Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 6, 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612204072
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2612204072.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: B. H., nar.

X.X.XXXX, bytom M. U. H. - G. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Róbert Bockanič, AK Bratislava,
Seberíniho 1 proti žalovaným v 1. rade: Poľovnícke združenie Lakšárska Nová Ves, IČO: 36 082 937,
Lakšárska Nová Ves, v 2. rade: C. C., nar. X.X.XXXX, bytom M. U. H. XXX, v 3. rade: B.. O. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. U. H. XXX, vo 4. rade: G.. M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. U. H. XXX o
určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom
revíri Lakšárska Nová Ves zo dňa 9.2.2011 a určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru
Lakšárska Nová Ves zo dňa 10.2.2011 takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným v 1. až 4 rade súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Návrh žalovaných v 2. až 4. rade na prerušenie konania sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.4.2012 voči žalovaným v 1. až 4. rade
domáhal určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom
poľovnom revíri Lakšárska Nová Ves zo dňa 9.2.2011 a určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného

revíru Lakšárska Nová Ves zo dňa 10.2.2011. V žalobe uviedol, že je vlastníkom viacerých poľovných
pozemkov spadajúcich do poľovného revíru Lakšárska Nová Ves. Žalovaný v 1. rade je poľovníckym
združením, na ktoré malo byť na podklade (neplatných) uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov v poľovnom revíri Lakšárska Nová Ves a následne na základe zmluvy o užívaní poľovného
revíru Lakšárska Nová Ves postúpené právo výkonu poľovníctva v poľovnom revíri Lakšárska Nová
Ves. Žalovaní v 2. až 4. rade sú údajne splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom
revíri Lakšárska Nová Ves, ktorí mali byť zvolení na zhromaždení vlastníkov na zastupovanie vlastníkov

vo veci užívania poľovného revíru Lakšárska Nová Ves, najmä za účelom uzavretia zmluvy o užívaní
poľovného revíru Lakšárska Nová Ves so žalovaným v 1. rade, ktorá bola uzavretá dňa 10.2.2011.
Žalovaný v 3. rade bol zároveň predsedajúcim na vyššie uvedenom zhromaždení vlastníkov. Dňa
28.2.2011 žalobca na úradnej tabuli Obecného úradu Lakšárska Nová Ves objavil pozvánku zo dňa
21.1.2011 na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zvolané na deň 9.2.2011 o 13:30 hod. Ako
zvolávatelia boli v pozvánke označení: Lesy SR, š.p., Obec Lakšárska Nová Ves, Rímsko-katolícka
cirkev farnosť Lakšárska Nová Ves a Združenie vlastníkov spoločného lesa - urbár Lakšárska Nová Ves.

Žalobca uviedol, že dňa 25.1.2011 na tabuli žiadnu pozvánku nevidel, teda tam v tento deň nebola.
Zhromaždenie bolo podľa žalobcu zvolané neplatne, nakoľko ho nezvolala najmenej 1/3-ina vlastníkov
poľovných pozemkov, nakoľko jeden zo zvolávateľov, a to Združenie vlastníkov spoločného lesa - urbár
Lakšárska Nová Ves nemá právnu subjektivitu a tiež z dôvodu, že pozvánka bola doručená formouverejnej vyhlášky, čo nemá oporu v Zákone o poľovníctve. Následne notár, ktorý osvedčoval priebeh
zhromaždenia, nebol prítomný pri prezentácii. Napriek tomu, že niektorí vlastníci poľovných pozemkov
udelili žalobcovi plnomocenstvá na ich zastupovanie na zhromaždení, nebolo mu umožnené zúčastniť

sa a hlasovať na tomto zhromaždení v zastúpení spomínaných vlastníkov. Celková výmera poľovných
pozemkov, ktorých vlastníci udelili žalobcovi plnomocenstvá na ich zastupovanie na predmetnom
zhromaždení, ktorých registrácia bola odmietnutá, bola 349 033 m2. Jednalo sa o splnomocniteľov, ktorí
už v minulosti udelili plné moci na zastupovanie spoločnosti Harmer-Agro, spol. s r.o., a to zmluvou
o nájme poľnohospodárskej pôdy. Tieto zmluvy však podľa žalobcu neobsahujú plnomocenstvo na

zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, resp.
na výkon práva poľovníctva. Výmera poľovných pozemkov, ktorých vlastníkov bol oprávnený žalobca
zastupovať bola 4 851 996 m2. Keď k tejto výmere pripočíta výmeru svojich poľovných pozemkov, t.j.
29 797 m2, jedná sa o výmeru 4 881 793 m2, teda 22,6% podiel na celkových hlasovacích právach.
Uznesenia, ktoré boli prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, sú podľa žalobcu
neplatné z dôvodu, že neboli prijaté minimálnou dvojtretinovou väčšinou hlasov podľa výmery poľovných

pozemkov, teda 78,6494% (ako je uvedené v notárskej zápisnici), nakoľko Združenie vlastníkov
spoločného lesa - urbár Lakšárska Nová Ves, ktoré malo mať podiel na hlasovacích právach vo výške
4,7988%, nemá právnu subjektivitu, pričom vlastníci urbáru neboli na predmetnom zhromaždení riadne
zastúpení, spoločnosť Harmer-Agro, spol. s r.o. v údajnom zastúpení JUDr. Procházkom, ani samotný
JUDr. Procházka nemali podiel na hlasovacích právach vo výške 3,9184%, resp. 9,5993% (ako je

uvedené v notárskej zápisnici) a žalobca vykonávajúc hlasovacie práva v rozsahu, ako mu to bolo
umožnené, za vyššie uvedené uznesenia nehlasoval. Na základe neplatných uznesení bola následne
uzavretá zmluva o užívaní poľovného revíru, ktorá z dôvodu neplatnosti predchádzajúcich uznesení
nemohla nadobudnúť platnosť, ani účinnosť.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti žalobca odôvodnil tým, že ako jednému z vlastníkov

poľovných pozemkov v poľovnom revíri Lakšárska Nová Ves a zároveň splnomocnenému zástupcovi
viacerých vlastníkov týchto pozemkov mu nebolo umožnené vykonávať práva vlastníka podľa Zákona
o poľovníctve v rozsahu zodpovedajúcom výmere poľovných pozemkov (ktoré vlastní žalobca resp.
vlastníci poľovných pozemkov, ktorí žalobcu splnomocnili), a to najmä vykonávať hlasovacie právo v
tomto rozsahu a tiež tým, že výkonom práva poľovníctva podľa Zákona o poľovníctva na základe zmluvy,

ktorú navrhovateľ považuje za neplatnú, dochádza k ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcu k poľovným
pozemkom resp. k priamemu zásahu do tohto vlastníckeho práva, pričom naliehavý právny záujem je
daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie
stalo neistým.

2. K žalobe žalobca priložil rozhodnutie o uznaní poľovného revíru Lakšárska Nová Ves o dňa
11.10.2000, zmluvu o prenájme výkonu práva poľovníctva zo dňa 23.4.2001, výpisy z LV ohľadom
pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve, pozvánku na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zo
dňa 21.1.2011, výpis z registra pozemkových spoločenstiev, žiadosť o spísanie notárskej zápisnice o
osvedčení priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 21.1.2011, zmluvu o nájme

poľnohospodárskych nehnuteľností, zmluvu o užívaní poľovného revíru Lakšárska Nová Ves zo dňa
10.2.2011, potvrdenie o zaevidovaní tejto zmluvy Obvodným lesným úradom v Senici zo dňa 24.10.2011,
notársku zápisnicu zo dňa 20.10.2011, potvrdenie o pridelení IČO Slovenskému poľovníckemu zväzu -
Poľovníckemu združeniu, osvedčenie o zvolení žalovanej v 3. rade za starostu Obce Lakšárska Nová
Ves, prezenčnú listinu zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

3. Žalobcovia v 2. až 4. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietali nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uznesení a zmluvy uvedených v žalobe. Uviedli,
že treba upriamiť pozornosť na zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu v žalobe, kde sa uvádza,
že žalobcovi ako jednému z vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Lakšárska Nová

