Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/181/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612204072
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2612204072.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov:

JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka v právnej veci žalobcu: B. H., nar. X.X.XXXX, bytom M. U. H.
- G. XX, právne zastúpený splnomocnencom: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, Seberíniho 1, Bratislava,
proti žalovanému: 1/ Slovenský poľovnícky zväz - Poľovnícke združenie, so sídlom Lakšárska Nová Ves
260, Lakšárska Nová Ves, IČO: 36082937, zastúpený splnomocnencom: JUDr. G. D., bytom E. X, R., 2/
C. C., nar. X.X.XXXX, bytom M. U. H. XXX, M. U. H., 3/ Ing. O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M. U. H. XXX,
M.U.H.,4/Mgr.M.M.,nar.XX.X.XXXX,bytomM.U.H.XXX,M.U.H.,žalovaní2/až4/právnezastúpení
splnomocnencom: JUDr. Juraj Procházka, advokát, so sídlom Lakšárska Nová Ves 403, Lakšárska Nová

Ves,ourčenieneplatnostiuznesenízhromaždeniavlastníkovpoľovnýchpozemkovaurčenieneplatnosti
zmluvy o užívaní poľovného revíru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa
6. marca 2017, č.k. 9C/83/2012-515 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Senica zo dňa
13. marca 2017, č.k. 9C/83/2012-519, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ až 4/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.),

žalovaným 1/ až 4/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a návrh žalovaných 2/ až
4/ na prerušenie konania zamietol (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 137, § 162 ods. 1, § 255 ods.
1 CSP, vecne súd dôvodil tým, že nakoľko sa v danom prípade jedná o tzv. určovaciu žalobu, je v prvom
rade potrebné preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu

alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Žalobca danosť naliehavého
právneho záujmu na určení zdôvodnil jednak tým, že mu ako jednému z vlastníkov poľovných pozemkov
a zároveň splnomocnenému zástupcovi viacerých vlastníkov týchto pozemkov nebolo umožnené na
zhromaždení vlastníkov vykonávať hlasovacie právo podľa zákona o poľovníctve, pričom v konaní vyšlo
najavo, že žalobca v rozsahu zodpovedajúcom výmere jeho poľovných pozemkov hlasoval, avšak mu
nebolo umožnené (podľa tvrdenia žalobcu) hlasovať za vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí ho na
to splnomocnili. Ďalším argumentom žalobcu bolo, že výkonom práva poľovníctva na základe zmluvy,

ktorú navrhovateľ považuje za neplatnú, dochádza k ohrozeniu jeho vlastníckeho práva k poľovným
pozemkom resp. k priamemu zásahu do tohto vlastníckeho práva. Súd vychádzal z toho, že v danom
prípade sám žalobca potvrdil, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov žalobca vykonával
hlasovacie práva zodpovedajúce výmere jeho poľovných pozemkov, a ak mu aj nebolo umožnenéhlasovať na základe splnomocnení od niektorých vlastníkov poľovných pozemkov, je zrejmé, že žalobu
o neplatnosť uznesení a zmluvy, ktoré vzišli z predmetného zhromaždenia, podal žalobca len sám
za seba, zatiaľ čo vlastníci poľovných pozemkov, ktorých mal zastupovať, neplatnosť uznesení ani

zmluvy nenamietli a za týmto účelom žalobcu ani nesplnomocnili na zastupovanie v prebiehajúcom
súdnom konaní. Z toho je zrejmé, že žalobca (so svojím cca 0,14%-ným podielom z celkovej výmery
poľovných pozemkov) je jediným zo všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, ktorý má za to, že
uznesenia a zmluva o výkone práva poľovníctva je neplatná. Je preto nepochybné, že príp. vyslovením
neplatnosti uznesení a zmluvy o výkone práva poľovníctva by sa na právnom postavení žalobcu nič

nezmenilo, nakoľko pokiaľ by sa aj zhromaždenie konalo znovu, žalobca s hlasmi zodpovedajúcimi
výmere jeho pozemkov by nedokázal zmeniť závery zhromaždenia vyplývajúce z väčšinovej vôle
ostatných spoluvlastníkov poľovných pozemkov, pričom podporu vlastníkov, za ktorých mal podľa svojho
tvrdenia hlasovať, nemá. Navyše, ani v prípade tejto podpory by nedisponoval potrebnou väčšinou. Čo
sa týka tvrdenia žalobcu, že výkonom zmluvy o výkone práva poľovníctva, ktorú navrhuje vyhlásiť za
neplatnú, prichádza k ohrozeniu, resp. priamemu zásahu do jeho vlastníckeho práva, treba konštatovať,

