Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216358
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115216358.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.,
IČO:35886013sosídlomMlynskénivy14,82109Bratislava,právnezastúpený:Advokátskakancelária
KUHAJDA, s. r. o., IČO: 35 886 013, so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: S.
R., T.. XX.XX.XXXX, H. N. XX, XXX XX C., o zaplatenie 117,17 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 15C/269/2015-33 zo dňa 28.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
ktoe Credit BureauV dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu

dňa 15.06.2015, domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 117,17 eura s
príslušenstvom, nakoľko je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou
Telefónica Slovakia, s.r.o. Bratislava ako postupcom a ním ako postupníkom, veriteľom pohľadávky
voči žalovanému. Žalovaný uzavrel s postupcom dňa 15.10.2007 zmluvu o pripojení, na základe ktorej
mu boli poskytované elektronické komunikačné služby v rámci programu O2 „pre mňa 70“. Postupca
vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté elektronické služby faktúrou splatnou 14.05.2012 na sumu

44,79 eura, faktúrou splatnou 11.06.2012 na sumu 21,38 eura, faktúrou splatnou 16.07.2012 na sumu
45 eur, faktúrou splatnou 10.09.2012 na sumu 6 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný faktúry riadne a včas
neuhradil, právny predchodca žalobcu ku dňu 28.06.2012 odstúpil od zmluvy o pripojení.
Súd prvej inštancie po oboznámení sa s výzvou z 15.06.2012 na zaplatenie dlhu 117,17 eura a s
odstúpením od zmluvy zo dňa 28.06.2012 mal za to, že žaloba bola nedôvodná. Vo vzťahu k nároku
žalobcu, vyplývajúcemu z faktúr splatných do 14.05.2012 a 11.06.2012, súd prvej inštancie ustálil,

že tento nárok žalobcu, uplatnený pri podanej žalobe na súd 15.06.2015 ex offo aplikujúc ust. §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je premlčaný. Vo vzťahu k faktúre splatnej do
16.07.2012, (poplatok za obmedzenie služieb, poplatok za odpojenie, poplatok za upomienku, súd prvej
inštancie ustálil, že tento nárok žalobcu je nedôvodný, keďže jeho opodstatnenosť žalobca nepreukázal.
V tomto kontexte zdôraznil, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bol založený spotrebiteľskou zmluvou o pripojení, pričom právo ochrany spotrebiteľov sleduje cieľ

zabezpečiť zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Vo vzťahu k faktúre splatnej do
10.09.2012, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že sa jedná o poplatky, ktoré nie sú výsledkom
individuálneho vyjednávanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a ktorých existenciu spotrebiteľ
nemohol nijak ovplyvniť. Navyše, tieto poplatky nepredstavujú reálne vynaložený náklad právneho
predchodcu žalobcu, či už na obmedzenie služieb, na odpojenie, príp. na zasielanie upomienok, aby
bolo možné posúdiť opodstatnenosť takého nároku. Súd prvej inštancie preto nevyhovel ani žalobe v

časti faktúr splatných do 16.07.2012a do 10.09.2012Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, § 53
ods. 1, 2, 3, § 100, § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4, § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách a podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Žalobca v odvolaní uviedol, že na zmluvný vzťah sa mali aplikovať ustanovenia Zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách. Ide o zákon, ktorý je zákonom lex specialis vo vzťahu k

Občianskemu zákonníku. Právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a
to ku dňu 28.07.2012, tým premlčacia lehota začala plynúť dňa 29.07.2012 a žalobcovo právo by sa
premlčalo dňa 29.07.2015. Žalovaný vyjadril súhlas s jednotlivými poplatkami uzatvorením Zmluvy o
pripojení. Nepriznanie jednotlivých poplatkov za upomienku, obmedzenie služieb a následné odpojenie
by spôsobilo neprimerané zvýhodnenie dlžníka, ktorý na jednej strane využíva služby právneho
predchodcu, ktoré mu boli zo strany právneho predchodcu poskytnuté riadne a včas, ale na strane

