Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/202/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413219517
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4413219517.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcov: 1. M. L.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., G. XX, 2. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., G. K. XX, 3. Q. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. J., J. bašta XX, všetky zastúpené advokátkou Mgr. Helenou Farkašovou, so
sídlom Nové Zámky, Žerotínova bašta č. 1, proti žalovanému: G. bytové družstvo, družstvo, G. J., G. XX,
T.: XXXXXXXX, zastúpené advokátom JUDr. Ernestom Botkom, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova
2, o neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkýň v 1. 2. a 3. rade z a m i e t a .

Žalobkyne v 1. 2. a 3. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania a náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyne v 1. 2. a 3. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Nové
Zámky trovy štátu v sume 4,27 eur a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou zo dňa 15.08.2013 domáhali určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia
delegátov žalovaného konaného 20.06.2013. Žalobkyne žalobu zdôvodnili tým, že sú členkami

žalovaného a podľa § 242 Obchodného zákonníka sa domáhali určenia neplatnosti uznesenia
zhromaždenia delegátov žalovaného konaného dňa 20.06.2013, pričom žalobkyne v 1. a 4.rade
písomne oznámili svoje námietky predstavenstvu dňa 18.07.2013, t.j. v lehote 1 mesiaca od konania
zhromaždenia delegátov. V žalobe poukázali na to, že zhromaždenie delegátov je podľa článku 66
stanov žalovaného najvyšším orgánom družstva a prostredníctvom tohto orgánu členovia družstva
uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva a kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov, pričom
zhromaždenie delegátov zároveň plní a v plnom rozsahu nahradzuje pôsobnosť členskej schôdze.

Zároveň v žalobe uviedli, že podľa článku 77 stanov žalovaného, ktoré boli schválené na zhromaždení
delegátov dňa 23.06.2011 v znení schválenom zhromaždením delegátov dňa 28.06.2012 podrobnosti o
činnosti kolektívnych orgánov družstva a o ich zvolávaní, uznášaní sa a zvolávaní ako i vyhotovovaní
zápisníc upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje zhromaždenie delegátov, pričom rokovací poriadok
žalovaného bol schválený zhromaždením delegátov dňa 23.06.2011. V žalobe žalobkyne poukázali
na to, že podľa článku 65 stanov žalovaného a článku 21 odsek 2 rokovacieho poriadku o priebehu
schôdze orgánov družstva sa vyhotovuje zápisnica, ktorú vyhotovuje zapisovateľ určený predsedajúcim

a zapisovateľom je spravidla člen orgánu, pričom rozhodnutím predsedu môže byť za zapisovateľa
určený aj pracovník družstva. Zároveň žalobkyne uviedli, že podľa článku 21 odsek 3 rokovacieho
poriadku zápisnicu zo zhromaždenia delegátov podpisujú dvaja zvolený overovatelia zápisnice a že
podľa článku 26 rokovacieho poriadku otvára schôdzu najvyššieho orgánu družstva a túto schôdzuriadi predseda alebo poverený člen predstavenstva, pričom predsedajúci prednesie návrh programu
rokovania, určí zapisovateľa, náhodne zvolí dvoch overovateľov podpisov, mandátovú komisiu a
podľa potreby aj volebnú komisiu. Žalobkyne uviedli, že zasadnutie zhromaždenia delegátov, ktoré

sa konalo dňa 20.06.2013 síce viedla ako predsedajúca predsedníčka predstavenstva ale neustále
svojimi pripomienkami vstupoval do rokovania zasadnutia zhromaždenia delegátov právny zástupca
žalovaného, pričom na zasadnutí zhromaždenia delegátov nebol zo strany predsedajúcej daný návrh
na zvolenie dvoch overovateľov zápisnice a zo zasadnutia zhromaždenia delegátov bola vyhotovená
notárskazápisnicanotárkouJUDr.MartouBotkovou.Poukázalinato,žefunkciuskrutátorovapôsobnosť

skrutátorov na spočítavanie hlasov neupravuje ani Obchodný zákonník ani dokumenty žalovaného a ich
funkciu vykonáva mandátna komisia, ktorej práva a povinnosti upravuje článok 27 rokovacieho poriadku.
I napriek týmto skutočnostiam predsedajúca navrhla zhromaždenie delegátov schváliť skrutátorov na
spočítanie hlasov, pričom uvedené osoby neboli delegátmi zhromaždenia a schvaľovanie skrutátorov
nebolo ani predmetom programu rokovania zhromaždenia delegátov, pričom tento program delegáti
obdržali poštou spolu s pozvánkou na zhromaždenie delegátov a dokumentmi, ktoré boli predmetom

rokovania.Poukázalinaobsahnotárskejzápisnice,ktorúspísalazuvedenéhozasadnutiazhromaždenia
delegátov notárka JUDr. Marta Botková a poukázali na to, že predmetom hlasovania zhromaždenia
delegátov bolo schválenie, resp. neschválenie plánov družstva na rok 2012 a výhľad do ich plánov
na roky 2013 a 2014, súčasťou ktorých je plánovanie výstavby domova dôchodcov pre členskú
základňu a poukázali na to, že zhromaždenie delegátov dňa 20.06.2013 pod bodom programu 6 sa

zaoberalo opätovným prejednaním - schválením výstavby domova dôchodcov pre členskú základňu
družstva, a to napriek tomu, že nikdy predtým zhromaždenie delegátov nehlasovalo o výstavbe
domova dôchodcov pre členskú základňu, hlasovalo len o zámere výstavby domova dôchodcov pre
členskú základňu ako jedného z bodov plánu družstva na rok 2012 a výhľadového plánu na roky
2013 a 2014. Uviedli, že predstavenstvo žalovaného na svojom zasadnutí dňa 30.08.2012 schválilo

vypracovanie projektovej dokumentácie a postupu pre vybudovanie domova dôchodcov a jednotlivé
etapy a postupy výstavby. Zároveň namietali, že mandátna komisia schválená zhromaždením delegátov
dňa 20.06.2013 sa neriadila ustanoveniami rokovacieho poriadku, keďže nezisťovala spôsobilosť
uznášať sa tak v priebehu hlasovanie ako aj pred jednotlivými hlasovaniami, najmä pri schvaľovaním
výstavby domova dôchodcov, pričom do spočítavania hlasov delegátov zasahoval právny zástupca

žalovaného,hlasovaniabolizmätočnéapočtyhlasovzaschváleniesamenili.Uviedli,žepodľačlánku27
rokovacieho poriadku mandátna komisia skúma oprávnenie prítomných zúčastniť sa schôdze a podáva
správu o počte prítomných podľa prezenčnej listiny a o počte účastníkov s hlasovacím právom, zisťuje,
či je schôdza spôsobilá uznášať sa na začiatku zasadnutia a v priebehu zasadnutia a pri hlasovaní o
jednotlivých návrhoch dbá o správnosť postupu zisťovania výsledkov hlasovania. Žalobkyne v žalobe

namietali aj skutočnosť, že predmetom činnosti žalovaného nie je výstavba sociálnych bytov, resp.
sociálnych zariadení, ktorým je aj domov dôchodcov a zhromaždenie delegátov dňa 20.06.2013 ani
nerokovalo o doplnení, resp. zmene predmetu činnosti družstva, pričom predmet činnosti žalovaného
je uvedený v časti 2 článku 3 stanov žalovaného. Zároveň tiež uviedli, že hlavným predmetom činnosti
žalovaného je správa bytového a nebytového fondu, jeho údržba v rozsahu voľných živností, čo je

však v rozpore so zápisom v Obchodnom registri, kde sa okrem iného uvádza ako predmet činnosti
- príprava, zabezpečenie, realizácia výstavby bytov a domov. K uvedenej žalobe pripojili námietky
voči platnosti zasadnutia zhromaždenia delegátov, ktoré boli podané všetkými štyrmi žalobkyňami, a
ktoré boli doručené žalovanému dňa 18.07.2013, rokovací poriadok žalovaného zo dňa 23.06.2011,
notársku zápisnicu notárky JUDr. Marty Botkovej N 170/2012, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2012,

návrh opatrení na zlepšenie hospodárenia, realizáciu návrhu opatrení na zlepšenie hospodárenia,
pozvánku na zasadnutie zhromaždenie delegátov zo dňa 20.06.2013, stanovy žalovaného schválené
zhromaždením delegátov dňa 23.06.2011.

2. K uvedenej žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 08.01.2014 právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol,

že podľa článku 70 stanov žalovaného môže proti uzneseniu zhromaždenia delegátov požiadať o
zaprotokolovanie námietky a žalobu na súd môže podať najneskôr do 1 mesiaca odo dňa konania
zhromaždenia, a teda v danom prípade žalobkyňa v 4. rade nie je aktívne legitimovaná na podanie
žaloby, keďže nebola delegátkou zhromaždenia delegátov dňa 20.06.2013. Zároveň v uvedenom
podaní uviedol, že žalobkyne v 1.-4.rade boli riadne zvolené ako riadny delegáti na zhromaždenie

delegátov, pričom žalobkyne žalobou namietajú niektoré procesno-právne pochybenia a porušenie
článkov stanov a rokovacieho poriadku žalovaného a namietal, aby ako dôkaz bol použitý zvukový
záznam zo zhromaždenia delegátov, keďže ani jeden z prítomných delegátov nežiadal zhromaždenie
delegátov, aby si mohol priebeh zhromaždenia nahrávať a uvedenú nahrávku nemožno považovaťza dôkaz, ktorý by preukazoval autentičnosť nahrávky, keďže so záznamom mohlo byť manipulované
a niektoré časti mohli byť aj účelovo zostrihané. Uviedol tiež, že zhromaždenie delegátov zvolilo
skrutátorov a súhlasilo s ich činnosťou, pričom skrutátori boli zvolení jednohlasne a nikto nebol proti

ani sa nezdržal hlasovania. Podľa článku 70 stanov delegát môže proti uzneseniu zhromaždenia podať
návrh na súd len proti prijatiu uznesenia, proti ktorému hlasoval a je teda zrejmé, že ani jeden zo 42
delegátov proti prijatiu takéhoto návrhu nehlasoval. Žiadal aby sa konajúci súd s touto námietkou v
konaní ďalej nezaoberal. V uvedenom podaní poukázal na to, že predsedajúci zhromaždenia delegátov
navrhol, aby priebeh zhromaždenia delegátov bol overovaný tak ako v minulých rokoch formou notárskej

zápisnice, pričom za tento návrh hlasovalo 39 delegátov a proti boli 2 delegáti, a tento návrh bol
preto prijatý, pričom ich totožnosť nie je známa a je potrebné, aby žalobcovia medzi sebou určili,
ktorí z nich hlasov proti prijatiu takéhoto uznesenia lebo len tí môžu proti schváleniu takéhoto návrhu
podať námietky, resp. návrh na súd, avšak je možné, že v danom prípade ani jeden zo žalobcov proti
prijatiu takéhoto uznesenia nehlasoval a žalobkyne túto skutočnosť účelovo využívajú. Poukázal na
to, že vôľa zhromaždenia delegátov bola vyhotovovať a spísať o priebehu zhromaždenia delegátov

zápisnicu formou notárskej zápisnice overenej notárom. Zároveň uviedol, že žalobkyne v 1.-3.rade v
bode IV.1 žaloby namietali obsah prijatého bodu uznesenia, podľa ktorého do plánov družstva na rok
2013 bola zahrnutá výstavba domova dôchodcov pre členskú základňu družstva a uviedol, že toto
uznesenie bolo prijaté po prednesení správy o plánoch družstva na rok 2013 a toto uznesenie nie je
v rozpore s predneseným bodom 6 o správe k plánom družstva na rok 2013 a nie je ani porušením

predchádzajúcich uznesení zhromaždenia delegátov a uviedol, že ak niektorý delegáti zhromaždenia
delegátov nesúhlasili s výstavbou domova dôchodcov neznamená to, že uznesenie zhromaždenia
delegátov nebolo prijaté v súlade so stanovami, a táto skutočnosť ani nebola obsiahnutá v námietkach
žalobkýň v 1.-3.rade, ktoré boli doručené žalovanému dňa 18.07.2013. Poukázal tiež na to, že žalobkyne
namietali, že zhromaždenie delegátov môže rozhodovať o predmete činnosti družstva, čo však v bode