Ves a zároveň splnomocnenému zástupcovi viacerých vlastníkov týchto pozemkov nebolo umožnené
vykonávať práva vlastníka podľa Zákona o poľovníctve v rozsahu zodpovedajúcom výmere poľovných
pozemkov, ktoré vlastní žalobca resp. vlastníci poľovných pozemkov, ktorí žalobcu splnomocnili, a
to najmä vykonávať hlasovacie právo v tomto rozsahu. Právny zástupca žalovaných v 2. až 4. rade
uviedol, že žalobca sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a vykonával na ňom

hlasovacie právo v rozsahu zodpovedajúcom výmere poľovných pozemkov, ktoré vlastní on resp.
vlastníci poľovných pozemkov, ktorí žalobcu splnomocnili.4.Vpriebehukonaniaprávnyzástupcažalovanýchv2.až4.radeznovuuviedol,ženaurčeníneplatnosti
nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko žalobca sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
riadne zúčastnil a riadne si vykonával hlasovacie právo. Na to žalobca v zastúpení svojím právnym

zástupcom reagoval tak, že síce na zhromaždení hlasoval, ale menším počtom hlasov, akým disponoval,
nakoľko mu to nebolo umožnené (nie všetky plnomocenstvá mu boli uznané). Naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti uznesení a zmluvy zdôvodňoval tým, že on ako vlastník poľovných pozemkov má
právo, aby sa o týchto rozhodovalo spôsobom ustanoveným zákonom.
V rámci pojednávania právny zástupca žalovaných v 2. až 4. rade k naliehavému právnemu záujmu

uviedol, že žalobca namietal, že mu na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nebolo umožnené
hlasovať za všetkých vlastníkov, ktorí ho splnomocnili na zastupovanie, avšak plnomocenstvo bolo
udelené len na zastupovanie vlastníkov na zhromaždení, nie na zastupovanie týchto vlastníkov pred
súdom, na čo žalobca uviedol, že v konaní pred súdom vystupuje ako fyzická osoba len sám za seba.

5. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Nakoľko sa v danom prípade jedná o tzv. určovaciu žalobu, je v prvom rade potrebné preukázanie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesná povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje

toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Žalobca danosť naliehavého právneho záujmu
na určení zdôvodnil jednak tým, že mu ako jednému z vlastníkov poľovných pozemkov zároveň
splnomocnenému zástupcovi viacerých vlastníkov týchto pozemkov nebolo umožnené na zhromaždení
vlastníkov vykonávať hlasovacie právo podľa Zákona o poľovníctve, pričom v konaní vyšlo najavo,
že žalobca v rozsahu zodpovedajúcom výmere jeho poľovných pozemkov hlasoval, avšak mu nebolo

umožnené (podľa tvrdenia žalobcu) hlasovať za vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí ho na to
splnomocnili. Ďalším argumentom žalobcu bolo, že výkonom práva poľovníctva na základe zmluvy,
ktorú navrhovateľ považuje za neplatnú, dochádza k ohrozeniu jeho vlastníckeho práva k poľovným
pozemkom resp. k priamemu zásahu do tohto vlastníckeho práva.

7. V zmysle platnej právnej judikatúry naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je je
daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie
je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s

daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu.
Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Za nedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému

rozmnožovaniu sporov.

8. V danom prípade sám žalobca potvrdil, že čo sa týka výkonu jeho hlasovacích práv na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, žalobca vykonával hlasovacie práva zodpovedajúce

výmere jeho poľovných pozemkov. Podľa vyjadrenia žalobcu mu nebolo umožnené hlasovať na základe
splnomocnení od niektorých vlastníkov poľovných pozemkov, avšak je zrejmé, že žalobu o neplatnosť
uznesení a zmluvy, ktoré vzišli z predmetného zhromaždenia, podal žalobca len sám za seba, vlastníci
poľovných pozemkov, ktorých mal zastupovať, neplatnosť uznesení ani zmluvy nenamietli a za týmto
účelom žalobcu ani nesplnomocnili na zastupovanie v prebiehajúcom súdnom konaní. Z toho je

zrejmé, že žalobca (so svojím cca 0,14%-ným podielom z celkovej výmery poľovných pozemkov)
je jediným zo všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, ktorý má za to, že uznesenia a zmluva o
výkone práva poľovníctva je neplatná. Je preto nepochybné, že príp. vyslovením neplatnosti uznesení
a zmluvy o výkone práva poľovníctva by sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo, nakoľkopokiaľ by sa aj zhromaždenie konalo znovu, žalobca s hlasmi zodpovedajúcimi výmere jeho pozemkov
by nedokázal zmeniť závery zhromaždenia vyplývajúce z väčšinovej vôle ostatných spoluvlastníkov
poľovných pozemkov, pričom podporu vlastníkov, za ktorých mal podľa svojho tvrdenia hlasovať, nemá.

