Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Cb/76/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811205673
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8811205673.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: K.

V., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XX, XXX XX M., pôvodne IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jozef Čorba, PhD,
advokát, Szakkayho 1, 040 08 Košice proti žalovanému: GABIKA, s.r.o., Herlianska 457, 093 03 Vranov
nad Topľou, IČO: 36 844 306, zast. JUDr. Stanislav Kaščák, AK, ulica l. mája 1246, 093 01 Vranov nad
Topľou, o zaplatenie 19.283,02 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 3.546,21 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 11.07.2011 na súde domáhal zaplatenia sumy 19.283,02 Eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške
- 9 % ročne zo sumy 888,21 Eur od 16.11.2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 1.935,44 Eur od 16.12.2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 2.305,93 Eur od 16.1.2011 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 14.153,44 Eur odo dňa doručenia tejto žaloby žalovanému do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania, a to z dôvodov nároku na zaplatenie provízií za obchodné zastúpenie
v mesiacoch október a november 2010 vo výške 2.823,65 Eur, nároku na doplatenie provízie za
dojednanie predaja tovaru odberateľke Ing. B. vo výške 2.305,93 Eur, nároku na ušlý zisk za obdobie od
1.12.2010 do 31.3.2010 vo výške 3.338,12 Eur a nároku na zaplatenie odstupného vo výške 10.815,02
Eur.

Následne svoj žalobný návrh menil a napokon žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
19.895,79 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
- 9 % ročne zo sumy 888,21 Eur od 16.11.2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 1.935,44 Eur od 16.12.2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 2.305,93 Eur od 16.1.2011 do zaplatenia,
- 9,25 % ročne zo sumy 14.766,21 Eur odo dňa doručenia tejto žaloby žalovanému do zaplatenia
ďalej zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške

- 0,05 % denne zo sumy 888,21 Eur od 16.11.2010 do zaplatenia
- 0,05 % denne zo sumy 1.935,44 Eur od 16.12.2010 do zaplatenia
- 0,05 % denne zo sumy 2.305,93 Eur od 16.1.2011 do zaplatenia
ako aj náhradu trov konania.Žalovanánesúhlasilaso žaloboužalobcu,nárokneuznávalaasamapodala vtomtokonaní protižalobu,
a to v písomnom podaní žalovanej zo dňa 12.6.2012, ktoré bolo doručené súdu 12.6.2012. Žalovaná

žiadala, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť 3.546,21 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj
náhradu trov konania, a to z dôvodov vydania bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu.

Žalobca v tomto konaní uviedol mnoho právnych argumentov vo viacerých rozsiahlych písomných
podaniach, a práve preto súd podá prehľad jeho tvrdení vo veľmi zostručnenom rozsahu. Žalobca

uviedol najmä, že pre právnu kvalifikáciu každej zmluvy je rozhodujúci obsah zmluvy dohodnutý
zmluvnými stranami. Skutočnosť, že účastníci zmluvy označili zmluvu ako Zmluvu o sprostredkovaní a
zmluvné strany ako záujemcu a sprostredkovateľa, a takto ju označovali aj počas trvania zmluvného
vzťahu, ešte neznamená, že sa jedná skutočne o zmluvu o sprostredkovaní. Za účelom jej správnej
právnej kvalifikácie je potrebné posúdiť obsah tejto zmluvy. V zmysle čl. II "Zmluvy o sprostredkovaní"
uzavretej zmluvnými stranami dňa 05.01.2008 sa "sprostredkovateľ" zaviazal vyvíjať pre "záujemcu"

obchodnú činnosť smerujúcu k vyhľadávaniu tretích osôb na uzavretie zmlúv o predaji tovaru spoločnosti
SAM73 Kladno a "záujemca" sa zaviazal zaplatiť "sprostredkovateľovi" odmenu. Z gramatického výkladu
čl. II tejto zmluvy je zrejmé, že žalobca mal pre žalovaného vyvíjať dohodnutú činnosť sústavne,
opakovane, nie jednorázovo a mal mu vyhľadávať tretie osoby na uzavretie zmlúv, teda nie len
jednu osobu, ale podľa možností neobmedzený počet vhodných kupujúcich. V zmysle §652 ods. 1

Obch. zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje
pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody")
dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť
obchodnému zástupcovi províziu. Zmluvné strany si vo svojej zmluve upravili povinnosti obchodného
zástupcu podľa alternatívy a), v zmysle ktorej sa ani nevyžaduje, aby išlo o smerovanie k uzatvoreniu

zmlúv v mene zastúpeného. Žalobca v podstate vyvíjal činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv
spoločnosti STREET AND SPORTS WEAR - s. a. m., s. r. o., ale táto jeho činnosť bola vykonávaná pre
žalovanú spoločnosť, pretože na základe "Smlouvy o obchodním zastoupení", ktorú žalovaná uzavrela
so STREETAND SPORTS WEAR - s. a. m., s. r. o., mala z tejto činnosti žalobcu prospech aj žalovaná.
Skutočnosť, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o obchodnom zastúpení potvrdzuje aj výpoveď

konateľa žalovanej na pojednávaní dňa 24.04.2012, ktorý uviedol, že žalobca mal "sprostredkovať
obchod, prezentovať tovar značky s. a. m...." a "mal to robiť pravidelne ...". Pri uzavretí zmluvy o
obchodnom zastúpení totiž ide v podstate tiež o sprostredkovanie uzavierania obchodných zmlúv, avšak
opakovane, sústavne pre toho istého zastúpeného v rámci trvalej činnosti obchodného zástupcu. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaný mienili uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení a aj ju

uzavreli, pričom jej označenie je v tomto smere irelevantné. Takisto je irelevantné, akým spôsobom
označili zmluvné strany, podstatnou časťou zmluvy totiž nie je označenie zmluvných strán konkrétnym
formálnym pojmom, ale identifikácia zmluvných strán, aby bolo zrejmé, ktoré subjekty zmluvu uzavreli.
Vzhľadom na uvedené argumenty sa žalobca dôrazne ohradzuje voči tvrdeniu žalovanej, že účelovo
prekrúca skutočnosti, s cieľom, aby jeho neodôvodnené nároky boli falošne odôvodňované. Žalobca

trvá na tom, že od začiatku bol jeho vzťah k žalovanej vzťahom vyplývajúcim zo zmluvy o obchodnom
zastúpení, ktorú zrejme žalovaná účelovo a zlomyseľne označila ako zmluvu o sprostredkovaní, aby sa
vyhla plneniu povinností, ktoré má voči obchodnému zástupcovi plniť zastúpený.

Skutočnosť, či uzavretím takejto zmluvy žalovaná porušila svoje zmluvné záväzky voči STREET AND

SPORTS WEAR - s. a. m., s. r. o. je pre právnu kvalifikáciu zmluvy absolútne nepodstatná. Navyše
sa domnievame, že žalovaná žiaden svoj zmluvný záväzok voči STREET AND SPORTS WEAR - s. a.
m., s. r. o. neporušila, pretože nevytvárala uzavretím zmluvy so žalobcom konkurenčné pozície iných
obchodných zástupcov, ale práve naopak zlepšila možnosti distribúcie tovaru STREETAND SPORTS
WEAR - s. a. m., s. r. o. na území celej Slovenskej republiky. Argument, že žalobca sám vo svojej

písomnej komunikácii so žalovanou odkazoval na zmluvu ako na zmluvu o sprostredkovaní, považujeme
zo strany žalovanej za zlomyseľný, keďže žalobca ako právny laik nebol schopný správne kvalifikovať
uzavretúzmluvusožalovanouavychádzalztakéhooznačeniazmluvy,akohožalovanáuviedlavzáhlaví
zmluvy.Naprávnejkvalifikáciizmluvytovšakničnemení.Žalobcatútočinnosťprežalovanéhovykonával
v rámci živnostenského oprávnenia na sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľných živností, keďže

obchodné zastúpenie nie je nič iné ako trvalé sprostredkovanie a na činnosť obchodných zástupcov
nie sú vydávané osobitné živnostenské oprávnenia. Žalobca si svoje povinnosti z tejto zmluvy o
obchodnom zastúpení plnil až do momentu, kedy mu výkon jeho povinností znemožnila žalovaná.
Stalo sa tak po tom, čo žalovaná zaslala žalobcovi list, ktorým mu oznámila, že odstupuje od ichvzájomnej zmluvy. Ako dôvod uviedla neplnenie záväzku žalobcu voči tretej osobe STREET AND
SPORTS WEAR - s. a. m., s. r. o. Tento dôvod odstúpenia od zmluvy potvrdil aj konateľ žalovanej
spoločnosti pri svojej výpovedi dňa 24.04.2012(str. 8 zápisnice zo súdneho pojednávania). V zmysle