6 programu nebolo dodržané a uviedol, že podstatné je, čo odhlasovali a aké uznesenie prijali delegáti
zhromaždenia delegátov. Uviedol, že žalobkyne namietali, že mandátna komisia svoju činnosť neriadila
podľa článku 27 rokovacieho poriadku, najmä, že nezisťovala schopnosť uznášať sa v priebehu konania
zhromaždenia delegátov, resp. pred jednotlivými hlasovaniami a uviedli, že hlasovanie bolo zmätočné.
V tejto súvislosti poukázal na samotnú zápisnicu o priebehu zhromaždenia delegátov, v ktorej sa

uvádza, že za prijatie uznesenia bod bodom B1a hlasovalo 22 delegátov, 11 bolo proti a 9 delegáti
sa zdržali a zo správy mandátovej komisie bolo zrejmé, že zhromaždenia delegátov sa zúčastnilo
42 delegátov s platným hlasom, a preto námietky žalobkýň o nezákonnosti hlasovania a o neplnení
funkcie mandátnej komisie v celom rozsahu žalovaný odmieta. Na základe vyššie uvedeného preto
žiadal, aby žaloba žalobkýň bola v celom rozsahu zamietnutá, pričom žalobkyne vo svojej žalobe

nešpecifikovali rozsah uznesenia, ktoré žiadajú, aby bolo súdom určené za neplatné, keďže je zrejmé,
že žalobkyne celé uznesenie zhromaždenia delegátov nenamietali. Preto ani voči všetkým bodom
uznesenia nehlasovali. K uvedenému podaniu pripojil notársku zápisnicu zo dňa 21.06.2013, výpis z
Obchodného registra žalovaného, pozvánku na zhromaždenie delegátov dňa 20.06.2013, prezenčnú
listinučlenovpredstavenstvazozhromaždeniadelegátovdňa20.06.2013,prezenčnúlistinupracovníkov

žalovaného zo zhromaždenia delegátov dňa 20.06.2013, prezenčnú listinu členov volebnej komisie
žalovaného zo zhromaždenia delegátov dňa 20.06.2013, prezenčnú listinu hostí zo zhromaždenia
delegátov zo dňa 20.06.2013, prezenčnú listinu zhromaždenia delegátov zo dňa 20.06.2013, správu
mandátovej komisie zo zhromaždenia delegátov zo dňa 20.06.2013, správu o činnosti predstavenstva
a družstva za rok 2012, správu o činnosti kontrolnej komisie žalovaného za rok 2012, výročnú správu

za rok 2012, uznesenie zo zhromaždenia delegátov zo dňa 20.06.2013.

3. Na pojednávaní dňa 08.04.2014 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že podaním zo dňa 18.07.2013
napádali neplatnosť uznesenia aj celý priebeh konania zasadnutia zhromaždenia delegátov žalovaného.
Zároveň uviedla, že hlasovanie zhromaždenia delegátov bolo zmätočné a právny zástupca žalovaného

ovplyvňoval počas zhromaždenia delegátov svojimi poznámkami. Zároveň uviedla, že mandátna
komisia riadne nesčítala hlasy prostredníctvom skrutátorov. Namietala, že v predmete činnosti
žalovaného sa nenachádza poskytovanie sociálnych služieb. Uviedla, že družstvo zatiaľ neposkytuje
sociálne služby, keď nie je postavený domov dôchodcov. Zároveň uviedla, že v programe schôdze
zhromaždenia delegátov dňa 20.06.2013 nebolo uvedené, že priebeh schôdze bude overovať notárka

ale v programe bolo uvedené, že bude vykonaná voľba zapisovateľa a voľba overovateľov zápisnice.
Uviedla, že schôdzu zhromaždenia delegátov overovala notárka JUDr. Marta Botková, o tomto sa
hlasovalo a zhromaždenie delegátov schválilo, že notárka bude overovať priebeh schôdze. Proti tomuto
rozhodnutiu však žalobkyňa v 1. rade spolu so žalobkyňami v 2. a 3. rade hlasovali. Na uvedenompojednávaní žalobkyňa v 2. rade uviedla, že hlasovanie na zhromaždení delegátov bolo skrutátormi
zmanipulované a uviedla, že od 01.08.2013 nie je členkou žalovaného, keďže jej členský pomer u
žalovaného skončil dňa 01.08.2013 dohodou. Žalobkyňa v 3. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že

potvrdzuje skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa v 1. rade. Uviedla, že je 10 rokov členkou zhromaždenia
delegátov a uviedla, že skrutátori, ktorí sčitovali hlasy v súvislosti s voľbou a uznesením neboli
ani členmi zhromaždenia delegátov. Uviedla, že nevie, prečo sa zhromaždenia delegátov zúčastnili
skrutátori, keďže predmetom zhromaždenia delegátov neboli žiadne voľby. Uviedla, že podľa jej názoru
sčitovať hlasy mala mandátová komisia a nie skrutátori. Žalobkyňa v 4. rade na uvedenom pojednávaní

uviedla, že zhromaždenia delegátov dňa 20.06.2013 sa zúčastnila ako členka kontrolnej komisie, keďže
predkladalasprávukontrolnejkomisieauviedla,ževroku2009bolazvolenázadelegátkuzhromaždenia
delegátov. Uviedla, že zhromaždenie delegátov podľa oznámenia vtedajšieho predsedu žalovaného Ing.
W. malo mať 88 delegátov a nevie, z akého dôvodu zhromaždenie delegátov malo len 66 delegátov.
Uviedla, že žalobu podala z dôvodu, že nebol dodržaný zákon ani stanovy družstva, pričom nebol
dodržaný rokovací poriadok, keďže mandátna komisia nevykonávala svoju činnosť podľa rokovacieho

poriadku a nebol dodržaný postup kto má robiť zapisovateľa a overovateľa zápisnice. Uviedla, že za
výstavbu domova sociálnych služieb a výstavbu bytov bolo 22 delegátov, pričom 1 hlas rozhodoval o
tom, či uznesenie bude prijaté alebo nie. Uviedla, že v zápisnici z členskej schôdze je uvedené, že jej
nedovolili prehovoriť na zhromaždení delegátov s odôvodnením, že ide o jej osobné názory, avšak v
danom prípade to bol názor kontrolnej komisie.

4. Na uvedenom pojednávaní predsedkyňa žalovaného uviedla, že kľúč na voľbu delegátov určilo
predchádzajúce predstavenstvo družstva, pričom bola určená lehota dokedy na členských schôdzach
mala prebehnúť voľba delegátov, pričom žalobkyňa v 4. rade túto lehotu zmeškala, a preto
predstavenstvo určilo, že nebola delegátkou zhromaždenia delegátov, hoci bola za delegátku zvolená. Z

uvedených dôvodov preto ani na zhromaždení delegátov dňa 20.06.2013 nebola pozvaná. Uviedla, že
bolo pozvaných len 66 delegátov, keďže niektorý delegáti zomreli, odsťahovali sa, niektorý boli odvolaný
na členských schôdzach. Zároveň uviedla, že o všetkých skutočnostiach, ktoré sú uvedené v notárskej
zápisnici hlasovali delegáti zhromaždenia delegátov a uviedla, že notárska zápisnica je vyššia forma
overovania zápisnice, a teda nebolo treba zvoliť overovateľa zápisnice. Zároveň uviedla, že roky pred

tým bolo taktiež overované zasadnutie zhromaždenia delegátov formou notárskej zápisnice, pričom
zhromaždenie delegátov dňa 20.06.2013 odsúhlasilo, že priebeh rokovania bude overovaný formou
notárskej zápisnice, za čo hlasovalo 39 delegátov a 2 boli proti. Zároveň uviedla, že výsledky hlasovania
oznamovala predsedkyňa mandátovej komisie pani Krasková, pričom skrutátormi boli pracovníci NZBD,
a táto forma sčítania hlasov bola odsúhlasená zhromaždením delegátov, a táto forma bola zvolená preto,

aby sa predišlo zmätkom pri hlasovaní, keď niektorý delegáti hlasovali aj za, aj proti, aj sa zdržali, a
teda hlasy niekedy prepočítavali štyri - päťkrát. Príslušní skrutátori boli rozdelení po skupinách a vedeli
usledovať, či nie je zmätočné hlasovanie. Zároveň uviedla, že v stanovách žalovaného je uvedené,
že námietku môže podať prehlasovaný delegát a potom by mal podať návrh na súd. Vzhľadom na
výsledky hlasovania nie je zrejmé, či boli prehlasované delegátky, t.j. žalobkyne v 1. a 3. rade. Uviedla,

že žalobkyňa v 2. rade nie je členkou žalovaného a žalobkyňa v 4. rade nie je delegátkou zhromaždenia
delegátov, a teda nemôže podať návrh na súd o neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov. Ak
žalobkyňa v 4. rade mala nejaké námietky, mohla ich uplatniť prostredníctvom kontrolnej komisie, keďže
je jej členkou, avšak zo strany kontrolnej komisie žiadne námietky neboli. Žiadala, aby súd žalobu v
plnom rozsahu zamietol. Zároveň uviedla, že na uvedenom zhromaždení delegátov bolo 6 skrutátorov.

