Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/224/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205866
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617205866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
82101Bratislava,IČO:50361368,protižalovanej:X.A.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomW.XXXX/X,XXX
XX H. A., t. č. Am V. X/X, XXXX V., Österreich, o zaplatenie 1.397,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Csp/64/2017 zo dňa 17.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom ako súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 52, § 53, § 517, § 565 Občianskeho zákonníka,

ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. 16.11.2013, § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery :
Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok medzi pôvodným
žalobcom spoločnosťou Poštová banka, a.s. a žalobcom uzatvorenou dňa 13. 6. 2017 a prílohou k tejto
zmluve vzťahujúcou sa na žalovanú.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal

preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia
záväzkov zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou. Žalovaná
uzavretie zmluvy o úvere a poskytnutie úveru nerozporovala. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere dostupná pôžička,
v ktorej si dojednali poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s dojednaným úrokom.
Zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže právna predchodkyňa žalobcu
konala pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná pri

uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Preto sa jednalo o spotrebiteľskú
zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinnou
náležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúverevzmysle§9ods.2písm.j)zákonaospotrebiteľskomúvere
je údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm.h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským

úverom sú pritom všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, dane a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Celkové náklady
spotrebiteľa sú rozdielnou veličinou oproti celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je
tvorená súčtom samotného spotrebiteľského úveru. V tomto prípade poskytnutou sumou 3000,- Eur
a celkových nákladov spotrebiteľa, t. j. najmä sumou úrokov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere, uzavretá medzi právnou
predchodkyňou žalobcu a žalovanou, však údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
neobsahovala. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom je nepochybné, že uvedeným údajom sa rozumie konkrétna suma,
ktorú musí spotrebiteľ pri riadnom plnení si zmluvy zaplatiť. Údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ
povinný zaplatiť, predstavuje dôležitú informáciu pre spotrebiteľa, nakoľko vyjadruje, akú celkovú

sumu je povinný veriteľovi pri riadnom plnení záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatiť. Zmluva v tomto
prípade obsahovala len údaj o celkovej výške nákladov spotrebiteľa na spotrebiteľský úver v sume
1.008,71 Eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 36 mesačných splátkach po 114,29 Eur vrátane
poistenia, čo činí spolu 4.114,44 Eur. Keďže výška úveru predstavovala sumu 3000,- Eur a v zmluve o
úvere neboli individuálne dojednané žiadne ďalšie poplatky, ktoré by bola žalovaná povinná veriteľovi

zaplatiť, predstavovala suma celkových nákladov na spotrebiteľský úver 1.114,44 Eur, nie 1.008,71 Eur,
ako je uvedené v zmluve. Veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprislúchajú poplatky, ktoré
si s dlžníkom individuálne nedojednal. Sadzobník poplatkov nepochybne nepredstavuje individuálne
zmluvné dojednanie, dlžník nemá žiadnu možnosť jeho obsah ovplyvniť, sadzobník poplatkov, navyše,
nespĺňa obligatórnu náležitosť písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd považoval za

neplatné dojednanie účastníkov zmluvy o úvere o povinnosti žalovanej platiť ako súčasť splátky poistné.
V zmluve o úvere absentuje dojednanie o výške poistného. V zmluve je uvedený len druh poistenia
(základný súbor poistenia), bez akejkoľvek bližšej konkretizácie. Zo zmluvy nevyplýva, akú sumu bola
žalovaná povinná z dojednanej splátky uhrádzať na poistné. Zákonné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a)
zákona ospotrebiteľskýchúverochsankcionujeabsenciuúdajuocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľ

zaplatiť, bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže úver, poskytnutý žalovanej, sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi prislúchalo len právo na zaplatenie poskytnutých finančných
prostriedkov úverom v sume 3000,- Eur. Z listinných dôkazov, ako aj zo zhodných tvrdení strán sporu mal
súd preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 3.242,87 Eur. Žalovaná riadne zaplatila prvé tri
splátky úveru, následne svoju povinnosť mesačne splácať úver porušila. Z uvedeného dôvodu pôvodná

veriteľka Poštová banka úver zosplatnila listom zo dňa 28. 7. 2014. Súčasne v uvedenom liste vyzvala
žalovanú na úhradu celého dlhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. List bol podaný na poštovú prepravu
dňa 30. 7. 2014, čiže dostal sa do dispozičnej sféry žalovanej. Predčasná splatnosť úveru nastala dňom
9. 8. 2014, t. j. dňom, kedy uplynula lehota, ktorú pôvodný veriteľ určil žalovanej na splatenie celého
dlhu. Od 10. 8. 2014 sa žalovaná dostala do omeškania.

Ku dňu 9. 8. 2014 žalovaná zaplatila pôvodnej veriteľke sumu 342,87 Eur ( tri splátky, každá á 114,29
Eur). K tomuto dňu teda žalovaná dlžila sumu 2.657,13 Eur. Žalobca vyčíslil úroky z omeškania do
zosplatnenia dlhu vo výške 7,- Eur, po zosplatnení dlhu vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo
výške 220,- Eur (Ku dňu omeškania bola v zmysle občianskoprávnych predpisov úroková sadzba vo
výške 5,15%. Úrok z omeškania zo sumy 2.657,13 Eur od 10. 8. 2014 do 20. 5. 2016 bol 211,82 Eur,