§ 326 ods. 3 ObchZ nie je žiadna zo strán oprávnená odoprieť plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z
dôvodu, že záväzok druhej strany z inej zmluvy sa nesplnil riadne alebo včas. Žalovaný nebol oprávnený
odstúpiť od zmluvy z dôvodu neplnenia záväzku žalobcu voči tretej osobe. Z uvedeného dôvodu žalobca
nepovažoval jeho list zo dňa 06.12.2010 za odstúpenie od zmluvy, ale za výpoveď zmluvy (v súlade
so zásadou posudzovania právnych úkonov podľa ich obsahu, a nie podľa označenia) v zmysle VII.

bod 4. zmluvy, na základe ktorého skončil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou až 31.03.2011.
Žalovaná začala kreovať dôvody odstúpenia od zmluvy (podľa zmluvy by sa muselo jednať o hrubé
porušenie zmluvy) až potom, čo ju žalobca upozornil, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 06.12.2010
považuje za neplatné. Na pojednávaní dňa 24.04.2012 konateľ žalovanej tvrdil, že žalobca porušoval
zmluvu viacerými spôsobmi, napr. tým, že zákazníkom neposkytoval potrebný servis. Uviedol, že táto
povinnosť mu mala vyplývať z bodu 5.1. zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Z uvedeného

ustanovenia však vyplývajú iba povinnosti súčinnosti žalobcu vo vzťahu k žalovanej, a nie vo vzťahu
k tretím osobám, s ktorými dojednával predaj tovaru spoločnosti STREETAND SPORTSWEAR - s.a.
m., s. r. o. Prípadné povinnosti poskytovať servis tretím osobám, či vybavovať reklamácie nevyplývajú
ani subsidiárne zo žiadneho zákonného ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení ani zmluvy o
sprostredkovaní. Konateľ žalovanej síce tvrdil, že zákazníci sa na činnosť žalobcu sťažovali, avšak

nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol žalobca na nevhodnosť svojho konania voči
tretím osobám upozorňovaný. Jediný dôkaz, ktorý predložil bol prepis emailovej správy od spoločnosti
Drotex comp s. r. o., ktorý však žalovaná zaslala žalobcovi až 10.01.2011, teda viac ako mesiac po
doručení "odstúpenia od zmluvy." Ani z tejto email ovej správy však nevyplýva, v čom malo spočívať
porušenie zmluvných povinností žalobcu.

Naopak, pokiaľ sa žalovaná odvoláva na ustanovenie 5. 1. Zmluvy a v ňom dohodnuté povinnosti
súčinnosti, bola to práve žalovaná, ktorá začala v novembri resp. decembri 2010 porušovať svoje
povinnosti súčinnosti k žalobcovi, keď mu prestala zasielať katalógy, cenníky, reklamné predmety a
všetky relevantné informácie o ponúkanom tovare, ktoré ako sa konateľ žalovanej na pojednávaní

vyjadril, boli pre činnosť "sprostredkovateľov" nevyhnutné. Žalovaná tým porušila zmluvu, znemožnila
žalobcovi ďalej vykonávať svoju činnosť, ktorú mal vykonávať až do zániku zmluvy dňa 31.03.2011, a
tým spôsobila žalobcovi škodu vo forme ušlého zisku, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní.

Z uvedených dôvodov považuje žalobca podanú žalobu za opodstatnenú a trvá na nej v celom rozsahu.

Na preukázanie miery, akou žalobca prispel k rozvoju obchodných aktivít žalovanej prikladá žalobca
k tomuto podaniu zoznam zákazníkov, ktorých získal pre žalovanú spolu s uvedením výšky obratu
vychádzajúceho z cien odobratého tovaru každým zákazníkom. Tieto sumy sú vypočítané zo zoznamu
faktúr vystavených v zahraničí, ktoré žalobca doložil do spisu v prílohe podania zo dňa 04.11.2011.

Žalobca trvá na tom, že zmluva o sprostredkovaní je zmluva jednorazového charakteru a smeruje k
uzavretiu určitej jednej konkrétnej zmluvy záujemcu s treťou osobou.
Tomu plne zodpovedá aj dikcia § 642 ObchZ. Samozrejme nie je vylúčené, aby jeden
sprostredkovateľ sprostredkoval pre nejakého záujemcu uzavretie zmluvy a potom by sa opäť
dohodli na sprostredkovaní uzavretia ďalšej zmluvy pre toho istého záujemcu, čím by vlastne

uzavreli viac sprostredkovateľských zmlúv po sebe.

Ak sa však, jednou zmluvou dohadujú podnikatelia na tom, že jeden z nich bude pre druhého vyvíjať
činnosť smerujúcu k uzavretiu viacerých zmlúv, alebo dokonca neurčitého počtu zmlúv určitého druhu,
uzatvárajú už zmluvu o obchodnom zastúpení. O zmluvu o obchodnom zastúpení ide vtedy, ak je tu už

pri uzavretí zmluvy zrejmý úmysel oboch účastníkov, aby sa sprostredkovateľská činnosť obchodného
zástupcu netýkala len jednej alebo len niekoľkých zmlúv.

Tak sa dohodli aj žalobca so žalovanou. Jasne vyjadrili vôľu, aby žalobca pre žalovanú vyvíjal činnosť
smerujúcu k uzavieraniu neurčitého (neobmedzeného) počtu zmlúv rovnakého druhu s neurčitým

počtom tretích osôb, pričom v zmysle bodu 7. 3. sa dohodli, že žalobca tak bude činiť po neurčitú dobu.

Žalovaná sama tvrdí, že žalobca mal pre ňu vykonávať sprostredkovateľskú činnosť, pričom tak mal
robiť sústavne a dlhodobo. Pritom sústavný alebo dlhodobý výkon sprostredkovateľskej činnosti zaodplatu nie je nič iné ako klasické obchodné zastúpenie. Žalovaná tak sama potvrdzuje, že vzťah medzi
ňou a žalobcom bol vzťahom zastúpeného a obchodného zástupcu. Žalobca súhlasí so žalovanou, že
právna úprava neustanovuje zákaz uzavrieť zmluvu o sprostredkovaní na viac sledovaných obchodných

prípadov, a účastníci sa môžu dohodnúť na uzavretí takejto zmluvy, avšak právna úpravu už takúto
zmluvu považuje za zmluvu o obchodnom zastúpení.

V zmysle § 34 Obč. zákonníka je právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Zmluvné strany sa v súkromnom práve môžu dohodnúť na všetkom, čo nie je zákonom zakázané, ale
táto ich dohoda zakladá také právne následky, ktoré s takýmto prejavom spájajú právne predpisy, a nie
také, ktoré si predstavujú zmluvné strany.

