Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoPr/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212578
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8314212578.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu P.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomF.XXXX/XX,XXXXXB.,protižalovaným1.U.B.,sosídlomM.XX,XXXXXB.,X.K.škola.F.vB.,
sosídlomF.X,XXXXXB.,právnezastúpenýadvokátomJUDr.MilošKaščák,sosídlomKalinčiakova10,
093 01 Vranov nad Topľou, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o úhradu mzdy vo výške 22.814,- Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 12Cpr/2/2014-244 zo dňa 05. apríla 2018, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v časti zamietnutia žaloby o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa školy.

II. M e n í rozsudok v časti zamietnutia žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou
tak, že určuje, že skončenie pracovného pomeru dané výpoveďou žalovaného v 2. rade žalobcovi
podaním zo dňa 21.07.2014 je n e p l a t n é.

III. M e n í rozsudok v časti o zamietnutie žaloby o priznanie náhrady mzdy tak, že nárok žalobcu na

náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie.

IV. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o priznaní náhrady trov žalovaným v 1. a 2. rade a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Súd priznáva žalovanému v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 38 ods. 1, 2, 4, § 42 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, § 68 ods. 1, 2, § 77,
§ 79 ods. 1, § 8 písm. c), zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 12 ods. 2 písm. k) zákona č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 3 ods. 7 písm. c), § 3 ods. 8, § 24 ods. 5 písm.
c) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný v 2. rade na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.08.2013 uzatvoril
so žalobcom pracovnú zmluvu na dobu určitú, t.j. od 23.08.2013 do ukončenia funkčného obdobia,t.j. do 22.08.2018 tým, že dohodnutým druhom práce na ktorý bol žalobca prijímaný bol riaditeľ školy.
Menovacím dekrétom zo dňa 21.08.2013 bol žalobca dňom 23.08.2013 menovaný do funkcie riaditeľa K.
školyF.XvB..ListomzodňaXX.XX.XXXXč.XXXX/XXXXboložalobcovižalovanýmv1.radeoznámené

odvolanie z funkcie riaditeľa školy podľa § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z., pričom dôvodom
odvolania bolo závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, pretože dňa 28.02.2014
bola zriaďovateľom vykonaná kontrola požívania alkoholických nápojov na pracovisku a dychová skúška
naprítomnosťalkoholužalobcubolasvýsledkomX,XXmg/lalkoholu.Radaškolysakodvolaniuvyjadrila
na zasadnutí dňa 13.03.2014 tak, že nesúhlasila s odvolaním žalobcu z funkcie riaditeľa základnej školy.

Dňa 30.06.2014 bol žalobca listom žalovaného v 1. Rade odvolaný z funkcie riaditeľa základnej školy.
Následne listom zo dňa 21.07.2014 bola žalovaným v 2. rade daná výpoveď žalobcovi z pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, pretože žalobca prestal spĺňať požiadavky podľa
§ 42 ods. 2 Zákonníka práce na výkon funkcie riaditeľa školy. Výpovedná doba mala začať plynúť
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončiť uplynutím jedného
kalendárneho mesiaca. Predmetným listom bolo skončenie pracovného pomeru oznámené žalobcovi

dňa 31.08.2018.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žalobu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že aj keď bol zistený alkohol v dychu
počas pracovnej doby, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, zamestnávateľ

žalobcu, resp. zriaďovateľ, ktorý mal právo odvolať žalobcu z funkcie riaditeľa mohol tak učiniť iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel o tom, že žalobca závažným spôsobom porušil
pracovnú disciplínu. V danom prípade k zisteniu toho, že v dychu žalobcu bol zistený alkohol došlo dňa
28.02.2014. Keďže žalovaný v 1. rade ako zriaďovateľ odvolal žalobcu z funkcie riaditeľa až podaním
zo dňa 30.06.2014, je potrebné konštatovať, že v danom prípade nebola dodržaná dvojmesačná

prekluzívna lehota, v ktorej mohol žalovaný v 1. rade odvolať žalobcu z funkcie. Podľa názoru súdu
je pre prípad podania žaloby o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa potrebné aplikovať ust. § 77
Zákonníka práce, a teda použiť analogiu legis aj v tomto prípade. Žalobca bol odvolaný z funkcie
riaditeľa dňa 30.06.2014, a teda žalobca mal podať žalobu na súd o neplatnosť odvolania z funkcie
riaditeľa najneskôr v lehote dvoch mesiacov, teda do 30.08.2014. Keďže žalobca podal žalobu až dňa

