťahu k nasledovným nehnuteľnostiam:

A/
parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. XXXX/XX, obec:

X - XXX, okres X/XX:
p.č. D. o výmere XX m2, druh pozemku: ostatné plochy
p.č. XX.XX.XXXX o výmere XX/XXXX m2, druh pozemku: ostatné plochy
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu T.B/
parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape, zapísané na LV č. J. pre k.ú. D. C., obec: J. - XCob/

XXX/XXXX D. mesto, okres J. I:
p.č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX

C/

stavby evidované v katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D. C., obec: J. - XX.XX.XXXX,
D. mesto, okres J. I:
súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby bytový dom, popis stavby bytový dom Y.
XX.XX.XXXX.
súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby bytový dom, popis stavby bytový dom Y. D.
oveľkostipodielupriestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckeho

podielu k pozemku XXXXX/XXXXXX a o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru X/
XX

D/
parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D. C., obec: J. -

X.. D. mesto, okres J. I:
p.č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX

E/

byt č. X na ulici Y. XX/XXXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C., okres
J. I., obec X. D. C. o veľkosti podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXXX/XXXXXX.

Súd uznesením zo dňa 30.04.2015 v konaní č. k. 28 Cb 51/2015 návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia nevyhovel, návrh zamietol, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.
4Cob/161/2015 zo dňa 14.07.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2015.

Súd v danej právnej veci sa oboznámil s podaným návrhom - žalobou vo veci samej. Žalobca má
za to, že prevod spoluvlastníckeho podielu nenadobudol všetky náležitosti platného právneho úkonu,

ktoré právny poriadok v zmysle ustanovenia § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj
ako „OZ“) vyžaduje tým, že žalobcovi nebola doručená ponuka na predaj spoluvlastníckych podielov,
ktoré sú predmetom zmluvy. Absencia tejto právnej skutočnosti má za následok neplatnosť zmluvy
podľa ustanovenie § 39 a § 40 OZ, pričom ide o relatívnu neplatnosť. Súd sa oboznámil aj s obsahom
odvolaniažalobcuvočiuzneseniuOkresnéhosúduBratislavaIvovecizamietnutia návrhunanariadenie

predbežného opatrenia ako aj vyjadrenia žalovaného k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 29.02.2016, 07.04.2016, 30.05.2016, ktorých sa
zúčastňovali právny zástupca žalobcu a žalovaného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

Právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Doručením žaloby si
uplatnil nárok na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, na tomto uplatnení naďalej trvá. Oznamuje
súdu, že mu bola doručená výzva na uplatnenie si predkupného práva, kde sa zmenila cena
nehnuteľnosti, avšak konštatuje, že z predmetného mu nie je zrejmé, kto je v súčasnosti vlastníkom

nehnuteľnosti. Poukazuje na konanie žalovaného, ktorý výzvou zo dňa 10.02.2015 ponúkal na odpredaj
garážové státia v cene cca. 20.000,- EUR avšak následne rok po tejto ponuke cena týchto garážových
státí sa zvýšila na 120.000,- EUR.

Právny zástupca žalovaného uvádza, že nebol preukázaný naliehavý právny záujem na podaní žaloby

a taktiež namieta, že žalobca môže žalovať len podiely, resp. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v bytovom
dome, v ktorom je vlastníkom bytu a spoluvlastníkom nehnuteľnosti, predkupné právo v tejto veci však
neuznáva. Ohľadne naliehavého právneho záujmu ešte uvádza, že podľa jeho názoru žalobca po
oboznámení s týmto skutkovým stavom by mal osvedčiť, aký zmysel má podaná žaloba vo vzťahu kúčastníkom konania, resp. aký účinok by malo mať rozhodnutie súdu. K argumentácii PZ žalobcu sa
vyjadril tak, že podľa neho ide o dva právne odlišné úkony. Uvedená výzva je iný právny úkon ako ten,
ktorý je riešený v merite tohto konania. Má za to, že súdna prax ako aj judikatúra nie je jednotná, resp.

realizácia predkupného práva nie je upravená v otázke kúpnej ceny a splatnosti. Uvedené stanovuje
prevodca v závislosti od dohodnutej kúpnej ceny s budúcim nadobúdateľom. Pokiaľ žalovaný neuznáva
predkupné právo, tak ako ho namieta žalobca, je aj otázka kúpnej ceny v tejto časti irelevantná.