Žalobca sa so žalovanou veľmi zreteľne a jasne dohodli na obsahu svojej zmluvy, svoju vôľu prejavili

určitým a zrozumiteľným spôsobom a zákon takýto prejav vôle kvalifikuje ako zmluvu o obchodnom
zastúpení a nie ako zmluvu o sprostredkovaní. Ich prejav vôle totiž presne zahŕňal podstatné náležitosti
zmluvy o obchodnom zastúpení, tak ako sú uvedené v § 652 ods. 1 Obch. zákonníka. Žalovaná síce
tvrdí, že nejde o zmluvu o obchodnom zastúpení, pretože žalobca nevykonával činnosť pre žalovanú,
nešlo o uzatváranie zmlúv medzi žalovanou a tretími osobami, ale medzi spoločnosťou STREET AND

SPORTSWEAR- s. a. m., s. r. o. a tretími osobami. Žalobca opätovne dáva do pozornosti súdu,
že v zmysle § 652 ods. 1 Obch. zákonníka môže činnosť obchodného zástupcu spočívať v dvoch
druhoch činností: a) vo vyvíjaní činnosti smerujúcej k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv, alebo b)
v uzatváraní obchodov v mene zastúpeného, pričom možnosť sub b) bola zavedená až v dôsledku
implementácie Smernice Rady 86/653/EHSz 18. decembra 1986o koordinácii právnych predpisov

členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Žalobca síce vyvíjal činnosť
smerujúcu k uzavieraniu zmlúv medzi tretími osobami a spoločnosťou STREETAND SPORTSWEAR -
s. a. m., s. r. o., ale išlo o činnosť pre žalovanú a v prospech žalovanej, pretože z každej takejto zmluvy
získala žalovaná províziu. To bol ekonomický dôvod, prečo žalovaná uzavierala zmluvu so žalobcom,
pretože žalobca mal vyvíjať činnosť k uzavieraniu zmlúv pre žalovanú, hoci to neboli zmluvy, ktorých

subjektom by bola žalovaná.

Žalobca zotrváva v presvedčení, že so žalovanou uzavrel zmluvu, na základe ktorej sa pre žalovanú
zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavieraniu určitého druhu zmlúv presne ako to má na mysli
ustanovenie § 652 ods. 1 Obch. zákonníka. Pritom sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach

zmluvy o obchodnom zastúpení, pretože sa dohodli na tom, k uzavretiu akého druhu zmlúv má
činnosť žalobcu smerovať i na výške provízie, ktorú má žalovaná žalobcovi platiť. Žalovaná sa nemôže
vyhovárať na to, že bola v domnení, že uzatvára zmluvu o sprostredkovaní, pretože neznalosť právnej
kvalifikácie zmluvy, resp. neznalosť právnych následkov, ktoré zákon spája s jej prejavom vôle, ju
nemôžu ospravedlňovať (Ignorantia iuris non excusat. Už vôbec nemožno rozumieť tvrdeniu žalovanej,

že neuzavrela so žalobcom zmluvu písomne. Je predsa nepochybné, že vzájomnú zmluvu uzavreli
písomne a v písomnom vyhotovení ju aj žalobca predložil v prebiehajúcom súdnom konaní. Jednotlivé
ustanovenia zmluvy sú pritom jasné, určité, zrozumiteľné, nepripúšťajúce rôzny výklad. Len žalovaná sa
snaží v jasnej textácii zmluvy hľadať iný význam, aby sa tak vyhla plneniu niektorých povinností, ktoré
jej z tohto zmluvného vzťahu vyplývajú.

Skutočnosť, že v zmluve medzi žalovanou a spoločnosťou STREETAND SPORTSWEARs. a. m., s. r.
o. nebola dojednaná možnosť žalovanej delegovať iných obchodných zástupcov neznamená, že by tak
žalovaná nemohla urobiť, a že tak neurobila. Napokon aj spoločnosť STREET AND SPORTS WEAR -
s. a. m., s. r. o. bola stotožnená s tým, že žalovaná na plnenie ich vzájomnej zmluvy využíva vlastných
obchodných zástupcov, dokonca žalobca bol ako obchodný zástupca prezentovaný na katalógoch s

ponúkaným tovarom spoločnosti STREET AND SPORTS WEAR- s. a. m., s. r. o., ktoré žalobcovi
poskytovala pre výkon jeho činnosti žalovaná. Žalobca bol pritom v zmluvnom vzťahu len k žalovanej
a nie k spoločnosti STREET AND SPORTS WEAR- s. a. m., s. r. o.. Vo vyjadrení zo dňa 07.06.2012
si žalovaná uplatnila voči žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré má spočívať v
tom, že žalobcovi bola v rokoch 2009 a 2010 vyplácaná provízia za dojednanie obchodov vo výške 8%

kúpnej ceny dodaného tovaru, hoci v písomnej zmluve sa strany dohodli na provízii vo výške 7%. Nie
je sporná skutočnosť, že výška provízie dojednaná v zmluve zo dňa 05.01.2008 bola vo výške 7%ceny
dodaného tovaru. Konateľ žalovanej však žalobcovi od začiatku tvrdil, že nechce robiť medzi žalobcoma druhým obchodným zástupcom žalovanej p. M. žiadne rozdiely, a preto žalobcovi prisľúbil, že aj on
bude dostávať províziu vo výške 8%. Žalobca s tým súhlasil. Je pravdou, že
žalobca so žalovanou túto dohodu o zvýšení provízie neuzavreli písomne, ale gent1em!~tskú

dohodu s konateľom žalovanej považoval za ešte väčšmi záväznú než písomnú zmluvu. V danom
období bol vzťah medzi žalobcom a žalovanou bezproblémový a žalobca ústnemu prísľubu bezvýhradne
dôveroval.

Okrem toho, po celý čas trvania zmluvného vzťahu vypočítavala konkrétnu výšku provízie žalovaná,

čo potvrdil aj konateľ žalovanej vo svojej výpovedi. Žalobca tak dostal od žalovanej každý mesiac
údaj o konkrétnej sume, ktorú má faktúrovať. Žalobca nemal dôvod žalovanej v danom období
nedôverovať, údaje, ktoré mu žalovaná zaslala považoval za hodnoverné a nepovažoval za potrebné
ich prekontrolovať. Navyše si bol vedomý ústneho prísľubu konateľa žalovanej o zvýšení provízie. V
zmysle §265 Obch. zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Žalobca si uvedomuje, že dohodu o zvýšení provízie neuzavrel so žalovanou právne aprobovaným
spôsobom vzhľadom na absenciu písomnej formy. Ak však žalovaná prisľúbila
ústne žalobcovi, že výšku jeho provízie upraví na 8%, následne mu podľa tejto ústnej dohody
takmer dva roky výšku provízie vypočítavala a platila mu províziu v tejto výške, považuje

žalobca za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, aby sa žalovaná s odstupom
času domáhala vrátenia časti tejto provízie z dôvodu, že sa osobné vzťahy medzi žalobcom
a konateľom žalovanej zhoršili. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa názoru žalobcu poskytnúť
žalovanej právnu ochranu a priznať jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Verziu žalovanej spočívajúcu v tom, že sa konateľ žalovanej pomýlil a omylom vyplácal žalobcovi vyššiu
províziu považuje žalobca za nedôveryhodnú a účelovú. Nie je predstaviteľné, aby bol konateľ žalobcu
v omyle vyše dva roky (mýliť by sa totiž musel každý mesiac pri vypočítavaní provízie), navyše, ak je
zároveň jeho povinnosťou vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a do jeho pôsobností
patrí aj vedenie účtovníctva žalovanej spoločnosti. Žalovaná je obchodnou spoločnosťou, ktorá vstupuje

do svojich obchodných vzťahov ako profesionál, a predpokladá sa, že má prehľad o svojich zmluvných
záväzkoch, dokáže sa v nich orientovať a dokáže posúdiť výšku svojich záväzkov aj pohľadávok bez
toho, aby ju na to musel niekto upozorňovať.
Žalobca považuje prípadné nároky žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia z provízii
vyplatených žalobcovi pred 07.06.2010 za premlčané. Námietku v tomto zmysle žalobca vniesol už

na pojednávaní dňa 08.06.2012. Žalobca si je vedomý existencie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v
zmysle ktorého by sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch
má premlčovať v štvorročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obch. zákonníka, tento záver Najvyššieho
súdu SR je však kontroverzný a v právnej spisbe bol podrobovaný výraznej kritike z dôvodu, že takýto
názor vychádza z nesprávnej interpretácie § 397 Obch. zákonníka.