30.10.2014, súd prihliadol na lehotu a dospel k záveru, že žalobca podal žalobu o neplatnosť odvolania z
funkcie riaditeľa po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, a z toho dôvodu súd žalobu o neplatnosť
odvolania z funkcie riaditeľa zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa domáhal určenia
neplatnostivýpovede,ktorámuboladoručenálistomžalovanéhov2.radezodňa21.07.2014stým,žeje
potrebné konštatovať, že žalobca podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru včas, avšak

vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď žalobcovi zo strany žalovaného v 2. rade sa viazala na odvolanie z
funkcie riaditeľa a žaloba o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy bola zamietnutá, súdu
neostávalo nič iné, len zamietnuť aj žalobu o určenie neplatnosti výpovede. V súvislosti s námietkami
žalobcu týkajúcich sa toho, že výpoveď z pracovného pomeru nebola podpísaná oprávnenou osobou,
uviedol, že po odvolaní z funkcie riaditeľa školy bol riadne zamestnancom školy, a preto mu výpoveď

mal podpísať riaditeľ školy, pričom v tom čase bola poverená funkciou riaditeľa školy zástupkyňa,
ktorá nakoniec výpoveď žalobcovi aj podpísala. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že výpoveď z
pracovného pomeru daná žalobcovi listom žalovaného v 2. rade bola podpísaná oprávnenou osobou.
Keďže súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy, ako aj žalobu
o určenie neplatnosti výpovede, zamietol žalobu aj v časti o priznanie náhrady mzdy, ktorú žalobca

uplatňoval z dôvodu neplatného odvolania z funkcie a neplatného skončenia pracovného pomeru.

5. O trovách konania rozhodol tak, že vzhľadom na zamietnutie žaloby priznal žalovaným náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd
na jednej strane konštatuje, že zistené množstvo alkoholu v dychu žalobcu nemalo za dôsledok zníženie
jeho duševných funkcií a celkovej pohotovosti, no na druhej strane považuje za nepodstatné, či to bolo/
nebolo z dôvodu požitia alkoholu žalobcom, ale následne bez akýchkoľvek pochybností túto skutočnosť

za preukázanú považuje a určuje, že sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Vo vzťahu
k nedodržaniu lehoty na podanie žaloby namietal, že súd neuviedol, aký právny následok nedodržania
lehoty nastáva, resp. či sa jedná o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu žalovaného v
1. rade. Namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek právneho odôvodnenia pristúpil v rozpore sozáväzným pokynom odvolacieho súdu k použitiu analogie legis vo vzťahu k žalobcovi pri posúdení, či
podal v lehote dvoch mesiacov žalobu o neplatnosť jeho odvolania z funkcie. Uviedol, že cestou svojho
splnomocneného zástupcu sa podaním zo dňa 05.12.2017 podrobne vyjadril k namietanej analogii legis.

Namietal, že právny úkon žalovaného v 1. rade je z dôvodu nedodržania dvojmesačnej prekluzívnej
lehoty absolútne neplatný, nulitný, právne neexistujúci právny úkon, pri ktorom nie je povinnosťou
žalobcu sa jeho neplatnosti domáhať osobitnou žalobou tak, ako tvrdí žalovaný v 2. rade a jeho právny
názor si v napadnutom rozsudku osvojil súd prvej inštancie pri použití analogie legis. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok tak, že odvolací súd podanej žalobe vyhovie, a to v celom rozsahu.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 1. rade tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
i formálne správny a zákonný a postup súdu prvej inštancie je taktiež v zhode s najnovšími judikátmi
Najvyššieho súdu SR. Vo vzťahu k použitiu analogie legis na dodržanie uvedenej lehoty v § 68 ods. 2
Zákonníka práce pri odvolávaní riaditeľa školy, potom je správne, zákonné a spravodlivé vyžadovať aj
od druhej strany analogiu legis, t.j. dodržanie prekluzívnej lehoty uvedenej v § 77 Zákonníka práce. V

tejto súvislosti sa plne stotožňuje s právnym hodnotením tejto náležitosti tak, ako ju vyhodnotil súd prvej
inštancie a považuje ju za správnu. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie postupoval
podľa záväzných pokynov odvolacieho súdu a celú vec správne právne vyhodnotil. Napadnutý rozsudok
považoval v celom rozsahu za zákonný a spravodlivý, a preto navrhol, aby odvolací súd podané
odvolanie zamietol a rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, tak, že rozsudok je vecne správny a vydaný
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, v zmysle ktorého súd prejednávanú vec správne
právne posúdil s náležitým odôvodnením. Uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že jeho odvolanie z funkcie
riaditeľa školy je absolútne neplatným právnym úkonom, nemá oporu v zákone a zároveň odporuje

