Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/222/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208464
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616208464.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: Z. C., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom F. S. XXX, F. D., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Medveckou, so
sídlomO.XXX,F.Z.,protižalovanému:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,
IČO:35807598,ozaplatenie572eurspríslušenstvom,nazákladeodvolaniažalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Csp/131/2016-131 zo dňa 9. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 572 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 572 eur od 11.5.2016 do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2.Ako nesporné východiskovo súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
zmluvy o úvere č. 500300348 dnˇa 03.06.2011, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo
výške 500 eur, pričom žalobkyňa uhradila celkovo sumu 1.442 eur. Nadväzne konštatoval, že nie je
opodstatnená obrana žalovaného spocˇi´vajúca predovsˇetky´m v tvrdeni´, zˇe predmetna´ zmluva o u

´vere nie je zmluvou spotrebitelˇskou a ani zmluvou o spotrebitelˇskom u´vere, pretozˇe žalovaný vstu
´pil do pra´vneho vztˇahu so žalobkyňou na za´klade vyhla´senia žalobkyne, zˇe penˇazˇne´ prostriedky
pouzˇije na vy´kon zamestnania a nie na osobnu´ potrebu. Vzájomný právny vzťah strán sporu je teda
podľa žalovaného obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je
na mieste. Okresný súd dospel k záveru, že pravdivostˇ dojednania použitia peňažných prostriedkov na
výkon zamestnania preuka´zana´ nebola. Žalobkyňa tu´to skutocˇnostˇ namietala z do^vodu, zˇe v čase
poskytnutia úveru bola zamestnaná ako poštová doručovateľka v pracovnom pomere (čo vyplýva aj z

lustrácievSociálnejpoisťovni),atedapeniazenanákladysúvisiacespracovnoucestounepotrebovalaa
take´to vyhla´senie bolo urobene´ u´cˇelovo. Žalobkyňa uviedla, že peňažné prostriedky z úveru použila
na kúpu dreva na nastávajúce zimné obdobie.
3.Okresný súd prisvedčil tejto argumentácii žalobkyne, pretože postráda akúkoľvek logiku, aby boli
úverové prostriedky použité zo strany žalobkyne na výkon zamestnania vzhľadom na druh práce, ktorú
vykonávala, obsahovú náplň tejto práce a tiež vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje žiadny zákonný
dôvod na to, aby si žalobkyňa ako poštová doručovateľka bola povinná uhrádzať náklady súvisiace

s pracovnou cestou. Aj keby totiž bola na pracovnú cestu vyslaná (čo je pri jej pracovnom zaradení
málo pravdepodobné), náklady takejto cesty je povinný znášať zamestnávateľ. Všetky dokumenty, tak
zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy a dodatok k zmluve o úvere sú z toho istého
dňa a žalobkyňa ich podpisovala bez toho, aby sama do kolóniek vpisovala údaje. Listiny boli vopredpripravené a dané jej na podpis. Podľa súdu sa žalovaný ty´mto postupom snazˇil vyhnu´tˇ rezˇimu za
´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch, nekonal s odbornou starostlivostˇou, keď predmetne´ zmluvy, ktore
´ su´ jednoznacˇne formula´rovy´mi zmluvami, su´ predkladane´ na podpis dlžníkom, ktori´ v mnohy

´ch pri´padoch si neuvedomuju´ do^sledky podpisu taky´chto zmlu´v, nie su´ dostatocˇne uzrozumeni´ s
ustanoveniami samotnej zmluvy, jej dodatkov, ani ostatných listín, ktoré sú im na podpis predkladané.
4.Podľa súdu prvej inštancie však ta´to skutocˇnostˇ neznamena´, zˇe na nich/dlžníkov nespada´
rezˇim ochrany spotrebitelˇov, ako sa to snazˇi´ žalovaný svojim postupom spochybniť. Argumenta´cia
žalovaného v zmysle ktorej by žalobkyňa nemala matˇ postavenie spotrebitelˇa pri uzatva´rani´ zmluvy