Žalovaná rovnako v tomto konaní uviedla mnoho právnych argumentov vo viacerých rozsiahlych
písomných podaniach, a práve preto súd podá prehľad jej tvrdení vo veľmi zostručnenom rozsahu.
Žalovaná uviedla najmä, že žalobca uvádza vo svojom podaní, že žalovaná mu zabránila v ďalšom

pokračovaní sprostredkovateľskej činnosti. To však nie je pravda, nakoľko žalovaná neurobila vôbec
nič, čím by žalobcovi bránila v činnosti. Všetky tvrdenia žalobcu o tom, že mu bol zablokovaný prístup
k počítačovému programu, že nedostal vzorky a katalógy a podobne, sa netýkajú vôbec žalovanej.
Žalovaná nikdy žalobcovi nezabezpečovala prístup do počítačového programu ani nedávala vzorky
a katalógy, vždy to zabezpečovala výlučne spoločnosť STREET AND SPORTS WEAR-s.a.m.,

s.r.o., ktorá jediná umožňuje a spravuje počítačový program a distribuuje a rozdeľuje katalógy a
vzorky. Žalovaná toto ani neriadi, ani nezabezpečuje, ani nerozhoduje o týchto otázkach. Ak má
žalobca pocit, že mu niekto bránil v jeho činnosti, musí svoje nároky uplatniť nie u žalovanej, ale u
spoločnosti STREET AND SPORTS WEAR-s.a.m., s.r.o.. Toto je adresát takýchto výčitiek žalobcu.
Žalovaná pre vysvetlenie pre súd, upriamuje pozornosť súdu na obsah zmluvy o sprostredkovaní

medzi účastníkmikonania, zktorejčlánkuIII.bodu3.1druhejvety vyplýva, že nároknaprovíziu vzniká
sprostredkovateľovi z uhradených sprostredkovaných obchodov za daný kalendárny mesiac. Žalobca
ako sprostredkovateľ má nárok na odmenu až potom, ako zákazník zaplatil spoločnosti STREET
AND SPORTS WEAR-s.a.m., s.r.o. celú kúpnu cenu za tovar. Žalovaná súdu v tomto podaní presnepomenovala, ktorí zákazníci, ktorých spomína vo svojich zoznamoch žalobca, ostali spoločnosti
STREET AND SPORTS WEAR-s.a.m., s.r.o. dlžní za odobratý tovar. Znamená to, že ak by žalobca
získal za tieto sprostredkovania odmenu, tak by ju získal v rozpore so zmluvou. Rovnako ak

by súd takto odmenu žalobcovi priznal, konal by v rozpore so zmluvnými dojednaniami medzi
účastníkmi konania. Obchodný zákonník samotný nepozná možnosť, aby obchodný zástupca mal
vlastného obchodného zástupcu. Vždy je obchodné zastúpenie vzťahom medzi zastúpeným a
obchodným zástupcom. Iste, žalobca môže v tomto konaní tvrdiť, že aj obchodný zástupca
môže mať vlastného obchodného zástupcu, ale takáto konštrukcia by odporovala logike právneho

vzťahu - obchodného zastúpenia. V tomto ohľade je jasne doposiaľ v tomto konaní preukázané, že
žalovaná spoločnosť ani neuzatvárala žiadne zmluvy pre seba, ani nepredávala žiadne svoje
výrobky ani tovary (neuskutočňovala obchody), nakoľko nikdy sa nestávala „prechodným“ vlastníkom
výrobkov alebo tovarov. Vždy sa jednalo iba o to, aby tovary vo vlastníctve spoločnosti STREET
AND SPORTS WEAR-s.a.m., s.r.o. boli predané priamo konečnému veľkoobchodnému zákazníkovi.
Žalobca teda nemohol byť obchodným zástupcom žalovanej, nakoľko sama žalovaná bola iba

obchodným zástupcom. Prípadné budúce právne názory žalobcu o tom, že aj obchodný zástupca
môžemaťvlastnéhoobchodnéhozástupcu,byviedli khypotetickejmožnosti,žebysavytvorilamožnosť
nekonečného radu obchodného zastúpenia, kedy by každý ďalší obchodný zástupca v rade mohol
mať vlastného obchodného zástupcu a ten by mal ďalšieho svojho obchodného zástupcu s
ďalším jeho obchodným zástupcom. Nebolo by možné v súlade s platným obchodným právom v

SR vyriešiť takúto situáciu, teda analyzovať kto je vlastne záujemca a kto je zástupca, koho
zmluvy sa uzatvárajú, a koho tovary sa predávajú, nakoľko ani jeden z takýchto objednávateľov
služby (záujemcov) by nesplnil základné (kogentné) predpoklady dané citovaným ustanovením §
652 Obch. zákonníka. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaná presvedčená o tom,
že nie je možné vytvárať obchodné zastúpenie „na rad“, a teda , že nie je možné aby obchodný

zástupca samotný mohol mať vlastných obchodných zástupcov (ale nie ako zastúpený - záujemca
o obchodné zastúpenie uzatvárajúci obchody alebo uzatvárajúci vo vlastnom mene zmluvy - ale
sám osobe výlučne ako obchodný zástupca inej osoby). Žalobca získal na úkor žalovanej bezdôvodné
obohatenie. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca mal so žalovanou uzavretú písomnú
zmluvu o sprostredkovaní. V bode 3.1 tejto zmluvy bolo dojednané, že zmluvné strany sa dohodli na

výške odmeny pre sprostredkovateľa tak, že touto bude suma zodpovedajúca 7% z predaného tovaru.
Žalobca však poberal od žalovanej odmenu vo výške 8 % z hodnoty predaného tovaru. To znamená,
že rozdiel v poberaných plneniach nad 7 % až do 8 % predstavuje žalobcovo bezdôvodné obohatenie.
Pre vysvetlenie žalovaná uvádza, že nedošlo nikdy k zmene bodu 3.1 zmluvy o sprostredkovaní medzi
žalobcom a žalovanou, vo forme uzavretého písomného dodatku k zmluve, a teda nie je udržateľné

tvrdenie žalobcu, že k zmene tohto článku zmluvy došlo ústnou dohodou. Písomné právne úkony
je možné meniť iba v písomnej forme, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 272 ods. 2 Obchodného
zákonníka a § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka a navyše aj z bodu 7.2 zmluvy o sprostredkovaní.
Podľa listín predložených žalobcom v tomto konaní, žalobca dosiahol v období roka 2009 zdaniteľné
príjmy v celkovej výške 11.392 €. Podľa listín predložených žalobcom v tomto konaní, žalobca

dosiahol v období roka 2010 zdaniteľné príjmy v celkovej výške 10.828,57 €. Žalobca na pojednávaní
v tejto veci vypovedal, že žiadne iné príjmy v priebehu rokov 2009 a 2010 nepoberal a teda že
všetky príjmy pochádzajú z platieb od žalovanej. Pre rok 2009 : ak suma 11.392 € je ekvivalentom
k 8 %, tak matematickým výpočtom ( 11392 : 8 = 1424 ) žalovaná prichádza k výsledku, že suma
1.424 € je ekvivalentom k 1 %. Pre rok 2010 : ak suma 10.828,57 € je ekvivalentom k 8 %, tak

matematickým výpočtom ( 10828,57 : 8 = 1353,57 ) žalovaná prichádza k výsledku, že suma 1.353,57 €
je ekvivalentom k 1 %. Takto je možné určiť, že žalobca získal za obdobie rokov 2009 a 2010 celkovo o
2.777,57 € viac, ako mal právo získať podľa písomnej zmluvy o sprostredkovaní so žalovanou. Nakoľko
sa jedná o platby prijaté žalobcom od žalovanej v rokoch 2009 a 2010, celkom neopodstatnená bude aj
akákoľvek prípadná námietka žalobcu ohľadne premlčania nároku žalovanej na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

Žalobca a žalovaný mali uzavretú písomnú zmluvu o sprostredkovaní. Z textu zmluvy vyplýva, že
žalobca je sprostredkovateľ, žalovaná je záujemca. Zmluva o sprostredkovaní je zmluvným typom,
je upravená v ustanoveniach § 642 až 651 Obchodného zákonníka. Bola uzavretá písomne.