V rámci konania sa žalovaný vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu 30.03.2016 tak, že žalovaný je/

bolpôvodnýmdeveloperomaoriginálnym(prvým)vlastníkomlukratívnychbytovvšiestichsamostatných
bytových domoch - Mestských vilách (ďalej ako „Vily“) nachádzajúcich sa v uzavretom areáli na ulici
Y. v J., v D. C. (ďalej ako „Areál“). V súčasnosti sú jednotlivé Vily vedené na LV č. XXXX až XXXX,
k.ú. D. C., pričom v rámci jednotlivých Víl sa nachádzajú aj nebytové priestory - hromadné garáže
a jednotlivé garážové státia, ktoré sú vzhľadom na nedostatočnú platnú právnu úpravu vyjadrené
prostredníctvom spoluvlastníckeho podielu (ďalej ako „Hromadné garáže“ alebo „Hromadná garáž“).

Ide o značne lukratívne byty v priemernej hodnote 400.000,- až 500.000,- EUR. Na záver roku
2014, kedy žalovaný ešte stále vlastnil v šiestich samostatných Vilách 25 bytov a niekoľko desiatok
garážových státí v Hromadných garážach, boli s žalovaným iniciované investorské rokovania za účelom
nadobudnutia predmetných bytov a garážových státí zo strany potenciálnych investorov. Výsledkom
viacerých investorských procesov a rokovaní bolo nadobudnutie predmetných bytov a garážových

státí spoločnosťou AUTO - FOREST, s.r.o., IČO: 35 697 695 (ďalej ako „AF“), ktorá bola eminentnou
súčasťou týchto procesov a v poslednom rade (vo finálnej fáze) nadobudnutie spoločnosťou investora -
24 Development s.r.o., IČO: 47 418 605 (ďalej aj ako „24D“). Spoločnosť 24D je aktuálnym vlastníkom
bytov vo Vilách, ktoré vlastnil žalovaný, a ktoré boli prevedené v rámci realizovanej investorskej
transakcie, o ktorej mal vedomosť aj samotný žalobca. Súčasťou investorskej transakcie bol vo februári

2015 uskutočnený prevod nehnuteľností vo vlastníctve žalovaný nachádzajúcich sa v Areáli. Prevod
bol uskutočnený prostredníctvom hromadnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10. februára 2015 medzi
žalovaným a spoločnosťou AF, pričom predmetom prevodu bolo 24 bytov a príslušné garážové státia
nachádzajúce sa vo Vilách a priľahlé pozemky nachádzajúce sa v rámci Areálu (ďalej ako „1. prevod“
alebo „1. kúpna zmluva“).

V nadväznosti na podanú žalobu a počas veľmi krátkeho časového úseku, podala voči žalovanému
niekoľko šikanóznych žalôb aj tretia osoba - iný vlastník dvoch bytov v jednej zo šiestich Víl (ďalej ako
„Tretia osoba“), pričom táto Tretia osoba si voči žalovanému na súde uplatňuje dve peňažné pohľadávky
z dvoch dohôd o urovnaní v celkovej výške 41.000,- EUR s príslušenstvom, ktoré žalovaný považuje

za sporné. Žalovaný má za to, že žalobca ako aj Tretia osoba podali šikanózne a účelové žaloby (nie
len) voči žalovanému a na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Areáli, pričom primárnym účelom týchto
žalôb je zapísanie informatívnych poznámok na príslušných listoch vlastníctva a sťaženie realizovanej
investorskej transakcie ako aj predaja bytov s garážovými státiami a priľahlými pozemkami záujemcom
zo strany spoločnosti 24D v rámci podnikateľskej činnosti spoločnosti 24D. Hlavným argumentom,

ktorým žalobca a Tretia osoba ospravedlňujú dôvod svojich šikanóznych a účelových žalôb, je porušenie
predkupného práva stanoveného v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka k spoluvlastníckym
podielom na Hromadných garážach, ktoré predstavujú garážové státia patriace k bytom vo Vilách.

