Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203231
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616203231.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovou v spore žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. so

sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátska kancelária Bratislava, so sídlom Slnečná 765/3 proti žalovanej O. M., D.. XX.XX.XXXX, N.
R. XX, zast. advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, advokátska kancelária Poltár, Železničná 287, občan
SR v konaní o zaplatenie 224,- eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 244.-Eur s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 19.06.2014 do zaplatenia, s 39,15 % ročným úrokom zo sumy 600.-Eur od 11.06.2013 do
24.07.2013, s 39,15 % ročným úrokom zo sumy 506,-Eur od 25.07.2013 do 06.09.2013, s 39,15%

ročným úrokom zo sumy 412.-Eur od 07.09.2013 do 25.09.2013, s 39,15 % ročným úrokom zo sumy
318.-Eur od 26.09.2013 do 29.10.2013, s 39,15 % ročným úrokom zo sumy 224.-Eur od 30.10.2013
do 18.06.2014.

Súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať dlžnú sumu po 10.-Eur mesačne každý mesiac zvlášť počnúc
mesiacom február 2017 do úplného vyrovnania dlžnej sumy, ktoré splátky je žalovaná povinná platiť
vždy do konca toho ktorého kalendárneho mesiaca pod hrozbou straty výhody mesačných splátok.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 29,04 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny 224,00 eura, známeho úroku vo výške
72,20 eura, poplatku vo výške 293,10 eura, poplatku za upomienky 10,- eur, zmluvnej pokuty vo výške
33,00 eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 224,00 eura od 30.10.2013 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 224,00 eura od 19.06.2014 do zaplatenia, trovy mediačného

konania vo výške 202,53 eura a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.06.2013 žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský
úver vo výške 600,- eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 293,10 eura a úrok spojený so spotrebiteľským
úverom vo výške 234,90 eura, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1 128,- eur. Odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov bola vo výške 293,10 eura, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške
88,0%. Úrok bol vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 234,90

eura. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1 128,- eur v 12 splátkach vo výške 94,- eur, vždy
k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 18.07.2013. Žalovaná z uvedenej čiastky pred dlhom
splatným uhradila 376,- eur. Pretože porušila podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržala
splátkový kalendár, oznámili jej, že v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere stratila výhodu splátok, dlhsa stal splatný v celosti a vyzvali ju na úhradu celého dlhu. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru sa žalovaná zaviazala uhradiť navrhovateľovi náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti
s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy a to najmä však nie výlučne trovy mediácie, trovy

rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia žalobcu v
týchto konaniach a iné žalobcom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva. Dlh sa
stal splatným dňa 19.06.2014 a od toho času je žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy v súvislosti
s čím má žalobca nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.

2. Žalobca dňa 01.08.2016 zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.06.2013 poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo
výške 600,- eur a zároveň sa žalovaná zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom spolu vo výške 1 128,- eur, pričom

splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 18.07.2013. Žalobca si individuálne dohodol podmienky
zmluvy o úvere s tým, že s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na základe vyplnenia formulára
o overení klienta boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na
základe posúdenej bonity klienta. S absenciou náležitostí nie je možné súhlasiť, nakoľko potrebné údaje
sa nachádzajú v Dodatku o plnení v splátkach. K zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako neoddeliteľnej

súčasti, ktorá bola podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko sú náležitosti
obsahom dohody o plnení v splátkach, ktorá prináleží zmluve o úvere a s ktorou bol osobitne dlžník
oboznámený, nakoľko bol s ním individuálne jej obsah dohodnutý má žalobca za to, že nemožno hovoriť
o absencii predmetných údajov, preto úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere preto obsahuje náležitosti podľa zák.č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy. Nakoľko dohoda o plnení v splátkach bola podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva
o spotrebiteľskom úvere a obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
nie je možné zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ ide
o výšku príslušnej odmeny pri poskytovaní finančných prostriedkov a výšku úrokov spojeného so
spotrebiteľskýmúveromtiesúvzmluveoúveredostatočnejasneuvedené,výraznenapísanéauvedené