Neexistujú žiadne dôvodné pochybnosti o tom, aký typ zmluvy medzi sebou uzavreli účastníci konania.
V každej jednej faktúre, ktorú pre žalovanú vystavoval žalobca, sa ako predmet fakturácie uvádza:
„faktúrujem za sprostredkovanie“. V predsúdnej korešpondencii medzi účastníkmi tohto konania
žalobca píše : a) v liste zo dňa 27.12.2010, ktorý je v súdnom spise na č.l. 15, b) v liste zo dňa9.11.2010 - ktorého kópiu žalovaná prikladá k tomuto vyjadreniu - kde vyzýva žalovanú na zaplatenie
sumy peňazí, okrem iného aj to, že nepovažuje za platné odstúpenie od zmluvy o sprostredkovaní a
považuje Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 1.2.2008 naďalej za platnú. Aj v ďalšom texte listu sa

stále žalobcom spomína iba zmluva o sprostredkovaní. V druhom liste doslovne žalobca píše : na
základe sprostredkovateľskej zmluvy som pre Vás sprostredkoval predaj, odmenu za sprostredkovanie
som vám vyúčtoval. Z uvedených skutočností, podľa názoru žalovanej, vyplýva presvedčivý záver o
tom, že medzi účastníkmi konania nebolo nikdy sporné, že mali uzavretú zmluvu o sprostredkovaní,
a že žalobca faktúroval žalovanej odmenu za sprostredkovanie. Právny úkon medzi účastníkmi

konania bol uzavretý písomne, nevzbudzoval žiadne pochybnosti a žiaden z účastníkov konania
si ho, až do 25.7.2011, ani inak nevykladal. Až v liste žalobcu zo dňa 25.7.2011 sa prvýkrát
objavujúslováZmluvaoobchodnomzastúpení. Takátonesprávnainterpretácia názvuapovahy zmluvy
však nemôže vyvolať zmenu zmluvných podmienok. Zmena zmluvy vždy môže byť vykonaná
iba písomným dodatkom k zmluve samotnej. Žalovaná nikdy neuzatvorila so žalobcom zmluvu o
obchodnom zastúpení. Na uzavretie takejto zmluvy sa vyžaduje písomná forma (podľa § 652 ods. 4

Obchodného zákonníka) a teda v písomnom právnom úkone by muselo byť uvedené, že sa jedná o
zmluvu o obchodnom zastúpení, kde sú písomnou formou identifikované zmluvné strany „obchodný
zástupca“ a „zastúpený“. Táto identifikácia je podstatnou časťou zmluvy o obchodnom zastúpení, a
bez takéhoto označenia - určenia osôb obchodného zástupcu a zastúpeného - právny úkon - zmluva
o obchodnom zastúpení - nevznikne platne. Žalovaná nikdy nebola v písomnom právnom úkone

označená(určená)ako„zastúpený“ ažalobca nebolnikdyoznačený(určený) ako„obchodnýzástupca“.
Žalobcajevjedinomuzavretompísomnomprávnomúkoneoznačenýako„sprostredkovateľ“ ažalovaná
ako „záujemca“. Nie je daná žiadna objektívna potreba ani relevantný dôvod na to, aby sa v tomto
štádiu začal písomný právny úkon vykladať inak, ako to vyplýva z jeho písomného, gramatického
znenia. Nie je dôvod na to, aby sa inou formou výkladu menil obsah záväzkovoprávneho vzťahu

medzi účastníkmi konania. Takýto postup predsa nie je ani možné vykonávať. Nie je možné výklad
jasného a zrozumiteľného (nevyvolávajúceho žiadne dôvodné pochybnosti) právneho úkonu začať až
v súdnom konaní vykonávať inak, ako to vyplýva z jeho znenia, ktorý zmluvné strany počas celej doby
trvania a vykonávania vzťahu rešpektovali.

Ďalšou podstatnou skutočnosťou pre posúdenie vzťahu medzi účastníkmi konania je aj mechanizmus
výpočtu odmeny žalobcu za vykonané sprostredkovania. Žalobca nepoberal odmenu, ktorej výpočet
by závisel od príjmu (obratu) žalovanej. Príslušné percento sa vždy vyrátavalo z toho, čo získala
spoločnosť STREET AND SPORTS WEAR-s.a.m., s.r.o., ale nie žalovaná. Podľa názoru žalovanej,
práve analyzovanie mechanizmu odmeňovania žalobcu by mohlo byť tým najjednoznačnejším

postupom správneho pochopenia vzťahu medzi účastníkmi konania. Odmena žalobcu nezávisela
nikdy od toho, koľko z jeho činnosti získa žalovaná. Obchodný zástupca predsa logicky poberá
odmenu z toho, aký výsledok zabezpečí jeho snaha pre zastúpeného. V tomto konkrétnom
prípade tomu tak nie je. V tomto súdenom prípade tomu tak nie je. Výnosy žalovanej neboli nikdy
tou veličinou (hodnotou) z ktorej sa vyrátavala odmena žalobcu, ale boli to obraty dosahované

spoločnosťou STREET AND SPORTS WEAR-s.a.m., s.r.o..

Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a to oboznámením žaloby zo dňa 11.7.2011, kópiou faktúry
č. 010/2010 splatnej dňa 8.11.2010, kópie výdavkového pokladničného dokladu žalovaného zo dňa

8.11.2011, faktúrou žalobcu č. 011/2010, splatnej dňa 15.12.2010, kópie výdavkového pokladničného
dokladu žalovaného zo dňa 8.12.2010, kópie listu žalovaného č. V-1/10 - K zo dňa 6.12.2010, kópie
vyjadreniažalobcukodstúpeniuodzmluvyzodňa27.12.2010,kópiífaktúržalobcuvystavenýchvobdobí
január až november 2010, kópie daňového priznania žalobcu pre daň z príjmov z roku 2010, kópiou
faktúry č. 001/2011 zo dňa 3.1.2011 s prílohami, kópiou listu zo dňa 1.7.2011, rozhodnutím ÚPSVaR

Košice zo dňa 11.3.2011 (čl. 45), rozhodnutím ÚPSVaR Košice zo dňa 31.3.2011 (čl. 46), oboznámením
správ o majetkových a sociálnych pomeroch pre rozhodnutie o jeho žiadosti na oslobodenie od platenia
súdneho poplatku, potvrdenia o majetkových a zárobkových pomeroch na čl. 60-61, správy sociálnej
poisťovne - pobočka Košice čl. 65, zmluvy o sprostredkovaní č. 2/2007 na čl. 92-95 (bez dátumu a bez
podpisov), výpisu z obchodného registra OS v Prešove žalovaného (čl. 104-105), zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 25.10.2011 (čl. 131-132), oboznámením kópií výdavkových dokladov na čl. 303-334
ako aj výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.Súd sa musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, či žalobca sa stal obchodným zástupcom
žalovanej. Obaja účastníci konania mali protichodné tvrdenia, ktoré argumentovali opačnými
názormi.

Pri zodpovedaní tejto otázky musel súd vychádzať jednak z písomnej zmluvy, ktorú uzavreli
účastníci konania, a jednak zo skutkových tvrdení účastníkov o tom, ako fungovala praktická realizácia
zmluvného vzťahu.

Žalobca vykonával sprostredkovanie obchodov, ale nie priamo pre žalovanú spoločnosť. Ako to
zhodne uvádzali počas celého priebehu konania účastníci konania, tovar, ktorý bol ponúkaný
žalobcom nepatril vlastnícky žalovanej spoločnosti, ani ho táto spoločnosť nevyrábala, ani nedovážala
na územie Slovenskej republiky, ani tovar žiadnym preukázateľným spôsobom nedodávala tretím
osobám, s ktorými jednal žalobca. Tovar - ktorý bol textilného charakteru - patril do vlastníctva
zahraničnej obchodnej spoločnosti STREET AND SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o., so sídlom Milady

Horákové2774,Kladno,Českárepublika.Táto spoločnosťvšetoktovar ajvlastnila,nakoľkohovyrábala
ako prvoproducent, a táto spoločnosť aj poberala platby od tretích osôb - zákazníkov, ktorí boli
kontaktovaní žalobcom. Zo zhodných výpovedí a tvrdení účastníkov konania v tomto konaní vyplýva,
že žalobca zvyčajne naučil tretie osoby používať počítačový softvér dodávaný práve spomínanou
českou obchodnou spoločnosťou a že títo zákazníci - tretie osoby si potom následne cez tento softvér

mohli aj sami počítačom s internetom komunikovať s českým výrobcom textilu.

