Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 16, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/170/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212222819
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212222819.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v

právnej veci navrhovateľov: 1. L.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, 2. L.. W. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
N. XX, XXX XX N., obaja zast.: JUDr. Daniel Urban, advokát, so sídlom Uhrova 18, 831 01 Bratislava
proti odporcom: 1. L.. R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX/A, XXX XX N., zast.: JUDr. Oľga Šajdíková,
advokátka, so sídlom Nevädzová 5, Bratislava, 2. L.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX H.,
zast.: JUDr. Andrea Čechovičová, advokátka, 3. EKZ PLUS, s.r.o., so sídlom Beethovenova 33, Trnava,
IČO: 36 615 871, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2009 uzavretej medzi odporcom

v 1. rade a 2. rade zamieta.

Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.2009, uzavretá medzi odporcami v 1.,
2. a 3. rade je neplatná.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 05.09.2012 domáhal, aby súd určil, že Zmluva
o pôžičke zo dňa 17.07.2009 uzavretá medzi odporcom v 1. a 2. rade ako aj Záložná zmluva zo dňa

17.07.2009 uzavretá medzi odporcom v 1., 2., a 3. rade sú neplatné.

Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. C. zo dňa 07.12.2007 sa navrhovatelia ako budúci kupujúci
zaviazali zaplatiť odporcovi v 3. rade (ako stavebníkovi - budúcemu predávajúcemu) za budúci prevod
spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome V. X/X S. U. C. X., N. - S. o veľkosti 6765/19533, čo malo
zodpovedať budúcemu bytu č. V. X/X, sumu vo výške 88 357,53 eur (2 661 859,- Sk) a za budúci prevod
spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku p. č. XXXX/X o veľkosti 6765/73086 sumu vo výške

16 033,36 eur (483 021,- Sk). Uvedené sumy za nehnuteľnosti mali byť zaplatené v zmysle predmetnej
zmluvy o budúcej zmluve ešte pred podpisom kúpnej zmluvy na byt. Navrhovatelia svoju povinnosť
splnili a uvedené sumy včas zaplatili. Odporca v 3. rade ako budúci predávajúci sa zaviazal previesť
predmetné nehnuteľnosti na navrhovateľov bez tiarch.

Pri podpise kúpnej zmluvy na predmetný byt dňa 28.10.2009 boli navrhovatelia zo strany odporcu v
3. rade upozornení, že na byte viazne ťarcha v podobe záložného práva na byt v prospech záložného

veriteľa odporcu v 2. rade, ktorého vklad bol povolený pod číslom S.-XXXXX/XX zo dňa 06.08.2009
(článok IX. kúpnej zmluvy) a to v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.2009.
Dôvodom založenia bytu mala byť údajne Zmluva o pôžičke zo dňa 17.07.2009, ktorú uzavreli
medzi sebou odporcovia v 1. a 2. rade. Až v čase podpisu zmluvy bolo teda navrhovateľom zrejmé, žeboli podvedení, pretože v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve im mal byť predmetný byt prevedený
do BSM bez akýchkoľvek tiarch. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia nemali možnosť odstúpiť od
tejto zmluvy, a navyše boli uvedení do omylu aj ďalšími tvrdeniami odporkyne v 1. rade, boli okolnosťami

prinútení podpísať kúpnu zmluvu, nakoľko bez jej podpisu by nemali ani vlastnícke právo k bytu ani
kúpnu cenu. Navrhovateľom nezostávalo iné, než podpísať kúpnu zmluvu, nakoľko celá kúpna cena za
byt bola z ich strany už uhradená. Odporca v 3. rade pred podpisom kúpnej zmluvy navrhovateľom tvrdil,
že podpis kúpnej zmluvy je nutný najmä z dôvodu zlej finančnej situácie odporcu v 3. rade, ktorému malo
údajne hroziť nariadenie predbežného opatrenia ohľadom nakladania s jeho vtedajším majetkom (teda

aj predmetným bytom, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľov). Okrem toho im konateľka
odporcu v 1. rade (odporkyňa v 3. rade) uviedla, že dokonca odporcovi v 1. rade hrozí konkurz.
Odporkyňa v 1. rade uzatvorila s navrhovateľmi pri podpise kúpnej zmluvy dňa 28.10.2009 aj Zmluvu
o uhradení pohľadávky za účelom výmazu záložného práva na nehnuteľnosť č. R., v zmysle ktorej sa
odporkyňa v 1. rade opakovane zaviazala splatiť svoj dlh voči odporcovi v 2. rade (zo zmluvy o pôžičke)
v termíne do 17.07.2010. Pre prípad nesplatenia dlhu voči odporcovi v 2. rade mala odporkyňa v 1. rade

zabezpečiť „prevod záložného práva“ na inú nehnuteľnosť, aby bol byt vo vlastníctve navrhovateľov čo
najskôr bez tiarch. Do dnešného dňa nebola navrhovateľom predložená „kvitancia“ záložného práva (s
lehotou do 20.07.2010) a ich byt je zaťažený ťarchou a im hrozí výkon záložného práva odporcom v 2.
rade.Podľavyjadreniaodporcuv2.rademedzinímaodporkyňouv3.radekžiadnemuodovzdaniusumy
pôžičky nedošlo a išlo len o simulovaný právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka

absolútne neplatný, nakoľko pri jeho zatváraní chýbala vážnosť vôle zo strany jeho účastníkov, teda
odporcu v 2. a odporkyne v 3. rade.
V zmysle Zmluvy o pôžičke sa odporkyňa v 1. rade zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
sume 65 000,- eur odporcovi v 2. rade s 11% úrokom do 17.07.2010, pričom však do dňa podania žaloby
nesplatila ani len jej časť. Uvedené spochybňuje, či vôbec niekedy bola pôžička poskytnutá a či takéto

konanie nemalo smerovať k tomu, aby neskôr odporca v 2. rade mohol si uplatniť záložné právo voči
novým vlastníkom bytu (navrhovateľom).

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení, navrhovatelia, aj napriek
tomu, že nie sú účastníkmi predmetných zmlúv, ktorých neplatnosti sa domáhajú, majú naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, nakoľko vyhovenie takejto žalobe bude mať priaznivý vplyv na ich
právne postavenie. V konaní o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy, sa tejto neplatnosti môže dovolať
každý, teda aj subjekt stojaci mimo posudzovaný právny úkon. Určenie neplatnosti zmluvy a pôžičke
a záložnej zmluvy sa priamo dotýka sféry navrhovateľov, pretože v prípade, ak by súd nevyhovel ich
žalobe, hrozí im začatie výkonu záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť zo strany odporcu v 2.

rade formou dobrovoľnej dražby. Navrhovatelia by takto prišli o vlastnícke právo k bytu. Bez určenia
neplatnosti uvedených zmlúv nemôže byť navrhovateľom poskytnutá adekvátna ochrana pred výkonom
záložného práva, ku ktorej by mohol odporca v 2. rade pristúpiť.
Navrhovateliaďalejuviedli,žeobdobnýpostupzvolilaodporkyňav1.radeopakovane,atoajvočiďalším
klientom. Identický skutkový stav je predmetom konania vedného na Okresnom súde Bratislava II pod

sp. zn.: 11C/161/2011, kde navrhovateľom je P. Z. a odporca v 1. rade je totožný s odporcom v 3. rade v
tomto konaní - spol. EKZ PLUS s.r.o., pričom odporcom v 2. rade je M.. W. A., ktorý ako záložný veriteľ
už aj pristúpil k výkonu záložného práva.

Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedli, že o kúpe

predmetného bytu rokovali vždy s p. G., kt. bola konateľkou spol. EKZ PLUS s.r.o., pričom v 12/2007
uzavreli zmluvu o budúcej zmluve a do 4 mesiacov od jej uzavretia zaplatili 90% kúpnej ceny a do 6
mesiacov celú kúpnu cenu. V 9/2008 doplatili ešte zvyšnú časť. Stavba sa celá oneskorila, skolaudovaná
bola až 03/2010, následne v byte aj začali bývať a bývajú tam až dodnes. K podpisu Kúpnej zmluvy došlo
dňa 28.10.2009, kedy ich kontaktovala p. G., povedala, že má finančné problémy, že musia uzavrieť

kúpnuzmluvu.Zároveňuviedla,žemedzičasomdošlokzriadeniuzáložnéhopráva,žemáveľaveriteľov,
dlží „sociálke“, zdravotným poisťovni a pod.. Toto si overovali a zistili, že je to pravda. Nechceli pristúpiť k
uzavretiu tejto zmluvy za takýchto podmienok, avšak odporkyňa v 1. rade uviedla, že zabezpečí finančné
prostriedky na vyplatenie p. Z. (odporcu v 2. rade) a že záložné právo bude vymazané. Keďže im už
nemohla vrátiť peniaze, ktoré jej za byt zaplatili, pretože ich už nemala, pristúpili za týchto podmienok

v tiesni k uzavretiu kúpnej zmluvy.

Odporca v 2. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.11.2012 uviedol, že žalobu považuje
za nedôvodnú a žiada, aby súd túto zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Poukázal na to, ženeobstojí tvrdenie, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a v omyle, a v prípade, ak by tomu tak
aj bolo, je na mieste vyvodiť túto skutočnosť vo vzťahu k platnosti, resp. neplatnosti samotnej kúpnej
zmluvy. Už pred podpisom kúpnej zmluvy navrhovatelia vedeli, že byt je založený v prospech odporcu v

2. rade. Nie je v kompetencii navrhovateľov, ktorí nie sú a ani nikdy neboli účastníkmi zmluvného vzťahu
založeného zmluvou o pôžičke, akýmkoľvek spôsobom túto vyhodnocovať. Odporca v 2. rade namieta
aktívnu legitimáciu navrhovateľov, nakoľko nimi uvádzané dôvody nepreukazujú ich naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke.
Pokiaľ ide o navrhovateľmi deklarovaný stav právnej neistoty, do tohto sa dostali sami vlastným

konaním a zhodnotením situácie, aj s rizikom kúpy zaťaženej nehnuteľnosti. Odporca v 2. rade je v
postavení záložného veriteľa legitímne, na základe platnej zmluvy o pôžičke, pričom pôžičku peňazí vie
vydokladovať a skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade pôžičku ešte nezačala splácať, je vo vzťahu k návrhu
navrhovateľov právne irelevantná.
Pokiaľ ide o samotnú pôžičku, o túto bol požiadaný odporkyňou v 1. rade. Vzhľadom na to, že mu boli
známe jej dovtedajšie stavebné aktivity, peniaze jej požičal s podmienkou zabezpečenia pôžičky jednak