druhejneplnísvojezmluvnépovinnostispočívajúcevúhradecenyposkytnutýchslužieb,atýmprávnemu
predchodcovi vznikla škoda.
Žalobca taktiež poukázal na to, že Ústava Slovenskej republiky každému z účastníkov súdneho
konania priznáva rovnaké postavenie. Prijatím § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bola súdom uložená
povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť alebo nepriznať ho v

plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušená
tým bola Ústava Slovenskej republiky, aj medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k
nestrannému súdu a tiež zásada rovnosti účastníkov konania, ktorá sa v civilnom procese prejavuje
vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a
povinnostiach rozhoduje súd. Nedovoleným spôsobom tak bolo zasiahnuté do princípov právneho štátu.

Žalobca preto požiadal odvolací súd o prerušenie konania do ukončenia konania na Ústavnom súde SR
pod sp. zn. Rvp 12672/2015. Vo veci samej navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že nesúhlasí s podaným odvolaním. K návrhu na

prerušenie konania sa nevyjadril.

4. Uznesením č.k. 19Co/111/2016 zo dňa 2.5.2017 odvolací súd podľa § 164 Civilného sporového
poriadku odvolacie konanie prerušil do ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 12672/2015.

V predmetnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol Nálezom sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7.
februára 2018, ktorý bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnený pod č.271/2018 Z.z. dňa
27.9.2018.

5. Ústavný súd v predmetnom náleze posudzoval, či povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie

práva uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy, zaručujúcim právo
na nestranný súd, právo na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu v spojení s právnou istotou, ktorá
je chránená tak článkom 46 ods. 1 Ústavy, ako aj článkom 1 ods. 1 Ústavy.
Okrem iného sa ústavný súd zaoberal tým, či na ochranu spotrebiteľa je naozaj nevyhnuté, aby na
premlčanú pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi súd zo zákona ex offo prihliadal. Dospel pritom

k záveru, že platnou právnou úpravou dochádza k zásahu do autonómie vôle, lebo sa dlžníkom
(spotrebiteľom) v podstate vnucuje ochrana, ktorej využitie by malo byť na nich. Žalovaný spotrebiteľ
sa tak stáva úplne pasívnym prijímateľom benefitu premlčania, v istom zmysle jeho objektom, a takým
objektom sa stáva aj samotný proces. Považujúc platnú právnu úpravu za príliš jednostrannú, a to
nielen samotným procesom, ale aj tým, že v istom zmysle prezumuje nekalosť dlhov spotrebiteľa,

mal ústavný súd za to, že vykazuje určitú asymetriu, nakoľko všetkých veriteľov (dodávateľov) stavia
akoby na stranu tých „zlých“ a spotrebiteľov na stranu tých „ublížených“. Vychádzajúc z perspektívy,
že dlhy sa majú platiť riadne a včas, z ochrany autonómie jednotlivca, z ochrany férovosti procesu ako
objektívnej hodnoty, ale aj z praktických skúseností, že právna úprava často škodí tým poctivejším,
resp. pomáha menej zodpovedným, ústavný súd konštatoval, že na ochranu zraniteľného jednotlivca

(spotrebiteľa) jestvujú miernejšie prostriedky, a preto platnú právnu úpravu nepovažoval za nevyhnutnú
nanaplneniezamýšľanéhocieľa.Princípochranyslabšejstranysapritomniekedymylneinterpretujeako
zvýhodňovanie slabšej sporovej strany na úkor „silnejšej sporovej strany“, ktoré vnímanie by v právnych
vzťahoch, podľa mienky ústavného súdu. však nebolo ústavnokonformné. Slabší subjekt sa má chrániťlen do tej miery, kým sa nedosiahne funkčná procesná rovnosť a pomyselná rovnaká štartovacia čiara
pre obe sporové strany.

6. Podľa § 193 veta prvá CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná.
Podľa § 41a ods. 3 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej aj len „Zákon č. 38/1993 Z.z.“) stratou účinnosti, prípadne

platnosti právnych predpisov na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych
predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis
v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.
Podľa § 41b ods. 1 a Zákona č. 38/1993 Z.z., ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho
predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť,
ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia

je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa § 41b ods. 2 Zákona č.38/1993 Z.z. ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom
procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom
ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno
nútene vymáhať.