Česká spoločnosť STREET AND SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o. je teda tou osobou, ktorá tovar
dodávaný tretím osobám vlastnila aj ho vyrábala. Žalovaná spoločnosť ho od nej nekupovala,
nedochádzalo k prevodu vlastníckeho práva k tovaru na žalovanú, ale tovar sa vlastnícky prevádzal

z českej spoločnosti priamo na koncového veľkoobchodného zákazníka, bez potreby medzistupňa -
žalovanej spoločnosti.

Žalovaná spoločnosť tvrdila počas celého konania, že ona žiaden tovar nevyrába ani nedodáva tretím
osobám - vo forme veľkoobchodu, ale že prevádzkuje sieť maloobchodných predajní, kde sama

takýto obdobný tovar textilného charakteru - vyrábaný a dodávaný spomínanou českou spoločnosťou
- predáva maloobchodným zákazníkom.

Lenže bola to práve žalovaná, ktorá mala s českou spoločnosťou STREET AND SPORTS WEAR
- s.a.m., s.r.o. uzavretú písomnú zmluvu zo dňa 25.10.2007 o obchodnom zastúpení pre územie

Slovenskej republiky. Táto zmluva bola v priebehu súdneho konania predložená ako listinný
dôkaz a súd z jej obsahu zistil, že predmetom tejto zmluvy je záväzok zástupcu vyhľadávať záujemcov,
maloobchodných predajcov na území Slovenskej republiky o uzavretie rámcových kúpnych zmlúv a
samostatných kúpnych zmlúv (obchodov) medzi zastúpeným ako predávajúcim a záujemcom ako
kupujúcim, na predaj značkového kusového textilu a doplnkov ochrannej známky „s.a.m.“ a ďalej

povinnosť zastúpeného uhradiť zástupcovi províziu v súlade so zmluvou. V tejto zmluve sa nič
neuvádza ohľadne možností žalovanej - ako obchodného zástupcu - poverovať ďalšie osoby
obchodným zastúpením pre českú spoločnosť STREET AND SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o., alebo
pre seba s tým následkom, aby vznikalo takto povereným tretím osobám postavenie obchodného
zástupcu výrobcu predávaných textilných tovarov. V čl. VI bode 6.4 smlouvy sa uvádza iba povinnosť

zástupcu zaviazať k utajovaniu informácií o zmluve všetkých svojich zamestnancov alebo osoby, ktoré
poveril čiastočnými úlohami v súvislosti s realizáciou účelu tejto zmluvy.

V súdnom konaní bol ako dôkaz vykonaný aj písomný list Z. E., konateľa českej spoločnosti STREET
AND SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o. zo dňa 7.11.2012 adresovaný žalovanej spoločnosti a tiež tomuto

súdu, ktorým táto česká spoločnosť uviedla, že mali na území Slovenskej republiky iba jedného
výhradného obchodného zástupcu, a to práve spoločnosť žalovanú v tomto konaní. Ďalej uviedol, že
žalobcanebol obchodnýmzástupcom českejspoločnosti, žeso žalobcomžiadnuzmluvuoobchodnom
zastúpení neuzavreli. Vyjadril sa aj k okolnostiam komunikácie so žalovanou spoločnosťou, ktorá
predchádzala písomnému odstúpeniu od zmluvy podanému žalovanou spoločnosťou pre žalobcu,

ktoré odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 9.12.2010. Potvrdil vyjadrenia žalovanej spoločnosti v
tomto konaní, že ak by žalovaná spoločnosť neukončila spoluprácu so žalobcom, bol by okamžite
ukončil akúkoľvek spoluprácu so žalovanou.Vychádzajúc ajzobsahutohto dôkazu, a vyhodnotenímdôkazov nielenjednotlivo, ale vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že žalobca nebol ani z pohľadu praktického výkonu činnosti
obchodným zástupcom žalovanej spoločnosti, nakoľko nepredával ani nedojednával obchody priamo

pre žalovanú spoločnosť.

Obchodný zákonník podľa názoru súdu vyžaduje, aby činnosť obchodného zástupcu súvisela s
obchodovaním zastúpeného, aby vznikali možnosti uzavrieť obchody pre zastúpeného. Takáto
koncepcia zmluvy o obchodnom zastúpení je evidentná zo súhrnného chápania všetkých ustanovení

§652až§672aObchodnéhozákonníka.Vtomtokonanívšakbolo spoľahlivo preukázané, žežalovaná
spoločnosť GABIKA s.r.o. žiadne obchody neuzatvárala s tými tretími osobami, ktoré si na základe
činnosti žalobcu objednali textilný tovar. Žalovaná týmto osobám nič nepredávala, ani im nič nedodala,
a dokonca ani nepreberala platby za dodaný tovar. Objednaný tovar bol doručený zo spoločnosti
STREET AND SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o. a táto spoločnosť aj preberala platby na cenu dodaného
tovaru.

Ďalšou dôležitou otázkou v tomto konaní bola samotná písomná zmluva medzi účastníkmi konania, a to
zmluva nazvaná ako Zmluva o sprostredkovaní uzavretá dňa 5.1.2008. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva,
že žalobca sa zaviazal (najmä) vykonávať pre záujemcu činnosť smerujúcu k vyhľadávaniu tretích osôb

na uzavretie zmlúv o predaji tovaru spoločnosti GABIKA s.r.o. v rámci maloobchodnej siete na území
Slovenskej republiky a žalovaná sa zaviazala (najmä) zaplatiť žalobcovi odmenu podľa príslušného
článku zmluvy. Zmluva je napísaná určito a zrozumiteľne, nepoužíva žiadne neprijateľné výrazy, ani
ich zmysel nie je nepochopiteľný, protirečivý alebo nejako nezrozumiteľne alebo mätúco formulovaný.
Obidvaja účastníci konania túto zmluvu rešpektovali a plnili ju. Za tohto stavu súd nepovažoval za

potrebné vykonávať nejaký výklad obsahu alebo zmyslu písomného právneho úkonu - tejto zmluvy
- iným spôsobom, ako gramatickým výkladom právneho úkonu.

Žalobca navrhoval v tomto konaní použiť iný výklad právneho úkonu - písomnej zmluvy so žalovanou,
a to tým spôsobom, aby použitím niektorých právnych názorov publikujúcich právnikov - publikujúcich

v odborných časopisoch v Slovenskej a Českej republike - bola písomná zmluva o sprostredkovaní
považovaná za zmluvu o obchodnom zastúpení. Súd neprijal tento argument žalobcu z viacerých
dôvodov.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak

tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku
1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby,
ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý

sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa § 274 Obchodného zákonníka, ak strany použijú v zmluve niektorú z doložiek upravených v
používaných vykladacích pravidlách, predpokladá sa, že strany zamýšľali dosiahnuť touto doložkou
právne účinky určené vykladacími pravidlami, na ktoré sa strany v zmluve odvolali, inak vykladacími
pravidlami, ktoré s prihliadnutím na povahu zmluvy sa obvykle používajú.

Písomný právny úkon je potrebné vykladať inak, teda odlišne, od jeho jazykového (gramatického)
významu iba výnimočne, a to v tých prípadoch, ak by jazykový (gramatický) výklad bol
nerealizovateľný, neurčitý, nepochopiteľný, nejasný, vzbudzujúci pochybnosti, pripúšťajúci rôzny
(niekedy aj protirečivý) výklad, a takto by nebolo možné zistiť s určitosťou, aký bol obsah záväzkovo-právnych vzťahov medzi zmluvnými stranami. Rovnako gramatický výklad písomnej zmluvy by
neobstál v prípadoch, ak by následná praktická pokojná realizácia zmluvy zo strany oboch účastníkov
konania nasvedčovala nejakému nesúladu s textom zmluvy, teda ak by zmluvné strany pokojne plnili

vzájomné povinnosti celkom iným (odlišným) spôsobom, ako sa k tomu zaviazali v písomnej zmluve. V
tomto prípade takáto situácia však nenastala, nakoľko písomná zmluva o sprostredkovaní nevykazuje
žiadne znaky vyššie spomínaných dôvodov hľadania iného výkladu obsahu právneho úkonu, ako
toho, ktorý logicky vyplýva z písomného znenia zmluvy.