Navyše,anivprípadetejtopodporybynedisponovalpotrebnouväčšinou.Čosatýkatvrdeniažalobcu,že
výkonomzmluvyovýkoneprávapoľovníctva,ktorúnavrhujevyhlásiťzaneplatnú,prichádzakohrozeniu,
resp. priamemu zásahu do jeho vlastníckeho práva, treba konštatovať, že vlastnícke právo žalobcu
spochybňované nie je a nakoľko o výkone práva poľovníctva rozhodujú vlastníci poľovných pozemkov
predpísanou väčšinou, prehlasovaným vlastníkom nezostáva nič iné, ako podrobiť sa rozhodnutiu

väčšiny, tak ako je určené príslušnými právnymi predpismi.

8. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade neexistuje stav objektívnej právnej neistoty medzi
stranami, ktorý by bol ohrozením právnej istoty žalobcu, navyše žalobca ani v žalobe, ani v následných
vyjadreniach ani netvrdil, ani nepreukázal, akým spôsobom by sa mal zmeniť jeho právny status

po prípadnom úspechu jeho určovacej žaloby, resp. v čom by malo spočívať odstránenie ním
tvrdenej právnej neistoty. Naviac, tak ako je uvedené vyššie, určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám
praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, je treba považovať za nedovolenú. A
práve o takéto podanie sa podľa názoru súdu jedná aj v danom prípade.

9. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, čo sa žalobcovi v
danom prípade nepodarilo, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd
dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu

bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

10. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ani na určení neplatnosti zmluvy o výkone
práva poľovníctva, žaloba zjavne neslúži potrebám praktického života a preto žalobu zamietol. Z

toho dôvodu sa ďalej nezaoberal ani námietkami protistrany ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie
žalovanýchv2.až4.rade,anidôkazmipredloženýmiavykonanýmizaúčelomprípadnéhorozhodovania
v merite veci.
11. Súd pre úplnosť považuje za potrebné vyjadriť sa k procesnému postupu ohľadom oznámenia
šiestich spoluvlastníkov poľovných pozemkov o vstupe do konania, ktorí uviedli, že do konania vstupujú

ako vedľajší účastníci s následným upresnením, že majú záujem vstúpiť do konania na strane
žalovaných v 2. a 4. rade. Na to boli tieto subjekty vyzvané, aby v súlade s ustanovením § 83 ods. 3 CSP
uviedli tvrdenia, ktoré odôvodňujú ich právny záujem na výsledku konania (predovšetkým z dôvodu, že
v konaní za tieto konali zastrešujúce subjekty, či už poľovnícke združenie, alebo urbár) s tým, že ak tieto
skutočnosti nedoplnia, nebude súd na ich podania o vstupe do konania prihliadať. Na to štyri subjekty

uviedli, že do konania vstúpili nie ako vedľajší účastníci, ale ako účastníci, ostatné subjekty na výzvu
súdu nereagovali. Je výlučným právom žalobcu, aby v žalobe určil okruh žalovaných subjektov, a teda
vylúčené, aby ako žalovaný do sporu vstúpil akýkoľvek subjekt z vlastnej vôle. Nakoľko nebolo zrejmé,
aký je právny záujem vyššie uvedených subjektov na výsledku konania, a tento nebol odôvodnený
ani na základe výzvy súdu, súd v súlade s platným právnym predpisom upravujúcim civilný proces na

oznámenia uvedených subjektov v ďalšom konaní neprihliadal.

13. O zamietnutí návrhu žalovaných v 2. až 4. rade na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej
sťažnosti pre porušenie čl. 13 písm. a) Ústavy SR a čl. 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv rozhodol
súd v súlade s ustanovením § 162 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd konanie preruší, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Nakoľko podanie ústavnej sťažnosti nemožno subsumovať pod žiaden z uvedených bodov, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.14. Nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, žalovaní v 1. až 4. rade boli v konaní plne úspešní.
Preto im súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
na základe vyčíslenia sumy zo strany žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.