5. Právna zástupkyňa žalobkýň na uvedenom pojednávaní uviedla, že zhromaždenie delegátov zo
dňa 14.05.2009 uznesením schválilo na funkčné obdobie 2009-2014 počet delegátov 88 s pomerným
zastúpením podľa počtu bytov, pričom podľa prezenčnej listiny zhromaždenia delegátov, ktoré sa
uskutočnilo dňa 20.06.2013 bolo pozvaných 66 delegátov, pričom prítomných bolo 42 delegátov a

žalovaný bol povinný dodržať uznesenie zhromaždenia delegátov a zabezpečiť, aby na zhromaždení
delegátov bolo pozvaných 88 delegátov. Poukázala na činnosť mandátovej komisie, ktorá bola zvolená
na zhromaždení delegátov dňa 20.06.2013, pričom podľa správy mandátovej komisie bolo prítomných
na zhromaždení delegátov len 42 delegátov, pričom z notárskej zápisnice JUDr. Marty Botkovej je
zrejmé, že pri hlasovaní o zložení mandátovej komisie spolu hlasovalo 39 delegátov, pričom mandátová

komisia uviedla prítomnosť 42 delegátov. Obdobne to bolo aj v prípade návrhovej komisie, kde sa
v notárskej zápisnici udáva počet hlasujúcich delegátov 38, hoci malo byť prítomných 42 delegátov.
Obdobne to bolo aj pri hlasovaní týkajúcich sa schválenia skrutátorov a overovania zápisnice, kde
sa uvádza, že hlasovalo 41 delegátov a malo hlasovať 42 delegátov. Zároveň poukázala na to, že vprograme zhromaždenia delegátov, ktorý bol uvedený v pozvánke je v bode 3 uvedené menovanie
zapisovateľaavoľbaoverovateľovzápisniceadelegátizhromaždeniadelegátovnemalivedomosťotom,
že zápisnica zo zasadnutia zhromaždenia delegátov bude vyhotovovaná formou notárskej zápisnice.

Poukázala na to, že v pozvánke na zhromaždenie delegátov zo dňa 20.06.2011 je výslovne v bode
3 uvedené menovanie zapisovateľa a overenie notárskej zápisnice notárkou JUDr. Botkovou, a teda
v danom prípade delegáti mali vedomosť o tom, akým spôsobom sa bude zápisnica vyhotovovať.
Poukázala tiež na to, že v bode 2 programu zhromaždenia delegátov dňa 20.06.2013 je uvedená voľba
mandátovej a návrhovej komisie bez uvedenia, že skrutátori budú spočítavať hlasy, pričom funkcia

skrutátorov nie je zakotvená v žiadanom dokumente družstva a neupravuje ju ani Obchodný zákonník.
Zároveň uviedla, že žalobkyne podali námietky voči uzneseniu zhromaždenia delegátov podľa § 242
Obchodného zákonníka, uviedla, že článok 70 stanov odporcu síce upravuje uplatnenie námietky proti
prijatému uzneseniu, avšak tento článok neúplne a všeobecne upravuje spôsob podania námietok a v
danom prípade preto navrhovateľky postupovali podľa § 242 Obchodného zákonníka.

6. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedol, že žiada žalobu žalobkýň zamietnuť
a uviedol, že hoci žalobkyne podali v 30-dňovej lehote námietky proti uzneseniu zhromaždenia
delegátov, ale tieto sa nezhodujú s námietkami, ktoré sú uvedené v žalobe zo dňa 15.08.2013,
ale podali námietky voči platnosti zasadnutia zhromaždenia delegátov žalovaného ako takého a v
danom prípade ide teda o zjavný rozpor medzi námietkami, ktoré boli podané predstavenstvu a

medzi námietkami, ktoré sú obsiahnuté v žalobe, pričom v žalobe napádajú všetky body uznesenia
prijaté zhromaždením delegátov. Zároveň uviedol, že žalobkyňa v 2. rade od 01.08.2013 nie je
členkou žalovaného, a teda žalobu podala nepríslušná osoba, ktorá na určení neplatnosti uznesenia
zhromaždenia delegátov žalovaného nemôže mať naliehavý právny záujem podľa § 80 písmeno c)
O.s.p. Uviedol tiež, že žalobkyňa v 4. rade na podanie žaloby nie je aktívne legitimovaná, keďže na

zhromaždení delegátov nebola prítomná ako delegátka ale len ako členka kontrolnej komisie, ktorá
predniesla správu kontrolnej komisie. Uviedol tiež, že ak v roku 2009 bolo predstavenstvom rozhodnuté
o pomernom zastúpení všetkých členov družstva delegátmi a o počte delegátov 88, bolo povinnosťou
obvodov alebo členov družstva, resp. skupiny členov družstva oznámiť túto skutočnosť predstavenstvu.
Ak rozhodné skutočnosti neoznámili, nemalo sa na ne prihliadať. Preto sa stalo, že nakoniec bolo

platne zvolených 66 delegátov, ktorí boli aj pozvaní na zhromaždenie delegátov. Nad uvedený počet
tvoria delegáti, ktorí zomreli alebo sa odsťahovali, pričom presný počet zvolených, ale neakceptovaných
delegátov nie je zrejmý. Ohľadne skrutátorov sa vyjadril, že títo boli zvolení zhromaždením delegátov
a nikto zo zhromaždenia delegátov proti tejto skutočnosti nevzniesol námietky. Zároveň uviedol, že
nie je nikde uvedená povinnosť delegáta hlasovať, a teda sa mohlo vyskytnúť, že niektorý delegát

nehlasoval, a preto, hoci sa prezentovalo 42 delegátov, pri spočítaní hlasov za, proti a zdržal sa vyšiel
menší počet hlasujúcich. Napokon namietal, že by delegáti neboli oboznámení o tom, akou formou
sa bude priebeh schôdze zapisovať, táto skutočnosť je zrejmá aj zo samotnej zápisnice a z predmetu
hlasovania a uviedol, že v tom čase neboli zo strany delegátov žiadne námietky proti tomu, aby priebeh
schôdze sa osvedčil notárskou zápisnicou. Išlo v danom prípade o to, aby sa predišlo sporom o tom,

či zápisnica verne zachytáva priebeh schôdze zo strany zapisovateľa, ktorý nie vždy musí byť plne
kvalifikovaný, a preto sa zvolila forma zápisu notárskou zápisnicou, pričom tento spôsob overenia v
priebehu zhromaždenia delegátov sa uskutočnil aj predtým. Zároveň žiadal vypočuť členov mandátovej
komisie, či si plnili úlohy. Právna zástupkyňa žalobkýň na uvedenom pojednávaní založila do spisu
oznámenie predsedu žalovaného zo dňa 03.09.2009, v ktorom sa uvádza, že pre nové funkčné obdobie

2009-2014 má mať zhromaždenie delegátov 88 delegátov s pomerným zastúpením podľa počtu bytov
jednotlivých sídlisk v Nových Zámkoch a jednotlivých obcí okresu. Predložila zápisnicu z členskej
schôdze domovej samosprávy na ulici J. bašta XX-XX v G. J. zo dňa 21.10.2009, z ktorej vyplýva, že
za delegátku zhromaždenia delegátov bola zvolená žalobkyňa v 4. rade.

7.Napojednávanídňa20.05.2014právnyzástupcažalovanéhozaložildospisudokladozánikučlenstva
žalobkyne v 2. rade, pričom podľa uvedeného dokladu jej členstvo skončilo 31.07.2013. Predložil
súdu oznámenie bývalého predsedu žalovaného Ing. W. zo dňa 03.09.2009 o potrebe oznámiť členov
družstva starších ako 18 rokov, ktorí boli zvolení ako zástupcovia zhromaždenia delegátov na členských
schôdzach samospráv s tým, že túto zápisnicu o voľbe je potrebné predložiť žalovanému najneskôr do

15.10.2009. Predložil súdu zápisnicu o voľbe žalobkyne v 4. rade za delegátku zhromaždenia delegátov
zo dňa 24.11.2009 a keďže táto zápisnica nebola doručená družstvu do 15.10.2009 nebola pozývaná na
zhromaždenia delegátov, a túto skutočnosť ani v minulosti nenamietala. Zároveň uviedol, že žalobkyňa
v 4. rade nie je vo veci aktívne legitimovaná, keďže námietky proti platnosti zasadnutia zhromaždeniadelegátov mohla podať len, ak by bola členkou zhromaždenia delegátov, ale v danom prípade tomu
tak nebolo. Žalobkyňa v 4. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že žalobu podala len ako členka
družstva a členka kontrolnej komisie. Žalobkyňa v 1. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že na

uvedenom zhromaždení delegátov sa právny zástupca žalovaného vyjadril, že všetko je o dôvere,
domov dôchodcov je dobrý biznis, že budú silné ročníky, ktoré budú potrebovať opateru a ovplyvňoval
zhromaždenie delegátov svojimi osobnými pocitmi a tým ovplyvnil aj hlasovanie. Uviedla, že hoci sa
delegáti pýtali na cenu, koľko to bude stáť, predsedkyňa žalovaného uviedla, že nevie povedať výšku
ceny, keďže nie je zrejmé, koľko peňazí obdrží družstvo od VÚC a koľko zo Štátneho fondu rozvoja a

bývania. Žalobkyňa v 3.rade na uvedenom pojednávaní namietala, že právny zástupca žalovaného na
uvedenom zhromaždení delegátov do všetkého zasahoval a podľa stanov družstva nemal byť prítomný
na schôdzi, keďže nebol nikým odsúhlasený.

8. Svedkyňa W. C. na pojednávaní dňa 20.05.2014 uviedla, že na zhromaždení delegátov dňa
20.06.2013 boli skrutátori odsúhlasení zhromaždením delegátov, ktoré zároveň odsúhlasilo aj členov

mandátovej komisie, ako i skutočnosť, že svedkyňa Gabriela C. bola zvolená predsedníčkou mandátovej
komisie.Zároveňuviedla,žeskrutátorisčitovalihlasyvprípadoch,keďsahlasovalo,pričomsahlasovalo
viackrát a výsledky zistených hlasovaní odovzdali predsedníčke mandátovej komisie, ktorá vyhlasovala
výsledky hlasovania. Uviedla, že mandátna komisia nespočítavala sama hlasy ale spočítavala len
hlasy odovzdané skrutátormi. Zároveň uviedla, že počet prítomných sa neoznamoval pred každým

hlasovaním, keďže na začiatku sa uviedlo, či schôdza zhromaždenia delegátov je uznášaniaschopná,
pričom potom sa už nezisťovalo, či zhromaždenie delegátov je uznášaniaschopné. Uviedla, že
sa zisťoval počet hlasov, keď sa hlasovalo za, keď sa hlasovalo proti alebo ak sa niekto zdržal
hlasovania. Uviedla, že nemala čas kontrolovať činnosť skrutátorov. Svedkyňa Ing. Anna I. na
uvedenom pojednávaní uviedla, že ako členka mandátovej komisie nesčitovala hlasy, keď sa hlasovalo

v jednotlivých otázkach, keďže hlasy sčitovali skrutátori. Svedok Ivan B. na uvedenom pojednávaní
uviedol, že bol členom mandátovej komisie, avšak ako členovia mandátovej komisie spolu nesedeli.
Hlasy sčitovali na to určení ľudia - skrutátori, ktorých bolo asi 3-4 a títo skrutátori odovzdávali výsledky
hlasovania jemu a predsedkyni mandátovej komisie. Uviedol, že asi v dvoch prípadoch sa hlasovalo
opakovane. Nezrovnalosti spočívajú v tom, že sčítané hlasy za, proti nesúhlasili so sčítaním počtom

prítomných. Nezrovnalosti pri hlasovaní sa vyskytovali aj v minulých rokoch na zhromaždení delegátov
a uviedol, že on sám hlasy pri hlasovaní nespočítaval.