úrokmi a jednak vznikom záložného práva k nehnuteľnosti. Ako záloh mu odporkyňa v 1. rade ponúkla
byt č. X v rozostavanom dome na C. X. S. N., pričom predmetný byt bol ku dňu pôžičky bez tiarch.
Peniaze na pôžičku vybral z banky v dňoch 16. a 17.07.2009, časť peňazí mal doma v hotovosti a ďalších
21 500,- eur odovzdal odporkyni v 1. rade až dňa 23.07.2009, nakoľko musel výber v banke nahlásiť
3 dni vopred.

V konaní pred súdom odporca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2004 sa zoznámil s
odporkyňou v 1. rade a jej otcom cez M.. A.. Vtedy títo stavali byty na viacerých miestach v N.. Stavali
aj na Č., kde odporca v 2. rade mal záujem o byt, pričom peniaze im dal vopred (nie ako pôžičku), lebo
mu sľúbili, že mu tento byt predajú, avšak potrebovali peniaze. Zabezpečili mu to záložným právom na

garáže, núkali mu aj byt na O. X.. S. N., kde taktiež stavali, ale išlo o panelák, nemal o toto záujem.
Potom niekedy v roku 2006 začali stavať tiež na Č., rovnako im dopredu dal peniaze, ponúkli mi vtedy
1-izbový byt, pôvodne išlo o 6 rodinných domov v radovej zástavbe, kt. sa im nedarilo predať, a tak tam
urobili 1-izbové byty. Keďže nemal pochybnosti, tak im peniaze poskytol.
Potom prerábali nejakú výmenníkovú stanicu vo dvore, nevedel, či tam bude chcieť byt, potom si vybral

byt na 1. poschodí, nakoniec mu však odporkyňa v 1. rade ponúkla byt horší, navrchu s výhľadom na
parkovisko. Keďže v tom čase rástli ceny bytov, tak to akceptoval, byt nebol dobre riešený, dokonca ho aj
prerobil. Nakoniec sa však stalo to, že niekedy v máji mu zavolala odporkyňa v 1. rade s tým, že mu tento
byt nemôže previesť, a žiadala ho, aby zrušil záložné právo, že mu vráti peniaze. Nesúhlasil, nakoniec
sa peniaze uložili do notárskej úschovy, následne ich niekedy v septembri dal previesť na svoj účet a

potom z týchto peňazí im ďalší rok opäť požičal. Nepamätá si presne, či to bolo v roku 2008 alebo 2009.
Nasledujúci rok ho oslovila opätovne odporkyňa v 1. rade, či by im nemohol požičať. Keďže sa im darilo,
stavali viaceré byty, stavali napr. aj v H. - bolo to asi 50 bytov, tak sa dohodli, že im peniaze požičia.
Ponúkli mu záložné právo na byt na C., kde mali 2 byty, kt. boli vo vlastníctve firmy EKZ plus, s.r.o.. On
si vybral ten väčší a tento mu aj založili, spísali Zmluvu o pôžičke. Mal záujem s nimi spolupracovať,

nakoľko mali stavať jeden dom aj na A. Y. S. N., kde mal tiež záujem o byt.

Pokiaľ ide o samotnú pôžičku, mal nejakú časť sumy doma v hotovosti, zvyšok musel vybrať z banky,
keďže išlo o sumu nad desaťtisíc eur, bolo potrebné nahlásiť to banke vopred, uskutočnil 2 výbery v
Unicredit banke. Prišiel s peniazmi do kancelárie, bol tam vtedy p. G., ktorý mal nachystané zmluvy.

Prebral to od neho, pričom zvyšok pôžičky vyplatil po víkende. Stretol sa u nich na H., to bolo keď im
odovzdal 1. časť sumy, s p. G. išiel do katastra, vložili tam tú záložnú zmluvu. Vrátil sa potom k nim do
kancelárie, tam odovzdal peniaze, bola tam ešte sekretárka, tá to počítala, p. G. musela odísť, tak to
odovzdal p. G.. Po víkende im doniesol zvyšnú časť sumy. Nepamätá si kto tam bol.

Pokiaľ ide o spoluprácu s odporkyňou v 1. rade, spočiatku bola dobrá, v tom období neklamala. Ako sa
dozvedel neskôr, teraz už klame. V tom čase to pre neho bolo výhodné, nakoľko kúpil byt, ktorého cena
sa potom zvýšila, a to niekoľkonásobne.