s poukazom na skutocˇnostˇ, na aky´ u´cˇel bol u´ver poskytnuty´ a vzhlˇadom na skutocˇnostˇ, zˇe
žalobkyňauviedlaaajpodpi´sala,zˇepenˇazˇne´prostriedkysu´nau´cˇelvy´konuzamestnaniaaztohto
do^vodu jej nema´ bytˇ priznane´ pra´vne postavenie spotrebitelˇa, je rovnako tendencˇna´, pretože aj v
prípade, ak by tomu tak bolo a peňažné prostriedky by boli žalobkyňou použité na výkon zamestnania,
nijako ju to nevylučuje z režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch a naďalej je potrebné jej priznať
postavenie spotrebiteľa. Vymedzenie spotrebitelˇa podlˇa § 2 pi´sm. a) Zákona o spotrebiteľských

úveroch je jednoznačné a existencia pracovnoprávneho vzťahu a hypotetického použitia prostriedkov
úveruvsúvislostisozamestnaním,nevylučujedlžníkaspodspotrebiteľskejochrany.Pojemzamestnanie
nemožno stotožňovať s povolaním, ktorý je pojmom širším a všeobecnejším než pojem zamestnanie.
SamotnýZákonospotrebiteľskýchúverochuvádza,ževprípadepovolaniaidenapr.ozákonč.138/1992
Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, zákon č. 586/2003 Z. z. o

advokácii. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu vyvracajú obranu žalovaného a súd jednoznačne
zastáva názor, že žalobkyňa akokoľvek mala postavenie spotrebiteľa a nebolo v konaní preukázané, že
by konala pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
5.Následne okresný súd posudzoval náležitosti podstatné na´lezˇitosti´ zmluvy o spotrebitelˇskom u
´vere, pričom jednou z nich je v zmysle § 9 ods. 2 pi´sm. j) za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch aj u

´daj o rocˇnej percentua´lnej miere na´kladov. Ide o porovnatelˇne´ cˇi´slo slu´zˇiace spotrebitelˇovi na
orienta´ciu v ponuka´ch ro^znych financˇny´ch insˇtitu´cii´ poskytuju´cich u´very. V predmetnej zmluve
tiež absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. S absenciou týchto u´dajov v zmluve o u´vere za´kon nespa´ja neplatnostˇ
zmluvy o u´vere, ale spotrebitelˇovi poskytuje ochranu spocˇi´vaju´cu v tom, zˇe spotrebitelˇsky´ u´ver

sa povazˇuje za bezu´rocˇny´ a bez poplatkov. Vzhlˇadom na predmetnú pra´vnu fikciu, je plnenie
prijate´ zˇalovany´m od zˇalobkyne plneni´m bez pra´vneho do^vodu, a teda ide o bezdo^vodne´
obohatenie na strane zˇalovane´ho, ktore´ musi´ vydatˇ. Na základe tohto záveru sa argumetáciou
žalovaného týkajúcou sa opodstatnenosti výšky poplatku za poskytnutie úveru ďalej nezaoberal. Titulom
bezdôvodného obohatenia žalobkyňa požadovala od žalovaného sumu 572 eur. V rozsahu žalovanej

sumy podľa okresného súdu jednoznačne došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu,
z ktorého dôvodu žalobe ohľadne istiny vyhovel. Su´d priznal žalobkyni aj pri´slusˇenstvo a to u´roky
z omesˇkania v pozˇadovanej vy´sˇke počnúc 11.05.2016 (žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby uhradil
žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia najneskôr do 10.05.2016, pričom výzvu žalovaný
prevzal dňa 28.04.2016).