Podľapísomnejzmluvy osprostredkovaní zodňa5.1.2008sažalobcazaviazalvykonávaťprezáujemcu
činnosť smerujúcu k vyhľadávaniu tretích osôb na uzavretie zmlúv o predaji tovaru spoločnosti GABIKA
s.r.o. v rámci maloobchodnej siete na území Slovenskej republiky. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť
žalobcovi odmenu podľa príslušného článku zmluvy. Podľa čl. III bodu 3.1 zmluvy, sa zmluvné
strany dohodli na výške odmeny pre sprostredkovateľa tak, že touto bude suma zodpovedajúca 7%
z predaného tovaru. Nárok na províziu vzniká sprostredkovateľovi z uhradených sprostredkovaných

obchodov za daný kalendárny mesiac. Výšku provízie vyčísli podľa svojho účtovníctva záujemca. Na
základe daného vyúčtovania sprostredkovateľ vystaví faktúru.

Podľa takéhotozákladnéhomechanizmudohodnutéhovzmluvefungovalaajpokojnáspolupráca medzi
účastníkmi konania, ako to obaja účastníci zhodne potvrdzovali vo svojich výpovediach aj písomných

vyjadreniach. Za tohto stavu nebol dôvod na to, aby súd začal na popud žalobcu vykladať písomnú
zmluvu o sprostredkovaní, ako iný druh právneho úkonu. Aj v samotnej zmluve je transparentne odkaz
na ustanovenia § 642 a nasl. Obchodného zákonníka.

Námietky žalobcu smerujúce k tomu, aby súd posudzoval právny úkon nie podľa jeho označenia,

ale podľa jeho obsahu súd zohľadnil. Obsahom zmluvy o sprostredkovaní medzi účastníkmi konania
je mechanizmus výkonu sprostredkovania.

Súd neopomenul zahrnúť do súhrnného vyhodnocovania dôkazov aj ani praktický spôsob vykonávania
odmeňovania žalobcu zo strany žalovanej, ako vyplynul z vykonaného dokazovania. Žalobca

vystavoval pre žalovanú faktúry, v ktorých sa vždy odvolával na zmluvu o sprostredkovaní a vždy
faktúrované sumy označoval ako : odmena za sprostredkovanie. Znamená to, že s určitosťou možno
uzavrieť, že zhodne - aj žalobca aj žalovaná - považovali počas celého priebehu praktického výkonu
vzájomnej spolupráce svoj právny vzťah za vzťah záujemca - sprostredkovateľ a nie za vzťah
zastúpený - obchodný zástupca.

Neušla pozornosti súdu ani tá skutočnosť, že ešte pred začatím súdneho konania, teda ešte
pred podaním žaloby, žalobca, v tom čase už zastúpený advokátom nakoľko ešte pred napísaním
listu zo dňa 27.12.2010 už žalobcov advokát (zhodný s advokátom konajúcim v celom priebehu
súdneho konania) e-mailom dňa 16.12.2010 komunikoval za žalobcu s advokátom žalovanej, stále

považoval sám seba za sprostredkovateľa a tiež písomnú zmluvu so žalovanou označoval za zmluvu
o sprostredkovaní. Toto zistenie vyplynulo z vykonaného dokazovania, kedy zástupca žalovanej
predkladal súdu listiny ohľadne priebehu predsúdnej komunikácie medzi účastníkmi konania. Z
uvedeného vyplýva pre súd záver, že žalobca sa snažil v priebehu súdneho konania prezentovať svoje
postavenie asvoj vzťah vočižalovanej akovzťahobchodnéhozástupcu,anieakosprostredkovateľa, s

cieľom získať výhodnejšie majetkové nároky voči žalovanej. Z vykonaného dokazovania však vyplýva,
že v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní, aj v čase jej praktickej realizácie žalobca sám
seba vnímal ako sprostredkovateľa a žalovanú ako záujemcu o sprostredkovanie a písomnú zmluvu
vnímal ako zmluvu o sprostredkovaní. Na základe vyššie citovaných vykladacích pravidiel právnych
úkonov v Obchodnom zákonníku, však súd nemôže postupovať inak, ako považovať skúmanú zmluvu

o sprostredkovaní za skutočne zmluvu o sprostredkovaní, a nie za zmluvu o obchodnom zastúpení,
aj napriek žalobcom spomínaným stanoviskám v niektorých právnických publikáciách.

Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,

a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv(ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka, zmluva musí mať písomnú formu.

Podľa § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o
obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní.

Súd si neosvojuje tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva o obchodnom zastúpení vzniká bez výnimky
vždy v tých prípadoch, ak sa jedná o sprostredkovanie viacerých prípadov nákupu resp. predaja
medzi tými istými osobami. Obchodné zastúpenie nemôže vzniknúť nevedomky, alebo nechtiac, ak
sa na tom účastníci zmluvy - obaja podliehajúci žalobcom spomínanej vyššej miere profesionality
a skúsenosti - nedohodnú v písomnej forme.

Žalobca teda uplatnil žalobou niekoľko nárokov, a to :
a) na zaplatenie provízií za obchodné zastúpenie v mesiacoch október a november 2010 vo výške
2.823,65 Eur,
b) nároku na doplatenie provízie za dojednanie predaja tovaru odberateľke Ing. B. vo výške 2.305,93
Eur,

c) nároku na ušlý zisk za obdobie od 1.12.2010 do 31.3.2010 vo výške 3.338,12 Eur a
d) nároku na zaplatenie odstupného vo výške 10.815,02 Eur.

Ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie provízií za obchodné zastúpenie v mesiacoch október a
november 2010, súd vychádzal z dokazovania vyplývajúceho právneho názoru, že medzi účastníkmi

konania nedošlo k uzavretiu zmluvy o obchodnom zastúpení a žalobca nebol obchodným zástupcom
žalovanej. Znamená to však zároveň, že žalobcovi žiaden nárok na zaplatenie provízií za obchodné
zastúpenia nevznikol.

Ohľadne nároku žalobcu na doplatenie provízie za dojednanie predaja tovaru odberateľke Ing. B.,

súd vychádzal z dokazovania vyplývajúceho právneho názoru, že podľa zmluvy o sprostredkovaní
žalobca nemal nárok na províziu z obchodov uzavretých maloobchodnou predajňou záujemcu. V
súdnom konaní bol ako dôkaz vykonaný aj písomný list Z. E., konateľa českej spoločnosti STREET
AND SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o. zo dňa 7.11.2012, ktorým táto česká spoločnosť uviedla, že táto
zákazníčka podpísala dňa 25.9.2009 zmluvu o franšíze s českou spoločnosťou a preto už za tovary

menovanou zakúpené nepatrila žalobcovi žiadna provízia. Tá skutočnosť, že termínom použitým v
zmluve o sprostredkovaní - "obchodné prípady maloobchodnej predajne záujemcu" sú mienení priami
obchodní partneri českej spoločnosti, teda franšízanti, vyplynula tiež nepochybne z vykonaného
dokazovania.

Ohľadne nároku žalobcu na ušlý zisk za obdobie od 1.12.2010 do 31.3.2010, súd vychádzal z
dokazovania vyplývajúceho právneho názoru, že zánik zmluvy o sprostredkovaní nastal doručením
písomného odstúpenia od zmluvy o sprostredkovaní zo strany žalovanej spoločnosti pre žalobcu, ku
ktorému došlo dňa 9.12.2010.