9. Na pojednávaní dňa 24.06.2014 svedok Mikuláš Z. uviedol, že na zhromaždení delegátov dňa
20.06.2013 priebeh zhromaždenia delegátov prebiehal podľa programu, avšak uviedol, že mandátová

komisianevedelazvládnuťzisťovaniepočtuhlasov,keďženevychádzalpočethlasov.Uviedol,žeonsám
nebol do konca schôdze prítomný, keďže odišiel na tréning volejbalistov. Uviedol, že on nebol pri tom,
keď sčitovali hlasy skrutátori. Uviedol, že sa hlasovalo zdvihnutím ruky a dôvodom nezrovnalostí bolo
to, že niektorý hlasovali dvakrát v jednej veci. Uviedol, že sa osobitne hlasovalo v jednotlivých otázkach.
Zároveň uviedol, že osobitne sa hlasovalo aj o výstavbe domova dôchodcov, pričom o tejto otázke

sa sčitovali hlasy trikrát, keďže boli nezrovnalosti pri sčítavaní hlasov. Svedok Milan M. na uvedenom
pojednávaníuviedol,žeokaždombodesahlasovaloosobitne.Uviedol,žemandátovákomisiasineplnila
svoju úlohu, keďže všetko prenechala na skrutátorov, ktorí sčitovali hlasy, a tými boli pracovníci družstva.
Uviedol, že v niektorých prípadoch sa muselo opakovať hlasovanie, keďže nesedeli počty prítomných
s počtom hlasov. Uviedol, že na konci schôdze nikto nereklamoval, že hlasy bol zle spočítané. Svedok

Róbert C. na uvedenom pojednávaní uviedol, že na schôdzi zhromaždenia delegátov dňa 20.06.2013
bol vo funkcii skrutátora a on skompletizoval sčítanie hlasov, t.j. sčitoval výsledky zistených hlasov, ktoré
mu nahlásili ostatný skrutátori. Celkom bolo 5 alebo 6 skrutátorov a výsledky sčítavania hlasov oznámil
predsedkyni mandátovej komisie. Uviedol, že o každom bode sa hlasovalo osobitne. Taktiež uviedol,
že asi v dvoch prípadoch hlasovanie prebiehalo zmätočne, keďže niektorí delegáti hlasovali v tej istej

otázke dvakrát. Hlasovanie sa preto opakovalo. Uviedol, že v priebehu schôdze niekoľko delegátov
odišlo, nevedel uviesť koľko ich bolo. Uviedol, že výsledky hlasovania odovzdávali skrutátori písomne
predsedkyni mandátovej komisie. Výsledky hlasovania on nevyhlasoval. Svedkyňa Ing. Ľubica C. na
uvedenom pojednávaní uviedla, že na uvedenej schôdzi dňa 20.06.2013 sa zúčastnila ako skrutátor na
základe pozvania vedenia žalovaného a bola poverená sčítaním hlasov. Uviedla, že sčitovania hlasov

bolo odsúhlasené zhromaždením delegátov na začiatku schôdze s tým, že sa hlasovalo o jednotlivých
bodoch osobitne. Uviedla, že dvakrát sa hlasovalo zmätočne. Uviedla, že každý zo skrutátorov mal
na starosti sčítanie hlasov delegátov, ktorí sedeli v jednom rade. Svoje zistenia odovzdali písomne na
papieri Mgr. Róbertovi C., ktorý ich potom odovzdal predsedkyni mandátovej komisie. Uviedla, že keďniekto odišiel do schôdze tak sa to oznámilo a podľa toho sa sčitovali hlasy. Svedkyňa Ing. Kristína
C. na uvedenom pojednávaní uviedla, že na uvedenej schôdzi dňa 20.06.2013 pôsobila ako skrutátor.
Každý mal pridelený rad, kde zisťoval výsledky hlasovania. Ak niekto odišiel zo schôdze boli o tom

informovaní. Nepamätá sa, kto ich informoval. V prípadoch, že nesedeli počty hlasov o opakovanom
hlasovaní rozhodla mandátová komisia. Svedkyňa Mgr. Mária K. na uvedenom pojednávaní uviedla,
že na zhromaždení delegátov dňa 20.06.2013 pôsobila ako skrutátor. O každej otázke sa osobitne
hlasovalo. Skrutátori výsledky zistení hlasovania oznamovali písomne Mgr. Róbertovi C.. Uviedla, že
počet delegátov sa pred každým hlasovaním nezisťoval. Svedkyňa Silvia I. a tiež svedkyňa Nina V.

tiež potvrdili, že pôsobili na uvedenom zhromaždení delegátov ako skrutátori. Potvrdili, že niektoré
hlasovania sa opakovali. Výsledky zistenia odovzdávali Mgr. Róbertovi C..

10. Právna zástupkyňa žalobkýň na uvedenom pojednávaní uviedla, že ak žalovaný schválil pre
funkčné obdobie rokov 2009-2014 počet delegátov zhromaždenia delegátov na 88, bol povinný tento
počet dodržať. Poukázala na článok 61 bod 1, 3 a 4 stanov družstva, podľa ktorého člena voleného

orgánu družstva môže počas volebného obdobia odvolať orgán, ktorý ho zvolil a na zvyšok volebného
obdobia postúpi náhradník alebo náhradníci, ktorí boli príslušným orgánom riadne zvolení. Namietala,
že žalovaný nezvoláva počet delegátov z dôvodu, že niektorí zomreli alebo boli odvolaní alebo sa
vzdali, a preto na zhromaždení delegátov dňa 20.06.2013 malo byť predvolaných a do prezenčnej
listiny poznamenaných 88 delegátov, a teda vychádzajúc z dokladov zo schôdze zhromaždenia

delegátov zhromaždenie delegátov dňa 20.06.2013 nebolo uznášaniaschopné, a teda nebolo byť ani
platné hlasovanie o jednotlivých bodoch programu. Poukázala na to, že mandátová komisia si neplnila
svoju úlohu, keďže nekontrolovala počet prítomných a z výpovední členov mandátovej komisie ako i
skrutátorov vyplýva, že skrutátori v podstate vykonávali právomoc mandátovej komisie, sčítavali počty
hlasov, a tieto skutočnosti oznamovali mandátovej komisii, ktorá ich zisťovania nepreverovala.

11. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pričom
poukázal na svoje písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 08.02.2014 a uviedol, že žalobkyňa v 2. rade
stratila naliehavý právny záujem na prejednaní veci, keďže v auguste minulého roka prestala byť
členkou družstva a ako nečlenka nemôže mať naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozhodol o

neplatnosti uznesenia žalovaného, keďže nie je členkou žalovaného. Zároveň namietal aj jej nedostatok
aktívnejlegitimácievspore,keďženauvedenomzhromaždenídelegátovsazúčastňovalalenakočlenka
kontrolnej komisie, a teda nemala právo podať návrh o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia
delegátov. Uviedol, že petit žaloby nie je v súlade so skutočnosťami, ktoré žalobkyne namietali
v námietkach voči platnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného a predmetom návrhu

na určenie neplatnosti uznesenia môžu byť len skutočnosti, ktoré delegáti namietali v námietkach
doručených predstavenstvu a súd mal preto pre nesúlad medzi predmetom žaloby a námietkami
žalobkýň žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že skrutátori boli jednomyseľne odsúhlasený všetkými
delegátmi. Uviedol, že petit žaloby nie je v súlade s námietkami, ktoré vzniesli žalobkyne. Uviedol, že z
pôvodne zvolených 88 delegátov bolo v čase zvolávania zhromaždenia delegátov skutočnými delegátmi

len 66 delegátov, ktorí predvolanie na schôdzu zhromaždenia delegátov obdržali. Uviedol, že je mylný
názor žalobkýň, že zhromaždenie delegátov dňa XX.XX.XXXX nebolo uznášaniaschopné a uviedol,
že v niektorých prípadoch neboli zahlásené mená konkrétneho delegáta, ktorý bude jednotlivý obvod
zastupovať.

12. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 08.09.2014 zaslal konajúcemu súdu rokovací
poriadok zo dňa 14.05.2009, oznámenie predsedu družstva zástupcom vlastníkov bytov zo dňa
03.09.2009, podľa ktorého má mať zhromaždenie delegátov v roku 2009-2014 88 delegátov, zápisnicu
z rokovania predstavenstva žaloaného zo dňa 30.04.2009. Poukázal na článok 41 bod 5 v tom čase
platného rokovacieho poriadku, v ktorom sa uvádzalo, že členská schôdza samosprávy bytového

domu musí zvoliť kandidáta na delegáta na zhromaždení delegátov v lehote 40 dní pred konaním
zhromaždenia delegátov, a túto povinnosť si nesplnili všetky byty v sídlisk v Nových Zámkoch, a ak
aj delegáti boli zvolení, zápisnicu o zvolení nepredložili predstavenstvu družstva v lehote 40 dní a po
tejto lehote predstavenstvo nemohlo takýchto delegátov akceptovať, a preto sa stalo, že namiesto 88
delegátov bolo akceptovaných len 66 delegátov, ktorí boli na schôdzu zhromaždenia delegátov riadne

pozvaní a žalobkyňa v 4. rade takýmto spôsobom nebola predstavenstvom žalovaného akceptovaná
ako členka zhromaždenia delegátov, hoci bola vlastníkmi bytov za delegátku zvolená, keďže nebola
dodržaná uvedená 40 dňová lehota.13. Na pojednávaní dňa 06.10.2014 právny zástupca žalovaného založil do spisu podanie žalovaného
zo dňa 06.10.2014, z ktorého vyplýva, že zhromaždenie delegátov malo mať 88 členov, avšak zvolených
bolo len 71 členov, z ktorých 11 členov buď prestalo byť členmi družstva alebo sa vzdali funkcie alebo

zomreli. V uvedenom podaní je uvedené, že počet delegátov bol 60. Zároveň predložil súdu fotokópiu
zápisnice z rokovania predstavenstva žalovaného zo dňa 26.11.2006.

14. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 17.10.2014 predložil súdu doklady, a to návrh počtu
delegátov na zhromaždenie delegátov, oznámenie zástupcov vlastníkov bytov, oznámenie delegátov

spolu s doplnením pre všetkých zástupcov vlastníkov bytov, zápisnicu z 9.rokovania predstavenstva
žalovaného zo dňa 29.10.2009 a zápisnicu z 10.rokovania predstavenstva žalovaného zo dňa
26.11.2009.