6.O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1CSP. Keďže žalobkyňa bola v spore úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Primárne namietal, že uzavretá

zmluva má povahu absolútneho obchodu, preto aplikácia predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je
možná. Formulárová zmluva, ktorú používa dodávateľ vo viacerých prípadoch, je bežnou súčasťou
podnikateľskej praxe a jej účelom zjednodušiť kontraktačný proces, pričom môže byť právnym dôvodom
vzniku absolútneho obchodu.
8.Ďalej odvolateľ zdôraznil, že žalobkyňa pred podpisom zmluvy v žiadosti o poskytnutie úveru sama

uviedla, že má záujem úver použiť na účely zamestnania. Až na základe tejto skutočnosti, bola žalobcovi
predložená zmluva riadiaca sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Svoje prehlásenie žalobkyňa
špecifikovala v dodatku o zmluve, kde uviedla, že finančné prostriedky použila na náklady spojené
s pracovnou cestou. V tejto spojitosti poukázal odvolateľ na viaceré rozhodnutia súdu Slovenskej
republiky, ktoré zmluvným vzťahom nepriznali charakter spotrebiteľského vzťahu pokiaľ ide o úvery

poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania.
9.Súčasne odvolateľ poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, resp. Ústavného
súdu SR, v zmysle ktorej základné právo na súdnu ochranu zahŕňa v sebe aj právo na odôvodnenierozhodnutia, pričom napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov týkajúcich sa
záverov o spotrebiteľskom charaktere dotknutého právneho vzťahu.
10.Napokon odvolateľ argumentoval, že ním prijaté plnenie nemožno považovať za bezdôvodné

obohatenie, zmluvné strany totiž uzatvorili odplatnú zmluvu, ktorej platnosť nie je možné vyvrátiť ani
podaním určovacej žaloby. Nie je teda naplnený žiaden z dôvodov/titulov bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 ods. 2 OZ.

11.Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť. Rozhodnutie označila

za vecne správne, vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu, preskúmateľné,
zrozumiteľné, s výstižným a presvedčivým odôvodnením. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného
ohľadne použitia úveru na účely zamestnania. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že súd sa
podrobne zaoberal charakterom záväzkového vzťahu, pričom zdôraznil, že peňažné prostriedky použil
na súkromný účel. Pre výkon zamestnania ani použité nemohli byť, vzhľadom na druh práce, ktorú
vykonávala. Obsahová náplň tejto práce len potvrdzuje skutočnosť, že neexistuje žiaden zákonný

dôvod na to, aby ako poštová doručovateľka bola povinná uhrádzať náklady súvisiace s pracovnou
cestou, čo je pri tomto pracovnom zaradení absolútne nepravdepodobné a v rozpore so Zákonníkom
práce. Zopakovala, že všetky listinné dokumenty jej boli predložené na podpis bez toho, aby
sama do nich čokoľvek vpisovala. Bolo pritom povinnosťou žalovaného preukázať tvrdený účel. Pri
dojednávaní záväzkového vzťahu žalovaný nekonal poctivo ani s odbornou starostlivosťou, ktorá sa

od dodávateľa vyžaduje. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že išlo o formulárové listiny, ktoré
ona nevypisovala, nakoľko písmo v týchto listinách sa nezhoduje s typom jej písma. Okrem toho
pojem zamestnanie nemožno stotožňovať s povolaním, ktoré je širším a všeobecnejším pojmom než
zamestnanie.Uzavrela,žesúdprvejinštanciemalzvykonanéhodokazovaniajednoznačnepreukázané,
že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povahy. Žalovaným

predkladané rozhodnutia súdov nie sú na daný prípad aplikovateľné. Navyše dotknutá zmluva bola
ako spotrebiteľská posúdená už vo viacerých súdnych konaniach pred Okresným súdom Liptovský
Mikuláš, resp. pred Krajským súdom v Žiline, kde žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal. Okrem toho,
žalovaný najskôr tvrdil, že uvedené vyhlásenie sa nachádza v zmluve o úvere, následne poukázal,
že toto sa má nachádzať v dodatku, ktorý vôbec nebol predložený. Žalobkyňa nesúhlasila ani s

argumentáciou odvolateľa vzhľadom k inštitútu bezdôvodného obohatenia. S ohľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru je totiž povinný vrátiť zaplatené plnenie nad rámec istiny úveru.