Súd pri určení dňa, ktorým došlo k zániku zmluvy o sprostredkovaní, vychádzal z tvrdení žalovanej
spoločnosti o tom, že ak by nedošlo k okamžitému ukončeniu zmluvy so žalobcom, vznikla by
žalovanej spoločnosti vážna majetková škoda. Toto tvrdenie žalovanej bolo zhodne potvrdené aj
obsahom písomného listu konateľa spoločnosti STREET AND SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o. zo
dňa 7.11.2012, ktorý bez akýchkoľvek pochybností uviedol, že jasne sa vyslovil voči žalovanej tým

spôsobom, že ak by nedošlo k ukončeniu spolupráce so žalobcom, prestala by okamžite akákoľvek
spolupráca tejto českej spoločnosti so žalovanou. Lenže to by za situácie že tento subjekt vytváral
vyše 95% celého obchodovania žalovanej, znamenalo praktickú likvidáciu žalovanej spoločnosti.
Tvrdenia žalobcu o tom, že jeho porušovanie povinností voči českej spoločnosti STREET AND
SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o. - voči tretej osobe - nemôžu byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy

zo strany žalovanej, súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko ak by mala žalovaná postupovať
podľa predstáv žalobcu, síce by žalovaná hospodársky ihneď a totálne skončila, ale možno by
postupovala voči žalobcovi podľa jeho predstáv. Obchodný zákonník v ustanoveniach upravujúcich
prípady, kedy účastník právneho vzťahu môže odstúpiť od zmluvy, pamätá aj na prípady hrubéhoporušenia zmluvných povinností, pričom tá skutočnosť, že žalovaná je existenčne napojená na
českú spoločnosť STREET AND SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o. musela byť žalobcovi známa počas
celého trvania zmluvnej spolupráce a preto žalobca si musel byť vedomý tej skutočnosti, že ak

česká spoločnosť STREET AND SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o. eviduje voči nemu vysokú sumu
neuhradeného dlhu, o ktorej v čase doručenia odstúpenia od zmluvy už prebiehalo súdne konanie
medzi českou spoločnosťou STREET AND SPORTS WEAR - s.a.m., s.r.o., ako žalobcom a súčasným
žalobcom, ako tamojším žalovaným, ktoré konanie bolo vedené pred Okresním soudem v Kladně pod
sp. zn. 110C 114/2010, tak tým, že žalobca neuhrádza svoj dlh voči českému veriteľovi, dochádza

jeho konaním k vážnemu poškodzovaniu záujmov žalovanej a takto vlastne porušuje zmluvu so
žalovanou, ktorou sa okrem iného zaviazal aj k ochrane záujmov žalovanej. Nemožno sa čudovať
postupu žalovanej spoločnosti pri odstúpení od zmluvy.

Ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie odstupného pre obchodného zástupcu, súd vychádzal z
vykonaného dokazovania vyplývajúceho právneho názoru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k

uzavretiu zmluvy o obchodnom zastúpení a žalobca nebol obchodným zástupcom žalovanej. Znamená
to však zároveň, že žalobcovi žiaden nárok na odstupného v zmysle § 669 ods. 1 Obchodného
zákonníka nevznikol.

Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

Súd vyhovel nároku žalovanej spoločnosti na zaplatenie sumy 3.546,21 Eur, a to z dôvodu, že v konaní
bolo preukázané, že žalobca poberal provízie za sprostredkovanie vo výške 8%, pričom v písomnej
zmluve bola výška provízie dohodnutá iba v rozsahu 7%.

Žalobca argumentoval nesúhlasne ohľadne tohto nároku žalovanej tak, že tvrdil, že on považoval za
dohodnutú výšku provízie v rozsahu 8%, hoci sa na tom nedohodol písomne, ale len ústne a tvrdil,
že pre neho bola táto tzv. gentlemanská dohoda ešte viac záväzná ako písomné znenie zmluvy.

Súd v tomto ohľade používa ako záväzné ustanovenie 272 ods. 2 Obchodného zákonníka a rovnako

poukazuje aj na ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že
sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Súd dopĺňa v tejto súvislosti, že aj z bodu 7.2 zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi účastníkmi

konania vyplýva, že meniť obsah tejto zmluvy bolo možné iba písomnými dodatkami k zmluve, ale
nie ústnou formou.

Ak teda žalobca prijal finančné plnenie, ktoré bolo vo výške určenej v rozpore s písomnou zmluvou so
žalovanou, prijal takto plnenie bez právneho dôvodu a v tomto rozsahu sa bezdôvodne obohatil na

úkor žalovanej. Námietka žalobcu ohľadne rozporu uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovanou s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka, nie je dôvodná. Nie je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, ak sa jedna zmluvná strana domáha rešpektovania písomnej
zmluvy s druhou zmluvnou stranou, a to aj ohľadne výšky prijatého peňažného plnenia vyplývajúceho
z písomnej zmluvy. Okolnosti za akých došlo k vyplateniu vyššej sumy, ako žalobcovi patrila podľa

písomnej zmluvy nemôžu samy osebe takisto zmeniť písomnú zmluvu v tej časti, kde sa písomne
dohodla výška odmeny pre žalobcu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Ztohtodôvodusúdzaviazalžalobcu navydaniebezdôvodnéhoobohatenia ato vovýške,akávyplynula
z listinných dôkazov predložených žalobcom. Bezdôvodné obohatenie získané žalobcom spočíva v
prijatí sumy 2.777,57 Eur ako rozdielu predstavujúceho 1% provízie, pretože žalobca prijal 8% ale
mal právny dôvod iba na 7%, pričom výpočet sumy 2.777,57 Eur je nasledujúci :

v roku 2009 ak suma 11.392 Eur je ekvivalentom k 8 %, tak potom výpočtom ( 11392 : 8 = 1424 )
ekvivalentom k 1 % je suma 1.424 Eur,
pre rok 2010 ak suma 10.828,57 Eur je ekvivalentom k 8 %, tak potom výpočtom ( 10828,57 : 8 =
1353,57 ) ekvivalentom k 1 % je suma 1.353,57 Eur,
a spolu za obdobie rokov 2009 a 2010 rozdiel prestavuje celkovo o 2.777,57 Eur viac, ako mal právo
získať podľa písomnej zmluvy o sprostredkovaní so žalovanou. V tomto rozsahu vzniklo na strane

žalobcu bezdôvodné obohatenie.

V konaní bolo preukázané, že žalobca mal so žalovanou uzavretú písomnú zmluvu o sprostredkovaní,
kde v bode 3.6 tejto zmluvy bolo dojednané, že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na odmenu z
obchodných prípadov maloobchodnej predajne záujemcu. Z dokazovania vyplynul aj ten záver, že

žalobca poberal od žalovanej odmenu vo výške 2% z hodnoty predaného tovaru aj od zákazníčky Ing.
R.. B., ktorá bola maloobchodnou predajňou definovanou v citovanom bode 3.6 zmluvy. To znamená,
že suma 2% z týchto nákupov predstavuje žalobcovo bezdôvodné obohatenie. Zo žaloby žalobcu a
s ním vykonaných výpočtov vyplýva, že hodnota 6% z ceny tovaru dodaného menovanej, je v sume
2.305,93 Eur a následne ak 2.305,93 Eur je 6% z nejakej inej hodnoty, tak výpočtom hodnota 2% z

nejakej (takej istej konečnej sumy) je vypočítateľná ako 2.305,93: 3 = 768,64 Eur.

Súd teda žalobcu zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalobcom na úkor
žalovanej vo výške 3.546,21 Eur (2.777,57 + 768,64).

Žalobca v priebehu súdneho konania vzniesol námietku premlčania nárokov uplatňovaných žalovanou
jej vzájomným návrhom, odôvodňujúc námietku tým, že uplynula premlčacia doba 2 rokov.

Súd v tejto súvislosti odkazuje na publikované rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 1 Obdo V 5/2008,
a to najmä na právny záver podľa ktorého aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym

zákonníkom, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch sa
premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka. Súd si
osvojuje argumenty uvedené v citovanom rozhodnutí NS SR s tým podstatným záverom, že námietka
premlčania uplatnená žalobcom nie je dôvodná.

Nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a naopak žalovaná bola v konaní úspešná v pomernom
rozsahu, súd priznal žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaná si uplatnila v rámci konania nárok na náhradu trov konania.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky

trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Po
právoplatnosti rozhodnutia bude o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným

uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.