15. Právny zástupca žalovaného sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 27.10.2014 a poukázal na to, že
zo zápisnice z rokovania predstavenstva žalovaného zo dňa 30.04.2009 je zrejmé, že problematika

počtu delegátov bola prerokovaná v bode 4 a zapísaná v zápisnici pod písmenom b) ako návrh počtu
delegátov. Zároveň uviedol, že v zápisnici z 9.rokovania predstavenstva žalovaného zo dňa 29.10.2009
vtedajší predseda žalovaného oboznámil v bode 7/2 ostatných členov predstavenstva s výsledkami
volieb delegátov na zhromaždenie delegátov zhromaždenia, ktoré sa malo konať v decembri 2009 a
k tomu prijalo uznesenie 77/10/2009, z ktorého je zrejmé, že na decembrové zhromaždenie delegátov

budú pozvaní delegáti, ktorí splnili všetky kritéria a boli riadne zvolení. Poukázal na to, že bývalý
predseda žalovaného listom zo dňa 11.11.2009 oznámil všetkým delegátom zhromaždenia delegátov,
že splnili kritéria za delegáta na volebné obdobie 2009-2014. Z uvedeného vyplýva, že nie všetky
obytné bloky splnili riadne a včas povinnosti ohľadne nahlásenia delegátov zhromaždenia, ktorí boli
zvolení, pričom niektoré zápisnice boli odovzdané potrebnými. Medzi týmito delegátmi zhromaždenia

delegátov je aj žalobkyňa v 4. rade Alžbeta Gulišová a v danom prípade teda nie je daná aktívna
legitimácia žalobkyne v 4. rade a jej návrh voči žalovanému žiadal zamietnuť. Zároveň uviedol, že
v priebehu konania bola žalobkyňami spochybnená samotná legitimita zhromaždenia delegátov, a to
jeho uznášaniaschopnosť, keďže na zhromaždení delegátov nebola prítomná nadpolovičná väčšina
zhromaždenia delegátov. Uviedol, že kritéria byť delegátom zhromaždenia delegátov splnilo len 71

delegátov, pričom z rozličných príčin sa tento počet znížil na počet 66 delegátov, keďže 1 delegátka
zomrela, 3 ďalší prestali byť členmi družstva a v roku 2014 prestali byť členkami zhromaždenia delegátov
ďalšie 2 delegátky, a preto v júni 2013 bolo na zhromaždení delegátov pozvaných 66 delegátov,
z ktorých sa zúčastnilo vyše 40 delegátov a je teda nepochybné, že zhromaždenie delegátov dňa
20.06.2013 bolo legálne a uznášaniaschopné a legitimitu tohto zhromaždenia nikto nespochybnil, a

to ani žalobkyne vo svojich námietkach, ktoré podali predstavenstvu družstva v júli 2013 a neurobili
tak ani v žalobe. Opätovne žiadal, aby sa súd vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobkýň v 2. a
4. rade z už uvedených dôvodov ohľadne žalobkyne v 3. rade poukázal na svoje vyjadrenia zo dňa
08.01.2014 a na pojednávaní dňa 24.06.2014. Opätovne poukázal na to, že námietky žalobkyne v 3.
rade nie sú totožné s obsahom jej návrhu, ktorý podala na súd. Uviedol, že ohľadne námietok týkajúcich

sa porušenia volebného, rokovacieho poriadku, voľby zapisovateľa, overovateľov zápisnice a použitia
skrutátorov na sčitovanie hlasov uviedol, že tieto body programu delegáti zhromaždenia delegátov
schválili a neboli namietané žiadnym z delegátov. Uviedol, že je v právomoci zhromaždenia delegátov
takéto pomocné orgány zvoliť a akceptovať. Taktiež poukázal na to, že mandátová komisia v prípade
potreby nariadila opätovné hlasovanie, aby predišla nedorozumeniam a chaosu a uviedol, že nie je

pravdou, že mandátna komisia sa neriadila príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku a že by
nezisťovali spôsobilosť uznášať sa v priebehu a pred jednotlivými hlasovaniami. Napokon uviedol, že
je nesprávny a nedostatočný petit žaloby, keďže žalobkyňa v 3. rade žiada, aby súd vyslovil neplatnosť
celého uznesenia zhromaždenia delegátov ako takého a nežiadala vyslovenie neplatnosti len časti
uznesenia, ktoré namietala predstavenstvu žalovaného.

16. Na pojednávaní dňa 11.11.2014 riaditeľka žaovaného založila do spisu zápisnice zo dňa 23.09.2009,
21.10.2009, 07.10.2009 a 01.10.2009, v ktorých je obsiahnutá voľba zástupcov vlastníkov bytov a
zároveň delegátov na zhromaždení delegátov, pričom uvedené zápisnice sa týkajú žalobkýň v 1.-4.rade.
Uviedla, že ona sa nevie vyjadriť k tomu, či boli volení náhradníci delegátov zhromaždenia delegátov

podľa článku 61 odsek 2 stanov žalovaného. Založila do spisu rokovací poriadok zhromaždenia
delegátov zo dňa 02.12.1999 a volebný poriadok zhromaždenia delegátov zo dňa 02.12.2009.
Právna zástupkyňa žalobkýň na uvedenom pojednávaní založila do spisu svoje vyjadrenie zo dňa
11.11.2014, ktorým sa vyjadruje k podaniu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 27.10.2014.Založila do spisu volebný poriadok zhromaždenia delegátov schválený 23.06.2011 a žiadala, aby
súd zadovážil z Obchodného registra žalovaného zoznam zhromaždenia delegátov. Zároveň právny
zástupca žalovaného žiadal, aby bol ako svedok vypočutý bývalý predseda predstavenstva žalovaného

Ing. Michal W..

17. Právna zástupkyňa žalobkýň vo vyjadrení zo dňa 11.11.2014 uviedla, že zhromaždenie delegátov,
ktoré sa konalo dňa 20.06.2013 malo mať 88 delegátov a pokiaľ by došlo k zmene osoby delegáta,
napr. smrťou, odsťahovaním sa, vzdaním sa, resp. odvolaním, mal žalovaný postupovať v súlade s

článkom 61 bod 2, 3 a 4 stanov družstva. Zároveň uviedla, že žalobkyňa v 4. rade predmetné uznesenie,
ktorým bola schválená za delegátku zhromaždenia delegátov predložila v lehote, a to dňa 24.10.2009
a termín určený na deň 15.10.2009 je v rozpore s vtedy platným rokovacím poriadkom a vychádzajúc
z uvedeného, žalobkyňa v 4. rade bola delegátom zhromaždenia delegátov dňa 20.06.2013. Zároveň
v uvedenom vyjadrení poukázala na to, že porovnaním s prezenčnou listinou zhromaždenie delegátov
dňa 20.06.2013 a porovnaním podpisov zhromaždenia delegátov pre potreby založenia do zbierky

listín v Obchodnom registri je preukázaná zhoda len u 45 osôb, pričom 26 osôb je síce uvedených na
zozname delegátov vypracovanom žalovaným, avšak tieto osoby nie sú uvedené na prezenčnej listine
zhromaždenia delegátov a naopak 20 osôb je uvedených na prezenčnej listine zhromaždenia delegátov
dňa 20.06.2013 ale tieto osoby nie sú uvedené v zozname delegátov, ktorý vypracoval žalovaný v
decembri 2009, a teda nie je zrejmé, prečo tieto osoby boli prizvané na zhromaždenie delegátov, keď

neboli zvolené za delegátov. Poukázala na to, že Ing. Z. aj figuruje ako delegát v zozname delegátov,
hoci zo zápisnice z 10.rokovania predstavenstva žalovaného zo dňa 26.11.2009 v bode 7 sa uvádza, že
Ing. Z. nepredložil v lehote zápisnicu, a preto sa nestáva delegátom zhromaždenia delegátov. Obdobne
to bolo aj u Juraja Kevana. Poukázala na to, že Jozef Z. ani Jana J. neboli delegátmi, keďže predmetné
bloky nikdy nemali delegáta. Uviedla, že Karol M. nebol delegátom, avšak sa zúčastnil zhromaždenia

delegátov dňa 20.06.2013 a riadne hlasoval. Je teda zrejmé, že mandátna komisia si neplnila riadne
svoje povinnosti, keďže nepreverila oprávnenosť prítomnosti Karola M. na zhromaždení delegátov a
umožnila mu hlasovať, i napriek tomu, že podľa tvrdenia žalovaného nebol delegátom. V uvedenom
podaní zároveň poukázala na ustanovenie § 231 odsek 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, ktoré taxatívne
určuje dôvody zániku členstva a poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV US 64/2012-13

zo dňa 02.02.2012, podľa ktorého zákonom určené spôsoby zániku členstva nemôžu byť rozšírené
ďalšími dôvodmi v stanovách, a teda článok 20 stanov žalovaného je v rozpore s uvedeným uznesením
Ústavného súdu SR, keďže nad rámec Obchodného zákonníka ako dôvod zániku členstva v bode 9 sa
uvádza, že členstvo v družstve zaniká pri zmene správcu bytového domu, a preto aj keď žalobkyne v 1.
a 2. rade zmenili správcu bytového domu, neznamená to, že zaniklo ich členstvo u žalovaného, a teda

sú členkami žalovaného a sú teda vo veci aktívne legitimované. To isté platí aj o žalobkyni v 4. rade,
ktorá je naďalej členkou družstva, a teda je aktívne legitimovaná vo veci. Z uvedených dôvodov preto
žiadala, aby súd žalobe vyhovel. K uvedenému podaniu pripojila zoznam zástupcov vlastníkov bytov
zo dňa 03.12.2009, zoznam osôb, ktoré nie sú uvedené v prezenčnej listine zhromaždenia delegátov
dňa 20.06.2013 a tiež zoznam osôb, ktoré sú uvedené na prezenčnej listine zhromaždenia delegátov

dňa 20.06.2013, ktoré však nie sú uvedené v zozname delegátov zo dňa 03.12.2009. Taktiež pripojila
uvedené uznesenie Ústavného súdu SR, volebný poriadok zhromaždenia delegátov zo dňa 23.06.2011,
zápisnicu zo schôdze vlastníkov a nájomcov bytov na ulici G. č. XX zo dňa 23.09.2009, z ktorej vyplýva,
že za delegátku zhromaždenia delegátov bola zvolená žalobkyňa v 2. rade, taktiež zápisnicu zo schôdze
vlastníkov bytov na ulici J. bašta XX-XX Nové Zámky zo dňa 21.10.2009, z ktorej vyplýva, že za

delegátku zhromaždenia delegátov bola zvolená žalobkyňa v 4. rade. Zároveň predložila zápisnicu
s prezenčnou listinou. Predložila tiež súdu oznámenie žalovaného zo dňa 03.09.2009, v ktorom sa
uvádza, že zápisnicu z členskej schôdze samosprávy vrátane výsledkov volieb je potrebné predložiť
do 15.10.2009 a taktiež predložila zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov na ulici Ľ. Štúra 2, 4, X G.
J. konanej dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že za delegáta zhromaždenia delegátov bola zvolená

žalobkyňa v 2. rade.

18. Konajúcemu súdu boli zo strany Okresného súdu Nitra, oddelenie obchodného registra zaslané
zápisnice a prezenčné listiny zo zasadnutí predstavenstva žalovaného z rokov 2009-2012, z ktorých
vyplýva, že prezenčná listina zo dňa 14.05.2009 obsahovala počet 90 delegátov, prezenčná listina

zo zhromaždenia delegátov dňa 10.12.2009 obsahovala počet 71 delegátov, prezenčná listina
zo zhromaždenia delegátov dňa 20.05.2010 obsahovala počet 71 delegátov, prezenčná listina
zo zhromaždenia delegátov dňa 09.11.2010 obsahovala počet 70 delegátov, prezenčná listina zo
zhromaždenia delegátov dňa 23.06.2011 obsahovala počet 70 delegátovprezenčná listina zo zhromaždenia delegátov dňa 28.06.2012 obsahovala počet 66 delegátov.