pri sume poskytnutého úveru, teda žalovaný musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Pri podpisovaní
zmluvy o úvere mal žalovaný okamžite vedomosť o tom, aká je cena úveru. V čase uzatvorenia
zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecný právny predpis, podľa ktorého by bola
stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Obsah zmluvy
o spotrebiteľskom úvere si mal žalovaný možnosť preštudovať a slobodne sa rozhodnúť, či podmienky

t.j. zvyšku úroku a výšku príslušného poplatku uvedeného v zmluve bude akceptovať a zmluvu podpíše
alebo nie. Žalobca je názoru, že nie je možné zbaviť sa zodpovednosti za vlastné slobodné a vážne
konanie bez nátlaku a tiesne len preto, že žalovaný si svoj právny úkon dodatočne rozmyslel. Z toho
dôvodu v plnom rozsahu trvajú na svojom návrhu.

3. Súd vo veci na návrh vydal platobný rozkaz č.k. 5C 69/2016-29 zo dňa 08.06.2016, voči ktorému
podala žalovaná odpor dňa 30.06.2016, v ktorom uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX uzatvorená dňa 10.06.2016, je formulárový typ zmluvy, teda ide o spotrebiteľský právny
vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ. V zmluve absentujú
podstatné náležitosti, a to konkrétne náležitosť uvedená v § 9 ods. 2, písm. k) a j) Zák.č. 129/2010

z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy a preto podľa § 11 ods. 1 , písm. a) a b) Zák.č. 129/2010 Z.z.
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predložených dokladov
vyplýva, že žalovaná si zapožičala 600,- eur a má vrátiť 1 128,- eur, teda o 528,- eur viac, čo predstavuje
takmer 100% poskytnutej sumy . Ročná úroková sadzba úveru 39,15%, je vysoká a preto túto zmluvnú
podmienku považujú za neprijateľnú a teda za neplatnú. Takúto výšku úrokov považujú za neprimerane

vysokú, vzhľadom na úrokové sadzby obchodných bánk pri podobných produktoch a v dôsledku toho ju
považujú za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov pre rozpor so
zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má žalobca nárok len na vrátenie istiny a nemá
právo požadovať administratívne náklady, zmluvnú pokutu, poplatok za upomienku, trovy mediačného

konania a ani úroky. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu vo
výške 276,- eur a bola jej poskytnutá suma vo výške 600,- eur. Nakoľko zmluva neobsahuje náležitosti
v zmysle vyššie citovaného zákona, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto je
žalovaná povinná vrátiť žalobcovi iba istinu úveru, ktorú čerpala v sume 600,- eur a vzhľadom k tomu,že sumu 376,- eur už uhradila, je povinná zaplatiť žalobcovi len rozdiel, teda sumu 224,- eur spolu so
zákonným úrokom 5,15% ročne z dlžnej sumy od 19.06.2014 až do zaplatenia.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil, neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

5. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa
10.06.2013 Zmluva o úvere, na základe ktorej POHOTOVOSŤ poskytla žalovanej úver vo výške 600,-

eur. V zmluve absentujú podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. k), zák.č. 129/2010 Z.z. ako
výška, počet, termín splátok, ktoré musia byť presne uvedené. Taktiež v zmluve je uvedená vysoká ročná
percentuálna miera nákladov. Žalobca požičal žalovanej 600,- eur, vrátiť mala však 1 128,- eur, čo je o
528,- eur viacej , čo predstavuje o 100% viacej. Keďže žalovaná z dlžnej sumy už vyplatila 376,- eur
sú ochotní zaplatiť len rozdiel a to vo výške 224,- eur spolu s príslušným 5,0% úrokom z omeškania.
Keďže je žalovaná v hmotnej núdzi, požadujú, aby dlžnú sumu mohla splácať v mesačných splátkach

po 10,- alebo 20,- eur.

6. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom zástupkyne žalovanej, oboznámením sa s obsahom
ostatného spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

7. Strany v konaní uzatvorili dňa 10.06.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej v hotovosti sumu 600,- eur s tým, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú
čiastku vo výške 1 128,- eur, teda zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom vo výške 528,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú
podľa zmluvy tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje

sumu vo výške 234,90 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 293,10 eura. V zmluve
je tiež uvedený termín konečnej splatnosti úveru na deň 18.06.2014, RPMN 88,0% a priemerná hodnota
ročnej RPMN 39,20%.

