Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224523
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117224523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne M. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. N. 4, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul.
Sov. hrdinov 66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A,
841 05 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.133,92 eur, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/305/2017-37 zo dňa 16.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia peňažného zadosťučinenia
vo výške 1.133,92 eur. V žalobe poukázala na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 29C/2/2016 sa ako spotrebiteľka úspešne domohla voči žalovanému vydania bezdôvodného
obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.133,92 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania žalobkyni v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 3, 5, § 4 ods. 2, 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/2/2016
a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/58/2017, ktorým súd určil, že zmluvná podmienka
v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8251196 uvedená v bode 13 všeobecných podmienok o tej časti
poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou Žalovaný je

povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.133,92,- eur a trovy konania.

4. Keďže žalovaný bezdôvodným obohatením na úkor žalobcu a zakotvením neprijateľných podmienok
do spotrebiteľskej zmluvy porušil ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak aj zákona o ochranespotrebiteľa, je dané právo žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. S prihliadnutím na výšku
bezdôvodného obohatenia a súčasné určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky považoval súd
primerané finančné zadosťučinenie za dôvodné. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z.

treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu,
tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie
dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa
možno prijať argumentáciu, že primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme,

ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola
aj spôsobená.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

III. Obsah odvolania žalovaného

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že priznanie
požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva

nie je možné už napraviť inak. Má za to, že rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29C/2/2016-55
zo dňa 25.11.2016, ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a žalovaného zaviazal na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.133,92 eur s úrokom z omeškania, má dostatočný
sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Poukázal na skutočnosť, že dokopy uzatvoril so žalobcom 5 zmlúv o úvere (v rokoch 2006-2008).
Žalobca mal možnosť si preštudovať zmluvné podmienky a napriek tomu tak neurobil. Žalovaný teda
poskytol žalobcovi úver v dobrej viere, že sú mu známe zmluvné dojednania. V odôvodnení rozsudku
absolútne absentuje odôvodnenie priznanej výšky finančného zadosťučinenia. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Zmätočnosť súdneho rozhodnutia vidí žalovaný aj v tom, že súd
mal vedomosť o skutočnej výške priznaného finančného zadosťučinenia (1.133,92 eur s prísl.) v ods.
7 konštatoval, že priznáva žalobcovi finančné zadosťučinenie v plnej výške s prihliadnutím na výšku

bezdôvodného obohatenia 484,- eur. Súd nielen, že výšku finančného zadosťučinenia neodôvodnil, ale
aj nesprávne zistil skutkový stav. Súd napokon nesprávne poukazoval na skutočnosti právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, ktoré majú výsostne materiálnu povahu a naopak absolútne nezisťoval či
žalobcovi vznikla nejaká imateriálna ujma odôvodňujúca priznanie finančného zadosťučinenia. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

eventuálne, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

9. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,

ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007
Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priamevyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencií ujmy. Bez právneho významu je, či
ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

10. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu,

ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a
ktorým žalobkyni spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom
ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou.

11. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov sp. zn.
29C/2/2016, bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľa úspešná v uplatnení svojich spotrebiteľských
práv, keď súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8251196 uvedená
v bode 13 všeobecných podmienok o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady

na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.133,92 eur s
prísl., ako aj nahradiť trovy konania.

12. Vzhľadom na spotrebiteľom úspešné uplatnenie porušenia práva voči dodávateľovi odvolací súd

uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
primerané finančné zadosťučinenie. Je potrebné si na tomto mieste uvedomiť, že bol to práve žalovaný,
ktorý koncipoval obsah formulárovej zmluvy o úvere, bez uvedenia všetkých zákonom vyžadovaných
obsahových náležitostí, pri ročnej úrokovej sadzbe, ktorá je pre svoju neprimerane vysokú výšku v
rozpore s dobrými mravmi, navyše za použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nielen vnútroštátna

právna úprava (napr. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale aj právo Európskej únie kladie dôraz
na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Smernica Rady 93/13/EHS o
nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenskýmštátomzabezpečiť,abyspotrebiteľ
nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky
obstojí ako celok. Súdny dvor Európskej únie dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6

Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného
poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

13. Pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia, vzal odvolací súd
do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka, neplatná v zmysle ust. § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a
potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadnil aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek
jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské
práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že vďaka žalobkyni
vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých

používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, podľa ktorého ochrana spotrebiteľa bola dovŕšená vydaním bezdôvodného obohatenia.
Vydanie bezdôvodného obohatenia totižto predstavuje úspešné uplatnenie práva na súde. V zmysle ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, však inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú
ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným
právom.

14. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod.. V dôsledku konania žalovaného bola žalobkyňa nielenže vystavená ujme v podobe
preplatenia úveru a plnenia z neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, bola navyše nútená chrániť
svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sústresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy, v
podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Za primerané v prejednávanej
veci odvolací súd považoval finančné zadosťučinenie vo výške, priznanej súdom prvej inštancie.

Pri posudzovaní primeranosti odvolací súd zohľadnil predovšetkým výšku bezdôvodného obohatenia,
ktoré sa snažil získať žalovaný, pričom rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, konanie,
obdobné konaniu žalovaného, vyhodnotila ako úmyselné, s cieľom získať majetkový prospech na úkor
spotrebiteľa. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne a satisfakciou
za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť, rovnako tak sankciou, postihujúcou

žalovaného, ktorý protiprávne konal.

15. Vecne správnemu výroku o priznaní finančného zadosťučinenia zodpovedá vecne správny výrok o
nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej v zmysle ust. § 255
ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. K odvolacej námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza,
že v prejednávanej veci nebolo porušené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie nepadnutého
rozsudku spĺňa náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie dostatočne uviedol, že
pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal z výšky bezdôvodného obohatenia,
ktorésasnažilžalovanýzískaťnaúkoržalobkyne.Výroknapadnutéhorozsudkujepritomvecnesprávny.

Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujeajnaust.§218ods.1CSP,podľaktoréhoobsahrozhodnutiavo
veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku, ktorý je v zmysle ust. § 228 ods. 1 CSP pre strany a pre tých,
ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, záväzný. Aj napriek skutočnosti,
že súd prvej inštancie v bode 7. odôvodnenia mylne uviedol výšku bezdôvodného obohatenia, ktorý
bol žalovaný povinný vrátiť žalobkyni (484,- eur), v kontexte s ostatnými bodmi odôvodnenia je možné

vyvodiť, že ide len o inú zrejmú nesprávnosť. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že aj napriek
stručnému zhrnutiu obsahu vyjadrenia žalovaného v bode 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
súd prvej inštancie sa v nasledujúcom rozsahu odôvodnenia vyporiadal s uplatnenými námietkami
žalovaného. Odvolacia námietka preto nebola dôvodná.

17. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na
náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalobkyni. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni z

obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, ich náhrada jej nebola priznaná.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).