Pokiaľ ide o predmetný byt na C., tento v čase pôžičky nebol dokončený a práve z tohto dôvodu p. G.

požičiaval peniaze, bolo to 13 000,- €, nakoľko tvrdila, že nemá peniaze a byt nemôžu dokončiť, a preto
ho nemôžu predať. Tieto peniaze odovzdával p. G. v C., pričom na zabezpečenie tejto pôžičky mu p.
G. založil stavebný pozemok. Priebežne sa informoval u p. G., kedy ho vyplatí, v 2/2011 zistil, že byt jeužívaný, myslel si, že byt prenajímajú. V 5/2011 tam však zbadal veľké kvetináče, už sa mu to nezdalo,
telefonoval a chcel iný záloh, navrhoval byt v H..
V 8/2011 sa dozvedel od navrhovateľky v 2. rade, že majú byt kúpený, čudoval sa načo kupovali byt

so záložným právom a vtedy mu vysvetlila, že oni si byt postupne splácali. Povedal im, že aspoň rok
nebude nič robiť, nakoľko mu bežali ešte úroky z prvej pôžičky. Minulý rok sa kontaktoval s p. G., navrhol
jej, že jej odpustí úroky, ak mu dá nejaký iný záloh, alebo mu vráti peniaze. Mala vtedy pozemok na O.
v H. s projektom na 250 bytov, napísaný na spol. MIKO s.r.o.. Žiadala ho, aby počkal, byty v H. sa dobre
predávali, bolo to v roku 2011, avšak v r. 2012 sa im nepodarilo nič predať, hovorila, že keď vyplatí banku,

tak jej ostane 10-12 bytov, že vyplatí španielskych partnerov, zvyšok predá a vráti mu peniaze. Opätovne
ju vyzýval, aby mu zmenila predmet zálohu, vedel, že má ešte byt na Č., stále mu však sľubovala, že
peniaze vráti. Ešte uviedol, že odporkyňa v 1. rade p. G. mu v septembri 2013 dlh z tejto pôžičky uznala.

Odporkyňa v 1. rade (ktorá je zároveň konateľkou odporcu v 3. rade) vo svojej výpovedi pred súdom
uviedla, že spoločnosť EKZ PLUS s.r.o. realizovala výstavbu bytov, a teda realizovali aj výstavbu na

C. X. S. N.. Od odporcu v 2. rade si požičala finančné prostriedky formou pôžičky a na zabezpečenie
pohľadávky použila práve byt na C. X. S. N.. Pôžičku uzavrela ona ako fyzická osoba. Odporca v 2. rade
jej požičal peňažné prostriedky vo výške 65 000,- eur, pričom tieto peňažné prostriedky im nevyplatil na
jedenkrát, ale na niekoľkokrát. Peniaze prevzala ona, nepamätá sa, či pritom bol prítomný aj jej otec.
Byt na C. zakladali preto, že v tom čase boli jeho vlastníkmi a potrebovali finančné prostriedky, mysleli

si, že ich vrátia. K vráteniu pôžičky však dodnes nedošlo, peniaze nevrátila, nemala ich. Pôžička slúžila
na dokončenie rozostavaných bytov, okrem toho mali vo výhľade aj ďalšie projekty, avšak tieto nevyšli.
Peňažné prostriedky získané na základe pôžičky vložila do firmy, niečo bolo kupované. Peniaze išli napr.
na výplaty. Ona tento dlh uznala odporcovi v 2. rade, jej podpis na uznaní bol aj overený, zaviazala sa
zaplatiť mu dlžnú sumu do roku 2015, nevie či do júla alebo decembra.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že pôžičku si brala ako fyzická osoba, avšak zaručila sa bytom vo vlastníctve
odporcu v 3. rade, uviedla, že tento úkon mohla urobiť, nakoľko ona bola konateľkou odporcu v 3. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o uzavretí
budúcejzmluvyč.C.,Kúpnazmluva,Zmluvaouhradenípohľadávkyzaúčelomvýmazuzáložnéhopráva

na nehnuteľnosť č. R., LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, Zmluva o pôžičke a Zmluva o zriadení
záložného práva, výpis z obchodného registra spol. EKZ PLUS s.r.o., potvrdenky o pokladničných
operáciách - výber v mene účtu a oboznámeným obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu Bratislava
II sp. zn.: 11C/161/2011. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. C. zo dňa 07.12.2007 sa navrhovatelia ako budúci kupujúci
zaviazali zaplatiť odporcovi v 3. rade (ako stavebníkovi - budúcemu predávajúcemu) za budúci prevod
spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome V. X/X S. U. C. X., N. - S. o veľkosti 6765/19533, čo malo
zodpovedať budúcemu bytu č. V. X/X, sumu vo výške 88 357,53 eur (2 661 859,- Sk) a za budúci prevod
spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku p. č. XXXX/X o veľkosti 6765/73086 sumu vo výške

16 033,36 eur (483 021,- Sk), pričom kúpna cena v zmysle zmluvy mala byť zaplatená pred podpisom
kúpnej zmluvy na byt.
Navrhovatelia svoju povinnosť upravenú v zmluve v čl. IV., časti B, body B.A.1.-B.4.6. splnili a kúpnu
cenu uhradili v súlade so zmluvou do 14.01.2008.
Odporca v 3. rade ako budúci predávajúci sa zaviazal v čl. III, bod 3.2. tejto zmluvy previesť predmetné

nehnuteľnosti do BSM navrhovateľov bez tiarch.

