Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219873
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Mariana Muránska a JUDr. Daniela Babinová v spore žalobcu I. banka C., a.s., so sídlom J. XX,
XXX XX P., Q.: XX XXX XXX, proti žalovanej Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX
G. N., o zaplatenie 673,79 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
25Csp/207/2017-101 zo dňa 19. apríla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 673,79 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% vo výške, ktorá
bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 297, § 219 ods. 3, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517
ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 708 ods. 1, 2, § 710 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, § 2 písm. f), § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3
ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňa 12.02.2014 uzatvoril so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXXX o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v zmysle ust. § 708 Obchodného zákonníka.
Súčasne uzatvorili aj zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty N. s uvedením denného limitu
1.000 Eur. Na základe zmluvy žalobca zriadil a viedol pre žalovanú účet, kde mala mať žalovaná
dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru
poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov

voči banke. Žalovaná sa porušením tejto povinnosti dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo
výške žalovanej istiny. Žalobca dňa 18.07.2017 zatvoril účet žalovanej.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a podlieha
súdnej kontrole. Súd zistil, že žalobca si z dôvodu prečerpania na bežnom účte uplatnil pohľadávku
vo výške 673,79 Eur a úrok vo výške 28%. Súd zamietol nárok žalobcu v časti, v ktorej žiadal priznať

zmluvný úrok 28% z nezaplatenej istiny od 19.07.2017 do zaplatenia, a to z dôvodu, že po zosplatnení
úveru sa pohľadávka žalobcu dostala do štádia vymáhania, kedy žalobcovi vzniká nárok na úrok z
omeškania a nie je možné požadovať zmluvný úrok. Vzhľadom na uvedené ma súd za to, že vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru stratil veriteľ, teda žalobca právo na riadne úroky, ktoré mu patrili len do
dočasnej splatnosti úveru, a to bez ohľadu na to, či nastala uplynutím času alebo jej predčasným

vyhlásením. Po tomto dátume žalobcovi podľa súdu patrí už len úrok z omeškania.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, preto mu súd priznal
právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti II. výroku rozsudku. Odvolanie
právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 psím. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Uviedol, že ide o úrok po zosplatnení, nakoľko úrok vo výške 28% ročne nie je zmluvný
úrok, a teda ani úrok po zosplatnení, ale je to zákonný úrok z titulu prekročenia. Poukázal aj na judikatúru
Súdneho dvora, a to na rozsudok C-XX/XX z 09.11.2016, kde Súdny dvor uviedol, že zmluva nemusí byť

nevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,čoznamenáženáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere
nemusiabyťnevyhnutnevsamotnomtextezmluvy, alečasťznichmôžebyťobsiahnutáajvobchodných
podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Uviedol, že zmluva bola
uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte.
Uviedol, že s jeho oprávnením požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta tak Obchodný zákonník

ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Poukázal aj na niektoré rozhodnutia krajských súdov. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaného
zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi aj úrok vo výške 28% p.a. z nezaplatenej istiny 673,79 Eur od
19.07.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň aby žalobcovi priznal
aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a skutkovými zisteniami i to, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).12. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským. Na predmetný právny
vzťah je preto potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na ochranu spotrebiteľa v zmysle ust.

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

13. Odvolací súd na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvádza, že základnú

charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného
ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci tak ide o spotrebiteľský vzťah, pretože Zmluva o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorá bola uzatvorená síce aj podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, avšak spĺňa základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv.
Predmetná zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v

postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že
Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorená podľa ustanovení
Obchodného zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného

zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú.

14. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-XX/XX, v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)

tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolací
súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba

zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického
a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí

doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti (výška úrokovej
sadzby počas doby prekročenia) len rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie

náročných, všeobecných obchodných podmienok, takéto hodnotenie nemožno hodnotiť inak ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V
tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa
24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za neprijateľnú. Vzhľadom na

to bolo povinnosťou žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich. Uvedené konanie žalobcu nemožno nazvať inak ako
hrubo odporujúce dobrým mravom, ktorému nemožno priznať právnu ochranu.

16. Odvolací súd vo vzťahu k výške úroku a poplatkov uvádza, že žalobca nepreukázal, že by všeobecné

obchodné podmienky, na ktoré sa vo svojej žalobe odvoláva a z ktorých odvíja svoj nárok na zaplatenie
poplatkov a úrokov boli k zmluve pripojené, alebo že boli žalovanému známe. Žalobca nepreukázal
platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28% za nepovolené prečerpanie účtu v spotrebiteľskej
zmluveaanivlistine,ktorábybolaspojenásozmluvouoosobnomúčteažežalovanýakospotrebiteľbol
s ňou preukázateľne oboznámený. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobcovi nepriznal

zákonný úrok z omeškania splatný v súlade so žalobou.

17. Žalobca v konaní nepredložil žiadnu písomnú formu Zmluvy o povolenom prečerpaní, z ktorej by
jeho nároky boli preukázané, preto sa žalobca mohol domáhať len vrátenia sumy 673,79 Eur.18. K námietke žalobcu, že po zosplatnení mu patrí aj úrok z istiny odvolací súd uvádza, že by nemali
byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že

možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje
dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to
dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje
tzv. splatnosť úveru.

19. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a
aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku
spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku
určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

20. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,

ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v
tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje

jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá
istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi
práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

21. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako

cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich
úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a
teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom

má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ

záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu
po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).

22. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto

užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

23. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24.Vzhľadomnavyššieuvedenépretoodvolacísúdpovažovalrozhodnutiesúduprvejinštancietýkajúce
sa nepriznania požadovaných zmluvných úrokov vo výške 28% ročne z nezaplatenej istiny po zatvorení
účtu (zosplatnení) za správny.25. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názory vyslovené v iných rozhodnutiach krajských
súdov, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v iných rozhodnutiach záväzný.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

27.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.vspojení

s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).