že vlastnícke právo žalobcu spochybňované nie je a nakoľko o výkone práva poľovníctva rozhodujú
vlastníci poľovných pozemkov predpísanou väčšinou, prehlasovaným vlastníkom nezostáva nič iné,
ako podrobiť sa rozhodnutiu väčšiny, tak ako je určené príslušnými právnymi predpismi. Z uvedeného
je zrejmé, že v danom prípade neexistuje stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktorý by
bol ohrozením právnej istoty žalobcu, navyše žalobca ani v žalobe, ani v následných vyjadreniach ani

netvrdil, ani nepreukázal, akým spôsobom by sa mal zmeniť jeho právny status po prípadnom úspechu
jeho určovacej žaloby, resp. v čom by malo spočívať odstránenie ním tvrdenej právnej neistoty. Súd
konštatoval, že určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému
rozmnožovaniusporov,jetrebapovažovaťzanedovolenúapráveotakétopodanietupodľanázorusúdu
prvej inštancie išlo. V danom prípade sa žalobcovi nepodarilo preukázať svoj naliehavý právny záujem

na ním požadovanom určení, čo je samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu a to bez toho,
aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania) a preto sa
súd ďalej nezaoberal ani námietkami protistrany ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných
2/ až 4/, ani dôkazmi predloženými a vykonanými za účelom prípadného rozhodovania v merite veci. O
trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a plne úspešným žalovaným 1/

až 4/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o jej výške rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Napokon súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí
návrhu žalovaných 2/ až 4/ na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti pre porušenie
čl. 13 písm. a) Ústavy SR a čl. 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv v súlade s ustanovením § 162
ods. 1 CSP, nakoľko podanie ústavnej sťažnosti nemožno subsumovať pod žiaden z uvedených bodov.

3.Vpriebehukonaniaoznámilišiestispoluvlastnícipoľovnýchpozemkovsvojvstupdokonania,pretoich
súd prvej inštancie vyzval, aby v súlade s ustanovením § 83 ods. 3 CSP uviedli tvrdenia, odôvodňujúce
ich právny záujem na výsledku konania (predovšetkým z dôvodu, že v konaní za tieto konali zastrešujúce
subjekty,čiužpoľovníckezdruženie,alebourbár)stým,žeaktietoskutočnostinedoplnia,nebudesúdna

ich podanie prihliadať. Uvedené subjekty upresnili, že do konania vstúpili nie ako vedľajší účastníci, ale
ako účastníci. Súd uzavrel, že nakoľko je výlučným právom žalobcu, aby v žalobe určil okruh žalovaných
subjektov, je teda vylúčené, aby ako žalovaný do sporu vstúpil akýkoľvek subjekt z vlastnej vôle. V tomto
prípade nebolo zrejmé, aký je právny záujem vyššie uvedených subjektov na výsledku konania, a tento
nebol odôvodnený ani na základe výzvy súdu, preto súd prvej inštancie na ich podanie neprihliadal.

Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaných 2/ až 4/ na prerušenie konania z dôvodu
podania ústavnej sťažnosti pre porušenie čl. 13 písm. a) Ústavy SR a čl. 12 Všeobecnej deklarácie
ľudských práv v súlade s ustanovením § 162 ods. 1 CSP, nakoľko podanie ústavnej sťažnosti nemožno
subsumovať pod žiaden z uvedených bodov.