Vzhľadom na podanie šikanózneho a účelového návrhu, ako aj šikanózne a účelové žaloby Tretej

osoby, na žiadosť investora ešte pred hromadným prevedením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na
spoločnosť 24D zo spoločnosti AF, bol 1. prevod zrušený a všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
prevodu v zmysle 1. kúpnej zmluvy, boli vrátené späť na žalovaného ako pôvodného vlastníka. Po
vecnoprávnom a obligačnoprávnom zrušení 1. kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto súdneho
konania, teda po vrátení všetkých nehnuteľnosti späť žalovanému, bol investorský plán plne realizovaný

abyty,garážovémiestaapriľahlépozemkybolifinálneprevedenénainvestora-spoločnosť24Dďalšími/
novými následnými prevodnými zmluvami za relevantnú protihodnotu. Ako tomu bolo aj pri spätnom
prevode za účelom minimalizácie škôd spôsobovaných podávanými šikanóznymi a účelovými žalobami
a poznámkami zapisovanými na listoch vlastníctva, bol prevod na spoločnosť 24D uskutočnený v dvoch
prevodných skupinách, a to byty v jednej skupine a garážové státia v skupine druhej. Nakoľko podávanie

žalôb zo strany Tretej osoby pokračovalo, na základe požiadavky investora boli garážové státia v
Hromadných garážach opätovne vrátené späť žalovanému. Napriek tomu, že žalovaný a ani spoločnosť
24D neuznávajú aplikáciu ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka z hľadiska ratio legis zákonného
predkupného práva vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom na Hromadných garážach (viď nižšie v bodee), k predídeniu ďalších šikanóznych a účelových žalôb žalovaný zaslal príslušným spoluvlastníkom
ponuku na kúpu garážových státí, resp. spoluvlastníckych podielov na Hromadnej garáži, pred tým
ako predmetné garážové státia prevedie ďalej, pričom ak na ponuky žalovaného nebudú príslušní

spoluvlastníci reagovať, predmetné garážové státia budú prevedené ďalej za identických podmienok,
ako sú ponúkané týmto spoluvlastníkom. Právny zástupca žalobcu na Pojednávaní aj potvrdil prevzatie
predmetnej ponuky od žalovaného, ktorá sa týkala príslušnej Hromadnej garáže, na ktorej má žalobca
svoj spoluvlastnícky podiel. Návrh a toto súdne konanie nemá svoj právny základ a opodstatnenie pre
vydanie rozsudku na základe petitu žaloby, teda vzhľadom na už vyššie uvedené, nemôže byť petitu

žaloby v nadväznosti na ustanovenie § 154 OSP vyhovené. Avšak je potrebné podotknúť, že už v čase
podania žaloby neboli splnené podmienky vyplývajúce z ustanovení OSP a judikatúry k tomu, aby bolo
žalobe súdom vyhovené.

Hromadná garáž obsahuje niekoľko voľných garážových státí, ktoré prislúchajú k jednotlivým bytom
nachádzajúcich sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. D.

