Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/167/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210295
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717210295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu X. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q., S. XXXX/XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin,
Jilemnického 4012/30, proti žalovanému SPOOL a.s., so sídlom Lučenec, Dr. Herza 23, IČO: 31 586
392, právne zastúpenému advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, so sídlom J., P. Y. XX/A, o zaplatenie
82,27 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 5Csp/143/2017-62 zo dňa 1. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 82,27 eur
spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 20.5.2016 do zaplatenia. Vychádzal zo záveru, že zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Obč. zák. napriek tomu,
že je založený zmluvou o výkone správy domu podľa osobitného predpisu (zákon č. 182/1993 Z.z.).
Zmluvnú podmienku dojednanú v čl. II bod 8. zmluvy o výkone správy vyhodnotil ako neprijateľnú, lebo
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako

spotrebiteľa, pričom (súčasne) nebola so žalobcom dojednaná individuálne.
2. Okresný súd konštatoval, že v zmysle daného zmluvného článku zmluvná strana, ktorá bude v
omeškaní s platením mesačných preddavkov, je povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane okrem istiny
aj zmluvnú pokutu. Takéto dojednanie je však obchádzaním § 517 ods. 2 Obč. zák., ktoré ustanovenie
vymedzuje právo veriteľa požadovať od dlžníka v prípade jeho omeškania s plnením peňažného dlhu
popri samotnom plnení úroky z omeškania, ktorých výšku stanovuje nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z.z. Navyše, v danom prípade dojednaná výška zmluvnej pokuty (0,25 % denne z dlžnej sumy za každý

začatý deň omeškania; t.j. ročne cca 91 %) podstatným spôsobom prevyšuje zákonnú výšku úrokov z
omeškania, na ktoré by „mal žalovaný voči žalobcovi v opačnom prípade nárok“.
3. Nadväzne okresný súd ustálil vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu vo výške
82,27 eur, ku ktorému došlo plnením žalovaného z neplatného právneho úkonu - z dojednania o
zmluvnej pokute, ktoré je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným. Súčasne priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z predmetnej sumy istiny, a to odo
dňa nasledujúceho po dni, v ktorom došlo k jednostrannému započítaniu zmluvnej pokuty žalovaným

voči preplatku žalobcu na zálohových platbách, t.j. od 20.5.2016. O trovách konania rozhodol okresný
súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
ich náhradu v plnej výške - v rozsahu 100 %.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá. Poukazoval na osobitný spôsob uzatvárania zmlúv o
výkone správy v zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré ustanovenie pre platnosť a

účinnosť zmluvy vyžaduje schválenie nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu. Takto schválená zmluva je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov daného bytového domu; čo vyslovil aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn.
6Co/318/2006, v ktorom „uznal“ dojednanie zmluvnej pokuty aj voči vlastníkovi bytu, ktorý zmluvu o
výkone správy nepodpísal. Z uvedeného odvolateľ vyvodzoval, že zmluvná pokuta bola medzi stranami

sporu dojednaná aj napriek tomu, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, zmluvu o výkone správy
nepodpísal.
5. Dojednanie o zmluvnej pokute v čl. II bod 8. zmluvy o výkone správy nemožno považovať za
neprijateľnú podmienku, lebo vlastníci bytov a nebytových priestorov mohli ovplyvniť toto dojednanie
„kolektívne“ v štádiu schvaľovania zmluvy a individuálne formou napadnutia väčšinového rozhodnutia
podľa § 14 ods. 4 (aktuálne ods. 8) zákona č. 182/1993 Z.z. Žalovaný ďalej tvrdil, že predmetná zmluvná

pokuta je dojednaná v súlade s § 544 a nasl. Obč. zák. a aj jej výška (0,25 % denne z dlžnej sumy) je
primeraná účelu ňou sledovanému, ktorým je včasné plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových
priestorov; čo potvrdil v inej veci i Krajský súd v Nitre. Zároveň „absolútna výška zmluvnej pokuty“ je
závislá jedine od dĺžky trvania omeškania.

6. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že zmluva o výkone správy
je zmluvou podliehajúcou právnemu režimu spotrebiteľských zmlúv a zmluvná pokuta 0,25 % denne je
(aj na základe rozhodnutí súdov v SR v iných prípadoch) neprimeranou sankciou za omeškanie dlžníka,
a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku neplatnú zo zákona.