4. Proti tomuto rozsudku v plnom rozsahu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Účasť žalobcu
na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nekonvaliduje skutočnosť, že toto zhromaždenie bolo
zvolané neplatným spôsobom, t.j. v rozpore s relevantnými právnymi predpismi. V dôsledku zvolania

zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov spôsobom, ktorý nie je platný, nemôžu byť platné
ani uznesenia prijaté na predmetnom zhromaždení. Rovnako tak nemôžu byť platné ani následné
právne relevantné skutočnosti, ktoré boli vykonané na základe uznesení prijatých na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov. Za takúto skutočnosť je potrebné považovať aj uzatvorenie zmluvyo užívaní poľovného revíru. Je nepochybné, že uzneseniami zhromaždenia bolo zasiahnuté do
práv žalobcu, nakoľko tieto uznesenia boli prijaté proti jeho vôli. Určenie, že uznesenia prijaté na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a určenie, že zmluva o užívaní poľovného revíru je

neplatná, predstavuje jediný prostriedok, ktorým môže žalobca dosiahnuť ním sledovaný cieľ, teda aby
negatívne dôsledky týchto právnych úkonov boli napravené. Naliehavosť právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení je z uvedeného dôvodu viac než zrejmá. Konštatovanie súdu, že prípadné
opakované konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov by nezmenilo právne postavenie
žalobcu považuje prinajmenšom za veľmi trúfalé a ničím nepodložené. To, že ďalší vlastníci poľovných

pozemkov nepodali žalobu alebo sa k nej neskôr nepripojili, nemôže byť základom pre tvrdenie, že nové
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov by prijalo uznesenia s totožným obsahom. Vyslovenie
neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a určení neplatnosti zmluvy o
užívaní poľovného revíru by viedlo k zvolaniu a konaniu zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov
v súlade so zákonom. Tým by sa jednak odstránil protiprávny stav a súčasne by tým bola daná
možnosť, že zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov dospeje k iným záverom a príjme uznesenia s

iným obsahom. Postoj súdu, ktorý konštatuje neexistenciu naliehavého právneho záujmu, nepovažuje
žalobca na základe uvedeného za správny. Rovnako tak sa nestotožňuje s názorom, podľa ktorého
podaná žaloba neslúži potrebám praktického života, ale iba prispieva a k zbytočnému roznožovaniu
sporov. Postupom súdu v tejto veci dochádza z jeho strany k odopretiu spravodlivosti žalobcovi, a tým
k zásahu do jeho práv. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

5. Žalovaní 2/ až 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu považovali napadnutý rozsudok za správny, hoci
konanie, ktoré mu predchádzalo trpelo podľa ich názoru viacerým vadami. Poukázali na ustanovenie §
2 písm. u) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, § 139 ods. 1, § 22 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka. Podaný žalobný návrh postráda formálne i vecné náležitosti, z formálnych predovšetkým

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/ až 4/, ktorí sú žalovaní ako fyzické osoby,
zvolené zhromaždením v súlade s ustanovením § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. na zastupovanie
vlastníkov vo veci užívania poľovného revíru podľa § 12 a 13 zákona o poľovníctve, teda len na
uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Namiesto C. C. mal žalobca žalovať všetkých vlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti združených v Združení vlastníkov spoločného lesa-urbár Lakšárska Nová

Ves, namiesto Ing. O. D. Obec Lakšárska Nová Ves a namiesto Mgr. M. M. Rímskokatolícku cirkev,
farnosť Lakšárska Nová Ves ako vlastníkov a všetkých ostatných vlastníkov poľovných pozemkov
v poľovnom revíre Lakšárska Nová Ves. Poukázali na uznesenie NS SR sp.zn. 5 M Cdo 1/2010,
sp.zn. 3 Cdo 122/2002 a sp.zn. 1 Cdo 11/2003. Súd však nevyzval žalobcu na odstránenie vád a
začal vo veci konať. Konajúci súd tak v doterajšom konaní vlastníkom pozemkov - spoluvlastníkom