8.VDohodeoplnenívsplátkachzodňa10.06.2013sistranyvkonanídohodli,žespotrebiteľsazaväzuje
veriteľovi uhradiť z poskytnutého úveru zo zmluvy celkovú čiastku 1 128,- eur v 12 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 94,- eur vždy k 18-temu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom
18.07.2013. Podľa tejto dohody v rozpore s tým, čo je uvedené v zmluve spotrebiteľ berie na vedomie,
že výška RPMN sa vypočítava v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného

vo VOP a je vo výške 263,64 %.

9. Podľa VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy a to najmä, avšak nie výlučne
trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho

zastúpenia žalobcu v týchto konaniach a iné žalobcom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení
svojho práva. Podľa bodu 7. VOP v prípade neuhradenia celkovej čiastky úveru v dohodnutej lehote
podľa zmluvy žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Pre prípad
omeškania s úhradou dlhu sa žalovaný tiež zaviazal zaplatiť úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Taktiež sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu 10,-

eur do piatich dní od jej doručenia.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1, veta prvá obchodného zákonníka do doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výšky, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.13. Podľa § 2, písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

14. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný len z časti. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami v konaní bola uzavretá dňa

10.06.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 600,- eur.
Žalovaná mala úver splatiť dňa 18.06.2014 spolu s úrokom a poplatkom za administratívne náklady v
celkovej sume 1 128,- eur. Zároveň si strany dohodli samostatnú dohodu o splátkach podľa ktorej mala
žalovaná možnosť dlžnú sumu splatiť v 12 mesačných splátkach po 94,- eur od 12.07.2013. Celkovo
žalovaná žalobcovi uhradila sumu 376,- eur do termínu splatnosti úveru t.j. do 19.06.2014.

15. V danom prípade išlo svojou povahou o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a
zároveňiozmluvuospotrebiteľskomúverevzmysleustanovenia§2,písm.d)zákonaospotrebiteľských
úveroch. Súd zistil, že zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 9 citovaného zákona. Žalovaná poskytnutý úver prestala splácať, preto potom, čo nastala konečná
splatnosť úveru dojednaného v zmluve - 19.06.2014 žalovaná sa dostala do omeškania s plnením úveru.

16. Žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi poskytnutý úver 600,- eur spolu s dohodnutým úrokom vo
výške 39,15% ročne. Celkom mu uhradila sumu 376,- eur, preto na istine ešte zostáva doplatiť sumu
224,- eur. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 224,- eur, preto súd v tejto časti nárok
žalobcu považoval za opodstatnený.

17. Strany v konaní si dohodli v zmluve aj úrok vo výške 39,15% ročne z poskytnutej sumy s tým, že
úrok bol dohodnutý do splatnosti úveru. V žalobe si žalobca uplatnil nárok na zmluvný úrok tak, že tento
z časti vyčíslil a z časti sa domáhal zaplatenia úroku 39,15% ročne zo sumy 224,- eur od 30.10.2013
do zaplatenia. Vyčíslený úrok v sume 72,20 eura pozostáva z 39,15% ročného úroku zo sumy 600,- eur

od 11.06.2013 do 24.07.2013 v sume 28,32 eura, zo sumy 506,- eur od 25.07.2014 do 06.09.2013 v
sume 23,88 eur, zo sumy 412,- eur od 07.09.2013 do 25.09.2013 v sume 8,40 eura a zo sumy 318,-
eur od 26.09.2013 do 29.10.2013 v sume 11,60. Súd považuje sa dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie
pevného úroku len do doby splatnosti úveru t.j. do 18.06.2014, teda aj úrok vo výške 39,15% ročne zo
sumy 224,- eur od 30.10.2013 súd priznal len do 18.06.2014. Podľa právneho názoru súdu žalobcovi

zmluvný úrok po ukončení zmluvy resp. po splatnosti celého úveru nepatrí, pretože od tejto doby
prináleží veriteľovi len nárok na úrok z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012
z 18.09.2012 v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu
podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania
a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R59/1998, 40Obo143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie

zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý
úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje,
že namietané rozhodnutie nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp., že

by popieralo zmysel práva na súdu ochranu. Z nároku uplatneného žalobcom v súvislosti so zmluvným
úrokom, teda žalobcovi patrí len úrok do splatnosti úveru. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu na
zmluvný úrok, ako nedôvodný zamietol.