princípom a systematike samotného Zákonníka práce. Z obsahu podaného odvolania ani nie je zrejmé
na základe čoho sa žalobca domnieva, že jeho odvolanie žalobcu z funkcie by malo byť absolútne
neplatné. Uviedol, že za daného skutkového stavu je v podstate irelevantné aká hodnota alkoholu v
krvi bola žalobcovi pri dychovej skúške nameraná a ako sa uňho prítomnosť alkoholu prejavila na jeho
duševných či fyzických funkciách. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bolo odvolanie žalobcu z funkcie

riaditeľa v rozpore so zákonom. Či už pre nedodržanie lehoty alebo pre nepreukázanie opitosti žalobcu,
musí sa toto odvolanie považovať za platné, a súd ho nemôže preskúmavať, keďže ide o relatívne
neplatný právny úkon, ktorého neplatnosť nebola uplatnená na súde v prekluzívnej dvojmesačnej lehote
odo dňa, kedy malo dôjsť k odvolaniu žalobcu z funkcie riaditeľa, t.j. do dvoch mesiacov. Nakoľko
došlo k preklúzii práva žalobcu, súd nemôže skúmať platnosť jeho odvolania z funkcie riaditeľa školy

a na základe toho niet žiadneho dôvodu neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorej určenia sa
podanou žalobou domáhal. Rovnako nedôvodná je preto žaloba aj v časti o náhradu mzdy. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne na trovy
žalobcu potvrdil.

9. Žalobca sa k podaným vyjadreniam žalovaných nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je čiastočne dôvodné.

11. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa školy sa odvolací súd v

tejto časti stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
bol odvolaný z funkcie riaditeľa školy dňom 30.06.2014, pričom uvedeným dňom začala žalobcovi plynúť
lehota na podanie žaloby o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa školy, t.j. uvedená lehota uplynula
dňa 30.08.2014. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy podaním
žaloby, ktorá bola na súd doručená dňa 30.10.2014, tzn. po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie

žaloby. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v tejto časti žalobu správne zamietol z dôvodu, že bola
podaná žalobcom po uplynutí prekluzívnej lehoty. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď zákon č. 596/2003
Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
rozhodnom čase neupravoval lehotu, v rámci ktorej bolo potrebné odvolať riaditeľa z funkcie, súd prvejinštancie na uvedený prípad správne aplikoval ust. § 77 Zákonníka práce na základe použitia analogie
legis. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v časti zamietnutia žaloby o neplatnosť odvolania z
funkcie riaditeľa školy ako vecne správny potvrdil.

12. K námietke žalobcu, týkajúcej sa zamietnutia žaloby o neplatnosť výpovede, odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie síce správne dospel k záveru, že v prípade domáhania sa určenia neplatnosti
výpovede bola žaloba podaná včas, tzn. v rámci plynutia prekluzívnej lehoty, avšak súd nesprávne
konanie aj v tejto časti zamietol, a to s odôvodnením viazania výpovede na odvolanie z funkcie

riaditeľa školy, pretože podľa jeho slov neostávalo nič iné, ako zamietnuť aj žalobu o určenie neplatnosti
výpovede. Odvolací súd sa s takýmto postupom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Napriek tomu, že
žaloba o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa školy bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty na
podaniežaloby,nemožnoodtejtoskutočnostiodvodzovaťinemožnosťprejednaniaarozhodnutiažaloby
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona č.
596/2003 Z. z., či Zákonníka práce nevyplýva viazanosť žaloby o určenie neplatnosti odvolania z funkcie

riaditeľa na žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 28.02.2014 bola vykonaná dychová skúška žalobcom, pričom
k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou došlo až dňa 21.07.2014 a k uplynutiu výpovednej doby
dňa 31.08.2014. Odvolaním z funkcie riaditeľa školy tak žalobca ostal už len v pracovnoprávnom

vzťahu so žalovaným v 2. rade. Dôvodom pre odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy a následné
danie výpovede bolo to, že počas pracovnej doby bol žalobcovi na pracovisku nameraný alkohol v
dychu, čím porušil všeobecne záväzné právne predpisy, podľa ktorých je možné akceptovať len nulovú
toleranciu alkoholu na pracovisku. Napriek tomu, že takáto skutočnosť by eventuálne odôvodňovala
okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, žalovaný v 2. rade neuskutočnil následné kroky

pre skončenie pracovného pomeru okamžite, ale pracovný pomer skončil výpoveďou až po odvolaní
žalobcu z funkcie riaditeľa. S uvedeným postupom odvolací súd nemôže súhlasiť. V prípade, ak mali
žalovaní za to, že je tu dané porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, a tým pádom aj
pracovnej disciplíny, mali skončiť so žalobcom pracovný pomer okamžite, t.j. v lehote dvoch mesiacov
od kedy sa dozvedeli o uvedenej skutočnosti. Takémuto postupu nebránila ani povinnosť v zmysle ust.