spoločnej veci a to spoločného poľovného revíru Lakšárska Nová Ves, odoprel ústavné právo konať
pred súdom vo veci, v ktorej koná a rozhoduje o výkone ich vlastníckych práv, o práve spoluvlastníka
poľovného revíru prenajať tento revír na výkon práva poľovníctva. S ohľadom na ustanovenie §
139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v konaní predložené na listinné dôkazy súvisiace s valným
zhromaždením spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti členov pozemkového spoločenstva, konaným

dňa 6.1.2011, dokazujú splnenie podmienky rozhodnutia väčšiny počítanej podľa veľkosti podielov,
zapísaných v KN na príslušných listoch vlastníctva ku dňu konania zhromaždenia. Podľa zápisnice z
valného zhromaždenia zo dňa 6.1.2011, uznesenie k bodu 5. za postúpenie výkonu práva poľovníctva
na spoločných nehnuteľnostiach - poľovných pozemkoch vo vlastníctva členov združenia hlasovalo 509
vlastníkov a ich splnomocnencov z prítomných 510 spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti - členov

pozemkového spoločenstva. Súčasne títo spoluvlastníci rovnakým uznesením splnomocnili C. C. a A.
C. na zastupovanie členov združenia (nie združenia!) na zhromaždení vlastníkov v zmysle zákona
č. 274/2009 Z.z. Valné zhromaždenie spoločenstva, konané dňa 6.1.2011 takmer jednomyseľne (s
výnimkou žalobcu) rozhodlo o postúpení pozemkov vo vlastníctve členov spoločenstva v prospech
žalovaného 1/ a splnomocnilo predsedu združenia C. C. a pokladníčku združenia A. C. zastupovaním

vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a na úkony s tým
spojené. Podľa do spisu doložených prezenčných listín je preukázané, že o hospodárení so spoločnou
vecou rozhodli spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov podľa
jednotlivých listov vlastníctva. Poukázali na ustanovenie § 35 ods. 3, § 37 ods. 1, § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 2, § 8 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. C. C., predseda pozemkového

spoločenstva Združenia vlastníkov spoločného lesa urbár Lakšárska Nová Ves bol vopred dňa 6.1.2011
riadne splnomocnený na zastupovanie vlastníkov spôsobom, ktorý bol plne v súlade s § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka i s ustanovením § 31 Občianskeho zákonníka. Jedným zo zvolávateľov
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v k.ú. M. U. H. a v k.ú. G., konaného dňa 9.2.2011,je podľa pozvánky zo dňa 21.1.2011 C. C., predseda Združenia vlastníkov spoločného lesa urbár
Lakšárska Nová Ves riadne spoluvlastníkmi splnomocnený, nie Združenie vlastníkov spoločného lesa
urbár Lakšárska Nová Ves. Žalobca sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v k.

ú. M. U. H. a v k.ú. G., konaného dňa 9.2.2011 a vykonával na ňom hlasovacie právo v rozsahu
zodpovedajúcom výmere poľovných pozemkov, ktoré vlastní on, resp. vlastníci poľovných pozemkov,
ktorí navrhovateľa splnomocnili. Dôkazné bremeno spočívalo plne na žalobcovi, tento opiera svoju
žalobu o. i. o vyfabrikované a sfalšované listinné „dôkazy“, kde tvrdí, že na zhromaždení zastupoval
vlastníkov v skutočnosti mnoho rokov mŕtvych na základe „pripravených“ plných mocí. Navrhli preto,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným 1/ až 4/ voči
žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Vyjadrenie k odvolaniu podal aj žalovaný 1/ , ktorý tiež napadnutý rozsudok považoval za správny.
Stručne zhrnul obsah napadnutého rozsudku a obsah podaného odvolania, zároveň sa stotožnil s
písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovaných 2/ až 4/. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a

žalovaným 1/ až 4/ voči žalobcovi priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania a žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie.