7. Z citovaného ustanovenia § 41b ods. 2 Zákona č.38/1993 Z.z. výkladom a contrario vyplýva, že
pokiaľ právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý stratil
účinnosť zostávajú nedotknuté, tak v prípade neprávoplatných rozhodnutí to bude naopak, a teda nález
Ústavného súdu sa na ne vzťahuje.

8. K časovým účinkom nálezu sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril vo svojom rozhodnutí sp.
zn. I.ÚS 87/06 zo dňa 14.6.2006, kde uviedol: „Hoci ústava a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné
ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením
konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre

všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných
právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí tomu tak byť vo veciach neskončených
právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu
zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty“.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ prejednávaná vec nebola ku
dňu vyhlásenia Nálezu sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018 právoplatne skončená, je potrebné
vychádzať zo znenia § 41 ods. 2 Zákona č.38/1993 Z.z.
Vzhľadom na to, že ust. § 5b Zákona č. 250/2005 Z.z. uverejnením Nálezu sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7.
februára 2018 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť, nie je možné ho v prejednávanej

veci použiť a ex offo prihliadať na premlčanie.
Keďže žalovaný v konaní námietku premlčania nevzniesol, odvolací súd rozsudok súdu v časti
o zaplatenie sumy 66,17 eura (t.j. nároky vyplývajúce z faktúry č. XXXXXXXXXX a faktúry č.
XXXXXXXXXX, ktoré boli zamietnuté z dôvodu premlčania) zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V časti nároku žalobcu vyplývajúceho z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 45 eur (poplatok za
obmedzenie služieb vo výške 10 eur, poplatok za odpojenie vo výške 29 eur a poplatok za upomienku
vo výške 6 eur) a z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 6 eur (poplatok za upomienku) súd prvej inštancie
žalobu zamietol z dôvodu neprijateľnosti týchto podmienok.

11. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že: „Poplatky ako také nepredstavujú reálne vynaložený
náklad právneho predchodcu žalobcu či už na obmedzenie služieb, na odpojenie, prípadne na
zasielanie upomienok aby bolo možné posúdiť opodstatnenosť takéhoto nároku. Zákonnou povinnosťou
dodávateľajepreukázať,žezmluvnápodmienkaakousúajpoplatkyfakturovanéprávnympredchodcom

žalobcu žalovanému boli výsledkom zmluvného konsenzu zmluvných strán a výsledkom individuálneho
vyjednávania“.
Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie pri tomto svojom závere vychádzal, keď v spise sa nenachádza
žiadny cenník služieb, obchodné podmienky či sadzobník poplatkov. Súd prvej inštancie posudzovalpredmetné podmienky z ich vecnej a obsahovej stránky bez toho, aby poznal ich znenie, podmienky ich
uplatnenia, spôsob dojednania a pod., čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku, a v dôsledku toho
odvolací súd nemôže v tejto časti zaujať vo veci stanovisko.

Odvolací súd netvrdí, že by predmetné podmienky nemohli byť neprijateľné, avšak pre zaujatie takéhoto
stanoviska je potrebné sa s nimi riadne oboznámiť a vysporiadať.

12. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo

nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

13. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1
písm. b) a c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, nakoľko nezrozumiteľné, resp. nedostatočne zdôvodnené rozhodnutie je potrebné
hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo strane sporu znemožnené, aby uskutočnila

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozsudok
súdu prvej inštancie v časti spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení nakoľko súd prvej inštancie
aplikujúc ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, medzičasom nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyhláseného za nesúladný s Ústavou Slovenskej republiky skúmal ex offo premlčanie práva
v dôsledku čoho sa v časti uplatneného nároku nezaoberal zistením skutkového stravu a tým právnym

posúdením pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v odvolacom konaní.

14. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku v
zmysle vyššie naznačených intencií, na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav a vec posúdi
po právnej stránke, rozhodnutie odôvodní spôsobom upraveným v § 220 ods. 2 CSP.

15. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 Civilného
sporového poriadku) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3
Civilného sporového poriadku).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.