C. (ďalej ako „Vila A6“). Vzhľadom na nedostatočnú a zastaranú právnu úpravu právneho poriadku,
najmä zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „ZoVB“), ktorá nepozná právnu situáciu voľných garážových státí (keďže voľné garážové
státia nie sú uzatvorené a ohraničené miestnosti, teda nie je možné ich evidovať a zapísať na katastri
nehnuteľností napríklad ako samostatný nebytový priestor - ako samostatnú vec), sú jednotlivé garážové

státia vyjadrené prostredníctvom spoluvlastníckeho podielu. Aj samotný žalobca nadobúdal svoj byt č.
X s garážovými státiami, ktoré sú v časti „C“ LV č. XXXX, k.ú. D. C. dokonca osobitne identifikované
ako garážové státia č. XX, XX a XX pod poradovým číslom č. XX. Až do súčasnosti Vila A6 (ako aj
ďalších 5 Víl v Areáli), resp. až do podania žaloby, rešpektovali zásadu vyjadrenia garážových státí
prostredníctvom spoluvlastníckeho podielu, pričom na spoluvlastnícke podiely nebytových priestorov

- Hromadných garáží sa neprihliadalo ako na ideálne spoluvlastnícke podiely, ale ako na samostatné
a oddeliteľné voľné garážové státia bez aplikácie predkupného práva. Na túto skutočnosť bol každý
kupujúci/záujemca o byt (a príslušné garážové státia) riadne upozornený a takýto právny stav bol
každým vlastníkom bytu a spoluvlastníkom nebytového priestoru plne rešpektovaný. S ohľadom na
plnú vedomosť o tomto právnom stave všetkých vlastníkov bytov a spoluvlastníckych podielov na

Hromadných garážach, nebola uzatváraná ani spoločná dohoda o užívaní. Žalovaný po otvorení
otázky predkupného práva ku garážovým státiam dokonca viackrát inicioval návrh na uzatvorenie
predmetnej dohody o užívaní Hromadných garáží, aby sa posilnila právna istota pri užívaní garážových
státí a nedochádzalo k pochybnostiam pri budúcich prevodoch. Žalobca si je plne vedomý toho, že
garážové státia nachádzajúce sa v Hromadnej garáži sú nevyhnutnou súčasťou pridelených bytov vo

Vile A6, a teda je evidentné, že žaloba vo veci samej je šikanóznym a účelovým podaním, pričom
šikanózne a účelové uplatňovanie práva v zmysle ustálenej judikatúry súdov a právnych princípov
nepožíva právnu ochranu. Takisto je potrebné podotknúť, že v prípade, ak by ustanovenia ZoVB
zodpovedaliaktuálnymspoločenskýchvlastníckymaspoločenskýmvzťahom,garážovéstátiabyspadali
do formy akcesorického vzťahu k príslušným bytom v súlade s ustanovením §19 ZoVB, pričom práve

v rovine ustanovenia § 19 ods. 1 ZoVB vlastnícke právo ku garážovým státiam je možné posúdiť
ako právo spojené s vlastníctvom bytu. Ani samotné ustanovenia ZoVB pozitivisticky nezakotvujú
neuplatňovanie zákonného predkupného práva k spoločným častiam, zariadeniam, príslušenstvu a
pozemkom prislúchajúcim k bytom, avšak neuplatňovanie zákonného predkupného práva vyplýva z ich
akcesorického vzťahu k bytom.

Aj v prípade, ak by sa súd nestotožnil s argumentmi žalovaného uvedenými vyššie, je bez akýchkoľvek
pochybností evidentné, že v čase rozhodovania súdu o nie je žaloba dôvodná ani k predmetnej jednej
Hromadnej garáži nachádzajúcej sa vo Vile A6 (na ktorej má žalobca spoluvlastnícky podiel), nakoľko
1. kúpna zmluva, ktorá je predmetom Návrhu a predmetom tohto súdneho konania, vecnoprávne a

obligačnoprávne v celom rozsahu zanikla.