8. Žalovaný 1/ v odvolacej duplike nepovažoval námietky žalobcu smerujúce voči splneniu zákonných
požiadaviek na platnosť zvolania a platnosť rozhodovania zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov za dôvodné. Sám žalobca sa zúčastnil dotknutého zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov dňa 9.2.2011 a vykonával na ňom hlasovacie právo v rozsahu zodpovedajúcom výmere
poľovných pozemkov, ktoré vlastní on resp. vlastníci poľovných pozemkov, ktorí žalobcu „splnomocnili“,

teda v rozsahu 22,60 % výmery PR L.N.Ves. V priebehu súdneho konania sa však preukázalo, že
žalobca predložil falšované plnomocenstvá podpísané osobami nebohými niekoľko desiatok rokov a
iné sfalšované doklady nasvedčujúce spáchanie trestných činov. V skutočnosti teda žalobca reálne
zastupoval len seba a možno mizivé percento vlastníkov, pričom ich vlastnícka výmera nepresahuje 2,50
% výmery PR L.N.Ves. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý rozsudok

potvrdil a žalovaným 1/ až 4/ voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

9. Žalovaní 2/ a 4/ v odvolacej duplike v podstate zopakovali obsah vyjadrenia žalovaného 1/, s ktorým
sa stotožnili

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/83/2012 bolo určenie
neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri

Lakšárska Nová Ves zo dňa 9.2.2011 a určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru Lakšárska
Nová Ves zo dňa 10.2.2011. Predmetom odvolacieho konania ( vychádzajú z obsahu podaného
odvolania) je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol
žalobu a priznal žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrok III. nebol napadnutý
odvolaním, a preto sa nestal predmetom odvolacieho konania.

12. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd
konštatuje správnosť dôvodov, pre ktoré bola žaloba zamietnutá a to pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP
odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku, keď ani
s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť. Iba na doplnenie dodáva nasledovné:13. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. „Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jeho účelom je
spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
[určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli
porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. Právny záujem, ktorý
je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom

právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či
nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie). Nejde
tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych
pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa

žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom
môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver
súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaný
určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a
len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny

záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu.
Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,

zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2 M Cdo 3/2014 zo dňa 31.3.2015).

15. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.), musí
byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom

právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv alebo oprávnených záujmov. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu
na požadovanom určení treba vždy skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný

zmysel navrhovaného rozhodnutia. Najvyšší súd už v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal
aj v neskoršom rozsudku sp. zn. 1 Cdo 91/2006 a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. 3
Cdo 36/2007), uviedol, že ak má byť na základe určovacej žaloby vyriešená otázka majúca povahu len
predbežnej otázky, nie je daný naliehavý právny záujem na jej vyriešení (určení). Na nutnosť skúmania
existencie naliehavého právneho záujmu aj v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prenájme pozemkov

na výkon práva poľovníctva poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v uznesení sp.zn. 4 Cdo
245/2008 zo dňa 20.4.2010.

16. Pre určovaciu žalobu, ktorá je zameraná na určenie, či tu právo je alebo nie je, je typický preventívny
charakter,nakoľkojejúčelomjespravidlaposkytnúťochranuprávamžalobcuskôr,neždôjdekporušeniu

právnehovzťahualebopráva.Naliehavýprávnyzáujemnaurčovacejžalobeskúmasúdvkaždomštádiu
konania z úradnej povinnosti, a to bez ohľadu na to, či ide o konanie na súde prvej inštancie alebo o
konanie na odvolacom súde. Výnimku predstavuje len situácia, keď osobitný všeobecne záväzný právny
predpis ustanovuje, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať. Naliehavý právny záujem
sa obvykle vyvodzuje z vyriešenia otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť

odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Naliehavý právny záujem
žalobcu na požadovanom určení treba vždy skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby
a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu by nebolo možné za určovaciu
žalobuoznačiťžalobu,ktorálenzbytočnevyvolávakonanie,poktorombudemusieťajtaknasledovaťinékonanie. Končeným vyvrcholením nepreukázania naliehavého právneho záujmu bude pre žalobcu taký
negatívny následok, že jeho žaloba bude zamietnutá, a to bez toho, že by sa súd zaoberal meritom veci.