19. Na pojednávaní dňa 20.02.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že členstvo žalobkýň skončilo

dohodou. Uviedol, že členstvo žalobkyne v 4. rade skončilo na základe oznámenia žalovaného zo dňa
02.12.2013 a to z dôvodu ukončenia výkonu správy. Žalobkyňa v 3. rade na uvedenom pojednávaní
uviedla, že sa stále cíti byť členkou žalovaného, keďže žiadnu dohodu o skončení členstva ani výpoveď
z družstva nedala a je pravdou, že jej bolo oznámené, že v súvislosti so zmenou správcov bytov jej
bolo žalovaným oznámená, že jej končí členstvo v družstve. Právna zástupkyňa žalobkýň na uvedenom

pojednávaní uviedla, že členstvo žalobkýň v 1., 3. a 4. rade nezaniklo z dôvodu zmeny správcu
bytov. Opätovne poukázala na nález Ústavného súdu SR a na ustanovenie Obchodného zákonníka,
ktorý nepripúšťa iný spôsob zániku členstva. Poukázala na to, že ustanovenia článku 20 bod 9 stanov
žalovaného je neplatné. Žalobkyňa v 2. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že dohodu o skončení
členstva podpísala keďže predsedníčka žalovaného jej povedala, že ukončením výkonu správy končí
aj členstvo v družstve, pričom uvedený doklad podpísala, keďže predsedkyňa žalovaného jej povedala,

že až vtedy je možné odísť z výkonu správy až keď sa podpíše ukončenie členstva.

20. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedol, že počet členov zhromaždenia
delegátov mal byť podľa oznámenia predstavenstva družstva zo dňa 03.09.2009 88, pričom počet
členov zhromaždenia delegátov bol iný, keďže niektorý zástupcovia vlastníkov bytov neposlali zápisnicu

o zvolení za delegáta, pričom niektorý členovia zhromaždenia delegátov buď vystúpili alebo zomreli.
Uviedol, že doplňovacie voľby za tých čo zomreli alebo vystúpili sa neuskutočňovali. Predstavenstvom
schválená počet bol 71, pričom v dôsledku odchodu alebo úmrtia sa znížil počet členov zhromaždenia
delegátov na 66, a to v rokoch 2012 a 2013. Zároveň založil do spisu doklady o zvolení delegátov
zhromaždenia delegátov Viery B., pani I.. Poukázal na to, že nikdy v minulosti nijaký delegát nevzniesol

námietku prečo je počet delegátov taký, aký sa oznámil. Právna zástupkyňa žalobkýň na uvedenom
pojednávaní uviedla, že Ing. M. hoci nebol zvolený za delegáta zhromaždenia delegátov bol prítomný
na zhromaždení delegátov v roku 2013.

21. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 27.02.2015 zaslal súdu doklady, t.j. prezenčnú

listinu zo zhromaždenia delegátov od 10.12.2009 až po 20.06.2013. Uviedol, že napriek výzve
vtedajšieho predsedu družstva zo dňa 03.09.2009 neboli riadne a včas vo všetkých 88 okrskoch zvolení
príslušní kandidáti, resp. zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov so zvoleným kandidátom doručená
predstavenstvu družstva do 15.10.2009 a pozvánky na zhromaždenie delegátov dňa 10.12.2009 boli
zaslané len pre 71 delegátov namiesto 88. Uviedol, že žiadny náhradníci neboli navrhovaní ani volení,

keďže stanovy žalovaného ani zákon takúto povinnosť orgánom družstva nepredpisuje a počet členov
zhromaždenia delegátov klesol zo 71 na 66.

22. Na pojednávaní dňa 17.03.2015 právna zástupkyňa žalobkýň predložila písomné vyjadrenie zo
dňa 17.03.2015, ktorým sa vyjadrila k písomnému vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného zo

dňa 27.02.2015. Zároveň uviedla, že v uvedenom vyjadrení právny zástupca žalovaného spochybnil
legitimitu zhromaždenia delegátov, ktoré sa konali v rokoch 2009-2013 a opätovne uviedla, že žalobkyňa
v 4. rade včas predložila zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov predstavenstvu družstva o tom,
že bola zvolená za delegátku zhromaždenia delegátov, avšak i napriek tomu nebola pozvaná na
zhromaždenie delegátov a nebola ani evidovaná ako delegátka zhromaždenia delegátov. Uviedla, že

uvedenú zápisnicu žalovanému predložila 27.10.2009, avšak prezentačná pečiatka žalovaného bola s
dátumom november 2009. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní opätovne zopakoval
už prechádzajúce argumenty vo veci.

23. Právna zástupkyňa žalobkýň vo svojom vyjadrení zo dňa 17.03.2015 poukázala na ustanovenie §

248 odsek 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak stanovy určujú, že sa volia náhradníci členov
orgánov družstva, nastupuje namiesto odstúpivšieho člena dňom odstúpenia náhradník podľa určeného
poradia. Podľa ustanovenia § 148 odsek 2 ustanovenie odseku 2 platí aj v prípade, že členstvo v
orgáne zanikne smrťou. Zároveň poukázala na to, že podľa článku 61 odsek 3 stanov žalovaného
počet náhradníkov orgánov musí byť aspoň v takom počte, v akom je sám volený orgán, pričom podľa

článku 61 bod 4 stanov žalovaného ustanovenie bodu 3 platí aj v prípade, že členstvo v orgáne zanikne
smrťou alebo vzdaním sa funkcie člena voleného orgánu. Preto poukázala na nesprávne tvrdenie
právneho zástupcu žalovaného, že stanovy ani zákon povinnosť určovať náhradníkov do orgánov
družstva neukladá. Zároveň v uvedenom vyjadrení uviedla, že za delegátov, ktorí boli v roku 2009riadne zvolení na zasadnutí zhromaždenia delegátov nezastupoval náhradník. Išlo o 5 osôb, a to Etelu
I., Evu L., Gabriela Y., T. I. a Z. M.. Zároveň uviedla, že odporca nepreukázal, akým spôsobom boli noví
delegáti zhromaždenia delegátov zvolení. Išlo o týchto nových delegátov: Šuráni B., P. R., E. L., J. E.,

T.. Z. V., E. M. a T. I.. Zároveň poukázala na to, že zhromaždenia delegátov sa zúčastnili aj delegáti,
ktorí vôbec nemali mandát a nemali právo hlasovať. Išlo o nasledovné osoby: Karol M., Jozef E., Ing.
Štefan A., Dr. Ján O., Ján L.. Poukázala na to, že s prezenčnou pečiatkou a dátumom doručovania
zápisnice ohľadne zvolenia za delegátov sa manipulovalo. Poukázala na ďalšie nezrovnalosti ohľadne
legitimity delegátov na zhromaždení delegátov dňa 20.06.2013. Poukázala na to, že bol porušený článok

67 bod 3 stanov žalovaného, keďže pozvánky na zhromaždenie delegátov neboli zasielané delegátom
do vlastných rúk a uviedla, že minimálne za 2 delegátov nebol zvolený náhradník, napr. Horváthová, M.,
pričom u 7 delegátov nebol zo strany žalovaného predložený žiadny dôkaz o tom, že sa stali delegátmi,
resp. či boli riadne zvolení za delegátov zhromaždenia delegátov a poukázala na to, že bol porušený
nielen zákon ale aj stanovy žalovaného, keďže za zhromaždenie delegátov hlasovali osoby, ktoré na
to nemali mandát.

24. Na pojednávaní dňa 20.04.2015 právny zástupca žalovaného predložil vo veci stanovisko
žalovaného zo dňa 20.04.2015 a uviedol, že súd pri rozhodovaní sa má zamerať na skutočnosti, ktoré
boli namietané žalobkyňami v podaní, ktoré bolo doručené predstavenstvu 18.07.2013 a uviedol, že
náhradníci delegátov zhromaždenia neboli volení ani v predchádzajúcich rokoch. Poukázal na svoje

predchádzajúce vyjadrenia vo veci a žiadal žalobu zamietnuť a žiadal, aby súd posudzoval vec podľa
stanov z roku 2009, keďže funkčné obdobie zhromaždenia delegátov bolo 5 ročné. Právna zástupkyňa
žalobkýň na uvedenom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava doterajších prednesov a žiadala, aby súd
žalobe vyhovel.

25. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 20.04.2015 uviedol, že náhradníci do
zhromaždenia delegátov v rokoch 2011, 2012 a 2013 volení neboli. Poukázal na článok 73 odsek
2 stanov žalovaného z mája 2009, podľa ktorého, ak sa volia náhradníci členov orgánov družstva,
nastupuje namiesto odstupujúceho člena náhradník podľa určeného poriadku, pričom podľa článku 73
bod 5 stanov žalovaného z mája 2009, ak by počet členov orgánu mal rezignáciou klesnúť pod polovicu

končí povinnosť rezignujúceho člena vykonávať funkciu až zvolením nového člena orgánu. Preto
predstavenstvožalovanéhopostupovalosprávneajvjúni2013,keďnazhromaždeniedelegátovpozvalo
všetkých zvolených členov zhromaždenia delegátov, ktorí boli zvolení na zhromaždení delegátov v
decembri 2009. Opätovne poukázal na to, že uvedené skutočnosti neboli namietané ani jednou zo
žalobkýň a z týchto dôvodov by sa súd touto námietkou žalobkýň nemal zaoberať. Zároveň uviedol,

že konajúci súd by mal rozhodovať len o tých skutočnostiach, ktoré boli namietané žalobkyňami v ich
podaní na predstavenstvo a poukázal na to, že nie je zhoda medzi námietkami žalobkýň doručených
predstavenstvu a v žalobe. Žiadal preto, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

26. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu konajúci súd rozhodol rozsudkom č.

6C/202/2013-482 zo dňa 20.04.2015, ktorým žalobu žalobkyne v 2. rade voči žalovanému zamietol a
zároveň uvedeným rozsudkom určil, že uznesenie zhromaždenia delegátov Novozámockého bytového
družstva, družstvo Nové Zámky zo dňa 20.06.2013 je neplatné a zároveň rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyniam v 1., 3. a 4. rade trovy konania. Zároveň tiež rozhodol o povinnosti
žalobkyne v 2. rade zaplatiť žalovanému trovy konania pričom zároveň tiež rozhodol o povinnosti

žalovaného zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu.

27. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním žalovaný a odvolací súd - Krajský
súd v Nitre uznesením č. 9Co/1065/2015-567 zo dňa 02.02.2017 rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej vyhovujúcej časti, vo výroku o trovách konania a trovách štátu vo vzťahu k žalobkyniam v

1. 3. a 4. rade zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného rozsudku odvolací
súd uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bolo posúdiť dôvodnosť žaloby podanej žalobkyňami len
na základe tých dôvodov, o ktoré žalobkyne opreli písomne podanú žalobu a ktoré boli obsahovo
zhodné s námietkami žalobkýň vznesenými proti uzneseniu zhromaždenia delegátov, ktoré sa konalo
20.06.2013. Vytkol súdu prvého stupňa, že v odôvodnení napadnutého rozsudku posúdil dôvodnosť

podanej žaloby len s ohľadom na činnosť mandátnej komisie pričom žalobkyne vo vzťahu k mandátnej
komisii v žalobe namietali, že táto komisia si neplnila svoju činnosť podľa článku 27 rokovacieho
poriadku z hľadiska jeho reálneho vykonávania a prevažne v spojitosti s nedôvodným schválením
skrutátorov a nie z hľadiska posúdenia toho či zhromaždenie delegátov malo predpísaný počet a čibolo spôsobilé napadnuté uznesenie prijať a uviedol, že tieto skutočnosti neboli žalobkyňami namietané
ani v námietkach ani v podanej žalobe. Uviedol tiež, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so
všetkými žalobkyňami tvrdenými dôvodmi platnosti uznesenia zhromaždenia delegátov a to za a)

nedodržanie postupu rokovaní zhromaždenia delegátov o doplnení, resp. zmene predmetu činnosti
družstva a to vo vzťahu k bodu 6 programu, za b) nedodržaniu formy a spôsobu vyhotovenia zápisnice
zo zasadnutia zhromaždenia delegátov družstva a jej podpisovania keď žalobkyne namietali formu
jej vyhotovenia notárskou zápisnicou v rozpore s článkom 21 rokovacieho poriadku družstva, za c)
schválenie skrutátorov na sčítavanie hlasov pri hlasovaní o jednotlivých návrhoch, ktoré schválenie

nebolo ani predmetom programu zhromaždenia delegátov a ani dokumenty družstva nemajú zakotvenú
funkciu a pôsobenie skrutátorov pri zasadnutiach orgánov družstva a rovnako ich funkciu neupravuje
ani obchodný zákonník pričom k týmto dôvodom neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov
žalovaného súd prvého stupňa neuviedol ďalšie právne závery.

28. Odvolací súd k vyhotoveniu zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia delegátov žalovaného formou

notárskej zápisnice uviedol, že z článku 21 rokovacieho poriadku žalovaného vyplýva, že o priebehu
schôdze orgánov družstva sa spisuje zápisnica, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v bode 1
pod písmenami a) až e) v článku 21 rokovacieho poriadku ako i to kto zápisnicu vyhotovuje, kto ju
podpisuje, má za následok neplatnosť namietaného uznesenia zhromaždenia delegátov. Uviedol tiež,
že obchodný zákonník nevyžaduje formu notárskej zápisnice pre zápisnicu členskej schôdze okrem

prípadov uvedených v zákone a to v prípade ustanovujúcej schôdze družstva podľa § 224 ods. 6
Obchodného zákonníka a v prípade rozhodnutia členskej schôdze o zrušení družstva podľa § 254
ods. 3 Obchodného zákonníka a uviedol, že spísanie zápisnice formou notárskej zápisnice nevylučuje
ani rokovací poriadok žalovaného ani jeho stanovy a ani Obchodný zákonník. Poukázal na to, že
zaznamenanie priebehu zasadnutia zhromaždenia delegátov žalovaného formou notárskej zápisnice je

v zásade garanciou toho, že takto vyhotovená zápisnica bude obsahovať všetky požadované náležitosti
v súlade s rokovacím poriadkom žalovaného, jeho stanovami a zákonom. Odvolací súd taktiež poukázal
na to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, či žalobkyne v 1. 3. a 4. rade mali právo podať námietky
proti uzneseniu zhromaždenia delegátov žalovaného vzhľadom na výsledky hlasovania na tomto
zhromaždení, keď podľa článku 70 stanov žalovaného môže delegát po prijatí uznesenia zhromaždenia

delegátov podať námietky ale len proti uzneseniu proti ktorému hlasoval.

29. Na pojednávaní dňa 26.09.2017 sa nezúčastnili žalobkyne v 1., 2., a 3. rade ani ich právna
zástupkyňa, ktorá písomným podaním zo dňa 22.09.2017 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní
z dôvodu kolízie na inom pojednávaní na konajúcom súde s tým, že zároveň ospravedlnila neúčasť

žalobkýň na pojednávaní a súhlasila s tým aby súd pojednával bez ich účasti. Na uvedenom pojednávaní
právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridrižiava doterajších písomných a ústnych prednesov,
vzhľadom na skutočnosti a dôvody obsiahnuté v uznesení Krajského súdu v Nitre č. 9Co/1065/2015-567
žiadal aby súd žalobu zamietol pričom žiadal priznať náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho
konania.

30. Podľa § 4 Občianskeho zákonníka, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať
ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

Podľa § 137 písmeno d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 242 Obchodného zákonníka, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej
schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu
môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala,
alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno

na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo
od oznámenia námietky predstavenstvu.
Podľa § 239 odsek 7 Obchodného zákonníka, ak s ohľadom na rozsah družstva nie je dobre možné
zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť členskej
schôdze zhromaždenie delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom hlasov. Stanovy môžu

určiť odchýlky, pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné usporiadanie družstva.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka , sa právny úkon
musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom jeplnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu

alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme
akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa článku 56 stanov žalovaného schválených zhromaždením delegátov zo dňa 23.06.2011, ktoré
nadobudli účinnosť uvedeného dňa (čl. 25 spisu), orgánmi družstva sú zhromaždenia delegátov,

predstavenstvo a kontrolná komisia.

Podľa článku 58 bod 2 stanov žalovaného, kolektívne orgány družstva rozhodujú na základe
kolektívneho zvolania všetkých jej členov.

Podľa článku 59 bod 1 stanov žalovaného, je funkčné obdobie orgánov družstva 5 rokov.

Podľa článku 61 bod 2, 3 a 4 stanov žalovaného, volený orgán určí počet a poradie náhradníkov podľa
počtu získaných hlasov, pričom poradie medzi náhradníkmi určuje pomer ich získaných hlasov. Určený
počet náhradníkov do volených orgánov musí byť aspoň v takom počte, v akom je sám volený orgán.
Ustanovenie odsekov 2 a 3 platí aj v prípade, že členstvo v orgáne zanikne smrťou alebo vzdaní sa

funkcie člena voleného orgánu.

Podľa článku 65 stanov žalovaného, o každej schôdzi orgánu sa vyhotoví zápisnica, ktorá okrem
iného musí obsahovať podpis vyhotoviteľa zápisnice a prípade aj overovateľov zápisnice, ak takýto boli
zvolení, pričom prílohu zápisnice tvorí zoznam účastníkov zhromaždenia delegátov, prezenčná listina,

pozvánka a podklady, ktoré boli priložené k prerokovaním bodom, pričom podrobnosti a postup orgánov
pri voľbách a odvolávaní, o rokovaní a rozhodovaní a overovaní zápisnice upravuje volebný a rokovací
poriadok, ktoré schvaľuje zhromaždenie delegátov.

Podľa článku 66 stanov žalovaného, zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom družstva a plní a

nahradzuje v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze.

Podľa článku 67 stanov žalovaného, zasadnutie zhromaždenia delegátov zvoláva predstavenstvo podľa
potreby, najmenej však raz ročne, pričom program rokovania musí byť oznámený na pozvánkach
zaslaných delegátom do vlastných rúk, najneskôr 7 dní pred konaním zhromaždenia delegátov.

Podľa článku 77 stanov žalovaného, podrobnosti o činnosti kolektívnych orgánov družstva o ich
zvolávaní, uznášaní sa a o rozhodovaní a vyhotovovaní zápisníc, ako aj podrobnosti o zriadením
pomocných orgánov upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje zhromaždenie delegátov.

Podľa článku 21 rokovacieho poriadku žalovaného zo dňa 23.06.2011, o priebehu schôdze orgánov
družstva sa spíše zápisnica, ktorá musí obsahovať náležitosti výslovne uvedené v článku 21 bod
1, pričom podľa bodu 2 a 3 uvedeného článku rokovacieho poriadku odporcu zápisnicu vyhotovuje
zapisovateľ určený predsedajúcim a zapisovateľ je spravidla člen orgánu, rozhodnutím predsedu môže
byť za zapisovateľa určený aj pracovník družstva, pričom z uvedeného článku bod 3 rokovacieho

poriadku odporcu vyplýva, že zápisnicu zo zhromaždenia delegátov podpisujú 2 zvolení overovatelia.

Podľa článku 22 bod 4 rokovacieho poriadku žalovaného, povinnosti družstva doručiť písomnosť do
vlastných rúk je splnená pri doručovaní funkcionárom alebo pracovníkom družstva, keď člen prevzatie
písomne potvrdí a pri doručovaní poštou, keď pošta písomnosť do vlastných rúk doručí; účinky doručenia

nastanú, aj keď pošta písomnosť vráti družstvu ako nedoručiteľnú a člen svojim konaním zmaril
doručenie alebo keď člen prijatie písomne odmietol.

Podľa článku 27 rokovacieho poriadku žalovaného, mandátová komisia skúma oprávnenie prítomných
zúčastniť sa schôdze, podáva správu o počte prítomných podľa prezenčnej listiny a o počte účastníkov

s hlasovacím právom a zisťuje, či je schôdza schopná uznášať sa na začiatku zasadnutia a v priebehu
rokovania, pri hlasovaní o jednotlivých návrhoch dbá o správnosť postupu a zisťovania výsledku
hlasovania, pričom mandátová komisia v prípade potreby zisťuje spôsobilosť uznášať sa zhromaždenia
delegátov v priebehu, resp. pred jednotlivými hlasovaniami.31. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu ako i na základe vyššie uvedených zákonných
ustanovení ako i stanov žalovaného, vychádzajúc z právneho názoru obsiahnutého v uznesení č.