Dňa 28.10.2009 uzavreli navrhovatelia ako kupujúci s odporcom v 3. rade ako predávajúcim Kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti uvedené v čl. II tejto zmluvy:
- byt č. X, v podkroví bytového domu, súp. č. XXXXX na ul. C. X/D, N., postaveného na parc. č. XXXX/XX

ako aj spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 6678/19534,
zapísané na LV č. XXXX, k. ú. S., okres N. L.,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/19534, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S.,
okres N. L.,

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/73558, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 649 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S., okres
N. L.,- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/73558, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 491 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S.,
okres N. L..

V článku IX., bod 9.1. kúpnej zmluvy je uvedené, že kupujúci berú na vedomie, že kupovaná
nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom v prospech záložného veriteľa - odporcu v 2. rade, ktorého
vklad bol povolený pod číslom S.-XXXXX/XX zo dňa 06.08.2009 a to v zmysle Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 17.07.2009 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči L.. R. G., r.č.

XXXXXX/XXXX, bytom Č. XX/A, N. ako dlžníkovi zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2009, ktorú uzavreli
medzi sebou odporcovia v 1. a 2. rade.

V článku IX., bod 9.2. kúpnej zmluvy sa L.. R. G. zaviazala uhradiť celý dlh, ktorý je zabezpečený
záložnými právami veriteľovi bez zbytočného odkladu a doručiť kupujúcemu doklad o úhrade dlhu -
kvitanciu záložného veriteľa spôsobilú výmazu záložného práva a kupujúci sa zaväzuje bezodkladne

následne do 3-och pracovných dní zabezpečiť podanie návrhu na výmaz záložného práva.

V článku IX., bod 9.3. kúpnej zmluvy je uvedené, že k uhradeniu dlhu uvedeného v bode 9.2. sa zaväzuje
L.. R. G. samostatnou zmluvou č. R. uzavretou medzi kupujúcimi a predávajúcim.

Dňa 28.10.2009 uzavreli navrhovatelia ako veritelia s L.. R. G. ako dlžníkom Zmluvu o uhradení
pohľadávky za účelom výmazu záložného práva na nehnuteľnosť č. R., ktorej predmetom bol záväzok
dlžníka - odporkyne v 3. rade uhradiť v termíne do 17.07.20140 peňažnú čiastku 65 000,- eur a úroky
záložnémuveriteľoviL..O.Z.G.(odporcoviv2.rade)podľazáložnejzmluvyopôžičkeadoručiťvtermíne
do 20.07.2010 veriteľovi kvitanciu záložného veriteľa, spôsobilú na výmaz záložného práva na:

- byt č. X, v podkroví bytového domu, súp. č. XXXXX na ul. C. X/D, N., postaveného na parc. č. XXXX/XX
ako aj spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 6678/19534,
zapísané na LV č. XXXX, k. ú. S., okres N. L.
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/19534, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S.,

okres N. L.;
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/73558, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 649 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S., okres
N. L. a
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/73558, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX,

druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 491 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S.,
okres N. L..

Podľa výpisu z LV č. XXXX, k.ú. S., okres N. L., sú v časti B uvedení ako vlastníci bytu č. X, v
podkroví bytového domu, súp. č. XXXXX na ul. C. X/D, N., postaveného na parc. č. XXXX/XX ako

aj spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 6678/19534
navrhovatelia, každý v podiele 1/1 a v časti C: ťarchy je zapísané záložné právo v prospech odporcu v
2. rade na nehnuteľnosti: rozostavaný byt č.X, podkrovie, vchod C. podľa S.-XXXXX/XX z 6.08.2009.

Dňa 07.07.2009 uzavrel odporca v 2. rade ako veriteľ s odporkyňou v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o

pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi sumu 65 000,- eur a dlžník sa zaviazal prevzatú sumu
vrátiť veriteľovi v hotovosti, prípadne na bankový účet do 17.07.2010. Účastníci si dohodli úrok vo výške
11% ročne. Podľa čl. II tejto zmluvy o pôžičke na zabezpečenie pôžičky sa účastníci dohodli na zriadení
záložného práva na nehnuteľnosti v k.ú. S. a to:
- rozostavaný byt č. X, v podkroví bytového domu, súp. č. XXXXX na ul. C. X/D, N., postavený na

parc. č. XXXX/XX ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti
6678/19534, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. S., okres N. L.
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/19534, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S.,
okres N. L.;

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/73558, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 649 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S., okres
N. L. a- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/73558, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 491 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S.,
okres N. L..

Podpis odporkyne v 1. rade na tejto zmluve bol osvedčený notárkou.