7.Vnáslednejreakciižalovanýzotrvalnasvojejodvolacejargumentácii,ktorúvstručnostiibazopakoval.
8. K predmetnému podaniu sa už žalobca nevyjadroval.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný nenamietal správnosť záveru okresného súdu o spotrebiteľskom
charaktere zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami založeného zmluvou o výkone správy.
Nadväzne sa na daný zmluvný vzťah uplatnia v plnej miere ustanovenia právnych predpisov o ochrane
spotrebiteľa. Odvolateľom zdôrazňovaná viazanosť aj prehlasovaného, resp. neprítomného vlastníka

bytu alebo nebytového priestoru rozhodnutím väčšiny o schválení zmluvy o výkone správy nebola
predmetom posudzovania okresného súdu a z hľadiska určujúcich okolností súdenej veci ani nie je
osobitnejšie významná.

11. Samotný - osobitným zákonom stanovený - špecifický spôsob a charakter procesu uzatvárania

zmluvy o výkone správy, vrátane nutnosti hlasovania vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov,
automaticky nezakladá individuálnu povahu dojednania zmluvy. Vo vzťahu k zmluvnej pokute predmetné
konštatovanie platí o to viac, že aj z predkladania viacerých variantov textu zmlúv o výkone správy zo
strany žalovaného v priebehu konania je nepochybné, že obsah zmluvy v celom rozsahu koncipoval/
predformulovával práve a len žalovaný/dodávateľ.

12. Ustanovenie o zmluvnej pokute je navyše pomerne „schované“ v jej texte v rámci množstva - z
hľadiska účelu zmluvy o výkone správy nepochybne dôležitejších - dojednaní. Nejde teda, osobitne
vo vzťahu k zmluvnej pokute, o štandardný negociačný proces za účasti dodávateľa (správcu) a
spotrebiteľov (vlastníkov bytov a nebytových priestorov), pri ktorom by zmluvné strany postupným a
priebežným prejavovaním vôle spoločne formulovali jednotlivé dielčie zmluvné dojednania. Spotrebitelia

sa síce môžu s obsahom zmluvy oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale reálne nemôžu ovplyvniť
znenie „vedľajších“ (do ktorej kategórie patrí i ustanovenie o zmluvnej pokute) už vopred dodávateľom
naformulovaných zmluvných dojednaní.

13. Zároveň dojednanie o zmluvnej pokute je iba zdanlivo formulované ako zaťažujúce obe strany:

„Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvná strana, ktorá bude v omeškaní s platením mesačných
preddavkov, je povinná zaplatiť... zmluvnú pokutu...“ Z podčiarknutého textu, ktorý tvorí hypotézu
ustanovenia o zmluvnej pokute, je však zrejmé, že ide o úpravu, ktorá sankcionuje porušenie zmluvných
povinností len jednej strany, a to spotrebiteľa, keďže iba spotrebiteľ vo vzájomnom vzťahu strán uhrádzamesačné preddavky. Uvedený reálny dopad posudzovaného zmluvného dojednania taktiež dokresľuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.

14. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že výška zmluvnej pokuty (cca 91 % ročne)
predstavuje neprimeranú a neakceptovateľnú sankciu. V porovnaní so zákonným nárokom vyplývajúcim
z omeškania dlžníka, ktorým je nárok na úrok z omeškania (prípadne poplatok z omeškania), je dotknutá
výška zmluvnej pokuty ako sankcie spojenej s omeškaním dlžníka mnohonásobne vyššia.
15. Irelevantnou je námietka odvolateľa, že absolútna výška zmluvnej pokuty je závislá od trvania

omeškania dlžníka. Žalovaný sa touto (v nemalej miere tendenčnou) argumentáciou snaží zľahčovať
význam samotného neprijateľného dojednania o sadzbe/výške zmluvnej pokuty. V konečnom dôsledku
nie absolútna výška zmluvnej pokuty v konkrétnom prípade omeškania dlžníka, ale jej (všeobecná)
sadzba je určujúca pre hodnotenie a záver o neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky.

16. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute ako neprijateľnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 5 Obč. zák.) neprichádzala do úvahy moderácia/ /zníženie zmluvnej
pokuty, a teda aspoň čiastočné priznanie dôvodnosti obrane žalovaného. Moderovať totiž možno len
platne dohodnutú zmluvnú pokutu.

17. Napokon bezpredmetným je odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutia Krajského súdu v
Nitre v inom obdobnom prípade, lebo takéto rozhodnutie nie je pre konajúce súdy záväzné (§ 193,
eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP). Odhliadnuc od toho, že podľa vedomostí odvolacieho súdu
predmetné rozhodnutie reprezentuje skôr minoritné názory súdnej praxe, nepredstavuje ani ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej

súvislostijepodstatné,žeokresnýsúd(čiastočneivspojenísdôvodmitohto-odvolacieho-rozhodnutia,
keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j.
argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore
s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z
13.5.2014).

18.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
19. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, t.j. aj výrok o trovách

prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci
samej. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť
odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku o
náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd zodpovedajúco konkrétnostiam
súdenej veci aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.