9Co/1065/2015-567 mal konajúci súd za to, že žaloba žalobkýň v 1., 3. a 4. rade je nedôvodná. Súd
mal za to, že žalobkyne osvedčili naliehavý právny záujem podľa § 242 Obchodného zákonníka, podľa
§ 4 Občianskeho zákonníka a § 137 písmeno d) CSP na určení neplatnosti uznesenia žalovaného,
keďže tohto práva sa domáhali ako členky žalovaného. Z uvedeného ustanovenia § 242 Obchodného
zákonníka vyplýva, že nie je rozhodné, či žalobkyne boli členkami zhromaždenia delegátov žalovaného

ale je rozhodné, že boli členkami žalovaného v čase podania žaloby a v čase rozhodovania o žalobe,
keďže takéto právo im uvedené zákonné ustanovenie Obchodného zákonníka priznáva ako členom
družstva bez ďalšej podmienky byť členom z niektorého orgánu družstva. Konajúci súd mal za to, že
žalobkyne v 1., 3. a 4. rade boli v čase podania návrhu na začatie konania členkami žalovaného, a to
platí aj o žalobkyni v 1. rade, keďže ustanovenie článku stanov žalovaného obsiahnuté v článku 20 pod
bodom 9, ktorým členstvo zaniká pri zmene správcu bytového domu je neplatné, keďže je v rozpore

s ustanovením § 231 odsek 1 Obchodného zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením, od ktorého
nie je možné sa odchýliť. Žalobkyne v žalobe uviedli, že sa domáhajú určenia neplatnosti uznesenia
zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 20.06.2013, pričom v žalobe boli uvedené dôvody tohto
návrhu, a to skutočnosť, že zápisnica zo zhromaždenia delegátov dňa 20.06.2013 nebola spísaná
zapisovateľom podľa článku 21 odsek 2 rokovacieho poriadku žalovaného schváleného 23.06.2011 ani

nebola overovaná overovateľmi zápisnice, keďže títo neboli určení, nakoľko zápisnica zo zhromaždenia
delegátov bola vyhotovená notárskou zápisnicou notárkou JUDr. Martou Botkovou č. N XXX/XXXX,
NZ XXXXX/XXXX, Ncris XXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2013. V žalobe poukázali na to, že mandátna
komisia schválená zhromaždením delegátov sa neriadila ustanoveniami článku 27 rokovacieho poriadku
žalovaného,keďže nezisťovalaspôsobilosťuznášaťsavpriebehu,akoipredjednotlivýmihlasovaniami,

pričom hlasovanie bolo zmätočné, počty hlasov sa menili. Z námietok, ktoré boli podané žalobkyňami
v 1., 2. a 3.rade zo dňa 17.07.2013, a ktoré boli doručené žalovanému dňa 18.07.2013 vyplýva,
že žalobkyne namietali, že sa nerozhodovalo o predmete činnosti družstva. Zároveň namietali, že
bolo porušené ustanovenie článku 65 odsek 5 stanov žalovaného a článok 21 odsek 2 rokovacieho
poriadku žalovaného, z ktorých vyplýva, že podrobnosti a postup orgánov pri voľbách a odvolaní o

rokovaní a rozhodovaní a overovaní zápisnice upravuje volebný a rokovací poriadok a poukázali na
článok 21 odsek 2 rokovacieho poriadku žalovaného, podľa ktorého zápisnicu vyhotovuje zapisovateľ
určený predsedajúcim, zapisovateľom je spravidla člen orgánu, rozhodnutím predsedu môže byť za
zapisovateľa určený pracovník družstva a poukázali na to, že článok 21 odsek 3 rokovacieho poriadku
určuje, že zápisnicu zo zhromaždenia delegátov podpisujú dvaja overovatelia zápisnice. Zároveň

namietali, že sčitovanie hlasov pri hlasovaní na zhromaždení delegátov dňa 20.06.2013 uskutočňovali
skrutátori, pričom schvaľovanie skrutátorov nebolo predmetom rokovania zhromaždenia delegátov, a
túto funkciu neupravuje ani Obchodný zákonník. Napokon namietali aj činnosť mandátnej komisie,
pričom poukázali na článok 27 rokovacieho poriadku, z ktorého vyplýva, že mandátová komisia skúma
oprávnenieprítomnýchzúčastniťsaschôdze,podávasprávuopočteprítomnýchpodľaprezenčnejlistiny

a o počte účastníkov s hlasovacím právom a zisťuje, či je schôdza schopná uznášať sa na začiatku
zasadnutia a v priebehu rokovania, pri hlasovaní o jednotlivých návrhoch dbá o správnosť postupu
a zisťovania výsledku hlasovania, pričom mandátová komisia v prípade potreby zisťuje spôsobilosť
uznášať sa zhromaždenia delegátov v priebehu, resp. pred jednotlivými hlasovaniami. Z námietok, ktoré
podala žalobkyňa v 4. rade, a ktoré boli doručené predstavenstvu žalovaného dňa 18.07.2013 vyplývajú

tie isté námietky, ako z vyššie uvedených námietok žalobkýň v 1., 2. a 3. rade, keďže obe podania
sú obsahovo totožné. Porovnaním uvedených podaní, t.j. námietok žalobkýň v 1., 3. a 4. rade, ako i
porovnaním obsahu a dôvodov návrhu na začatie konania zo dňa 15.08.2013 je zrejmé, že žalobkyne
namietali v oboch podaniach dve skutočnosti, a to, že zápisnica zo zhromaždenia delegátov nebola
spísaná spôsobom, ako to určuje článok 65 stanov žalovaného a článok 21 rokovacieho poriadku

žalovaného, t.j., že notárska zápisnica nebola spisovaná zapisovateľom a overená dvoma overovateľmi
ale bola vyhotovovaná notárskou zápisnicou, čo je v rozpore s uvedenými ustanoveniami stanov a
rokovacieho poriadku žalovaného, a teda, že neboli dodržané stanovy žalovaného. Zároveň z oboch
podaní vyplýva, že bola namietaná činnosť mandátnej komisie, ktorá nevykonávala činnosť tak, ako to
pre ňu vyplýva z článku 27 rokovacieho poriadku žalovaného, ktorý bol vydaný v súlade s článkom 77

stanov žalovaného.

32. Súd po posúdení vyššie uvedených skutočností vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru
odvolacieho súdu mal za to, že žalobkyne v priebehu celého konania nepreukázali dôležitú skutočnosťa to skutočnosť, že pri hlasovaní o uznesení zhromaždenia delegátov hlasovali proti prijatiu uvedeného
uzneseniaatedalenvtedy,akbyhlasovaliprotiuvedenémuuzneseniu,mohlipodaťnámietkyprotinemu
atiežajžalobuatopodľačlánku70stanovžalovaného.Vtomtosmeretedažalobkyneneunieslidôkazné

bremeno na preukázanie tejto skutočnosti a z toho dôvodu preto súd žalobu ako takú zamietol. Zároveň
konajúci súd mal za to, že ak by aj žalobkyne preukázali, že na uvedenom zhromaždení delegátov
hlasovali proti uvedenému uzneseniu, mal konajúci súd za to, že nimi namietané skutočnosti a to a)
nedodržanie postupu rokovania zhromaždenia delegátov o doplnení, resp. zmene predmetu činnosti
družstva,b)nedodržanieformyaspôsobuvyhotoveniazápisnicezozasadnutiazhromaždeniadelegátov

družstva a jej podpisovania, keď žalobkyne namietali formu jej vyhotovenia notárskou zápisnicou v
rozpore s článkom 21 rokovacieho poriadku žalovaného, c) schválenie skrutátorov na sčítavanie hlasov
pri hlasovaní o jednotlivých návrhoch, ktoré schválenie nebolo ani predmetom programu zhromaždenia
delegátovaanidokumentydružstvanemajúzakotvenúfunkciuapôsobenieskrutátorovprizasadnutiach
orgánov družstva a rovnako ich funkciu neupravuje ani obchodný zákonník, nespôsobovali a nespôsobili
to že by mali za následok neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov, ktorého sa žalobkyne

domáhali.

33. Čo sa týka žalobkyňami namietaného nedodržania postupu rokovania zhromaždenia delegátov
ohľadne predmetu činnosti družstva, konajúci súd mal za to, že táto námietka nie je dôvodná, keďže v
danom prípade sa rozhodovalo len o výstavbe domova dôchodcov, pričom o tomto návrhu rozhodovalo

zhromaždenie delegátov, ktoré schválilo výstavbu domova dôchodcov. Z uvedeného je zrejmé, že v
danom prípade sa nerozhodovalo o predmete činnosti družstva ale len o tom, že sa uskutoční výstavba
domova dôchodcov. Nedošlo teda k žiadnemu porušeniu zákona ani stanov zo strany žalovaného a
preto súd túto námietku žalobkýň považoval za nedôvodnú a schválenie výstavby domova dôchodcov
nemohlo mať za následok neplatnosť uvedeného uznesenia zhromaždenia delegátov. Žalobkyne ani

nepreukázali, ktoré ustanovenie zákona, resp. stanov žalovaného boli porušené.

34. Čo sa týka žalobkyňami namietaného nedodržania formy a spôsobu vyhotovenia zápisnice zo
zasadnutia zhromaždenia delegátov družstva a jej podpisovania keď žalobkyne namietali formu jej
vyhotovenia notárskou zápisnicou v rozpore s článkom 21 rokovacieho poriadku družstva, túto taktiež

konajúci súd považoval za nedôvodnú keďže spísanie zápisnice z rokovania zhromaždenia delegátov
formou notárskej zápisnice nemohlo žiadnym spôsobom spôsobiť, že uznesenie zhromaždenia
delegátov by bolo neplatné, pričom táto notárska zápisnica je v zásade garanciou toho, že takto
vyhotovená zápisnica bude obsahovať všetky požadované náležitosti v súlade s rokovacím poriadkom
žalovaného, jeho stanovami a zákonom a teda ak aj došlo k porušeniu rokovacieho poriadku žalovaného

keďže zápisnica zo zhromaždenia delegátov sa mala vyhotovovať vo vlastnej réžii družstva, nemožno
vzhľadom na uvedené konštatovať, že by iný postup, najmä spísanie zápisnice zo zhromaždenia
delegátov formou notárskej zápisnice spôsoboval neplatnosť uznesenia, ktoré zhromaždenie delegátov
prijalo.

35. Čo sa týka žalobkyňami namietanej skutočnosti, že schválenie skrutátorov na sčítavanie hlasov pri
hlasovaní o jednotlivých návrhoch, ktoré schválenie nebolo ani predmetom programu zhromaždenia
delegátovaanidokumentydružstvanemajúzakotvenúfunkciuapôsobenieskrutátorovprizasadnutiach
orgánov družstva a rovnako ich funkciu neupravuje ani obchodný zákonník, konajúci súd konštatuje,
že ani táto skutočnosť nemohla spôsobiť neplatnosť uvedeného uznesenia, nakoľko bolo vo výlučnej

pôsobnosti zhromaždenia delegátov rozhodovať o tom, akým spôsobom sa budú sčítavať hlasy na
rokovaní zhromaždenia delegátov, pričom takýto postup žiadny zákona ani stanovy nezakazujú tým viac,
že proti sčítavaniu hlasov skrutátormi nikto na zasadnutí zhromaždenia delegátov nemal námietky a
nevyplýva to ani z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Martou Botkovou.

36. Z uvedených dôvodov preto súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 242 Obchodného
zákonníka a tiež s poukazom na ustanovenia § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a s poukazom na
ustanovenie § 137 písmeno d) CSP žalobu žalobkýň v 1., 3. a 4.rade zamietol.

37. Súd o trovách a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trovkonaniarozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal náhradu trov
konania ako i náhradu trov odvolacieho konania a rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku,

pričom o výške náhrady trov konania a náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

38. Súd zároveň rozhodol o povinnosti neúspešných žalobkýň v 1. 3. a 4. rade zaplatiť Okresnému súdu
Nové Zámky trovy štátu v sume 4,27 eur, ktoré predstavovali vyplatené svedočné svedkovi Gabriele

C. na pojednávaní dňa 20.05.2014, o tejto povinnosti súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 odsek 2
CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.