12.V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne žalovaný zopakoval, že v zmluve o úvere je výslovne
uvedený účel uzatvorenia zmluvy - zamestnanie. Vzhľadom na túto osobitosť právnej úpravy nemožno

aplikovať ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch. Skutočnosť, na čo konkrétne bol žalobkyňou
následne poskytnutý úver aj využitý, žalovaný neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia.
Žalobkyňa ako dlžník ani nemá informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie
finančných prostriedkov. Dodal, že v prípade žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do
právneho vzťahu so žalobcom vstupoval.

13.Napokon v poslednom písomnom vyjadrení žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii o
spotrebiteľskom charaktere daného právneho vzťahu. Zdôraznila, že v danej veci ohľadne vypĺňania
kolónky účel úveru chýba napríklad výsluch zamestnanca žalovaného, pričom takýto dôkaz nenavrhol
vykonať ani samotný žalovaný, zrejme z dôvodu, že si je plne vedomý charakteru zmluvy. Ak žalovaný

tieto skutočnosti tvrdí, mal ich aj preukázať, čo však neurobil.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 písm. a/ CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15.Neobstojí odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudku vo vzťahu k záveru o spotrebiteľskom charakter posudzovaného právneho vzťahu. Naopak,
podstatná časť argumentácie okresného súdu (body 17 až 19 jeho odôvodnenia) sa zaoberá práve

právnym posúdením predmetnej určujúcej otázky, pričom predostretá myšlienková konštrukcia je
logická a presvedčivá. Následne púhy subjektívny nesúhlas odvolateľa s prezentovanými úvahami
(pochopiteľne) nezakladá porušenie práva na súdnu ochranu.16.Súčasne je v danej spojitosti potrebné zdôrazniť principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové
vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP).
Z konštatovaného nadväzne vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní

nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie
dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených,
konkrétnych námietok.
17.Aj z opísaného aspektu je evidentný formulárový charakter postupu/konania žalovaného (tu v podobe
predkladania šablónových opravných prostriedkov), nakoľko náležite nereaguje na vecnú argumentáciu

okresného súdu. Hoci žalovaný vo všeobecnosti správne uvádza, že zásadnou informáciu je pre neho
dlžníkom deklarovaný účel využitia úveru, nie následne reálne uskutočnený, uvedené však žiadnym
spôsobom nevyvracia kvalifikované pochybnosti o spôsobe/dôvode vyznačenia tohto účelu (ktorý
vyhovuje práve a len žalovanému) do zmluvy. Inými slovami, konkrétne dôvody, na ktorých súd prvej
inštancie založil svoj záver o účelovosti a bezpredmetnosti označenia účelu úveru (body 3 a 4 tohto
odôvodnenia) v zmluve, odvolateľ relevantným spôsobom nespochybnil.

18.Na základe toho je potrebné konštatovať správnosť čiastkového/prejudiciálneho záveru okresného
súdu o nepreukázanosti (náležite v tejto spojitosti žalobkyňa argumentuje nedostatočnou procesnou
aktivitou žalovaného) žalovaným tvrdeného účelu zmluvy a teda spotrebiteľskom charaktere
posudzovaného právneho vzťahu.

19.Nadväzne žiadnym spôsobom nie je zo strany odvolateľa/žalovaného vyvrátená ani úvaha súdu prvej
inštancie (bod 5 tohto odôvodnenia) o absencii podstatných údajov úverovej zmluvy ako zákonnom
dôvode nástupu fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalovaným poskytnutého úveru. Tým je súčasne
nepochybne daný aj titul bezdôvodného obohatenia (ohľadne úrokov a poplatkov) na strane žalovaného
v podobe prijatia plnenia (nad rámec vrátenej istiny) bez právneho dôvodu.

20.Na základe predmetných úvah pristúpil odvolací súd k potvrdeniu napadnutého výroku o povinnosti
žalovaného vydať žalobkyni špecifikované bezdôvodné obohatenie.
21.Relevantnej procesnej úprave založenej na princípe (miery) úspechu tej-ktorej sporovej strany
súčasne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

22.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške
týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

23.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §

429 ods. 2 CSP.