Dňa 27.05.2016 podal žalovaný dodatočné vyjadrenie v ktorom uviedol právnu konšteláciu, na základe
ktorej deklaroval, že ak bol aj neplatný právny úkon prevodu nehnuteľnosti vrátený pôvodnému
vlastníkovi (žalovanému) každý ďalší prevod, ktorý by uskutočnil žalovaný po spätnom nadobudnutí

nehnuteľnosti a ten následne vykonával prevody ako oprávnená osoba. Z týchto dôvodov nemôže
byť namieste argumentácia žalobcu ohľadne vyjasnenia, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom prevodu (1. prevodu uvedeného vyššie). Taktiež poukázal na skutočnosť, že vydaný
rozsudok by bol nezapísateľný do katastra nehnuteľnosti, nakoľko ku dňu vykonania zápisu takéhotorozhodnutia je zapísaný ako vlastník žalovaný a boli vykonané ďalšie prevody a tie neboli súdom
posúdené ako neplatné. V tomto smere apeluje na nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane
žalobcu a má za to, že vyhovením žaloby by sa neodstránila spornosť, práve že by spornosť do konania

vniesol.

Na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.05.2016 vyplýva, že žaloba bola v čase podania dôvodná,
nakoľko v danom čase prebiehalo konania o povolení vkladu v príslušnej evidencii nehnuteľností k
spoluvlastníckemu podielu. Má za to, že je daná dôvodnosť vydania meritórneho rozhodnutia žalobca

nesúhlasí s názorom žalovaného, že zánikom kúpnej zmluvy, spätným prevodom došlo k navráteniu
do predošlého stavu. Má za to, že uvedený stav by bol s pôvodným stavom totožný iba fakticky a
nie právne, pretože právny titul nadobudnutia spoluvlastníckych podielov by bol odlišný. Má za to,
že zrušujúce zmluvy sú zmluvami nadväzujúcimi na Kúpnu zmluvu a ňou priamo založené, čo má
dopad na dôvod neplatnosti všetkých nadväzujúcich právnych úkonov, vrátane zrušujúcich zmlúv.
Nestotožňuje sa s konvalidáciou neplatného právneho úkonu, neplatnými právnymi úkonmi. Z časového

hľadiska žalobca podal žalobu 23.02.2015, teda neskôr ako mal žalovaný uzavrieť zmluvy o spätnom
prevode. Podanie žaloby nemohlo byť podanie žaloby dôvodom pre uzatvorenie zmluvy o spätnom
prevode. Tie boli uzatvorené 16.02.2015, teda zrejme z iného dôvodu ako podanie žaloby. Vo vyjadrení
poukázal aj na ponuku žalovaného na odpredaj spoluvlastníckeho podielu za garážové státie, čo
predstavuje 120.000,- EUR za 1/8 spoluvlastníckeho podielu. Vyjadril pochybnosť, či predmetná cena

bola obsahom aj Kúpnej zmluvy resp. zrušujúcich zmlúv. Vychádza z podstaty, že žalobca bol povinný
ponúknuť spoluvlastníkom podiel za totožnú cenu. Má za to, že pri cene bytov je vena garážového
státia v rozpore s princípom dobrých mravov. Takéto správanie žalovaného považuje iba za formálne
splnenie si podmienky uskutočniť ponuku vo vzťahu k žalobcovi, u ktorého žalovaný nepredpokladá,
že by pozitívne na uvedenú sumu reagoval, čím umožní previesť podiely na tretiu osobu. Žalobca

trvá na tom, že platnosť Kúpnej zmluvy je potrebné posúdiť prioritne ako otázke predbežnú k otázke
platnosti zrušujúcich zmlúv, pretože neplatnosť Kúpnej zmluvy by mala za následok automaticky
aj neplatnosť zrušujúcich zmlúv prípadne iných právnych úkonov na Kúpnu zmluvu nadväzujúcich.
Má za to, že pri neplatnosti Kúpnej zmluvy pôjde o neplatnosť nadväzujúcich z Kúpnej zmluvy
vychádzajúcich úkonov. Pre posúdenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je smerodajný iba