17. V preskúmavanej veci ide o žalobu zameranú na určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri Lakšárska Nová Ves zo dňa 9.2.2011 a
určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru Lakšárska Nová Ves zo dňa 10.2.2011 (ďalej
len „uznesenie a zmluva“). Keďže z osobitného predpisu nevyplýva, že naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu

zaťažuje žalobcu. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol.

18. Žalobcove práva sporné nie sú. Pozemky žalobcu samotného, resp. spolu s jeho manželkou,
predstavujú približne len 0,14 % z celkovej výmery poľovných pozemkov (výpočet: 2159,7268 ha :
2,9797 ha x 100 = 0,137967) a žalobca bol na zhromaždení vlastníkov prehlasovaný. Zo žaloby je
ale zrejmé, že žalobca sa riadne zúčastnil a aj vykonával hlasovacie právo na zhromaždení vlastníkov

poľovných pozemkov v k.ú. M. U. H. a v k.ú. G. v spoločnom poľovnom revíri Lakšárska Nová Ves
dňa 9.2.2011. Žalobca nemá podporu ostatných vlastníkov poľovných pozemkov, čo je zrejmé aj z jeho
vyjadrenia, vyplývajúceho zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.2.2013, kedy okrem iného uviedol, že
v konaní pred súdom vystupuje ako fyzická osoba „sám pred sebou.“ Je teda zrejmé, že ani v prípade
vyslovenia neplatnosti uznesenia a zmluvy by žalobca pri svojom veľmi malom podiele z celkovej výmery

poľovnýchpozemkovnedokázalnanovomhlasovanípresadiťinérozhodnutie.Odvolacísúdpretomusel
dospieť k rovnakému záveru ako prvoinštančný súd a síce, že ani vyslovením neplatnosti uznesení
a zmluvy o výkone práva poľovníctva by sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo, nakoľko
pokiaľ by sa aj zhromaždenie konalo znovu, žalobca s hlasmi zodpovedajúcimi výmere jeho pozemkov
by nedokázal zmeniť závery zhromaždenia vyplývajúce z väčšinovej vôle ostatných spoluvlastníkov

poľovných pozemkov, pričom nemá podporu vlastníkov, za ktorých mal podľa svojho tvrdenia hlasovať,
odhliadnuc od toho, že ani v prípade tejto podpory by nedisponoval potrebnou väčšinou. Žalobca
ako prehlasovaný vlastník by bol povinný aj v prípade nového hlasovania toto rozhodnutie väčšiny
rešpektovať a podrobiť sa mu.

19. Tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil sa ukázalo ako
nepodložené. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis ako mal správne
použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O žiadny z uvedených
prípadov však v prejednávanej veci nejde, pretože prvoinštančný súd na vec použil správne ustanovenia

zákona, tieto aj správne vyložil, zároveň súd svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil a
jeho závery možno považovať za logické a objektívne. Odvolací súd pripomína, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo
vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o

argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

20. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odopretiu spravodlivosti žalobcovi, ani k zásahu do jeho
práv. Nie je tiež pravdou, že by súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Dokazovanie je časť civilného procesu, v rámci ktorej si súd
vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe
obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým

spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v rámci civilného sporu nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, nie strán konania. Z obsahu súdneho spisu
je zrejmé, že ide určovaciu žalobu, a že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, čo odôvodňuje
právnyzáver,žeakékoľvekdokazovaniekmerituvecibybolonadbytočným.Vtejtosúvislostijepotrebné

pripomenúť, že na pojednávaní zo dňa 8.2.2017 splnomocnenec žalobcu okrem iného výslovne uviedol,
že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiadal, aby súd vo veci rozhodol.21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a
právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia,
a keďže neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací

súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd rozsudok prvoinštančného
súdu vo veci samej (t.j. v napadnutom výroku I.) ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania (vo
výroku II.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP, keďže v tomto štádiu konania mali plný úspech v konaní žalovaní 1/ až 4/, preto
im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto trov
bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).