§ 3 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z. pred odvolaním z funkcie riaditeľa školy disponovať vyjadrením
príslušnej rady školy. V takom prípade mohla byť zároveň s odvolaním z funkcie riaditeľa školy dané aj
okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom.

14. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v časti, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie

neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s právnym
názorom vysloveným súdom prvej inštancie pre použitie analógie legis v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka
práce, kedy ako konštatoval súd prvej inštancie bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa dňom
30.06.2014, teda žalobu o určenie neplatnosti odvolania z funkcie bolo v zmysle právnej istoty ako aj
zásad Zákonníka práce nutné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov, teda do 30.08.2014. Keďže k

podaniu tejto žaloby došlo až 30.10.2014, teda po márnom uplynutí tejto lehoty, ktorá je prekluzívnou
lehotou, správne postupoval súd prvej inštancie, keď zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti
odvolania z funkcie riaditeľa školy.

15. Pokiaľ sa týka zamietnutia žaloby v časti o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru

výpoveďou, tu odvolací súd dospel k odlišnému právnemu záveru na rozdiel od posúdenia súdu
prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že po doručení výpovede zo dňa 21.07.2014 mal pracovný
pomer žalobcu skončiť 31.08.2014, preto žaloba podaná na súd dňa 30.10.2014 bola podaná včas. V
danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúcim pre začiatok počítania lehoty pre podanie
žaloby na súd v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce je okamih, kedy sa mal pracovný pomer

skončiť. V tejto súvislosti potom nie je relevantnou skutočnosťou to, že pracovný pomer sa mal skončiť
následne po odvolaní z funkcie. Táto skutočnosť nie je relevantnou pre posúdenie včasnosti podania
žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru, ktorý bol skončený jedným zo spôsobov opravených
Zákonníkom práce, a to výpoveďou. Za takéhoto skutkového stavu potom je možné konštatovať
jednoznačne to, že žalobca podal predmetnú žalobu v rámci dvojmesačnej prekluzívnej lehoty tak ako

to stanovuje Zákonník práce v citovanom § 77.

16. Za takto zisteného skutkového stavu je teda nepochybné, že pokiaľ odvolanie z funkcie riaditeľa
školy bolo odôvodnené závažným porušením právnych predpisov zistených dňa 28.02.2014, pričom ksamotnému odvolaniu z funkcie došlo dňa 30.06.2014 a v danom prípade v zmysle analógie legis k §
68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ tak môže učiniť len v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa o dôvode dozvedel, tak v takomto prípade hoci aj ak žalobca nebol úspešný vo výroku o určení

neplatnostitohtoodvolaniapreúčelyrozhodnutiaoneplatnostivýpovedejetátoskutočnosťrozhodujúca.
Z výpovede danej zamestnávateľom vyplýva, že dôvodom pre výpoveď je to, že žalobca prestal spĺňať
požiadavky v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko bol odvolaný z funkcie a nemôže vykonávať
svoju prácu podľa pracovnej zmluvy ako riaditeľ základnej školy. Nakoľko práve základom pre danie
výpovede zamestnávateľom je to, že bol žalobca odvolaný zo svojej funkcie, je nepochybné, aby

odvolací súd prihliadol na túto skutočnosť, ako skutočnosť rozhodujúcu pre výpoveď, pričom pokiaľ
dospel k názoru, že odvolanie z funkcie riaditeľa školy bolo zo strany mesta B. dané po uplynutí
dvojmesačnej lehoty, nie je možné na toto hľadieť ako platné pre potreby posúdenia platnosti výpovede.
Podľanázoruodvolaciehosúdujevsúladesprincípomprávnejistotypožadovaťodzamestnávateľa,aby
v zmysle Zákonníka práce pri porušení právnych predpisov pristúpil k ich prípadnému sankcionovaniu
v lehotách, ktoré Zákonník práce vyžaduje, v opačnom prípade nemôže byť priznané zamestnávateľovi

to, aby vyvodil určitú zodpovednosť z porušení právnych predpisov až po uplynutí neprimerane dlhého
časového obdobia. Týmto spôsobom by došlo k neprimeranému zásahu do práv zamestnanca, pričom
v zmysle článku 2. Zákonníka práce, výkon práva povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu je v súlade s týmito výkladovými pravidlami vyžadovať od
zamestnávateľa, aby práve pri takýchto druhoch pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sú podmienené inými
právnymi skutočnosťami, v záujme zabezpečenia právnej istoty, konal pri prípadnom porušení právnych
predpisov v lehotách, ktoré Zákonník práce vyžaduje, a to konkrétne v dvojmesačnej lehote pre určitý

postih zamestnanca z dôvodu porušenia právnych povinností.

18. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je preto nutné vykladať takto vzniknutý právny problém práve
so zreteľom na citované ustanovenie článku 2. Zákonníka práce. V danom prípade nijakým spôsobom
nemôže byť pripočítané na ťarchu zamestnanca to, že zamestnávateľ pristúpil k odvolaniu z funkcie

a následne k výpovedi až po uplynutí dlhšieho obdobia než s tým počíta Zákonník práce, a pokiaľ sa
zamestnanec rozhodol dovolávať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v lehote,
ktorú stanovuje Zákonník práce, teda do dvoch mesiacov od doby, kedy mal pracovný pomer skončiť
aj keď to bolo podmienené rozhodnutím o odvolaní z funkcie, nemožno mu takéto konanie pričítať na
ťarchu pod následkom zamietnutia žaloby.

19. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ani samotná skutočnosť, že výsledok dychovej skúšky bol
pozitívny nie je dostačujúco presvedčivým dôkazom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu všeobecne
záväzných právnych predpisov. Rovnako aj v doplnenom dokazovaní svedkovia uviedli, že v dychu
žalobcu necítili alkohol, resp. ak niečo cítili neuviedli, že to bol práve alkohol.

20. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje aj na žalovaným v 1. rade predložený Certifikát o overení
analyzátora dychu, tzv. dreger“ (č.l. 46), ktorý bol použitý pri kontrole žalobcu na pracovisku, ktorý
uvádza, že: „...predmetný prístroj na analyzovanie dychu má rozšírenú neistotu merania U=0,01 mg/
l, čo je vyjadrené ako štandardná neistota merania vynásobená koeficientom pokrytia k=2, ktorá pri

normálnom rozdelení zodpovedá konfidenčnej pravdepodobnosti približne 95%.“ Z uvedeného vyplýva,
že obdobne ako aj pri iných meracích prístrojoch, aj v tomto prípade bolo potrebné vziať do úvahy
prípadné odchýlky meraní spôsobené prístrojom, ktoré následne môžu ovplyvniť výsledok merania.
Naviac,niejetolensamotnáodchýlkamerania,ktorámôžeovplyvniťkonečnývýsledokmerania,aleako
vyplýva ja z návodu na požitie meracieho prístroja, faktormi, ktoré dokážu ovplyvniť konečný výsledok

merania je, v akom režime je meranie vykonávané (či v aktívnom alebo pasívnom), ako aj tabakový
dym, zvyšky alkoholu v ústach, či hyperventilácia, atď.. Uvedené faktory je potrebné taktiež zohľadniť
pri posudzovaní výsledku merania, a to najmä v prípadoch, ak výsledok merania sa pohybuje v nižších
číslach, ako to bolo napríklad v predmetnom prípade. Uvedené skutočnosti však neboli zohľadnené pri
vykonávaní kontroly žalobcu. Odvolací súd taktiež dáva do pozornosti Prílohu k protokolu o vykonaní

dychovej skúšky č. X/XXXX (č.l. XX), v ktorej je síce stručne opísaný priebeh vykonania dychovej skúšky
žalobcom, avšak absentuje v nej žalobcov podpis.21. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v prípade žaloby
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmeniť a rozhodnúť tak, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné (§ 388 CSP).

22. Vzhľadom na vyššie uvedené a na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
bolo potrebné žalobu v časti týkajúcej sa na náhrady mzdy potrebné vylúčiť na samostatné konanie, v
ktorom súd prvej inštancie rozhodne o priznaní náhrady mzdy žalobcovi.

23. Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania bude úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom
na vyššie uvedené opätovne posúdiť trovy konania, ktoré vznikli v konaní žalobcovi a žalovaným, teda
posúdiť úspech a neúspech obidvoch strán.

24. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou
bola žaloba o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 a 2 C.s.p. potvrdil a v časti o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou v zmysle ust. § 390 C.s.p. rozhodol tak, že žalobe v tejto časti vyhovel a v časti, ktorou bol
nárok žalobcu o priznanie náhrady mzdy zamietnutý v zmysle ust. § 166 C.s.p. odvolací súd zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku týkajúceho sa trov konania
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s §

391 C.s.p.. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať trovami konania v intenciách
naznačených odvolacím súdom, o nich nanovo rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle
zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť, a to v súvisiacom konaní o nároku na
náhradu mzdy.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).