18. V konaní si žalobca voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie administratívnych nákladov na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou v sume 293,10 eura. Túto sumu súd považoval za neprimerane vysokú a zo strany žalobcu
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by v takejto výške vznikli administratívne náklady v súvislosti
s predmetnou zmluvou. Okrem toho žalobca nepreukázal v čom konkrétne mu tieto náklady vznikli.
Súd nemal možnosť preveriť ich opodstatnenosť a následne ich posúdiť, či ide o reálne vynaložené

náklady. Existenciu uvedených nákladov súd teda nepovažoval za preukázanú a vzhľadom na ich výšku
(takmer polovicu sumy poskytnutého úveru) považoval dojednanie týkajúce sa úhrady administratívnych
nákladov spojených s uzatvorením zmluvy za odporujúce dobrým mravom a teda neplatné podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu aj v tejto časti zamietol.19. Rovnako súd zamietol aj nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku v sume 10,- eur. Takýto
nárok priamo v zmluve uvedený nie je, preto v zmysle § 9 ods. 9 Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch nemôže žalobca takýto poplatok požadovať. Okrem toho poplatok za jednu upomienku 10,-
eur je neprimerane vysoký. ide o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, ktorá nevyžaduje
žiadny náklad žalobcu, preto by bola takáto dohoda neplatná i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. V bode 7. VOP sa nachádza žalobcom vopred predformulované zmluvné dojednanie ako
sankcia v dôsledku omeškania v prípade každej zaslanej upomienky 10,- eur. Túto sankciu nemohol, ako

zmluvné plnenie žalovaný nijako ovplyvniť, pretože úverové podmienky musel bezvýhradne prijať alebo
odmietnuť, uzavrieť zmluvu ako celok. Okrem toho žalobca existenciu tejto upomienky nepreukázal,
nakoľkovýzvanazosplatneniepodľanázorusúdunemôžeplniťúčelupomienky,pretožeideouplatnenie
si práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo nemôže podliehať spoplatneniu na ťarchu
spotrebiteľa. Súdu takáto upomienka ani v konaní predložená nebola.

20. Súd nepovažoval za dôvodný ani nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur.
Aj tu súd poukazuje na to, že takýto nárok priamo v zmluve uvedený nie je. Dojednanie o zmluvnej
pokute sa nachádza len vo VOP v bode 7. Ako už bolo uvedené ide o žalobcu vopred predformulované
zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola vyjednaná individuálne a žalovaný nemal možnosť
ovplyvniť toto dojednanie, pretože je obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a to

pomerne neprehľadným spôsobom. Vzhľadom k tomu nie je vôbec preukázané, že žalovaný sa mal
možnosť oboznámiť v čase akceptácie zmluvy s týmito zmluvnými podmienkami. Okrem toho sankcia za
omeškanie je mimoriadne dôležitým údajom pre spotrebiteľa, ako potencionálneho dlžníka, preto musí
byť obsiahnutá v základných náležitostiach zmluvy. Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi nárok
ani v tejto časti.

21. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/95 Z.z. . Tento úrok vo výške 5,0% ročne si
žalobca uplatnil od 19.06.2014 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru. V tejto
časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, keďže je nesporné, že žalovaná si svoju povinnosť zo

zmluvy riadne a včas nesplnila a s plnením sa odo dňa nasledujúceho po splatnosti zmluvy o úvere
dostala do omeškania.

22. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 244,- eura
s 5,0% ročným úrokom z omeškania + zmluvný úrok 39,15% z dlžných súm. Dlžnú sumu súd povolil

žalovanej splácať v splátkach po 10,- eur mesačne pod následkom straty výhody mesačných splátok
z dôvodu jej zlej finančnej situácie. V prevyšujúcej časti súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol a to z
dôvodov vyššie uvedených.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou
voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 834,83 eura. Súd mu priznal iba 296,20 eura. Čistý úspech
žalovanej v konaní predstavuje 29,04% a preto v tomto rozsahu má nárok na náhradu trov, ktoré jej
v konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.