zápis vlastníka v príslušnej evidencii nehnuteľnosti ale i titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý
je predpokladom pre ďalšiu dispozíciu s nehnuteľnosťou. Skutočnosti uvádzané žalovaným ohľadne
nemožnosti uzatvorenie dohody o užívaní, čo údajne žalovaný inicioval, žalovaný nepreukázal. Dokonca
žalovaný pre totožnú skutočnosť sám inicioval súdne konanie. Taktiež tvrdenie, že žalobca neprejavil
záujem o kúpu spoluvlastníckych podielov od žalovaného resp. iných spoluvlastníkov nemôže byť

relevantným dôvodom pre nerešpektovanie predkupného práva a to aj s poukazom na ustanovenie §
603 ods. 2 OZ. V závere žalobca uvádza, čo považuje za nesporné pre meritórne rozhodnutie:
a) predkupné právo vo vzťahu s spoluvlastníckym podielom žalobca mal
b) nezaslaním výzvy na jeho uplatnenie došlo k porušeniu ustanovení OZ
c) kúpna zmluva v dôsledku uvedeného je neplatným právnym úkonom.

Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi z ktorých mal za preukázané: Vyjadrenie odporcu zo
dňa 29.03.2016, dodatočné vyjadrenie žalovaného z 27.05.2016, výpis z listu vlastníctva T., XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, Kúpna zmluva medzi žalovaným a AUTO - FOREST, s.r.o., Zmluva o spätnom
prevode vlastníckeho práva 16.02.2015, Dohoda k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, vyjadrenie žalobcu

z 30.05.2016, Zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu a zriadení vecného bremena, výzva na
uplatnenie predkupného práva, Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru.

Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že medzi účastníkmi je existujúci vzťah spoluvlastnícky ohľadne
nehnuteľností a boli vykonané úkony prevodu vlastníckeho práva, ktoré žalobca považuje za rozpore s

právnou úpravou náležitostí právnych úkonov. Z listinných dôkazov je zrejmé, že boli vykonané právne
úkony prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu bez realizácie predkupného práva ku
garážovému státiu avšak tieto prevody boli zmluvne navrátené do pôvodného stavu, teda vlastníkovi
- žalovanému. Spornosť súd zistil v povinnosti realizovať predkupné právo vzhľadom k charakteru
predmetu prevodu ako aj konvalidáciu neplatného právneho úkonu ako namieta žalobca. Následne boli

nehnuteľnosti prevedené.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu.Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.
poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s

podnikaním.(2)Právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Akniektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú
upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú

sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“
Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“

Podľa ustanovenia § 80 pís. c) O.s.p. „Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo
nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o

splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.”
Podľa ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) „Neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.“

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ „(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.“
Podľa ustanovenia § 140 OZ „Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné
právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov."

Podľa ustanovenia § 602 OZ „(1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby
ju chcel predať, má predkupné právo. (2) Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia
veci než predajom.“
Podľa ustanovenia § 603 OZ „(1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť
na predaj. (2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom

kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra
nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné
právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. (3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od
nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.“Súd v prvom rade skúmal splnenie podmienok konania ako procesnej stránky. Právny záujem, ktorý
je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je

vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Keďže išlo v merite o určovaciu žalobu,
súd skúmal podmienku naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe. Podľa ustanovenia
§ 80 pi´sm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Základnou
podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa uvedeného
ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa
tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný
t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia,

tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo bez tohto určenia jeho právne
postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie
môže dotknúť právnych pomerov účastníkov, t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto
pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov
a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. V danom

prípade je predmetom určenia neexistencie právneho úkonu a neplatnosti právneho úkonu. Podľa
rozsudku NS SR sp.zn. 4 Cdo/56/2009 zo dňa 22.09.2010 „Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny
záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by
bez tohto určenia sa stalo právne postavenia žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla
opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovanému.“
S poukazom na vyššie uvedené a na aktuálny právny stav došlo k prevodu nehnuteľnosti, bez uplatnenia
predkupného práva podľa ustanovenia § 140 OZ a následne došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a

spätnému prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Ten následne so zámerom realizovať odpredaj
nehnuteľností vyzval osoby oprávnené k uplatneniu predkupného práva, čo žalobca nenamietal. Ku
dňu rozhodovania je vlastníkom nehnuteľnosti spoločnosť 24D. Súd má za to, že nie je možné začať
konanie o určovacej žalobe, nakoľko jej základný predpoklad - naliehavý právny záujem na určení
žalobcom nebol preukázaný. V zmysle odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa

6.12.2012 ...Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
1. poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu - v danom prípade, čo
v danom prípade nebolo preukázané, nakoľko spornosť odpadla prevodom vlastníckeho práva na
nového vlastníka spoločnosť 24D, s tým, že súd sa nestotožnil s názorom, že došlo k neplatnému
spätnému prevodu resp. konvalidácii. Právne úkony 1. prevodu a následného spätného prevodu vrátane

odstúpenia od zmluvy nie sú nadväzujúcimi právnymi úkonmi ani následne odsúhlasenými právnymi
úkonmi/ako sa vyžaduje pri konvalidácii/
2. preukázať potrebu určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je - súd má za to, že v čase
konania resp. rozhodovania súdu je nesporný existujúci platný právny vzťah, čím zaniká resp. nebola
preukázaná potreba určenia súdom

3. na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento
spor rieši - súd má za to, že toto preukázané nebolo s ohľadom na skutkový a právny stav vlastníctva
nehnuteľnosti.
„Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak

navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací
návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom
veci“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. augusta 2011, sp. zn. 6 Cdo 192/2010). „Tieto funkcie

určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v
konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem
na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmuna požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júna 2009, sp. zn. 4 Cdo 111/2008).

S argumentáciou vyššieuvedenou súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, aj v zmysle obsahu
rozhodnutia Rc 2 Cz 8/71, že by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, nepreukázal
aké právo, keď v čase rozhodovania súdu bol vlastníkom tretí subjekt,, ktorý sa stal oprávneným
vlastníkom, čo žalobca nespochybňoval a taktiež nebolo ani preukázané, že by bez uvedeného určenia
bolo právo žalobcu neisté. Žalobca má za to, že 1. prevod nehnuteľností bol neplatný, následný

prevod však už nenapáda neplatnosťou, teda z logického výkladu je možné dedukovať, že voči
tomu nemá výhrady a preto jeho postavenie nemôže byť neisté. Teda pokiaľ nie je daný naliehavý
právny záujem, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená. V tomto konaní nebol preukázaný
stav ohrozenia ani neistoty, nakoľko akceptovaným vlastníkom nehnuteľností je spoločnosť 24D, čo
žalobca nenamieta. Keďže nebol preukázaný stav právnej neistoty žalobcu, nemôže byť ani odstránený
určovacím výrokom rozhodnutia súdu. So zreteľom na uvedené závery možno zhrnúť, že žalobca

neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takéto určenie nie je spôsobilé privodiť
žalobcovi priaznivejšie právne postavenie, odstránenie následkov porušenia práva alebo dosiahnutia
plnenia, a teda komplexného vyriešenia celého obsahu a dosahu právneho vzťahu. Po právnom
zhodnotení na vec sa vzťahujúcich rozhodujúcich skutkových zistení dospel teda súd k záveru, že pre
nedostatok preukázania naliehavého právneho záujmu je potrebné žalobu zamietnuť bez povinnosti

jeho ďalšieho meritórneho posúdenia.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu
zamietol v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal vo veci plný úspech,
preto súd zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému. Výška trov konania žalovaného
pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa ustanovenia § 14 ods. 1
pís. a) a c) citovanej vyhlášky, a to vo výške celkom 532,99 EUR s DPH ako 6 právnych úkonov 2x á
64,53 EUR plus 4x á 66,- EUR /prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie z 02.03.2015, 29.03.2016,
27.05.2016, účasť na pojednávaní 29.02.2016, 30.05.2016) a 2x režijný paušál vo výške á 8,32 EUR,
4x režijný paušál vo výške á 8,58 EUR bez DPH.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu

ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.