zo sumy 2.557,13 € od 26. 2. 2016 do 10. 3. 2016 bol 5,05 Eur, zo sumy 1.057,13 Eur od 11. 3. 2016
do 31. 3. 2016 bol 3,13 Eur). Spolu vznikol nárok žalobcovi na úroky z omeškania vo výške 227,- Eur.
Keďže žalovaná zaplatila právnej predchodkyni žalobcu, spolu 3.242,87 Eur, splnila si všetky záväzky zo
zmluvy o úvere, a preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie žiadneho plnenia. Len na okraj súd
uvádza, že pokiaľ žalobca v doplnení žaloby navrhol priznať úroky z omeškania v percentuálnej sadzbe

od 1. 6. 2017, tvrdiac, že pri vyhotovovaní žaloby došlo k zrejmej nesprávnosti, súd uvedenú skutočnosť
preukázanú nemal. Žalobca v žalobe tvrdil, že dátum začatia úročenia úrokov z omeškania percentom
z dlžnej istiny je daný dňom nasledujúcim po dni, do ktorého si žalobca uplatnil dňom 28. 7. 2017 úroky
z omeškania percentuálnou sadzbou. Ak následne žalobca zistil, že úroky z omeškania pevnou sumou
boli vyčíslené ku dňu 31. 5. 2017, nemožno to považovať za zrejmú nesprávnosť. Navyše, v časti nároku

na zaplatenie úrokov z omeškania od 1. 6. 2017 do 28. 7. 2017, by sa jednalo o zmenu žaloby (žalobca
požadoval viac ako bolo žalované), ktorá, v zmysle zákonného ustanovenia § 294 Civilného sporového
poriadku, v spotrebiteľských sporoch, ak je žalovaným spotrebiteľ, prípustná nie je.Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení ust. §
262 ods. 1 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať
nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Vo svojom odvolaní poukazoval na
to, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.
Poukazoval na to, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojim postupom
znemožnil účasť žalobcu na konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia
prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, žalobu zamietol. Súd
svojim procesným postupom nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP. Súd môže podávateľa vyzvať aj na odstránenie takej
vady podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh
konania. Súd nevyzval žalobcu ani podľa § 157 CSP. Mal vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému
právnemu posúdeniu veci o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. Nevytýčil termín
predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP. Súd mohol vo veci vytýčiť termín predbežného

prejednania sporu, ktorého účelom je zabrániť inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté
rozhodnutie nesporne je. Taktiež nevytýčil termín pojednávania podľa § 177 ods. 1 CSP. Má za to, že
takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania, nastáva situácia,
kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša
úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce.

Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uviedol, že celkovú čiastku úveru
(celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom
o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Údaj o výške poskytnutého
úveru ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je
podľa právneho názoru žalobcu šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. V tejto

súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 sp. zn. C-42/15. Samotné číselné
neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne
identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Žalovaný na uvedenú

skutočnosť bol upozornený priamo v zmluve o úvere pod dojednanými parametrami úveru, čo je zároveň
v rozpore s eurokonformným výkladom zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je
svojim obsahom úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku.
Pokiaľ sa týka predpokladov pre výpočet RPMN s uvedeným výkladom súdu prvej inštancie nemožno

súhlasiť. Všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy boli v zmluve
o úvere obsiahnuté. V tomto sa javí odôvodnenie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko súd len stroho
uvádza, že údaje v zmluve o úvere chýbajú avšak bez bližšej špecifikácie o aké údaje sa má jednať.
Zmluva o úvere obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky ako aj dátum
konečnej splatnosti ako aj počet mesačných splátok. Z uvedeného preto nie je zrejmé, ktoré údaje podľa

názoru súdu neboli uvedené.
Nesúhlasil s tvrdením súdu týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o
celkovej výške nákladov a výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Nie je vôbec jasné, na základe akých
skutočností súd tvrdí, že údaj o celkovej výške nákladov a RPMN je nesprávny.

3. Pokiaľ ide o poistenie úveru tak uvádzal, že išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby,
pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských
úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie úveru, to znamená, že ak na získanie úveru
nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojenýchs úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta len, ak je poistenie povinné
na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko

žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou
na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok.
Na základe uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, a preto
súd nesprávne rozhodol, že zmluvu o úvere z vyššie uvedených dôvodov posúdil ako bezúročnú a bez
poplatkov.

Podľa právneho názoru žalobcu je rozhodnutie okresného súdu vo svojom odôvodnení
nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR,
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

10. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. Ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje
rozhodnutie náležitým vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.12. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na to, že prvoinštančný súd ho mal najskôr
procesným postupom podľa § 129 CSP vyzvať na odstránenie takej vady podania vo veci samej, ktorá
nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh konania, odvolací súd považuje za

dôležité zdôrazniť, že prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol nie z dôvodu neurčitosti žaloby (táto
vada naviac zakladá iný procesný následok), ale z dôvodu uvedeného v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

13. Žalobca vo svojom odvolaní namietal skutočnosť, že okresný súd nepostupoval podľa § 157 CSP

a nevyzval ho, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásení bezúročnosti a
bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že ust.
§ 157 CSP sa týka predovšetkým sudcovskej koncentrácie konania, týka sa postupu a vedenia konania,
otázok procesného charakteru.

14. V zmysle ust. § 168 CSP môže súd vo veci vytýčiť termín predbežného prejednania sporu. Nie je

však povinný tak učiniť.

15. Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že okresný súd v predmetnom konaní vytýčil
termín pojednávania v súlade s ust. § 177 CSP. Na uvedené pojednávanie sa žalobca ani žalovaná
nedostavili, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili.

16. Dôvod zamietnutia žaloby žalobcu okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne zdôvodnil,
vyhodnotil skutkové a právne závery, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania.

17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii

odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a
preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)