Podľa výpisu z LV č. XXXX, k.ú. S., okres N. L., sú v časti B uvedení ako vlastníci spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 6678/19534, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, navrhovatelia, a v časti C: ťarchy je zapísané záložné

právo v prospech odporcu v 2. rade na nehnuteľnosti: podiel o veľkosti 6678/19534 na pozemku parc.
č. XXXX/XX podľa S.-XXXXX/XX z 06.08.2009.
Podľa výpisu z LV č. XXXX, k.ú. S., okres N. L., sú v časti B uvedení ako vlastníci spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 6678/73558, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/X a 16 navrhovatelia, a
v časti C: ťarchy je zapísané záložné právo v prospech odporcu v 2. rade na nehnuteľnosti: podiel o
veľkosti 6678/73558 na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/XX podľa S.-XXXXX/XX z 06.08.2009.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava je L.. R. G. od 30.06.2006 spoločníčkou
a zároveň aj konateľkou spoločnosti EKZ PLUS, s.r.o.. V období od 30.06.2007 do 28.11.2011 bol
zároveň spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti aj L.. I. G. (otec odporkyne v 1. rade). Od 30.06.2006
za spoločnosť konali konatelia samostatne, podpisovanie sa uskutočňuje tak, že k obchodnému menu
spoločnosti pripojí svoj podpis ktorýkoľvek z konateľov.

Z Potvrdenky o pokladničnej operácii - Výber v mene účtu vystavenej Dexia banka, a.s. dňa 16.07.2009
vyplýva, že L.. O. Z. vybral z účtu hotovosť v sume 10 000,- eur.
Z Potvrdenky o pokladničnej operácii - Výber v mene účtu vystavenej Dexia banka, a.s. dňa 17.07.2009
vyplýva, že L.. O. Z. vybral z účtu hotovosť v sume 7 000,- eur.

Z Potvrdenky o pokladničnej operácii - Výber v mene účtu vystavenej Dexia banka, a.s. dňa 17.07.2009
vyplýva, že L.. O. Z. vybral z účtu hotovosť v sume 4 000,- eur.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 11C/161/2011 súd zistil, že P. Z. ako žalobkyňa
podala žalobu na žalovaných: EKZ PLUS, s.r.o. a 2. M.. W. A. o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke
a záložnej zmluvy, z obsahu ktorej vyplýva, že aj žalobkyňa v tomto konaní uzavrela so spoločnosťou

EKZ PLUS, s.r.o. Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. D. dňa 30.10.2007, pričom predmetom
tejto zmluvy bol byt č. X na L.. poschodí bytového domu so súp. č. XXX na X.. D. X S. N.. Kúpna cena za
tento byt mala byť zaplatená vo výške 123 647,35 eur pred podpisom kúpnej zmluvy na predmetný byt.
Žalobkyňa aj v tomto prípade celú kúpnu cenu včas v konečnej výške splatila. Pri podpise kúpnej zmluvy
na byt dňa 22.12.2009 jej bolo konateľkou žalovaného v 1. rade oznámené, že na byte viazne ťarcha v

podobe záložného práva v prospech záložného veriteľa M.. W. A., ktorého dôvodom bolo zabezpečenie
pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.03.2007. Vklad záložného práva bol povolený pod
S.-XXXX/XX dňa 17.08.2007.
Dňa 06.11.2009 uzavrel odporca v 2. rade ako veriteľ s odporkyňou v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi sumu 13 000,- eur a dlžník sa zaviazal prevzatú sumu

vrátiť veriteľovi v hotovosti, prípadne na bankový účet do 06.11.2010. Účastníci si dohodli úrok vo výške
11% ročne. Podľa čl. II tejto zmluvy o pôžičke na zabezpečenie pôžičky sa účastníci dohodli na zriadení
záložného práva na nehnuteľnosti v k.ú. Š., a to pozemok o veľkosti 316 m2 nachádzajúci sa na parc.
č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX. Podpis odporkyne v 1. rade na zmluve bol osvedčený notárkou.
Vklad záložného práva bol povolený dňa 03.12.2009 pod S. XXXX/XX.

Dňa 25.06.2012 udelil odporca v 2. rade ako záložný veriteľ plnú moc spoločnosti Dom dražieb s.r.o.
na začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosť v kat. území S., obec
N. O..Č.. S., okres N. L., zapísané na LV č. XXXX a to byt č. X, v podkroví bytového domu, súp. č.
XXXXX na X.. C. X/D, N., postavený na parc. č. XXXX/XX ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a zariadeniach domu o veľkosti 6678/19534, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. S., okres N. L.,

na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/19534, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S.,
okres N. L., na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/73558, na pozemku - parc. registra „C“, parc. č.
XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 649 m2, zapísaného na LV č. XXXX,
k. ú. S., okres N. L. a na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6678/73558, na pozemku - parc. registra „C“,

parc. č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 491 m2, zapísaného na LV
č. XXXX, k. ú. S., okres N. L..

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení

záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa § 151b ods. 2 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151b ods. 3 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej
pohľadávky.

Podľa § 151b ods. 4 OZ záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa
týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo
možné záloh určiť.

Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka

zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného
väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovatelia sa návrhom domáhali určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke ako aj určenia neplatnosti
záložnej zmluvy.

Súd sa musel v prvom rade s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. zaoberať otázkou, či
navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny

záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý
právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy
bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite
(tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu
neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie
povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určenímôže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide,
priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé
(nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho

postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti
uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného
práva k predmetu určenia.
Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax aj navrhovateľmi v prejednávanej
veci podanú žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke ako aj záložnej zmluvy.

Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej
eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak

nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý
právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej
stránke.

Vo vzťahu k návrhu na určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 17.07.2009 medzi odporcami
v 1. a 2. rade, súd dospel k záveru, že na určení neplatnosti Zmluvy o pôžičke navrhovatelia nemajú
naliehavý právny záujem. Vyhovením návrhu v tejto časti, tak ako bolo uvedené vyššie, by totiž nedošlo
k priaznivému ovplyvneniu ich právneho postavenia voči odporcom, navyše za stavu kedy navrhovatelia
sami ani nie sú účastníkmi tejto zmluvy a účastníci tejto zmluvy zhodne potvrdili existenciu tohto

záväzku a dlžník - odporkyňa v 1. rade opakovane deklarovala záujem na jeho splnení. Z uvedeného
vyplýva, že určením zmluvy o pôžičke za neplatnú by sa postavenie navrhovateľov nijako nezmenilo,
nakoľko táto samotná zmluva nemá vplyv na ich postavenie a ani ich právne postavenie ako vlastníkov
nehnuteľnosti nezmení. Samotná existencia, resp. neexistencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi
účastníkmi zmluvy o pôžičke - medzi odporcami - teda bez ďalšieho nebude mať vyplav na právne

postavenie navrhovateľov. Z vyššie uvedeného dôvodu súd pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu navrhovateľov na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke, návrh v tejto časti zamietol, bez toho,
aby svoje rozhodnutie odôvodňoval v tejto časti po vecnej stránke.

Inásituáciavšakjevovzťahunavrhovateľovkurčeniuneplatnostizáložnejzmluvy. Vsúvislostisotázkou

existencienaliehavéhoprávnehozáujmunavrhovateľovprižalobeourčenieneplatnostizáložnejzmluvy,
súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom záložnej zmluvy uzavretej medzi odporcami, navrhovatelia majú naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, nakoľko určenie jej neplatnosti môže viesť k odstráneniu právnej neistoty
navrhovateľov a k zamedzeniu ohrozenia ich vlastníckeho práva (ktorým hrozím, že v prípade výkonu

záložného práva záložným veriteľom na základe tejto zmluvy, môžu dôjsť o vlastníctvo predmetnej
nehnuteľnosti). V prípade úspechu navrhovateľov v dôsledku určenia neplatnosti záložnej zmluvy z
dôvodu, že táto bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, potom nemohlo ani platne vzniknúť záložné
právo, čo bude mať za následok, že záložné právo, a na základe takejto neplatnej záložnej zmluvy, musí
zaniknúť.

V prejednávanej právnej veci ide o situáciu odlišnú od prípadov, kedy v zmysle platnej judikatúry
môže byť záložná zmluva platným právnym úkonom, avšak záložné právo nevznikne, ak nevznikla
pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. V takom prípade by určením neplatnosti záložnej
zmluvy nemuselo bez ďalšieho byť postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo.

V prejednávanej veci na odstránenie právnej neistoty navrhovateľov postačuje určenie, že záložná
zmluva je (absolútne) neplatná, nakoľko takáto absolútne neplatná zmluva nemôže mať za následok
vznik a existenciu záložného práva v prospech odporcu v 2. rade. Absolútne neplatný právny úkon
totiž nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
záložného práva do katastra nehnuteľností.

S poukazom na vyššie uvedené sa súd zaoberal otázkou platnosti záložnej zmluvy. Navrhovatelia sa
domáhali, aby súd určil, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že záložná zmluva je neplatná, nakoľko bola uzavretá v
rozpore s dobrými mravmi.V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky
zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený,

tátoneplatnosťnemôžebyťzhojenádodatočnýmschválenímanemôžesakonvalidovaťanidodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré
musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi,
prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť,

nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný
právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, ak tento úkon svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo
zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla

znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.

Podľa § 39 OZ neplatný je aj právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Dobrými mravmi sú pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho

hodnotového poriadku.
Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny
hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu
v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú

objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných
strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie.
Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách,
kedykvýkonuprávazaloženéhozákonomdochádzazinýchdôvodov,nežjedosiahnutiehospodárskych
cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť

či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva
vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení
niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej
istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
Pri skúmaní platnosti právneho úkonu z hľadiska dobrých mravov je v neposlednom rade treba vziať

do úvahy celkové okolnosti úkonu a pohnútky, ktoré k nemu viedli.

Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávanú vec, dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru,
že tak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola medzi odporcami uzatváraná záložná zmluva, ako aj s
poukazom na pohnútky, ktoré odporkyňu v 1. rade, ktorá bola zároveň aj konateľkou odporcu v 3. rade k

jej uzavretiu viedli, a rovnako aj cieľ, ktorý týmto úkonom sledoval odporca v 2. rade, je záložná zmluva
uzavretá medzi odporcami absolútne neplatným právnym úkonom.
Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia zmluvy, je jednoznačné, že dispozícia nehnuteľnosťami odporcom v 3.
rade (ktorého konateľom je odporkyňa v 1. rade, ktorá je zároveň dlžníčkou zo zmluvy o pôžičke), ktoré
sa stali predmetom záložného práva v prospech odporcu v 2. rade bola obmedzená, nakoľko existoval

záväzok odporcu v 3. rade previesť vlastnícke právo bez tiarch na navrhovateľov. Odporca v 3. rade
pritom prijal vopred úhradu celej kúpnej ceny a v čase, kedy sa založením nehnuteľnosti „zaručil“ za
záväzok odporkyne v 1. rade už kúpnou cenou nedisponoval, nakoľko ako sám uviedol, v danom období
už bol v platobnej neschopnosti a hrozilo mu vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Teda odporca v 3.
rade nemal žiaden dôvod na to, aby tieto nehnuteľnosti založil na zabezpečenie záväzku v prospech

tretej osoby. Navyše odporca v 3. rade ani nebol účastníkom zmluvy o pôžičke, ktorá bola poskytnutá
výlučne odporkyni v 1. rade ako fyzickej osobe (preto sa táto ani nemohla platne zaviazať v zmluve
o pôžičke, že ju zabezpečí záložným právom k týmto nehnuteľnostiam - čo nepochopiteľne v zmluve
o pôžičke napriek tomu uviedla). Navyše odporkyňa v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno a nijakým
spôsobom nepreukázala, že by poskytnuté finančné prostriedky z pôžičky niekedy použila pre potreby

odporcu v 3. rade (ako to tvrdila vo svojej výpovedi pred súdom). Neexistoval preto žiaden právny ani
ekonomický dôvod na to, aby odporca v 3. rade zabezpečil záväzok odporkyne v 1. rade, navyše za
stavu, kedy odporca v 3. rade prevzal od navrhovateľov celú kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti a
bol si vedomý svojho záväzku voči navrhovateľom zo zmluvy o budúcej zmluve. Ak by odporca v 3. radeskutočnenemaldostatokfinančnýchprostriedkovnadokončeniestavbypredmetnejnehnuteľnosti,ktorá
bola predmetom jeho záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej s navrhovateľmi,
bolo by logické, aby zmluvu o pôžičke uzavrel on sám, resp. prípade, ak došlo k preukázateľnému

navýšenie cien stavby, aby sa obrátil na navrhovateľov a pokúsil by sa prípadne navýšiť kúpnu cenu.
Za stavu, kedy odporca v 3. rade sa nachádzal v zlej finančnej situácii, keďže si dlhší čas neplnil záväzky
voči tretím osobám, sa potom javí jeho postup, kedy použije svoj vlastný majetok (pričom dispozícia s
ním už bola obmedzená) na zabezpečenie záväzku tretej osoby, jednoznačne ako konanie v rozpore
tak so zásadami poctivého obchodného styku ako aj s dobrými mravmi a uvedené obdobne platí aj vo

vzťahu k postupu odporkyne v 1. rade. mravmi.
Postup odporcu v 3. rade rovnako ako aj správanie sa odporkyne v 1. rade je jednoznačne správaním,
ktorého cieľom bolo poškodiť záujmy navrhovateľov a dostať ich do situácie, kedy už nebudú mať
inú možnosť ako sa stať vlastníkmi takto zaťaženej nehnuteľnosti, nakoľko odstúpením od zmluvy od
budúcej kúpnej zmluvy by sa nielen nestali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ale nemali by možnosť
ani získať späť kúpnu cenu, ktorú už za túto nehnuteľnosť uhradili.

Rovnako však ani odporca v 2. rade, podľa názoru súdu, nemal nikdy za cieľ získať od odporkyne
v 1. rade späť požičané finančné prostriedky, ale mal výlučne záujem získať nehnuteľnosti - byt s
príslušenstvom a pozemkom do svojho vlastníctva. Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva tak z
predchádzajúcich modelov ich spolupráce, čo potvrdil odporca v 2. rade aj vo svojej výpovedi, keď

uviedol, že vždy mal záujem získať do vlastníctva byt, nakoľko to bolo pre neho výhodné, keďže ceny
nehnuteľností postupne narastali ako aj z celkového správania sa odporcu v 2. rade vo vzťahu k
poskytnutej pôžičke a jej vymáhaniu od odporkyne v 1. rade. Napriek tomu, že mu odporkyňa v 1. rade
v dohodnutej lehote splatnosti pôžičku nevrátila, odporca v 2. rade ju na jej vrátenie nikdy nevyzval a
nepodnikol ani žiadne iné kroky k tomu, aby mu boli peňažné prostriedky odporkyňou v 1. rade vrátené.

Napokon k samotnému výkonu záložného práca napokon pristúpil až po tom, ako podali navrhovatelia
túto žalobu.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že predmetná záložná zmluva bola
uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, z tohto dôvodu je neplatná, a preto návrhu navrhovateľov v tejto
časti vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomernerozdelí,prípadevysloví,žežiadnyzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Keďže navrhovatelia požadovali určenie neplatnosti dvoch zmlúv
(zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy), pričom súd vyhovel len jednému z požadovaných určení, boli
navrhovatelia úspešní v 50% a odporcovia boli úspešní taktiež v 50 %, súd vzhľadom na

pomer úspechu a neúspechu účastníkov (50:50) rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd

Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.